Čo nás vychádza drahšie a čo lacnejšie? Podľa analytičky Jany Glasovej v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška v auguste najrýchlejšie rástli ceny v doprave (až o 11,1 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Druhý najväčší rast dosiahol alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 8,6 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. Najväčšiu časť z nášho rodinného rozpočtu odčerpávajú každý mesiac potraviny a bývanie. Potraviny boli v auguste medziročne drahšie až o 3,6 %. Tempo ich cenového rastu výrazne zrýchľuje už tretí mesiac po sebe. V medzimesačnom porovnaní ale potraviny v auguste nepatrne zlacneli o -0,1 %. Bývanie a energie sú jedinou položkou, ktorej ceny medziročne klesajú. V auguste boli o -2 % nižšie ako pred rokom, čo odzrkadľuje zníženie cien energií od začiatku tohto roka. No a v tejto kategórii nie sú zahrnuté drahšie stavebné materiály, preto môžu byť ceny medziročne nižšie. Podľa národnej CPI inflácie ale ceny za bývanie v auguste medziročne vzrástli o 2,2 %, a to kvôli prudkému zdražovaniu stavebných matriálov, ktoré sú v tejto kategórii obsiahnuté.
Akú infláciu očakávame? Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú ceny u nás rýchlo rásť a národná CPI inflácia prekročí aj hranicu 4 %. Harmonizovaná HICP inflácia bude kvôli odlišnej metodike o niečo nižšia. Situácia vo svete sa totiž tak rýchlo nezmení a globálnu ekonomiku bude naďalej sužovať surovinová kríza, ktorá sa vyznačuje silným dopytom a slabou ponukou mnohých materiálov a tovarov. Smerom nahor budú infláciu teda tlačiť hlavne vyššie ceny výrobných vstupov a stavebných materiálov, ropy, energií a samozrejme agrokomodít a potravín. Brzdiaco môže na infláciu pôsobiť 3. vlna pandémie. Potraviny budú naďalej výrazne zdražovať a ich rast sa môže na jeseň a v zime hýbať v rozmedzí 4 až 5 %.
Ako sa vyvíjajú svetové ceny potravín? Aké budú ceny potravín u nás? Svetové ceny potravín v auguste po dvoch mesiacoch poklesu opäť medzimesačne vzrástli, oproti júlu sa zvýšili o cca 3 %. A v medziročnom porovnaní sú ceny potravín vo svete v priemere vyššie až o 33 %. Vyplýva to z Indexu cien potravín FAO, ktorý zostavuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a zahŕňa ceny obilnín, olejov, cukru, mliečnych výrobov a mäsa. Smerom nahor boli svetové ceny potravín v auguste ťahané hlavne výrazným zdražovaním cukru a rastlinných olejov. Ceny cukru sa oproti júlu zvýšili až o takmer 10 %, a to kvôli slabej úrode cukrovej trstiny v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým exportérom. Rastlinné oleje medzimesačne zdraželi o takmer 7 %, a to hlavne kvôli rekordným cenám palmového oleja. Zvýšili sa ale aj ceny obilnín (o vyše 3 %), kvôli slabšej produkcii. Najvýraznejšie vzrástli ceny jačmeňa a pšenice (zhruba o 9 %), naopak klesli ceny kukurice a ryže. Mierny rast zaznamenali aj ceny mäsa. Smerom nahor mierilo hovädzie aj jahňacie mäso, pod čo sa podpisuje hlavne vysoký dopyt zo strany Číny. Zdraželo aj hydinové mäso, a to tiež kvôli silnejšiemu dopytu z Ázie. K medzimesačnému zlacneniu došlo v auguste jedine v prípade mliečnych výrobkov, aj to len mierne o -0,7 %.
Ak si porovnáme ceny potravín vo svete s cenami z minulého roka zistíme, že potraviny oproti vlaňajšku výrazne zdraželi, a to v priemere až o 33 %. Najvýraznejšie zdraželi rastlinné oleje, ktorých ceny sú medziročne vyššie až o 68 % a cukor, ktorý je drahší o 48 %. Obilniny si oproti minulému roku pripísali 31 %, mäso 22 % a mliečne výrobky takmer 14 %. Pod rastúce ceny potravín vo svete sa podpisuje horšia úroda v dôležitých producentských krajinách, ale aj pandémia, ktorá spôsobila problémy pestovateľom aj výrobcom. Mnohí z nich bojovali s nedostatkom zamestnancov kvôli chorobe či karanténe a narušená bola aj medzinárodná preprava, čo sa pri potravinách nevypláca. Drahšia ropa a náklady na prepravu taktiež tlačia ceny potravín nahor. No a do tretice sú to aj rastúce ceny energií, ktoré taktiež vstupujú do výroby a teda aj do cien potravín. Vzhľadom na vývoj vo svete predpokladáme, že ceny potravín budú rásť aj v našich obchodoch. Na jeseň a v zime sa ich tempo rastu môže pohybovať v rozmedzí 4 až 5 %.
