V porovnaní so situáciou pred prijatím smernice o dusičnanoch došlo k poklesu koncentrácie dusičnanov v povrchových aj podzemných vodách v EÚ. Podľa správy sa však za posledné desaťročie dosiahol len malý pokrok a znečistenie živinami z poľnohospodárstva je pre mnohé členské štáty stále vážnym problémom. V rokoch 2016 - 2019 naďalej 14,1 % podzemných vôd členských štátov prekračovalo koncentráciou dusičnanov limit stanovený pre pitnú vodu. Podľa zistení je v EÚ eutrofických 81 % morských vôd, 31 % pobrežných vôd, 36 % riek a 32 % jazier. Z hľadiska znečistenia vôd živinami z poľnohospodárstva majú najväčšie problémy Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko a Španielsko. V Bulharsku, na Cypre, v Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku a Rumunsku musia bezodkladne zmenšiť ohniská znečistenia.
Komisia sa bude usilovať zlepšiť dodržiavanie smernice o dusičnanoch, ktoré je predpokladom splnenia cieľa Európskej zelenej dohody – zníženia únikov živín do roku 2030 aspoň o 50 %. To si vo väčšine členských štátov vyžaduje sprísniť celonárodné aj regionálne opatrenia. Kvalita národných akčných programov sa celkovo zlepšila, ale zavedené riešenia v mnohých prípadoch nepôsobia proti znečisteniu dostatočne účinne v oblastiach, v ktorých rastie tlak z poľnohospodárstva. V opatreniach proti znečisťovaniu dusičnanmi sa musí viac zohľadňovať dosah zmeny klímy aj na vnútroštátnej úrovni.
