Začiatkom septembra t. r. zarezonovala informácia o rekordnej pokute, ktorú udelil írsky dozorný orgán spoločnosti WhatsApp. Výška pokuty sa vyšplhala až na 225 miliónov eur, čo je druhá najvyššia pokuta podľa GDPR. Nórsky dozorný úrad zasa prestal používať Facebook z dôvodu jeho vysokej rizikovosti pre práva používateľov. Írsky úrad ďalej vyšetruje TikTok, ktorý v Holandsku už čelí dvom miliardovým kolektívnym žalobám.
Aj tieto skutočnosti sú podľa odborníka na ochranu osobných údajov jasným signálom na ostražitosť pre všetkých používateľov sociálnych sietí či komunikačných aplikácií. Podľa dozorného orgánu WhatsApp neposkytol potrebné informácie o ochrane osobných údajov používateľom ani „nepoužívateľom“, ktorých osobné údaje spracúva s cieľom ukázať, ktoré z kontaktov uložených v našich telefónoch tiež používajú WhatsApp. Informácie naviac nesprístupnil prehľadne a nedodržal zásadu transparentnosti. Vo vzťahu k určovaniu výšky pokuty prinieslo rozhodnutie dôležité objasnenie, podľa ktorého sa pokuty sčítavajú, a teda sa neukladá len pokuta za najzávažnejšie porušenie, ako si mnohí doteraz mysleli. Pre skupiny podnikov je podstatná informácia, že základ pokuty netvorí len obrat jednej spoločnosti, ale v uvádzanom prípade obrat celej skupiny spoločností patriacich pod Facebook Inc. Povesť Facebooku nezlepšuje ani rozhodnutie nórskeho dozorného orgánu, ktorý prestal používať Facebook. Riziká pre práva a slobody používateľov sú podľa orgánu príliš vysoké a súčasne dozorný orgán nevie s istotou zistiť, čo sa deje s dátami návštevníkov po interakcii so skupinou úradu.
„Pribúdajúce rozhodnutia európskych dozorných orgánov a súdov nám neustále pripomínajú, že v on-line priestore musíme byť ostražití. Citlivá firemná komunikácia by sa v žiadnom prípade nemala posielať cez rôzne chaty či nezabezpečené aplikácie. Za takýto postup dokonca ukladajú dozorné orgány v celej EÚ pokuty v desiatkach tisíc eur, naposledy napríklad v Dánsku. Okrem pokuty však existuje vysoké riziko úniku informácií a ďalších možných následkov, medzi ktoré patrí najmä naštrbená dôvera verejnosti, ktorej náprava si vyžaduje nemalé finančné náklady“, upozorňuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty. Rovnako obozretné by však mali byť aj fyzické osoby. Cez sociálne siete či komunikačné aplikácie by nemali zdieľať údaje ako napríklad rodné číslo, prístupové heslá, fotografie identifikačných preukazov, fotografie platobných kariet či iné citlivé informácie.