Podľa Zdenka Štefanidesa sú zatiaľ najrozvinutejšou formou takéhoto financovania zelené dlhopisy a fondy, a postupne sa ale zapája aj klasické bankové financovanie:„Na lepšie využitie jeho potenciálu je však nevyhnutné sa dohodnúť na takzvanej taxonómii. Teda presnom popise toho, čo predstavuje zelenú aktivitu tak, aby sa umožnilo konzistentné a spoľahlivé označovanie zelených finančných produktov a zabránilo sa tzv. greenwashingu." Taxonómia EÚ pre zelené investície prináša komplexné kritériá na posúdenie, ktoré činnosti podnikov je možné označiť ako environmentálne udržateľné s cieľom podporiť investície do zelených projektov.
Priestor pre zelené financovanie sa javí byť obrovský. Dokumentuje to aj Zelená dohoda EÚ, teda plán na ekologickú transformáciu hospodárstva únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Na financovanie zelenej agendy mobilizujú inštitúcie únie v priebehu najbližších desiatich rokov prostriedky v objeme rádovo 1,4 bilióna eur. „Podľa odhadov však predpokladaná investičná potreba na 55-percentné zníženie emisií do roku 2030 bude rádovo dva a pol až trojnásobne vyššia. Zapojenie súkromného sektora do financovania zelenej agendy je teda kľúčové“, skonštatoval Z. Štefanides. A platí to podľa neho aj pri obnove budov a ekodizajne, teda aktivít, ktoré predstavujú najväčší potenciál na Slovensku na zníženie emisií v krátkodobom horizonte. Peniaze z Fondu obnovy budú stačiť na obnovu 30 tisíc rodinných domov, čo sú len tri percentá ich celkového počtu. Podobne symbolicky sa javí aj alokovaná suma peňazí v porovnaní s celkovými investíciami potrebnými v sektore budov. Priestor pre (spolu)financovanie zelenej obnovy budov je preto veľký a banky sa budú snažiť ho svojim klientom proaktívne sprístupniť.
Prezídium Slovenskej bankovej asociácie (SBA) schválilo a jeho členovia pristúpili k Memorandu Slovenskej bankovej asociácie o trvale udržateľnom podnikaní a rozvoji. Pristúpenie ďalších bánk k memorandu sa očakáva v najbližšom období. Slovenská banková asociácia bude monitorovaťa vyhodnocovať plnenie záväzkov bánk v zmysle memoranda minimálne jedenkrát ročne. Okrem legislatívneho tlaku z Európskej komisie sa banky zelenou agendou musia zaoberať čoraz viac aj kvôli nariadeniam Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v júli tohto roku predstavila detailný akčný plán v rámci „zozelenenia“ svojej menovej politiky. V rámci neho začne banky testovať na klimatické riziká, v roku 2022 zatiaľ pilotne a od roku 2023 pravidelne. Pre mnohé banky to bude znamenať veľkú výzvu. V nedávnom príhovore šéfka ECB, Christine Lagarde zdôraznila, že iba 20 % bánk systematicky hodnotí klimatické riziká,zatiaľ čo 90 % to robí len čiastočne alebo vôbec.
