„Dlhodobo sa spotreba na Slovensku pohybuje na úrovni 3,04 kilogramu (kg) na obyvateľa. Ide o 10-ročný priemer, pričom najvyššiu spotrebu kávy dosiahlo Slovensko v roku 2014, a to 3,6 kg tejto plodiny na obyvateľa. Najmenej (1,4 kg) kávy skonzumovali obyvatelia Slovenska v roku 1990“, uviedol Róbert Vlačuha. Kým pred desiatimi rokmi 250 gramov praženej kávy stálo v slovenských obchodoch v priemere 2,01 eura, vlani sme zaplatili už 3,02 eura. Cena 100-gramového balenia instantnej kávy s kofeínom vzrástla z 3,7 eura v roku 2010 na minuloročných 4,1 eura. Vlani bolo možné objednať si šálku kávy espresso (7g) v kaviarňach na Slovensku v priemere za 1,3 eura.
Na Slovensko sa doviezlo vlani 40,4 tisíca ton kávy v hodnote 158,4 milióna eur. Medziročne sa dovezený objem znížil o necelé percento a v porovnaní s päťročným priemerom o 3,8 %. Najviac kávy dovezenej na Slovensko za posledných päť rokov pochádzalo z Nemecka, Českej republiky, Poľska, Maďarska a Talianska. Celkový vývoz kávy zo Slovenska dosiahol vlani 29,1 tisíca ton, čo predstavovalo takmer 135 miliónov eur. Medziročne množstvo vyvezenej kávy kleslo približne o 9 % a v porovnaní s päťročným priemerom bolo nižšie o 8 %. Krajinou číslo jeden, kam smerovalo v priebehu posledných päť rokov zo Slovenska najviac praženej i nepraženej kávy, bolo Maďarsko, nasledovalo Rakúsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko.
Podľa údajov Eurostatu sa v Európskej únii v roku 2020 vyrobilo 1,9 milióna ton kávy. Spomedzi členských štátov najviac praženej kávy vyrobilo Taliansko (615,6 tis. ton, čo je 31,7 % z celkovej produkcie EÚ), za ním je Nemecko (571,1 tis. ton; 29,4 %) a Francúzsko (148,7 mil. ton; 7,7 %). Tieto tri krajiny vyrobili viac ako dve tretiny z celkovej produkcie kávy v EÚ.
