Podvýživa je na Slovensku rozšírená viac, ako sa môže zdať, až jeden z troch seniorov žijúcich doma je podvýživený. Výsledky prieskumu zameraného na povedomie širokej verejnosti o podvýžive ukázali, že takmer jedna polovica dospelej populácie sa stretla so situáciou, keď oni alebo niekto z blízkych neúmyselne schudli, alebo nemohli jesť.
Najčastejšie uvádzanými dôsledkami chudnutia a podvýživy sú slabosť (častejšie to uvádzali ľudia vo veku 35-44 rokov) a chorobnosť. Mladší ľudia spomenuli aj dlhšiu rekonvalescenciu a zlé hojenie rán. Pozitívnym zistením bolo, že ak by ľudia museli hľadať informácie alebo pomoc týkajúcu sa podvýživy, kontaktovali by predovšetkým lekára alebo iných zdravotníckych pracovníkov (88 %), 31% z nich by využilo radu na internete a 18 % by navštívilo lekáreň a svoje problémy by prediskutovali s lekárnikom. Najohrozenejšia skupina ľudí nad 65 rokov si spravidla vôbec neuvedomuje následky podvýživy, ktoré môžu byť v mnohých prípadoch veľmi rizikové pre ich zdravie. Lekárka a vedkyňa MUDr. Adela Penesová, PhD., upozorňuje: „Kvalitná a vyvážená strava je základ zdravia. Podvýživa nemusí znamenať len nedostatok potravy, ale aj nedostatok potrebných makro- a mikroživín. Pokiaľ však telo nedostáva potrebné živiny, človek nie je schopný žiť život ako predtým, klesá jeho kvalita života. Človek s podvýživou sa cíti slabý, unavený, nedokáže tak ľahko vstať a postarať sa sám o seba, klesajú mu samoobslužné schopnosti. Často je potom odkázaný na pomoc iných. S ťažkosťami zvláda ísť si nakúpiť a nehovoriac o prechádzke, či návšteve lekára, väčšinu dňa má potrebu odpočívať. Riešenie podvýživy patrí do rúk lekára, ktorý dokáže identifikovať príčinu a následne tak nastaviť liečbu pacientovi na mieru. To môže zahŕňať úpravu stravovacích návykov a zaradenie klinickej výživy napríklad vo forme nutričných nápojov.“
Počas intervencie sledovali lekári vývoj zdravotného stavu u pacientov s podvýživou. Počas šiestich mesiacov pacienti priemerne pribrali o 1,39 kg. Mierne väčšie zvýšenie hmotnosti nastalo medzi 3. a 6. mesiacom. Kvalita života pacientov s malnutríciou výrazne stúpla po zavedení enterálnej výživy. V porovnaní so začiatkom sledovaného obdobia o 35 % viac pacientov dokázalo ísť na 20-minútovú prechádzku, a takmer polovica sa už necítila slabá. Až 99 % pacientov uviedlo, že po vypití 2 fľaštičiek nápoja pocítilo aspoň jeden pozitívny vplyv klinickej výživy na kvalitu života. Nutričné drinky pomáhajú doplniť denný príjem stravy, zlepšiť kondíciu a posilniť telo. Ľudia, ktorí už majú osobné alebo zdieľané praktické skúsenosti s klinickou výživou, ju používajú opakovane a spravidla sa v danej problematike viac orientujú. Väčšinou ide o ženy vo veku 45 – 54 rokov, ktoré používali klinickú výživu pre svojich starších príbuzných alebo deti. Prekvapivý je fakt, že spravidla najnižšie povedomie o problematike podvýživy majú seniori nad 65 rokov.
Prieskum u širokej verejnosti bol realizovaný v spolupráci so spoločnosťou Nielsen v auguste 2021 na vzorke 1.000 respondentov, ktorými boli dospelí ľudia nad18 rokov. Post marketingová štúdia sa realizovala v roku 2021 u všeobecných lekárov aj špecialistov na vzorke 471 pacientov s potvrdenou malnutríciou. Štúdia prebiehala počas šiestich mesiacov.