Zo 7 % podnikov (bez finančného sektora), ktoré v EÚ nástroje umelej inteligencie nasadili, využívajú 2 % firiem strojové učenie na internú analýzu veľkých objemov dát. Ďalšie 2 % nasadili chatbotov alebo virtuálnych agentov schopných so zákazníkmi samostatne komunikovať a rovnako 2 % využívajú robotov, ktorí dokážu autonómne vykonávať niektoré úkony, napríklad čistiť priestory alebo triediť skladové položky. Zostávajúce 1 % firiem analyzuje big data s pomocou rozpoznávania a spracovania prirodzenej ľudskej reči.
Umelú inteligenciu identifikovala Európska komisia ako jeden z kľúčových motorov ekonomického rastu a rozvoja. Pozornosť jej venuje aj slovenská vláda v Stratégii a akčnom pláne na zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku DESI do roku 2025, ktorý odzrkadľuje aj mieru využívania dát a digitálnych technológií v podnikoch.„Vláda deklaruje záujem zintenzívniť využívanie umelej inteligencie vo verejnej správe aj v podnikaní, a to napríklad zlepšením vzdelávania a podporou technologického transferu v oblasti AI a spracovania veľkých objemov dát z výskumného prostredia do biznisovej praxe. Firmy by si však mali prínosy a nevyhnutnosť intenzívnejšieho využívania dát a umelej inteligencie uvedomiť v prvom rade samé. Pre mnohé podniky je to jedna z mála oblastí, kde sa môžu odlíšiť a získať konkurenčnú výhodu, a to nielen na lokálnom, alebo ale aj na nadnárodnom trhu“, hovorí R. Kraus.
Strojové učenie so spracovaním veľkých objemov dát využívajú podľa R. Krausa firmy na Slovensku nielen na analýzu zákazníckeho správania za účelom automatizácie a lepšej obsluhy klientov cez digitálne kanály, ale taktiež na prevenciu podvodov, na riadenie rizík či na zlepšenie kvality výroby. Najväčší potenciál pre najbližšie roky má u nás umelá inteligencia vo finančnom sektore, čo potvrdzuje aj tohtoročný prieskum Národnej banky Slovenska, podľa ktorého plánuje v horizonte troch rokov implementovať umelú inteligenciu približne 30 % dohliadaných subjektov finančného trhu.
