Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku (1. štvrťroku 2021) zvýšila o 1,5 % a dosiahla 2.545,3 tis. osôb. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa v porovnaní s 2. štvrťrokom 2020 znížila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 74 %. Celkovo v 10 z 19 sledovaných odvetví ekonomiky bol počas mesiacov apríl až jún počet pracujúcich medziročne nižší najmä pod vplyvom pandémie. Tempo medziročného poklesu však oproti predchádzajúcemu štvrťroku bolo miernejšie vo všetkých hlavných odvetviach hospodárstva. V pandémiou najviac poznačených odvetviach služieb pracovalo o 1,6 % ľudí menej ako pred rokom. Situácia v službách sa však oproti prvému štvrťroku zlepšila, na začiatku roka bol prepad zamestnanosti v službách až 5 %.
Spomedzi odvetví služieb, zamestnanosť najviac klesla v ubytovacích a stravovacích službách (o štvrtinu) a v doprave a skladovaní (o 11,1 %). Medziročne sa znížila zamestnanosť aj v ďalších šiestich odvetviach služieb, pokles bol však pod 10 %. V priemysle, ktorý zamestnáva najväčší počet ľudí, aktuálne pracovalo 686,6 tis. osôb, ich počet sa medziročne znížil o 2,4 %, čo bol taktiež miernejší pokles ako v predchádzajúcom štvrťroku (1. štvrťroku 2021). Zamestnanosť sa znížila aj v poľnohospodárstve o 4,1 %, naopak, počet pracujúcich sa zvýšil v stavebníctve o 1,3 %. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku, medzi mladými do 25 rokov, ich počet sa znížil o 11,9 %. O 6,1 % klesla zamestnanosť aj u osôb vo veku od 25 do 34 rokov. Zamestnanosť aj miera zamestnanosti klesli vo všetkých krajoch Slovenska s výnimkou jediného Nitrianskeho kraja, kde počet pracujúcich bol mierne vyšší ako pred rokom. Spomedzi ostatných regiónov najviac sa prepadli ukazovatele zamestnanosti v Trenčianskom kraji, kde počet pracujúcich klesol o 3,8 % a miera zamestnanosti o 2,3 p. b. na hodnotu 77,4 %. Najnižšia miera zamestnanosti na úrovni 67,3 % bola v Košickom kraji, naopak, najvyššia v Bratislavskom kraji na úrovni 83,3 %.
Za prácou do zahraničia odchádzalo v 2. štvrťroku 106,5 tis. osôb, oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa ich počet znížil o 8,7 %. Pracovali hlavne v stavebníctve (36,2 tis. osôb), priemysle (21,3 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (15,9 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (28,6 tis. osôb), Rakúsku (26,5 tis. osôb) a v Česku (22 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z Prešovského kraja (29,2 tis. osôb) a viac ako 15 tis. osôb odchádzalo za prácou do cudziny aj zo Žilinského (17,1 tis. osôb) a Košického kraja (15,3 tis. osôb).
V priemere za 1. polrok 2021 klesla celková zamestnanosť o 3,2 % na 2 518,6 tis. osôb. Tempo poklesu sa od začiatku roka spomalilo. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli v ubytovacích a stravovacích službách. Počty pracujúcich sa znížili vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trenčianskom kraji o 5,2 %, v ostatných krajoch bol pokles pod 5 %. Miera zamestnanosti bola na úrovni 73,5 %, oproti 1. polroku minulého roka klesla o 1,6 p. b. Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti 1. polroku 2020 znížil o 10 % na 108,4 tis. osôb. Pracovali najmä v stavebníctve a priemysle. Medziročne sa najviac znížil počet v cudzine pracujúcich v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, ale aj vo veľkoobchode a maloobchode, poklesy boli v obidvoch činnostiach o viac ako 20 %. Najvyšší počet pracujúcich v zahraničí pochádzal z Prešovského kraja, z celkového počtu tvorili viac ako štvrtinu.
