Hoci sa mladým Slovákom vo veku od 20 do 25 rokov veľmi zadlžovať nechce, mnohí v tomto veku už majú nejakú skúsenosť s úverom. Najčastejšie si požičali na jazdené auto, dovolenku či zaplatenie vzdelávacieho kurzu. Viacerí už taktiež nakupovali aj na splátky, predovšetkým išlo o mobily či notebooky. Dve tretiny mladých dali prednosť pôžičke od banky, tretina si požičala peniaze v rámci rodiny. Nemyslia však na dôležitú vec, ktorou je úverová história.
Keď si mladí Slováci do 25 rokov potrebujú požičať viac ako 800 eur, tak dve tretiny z nich podľa údajov Home Credit uprednostnia pôžičku od banky. Hlavným dôvodom je dostupnosť aj vyššej čiastky, ktorá v rodine často nie je k dispozícii. Taktiež berú do úvahy aj to, že keby sa dostali do problémov so splácaním, zbytočne by to narušilo dobré rodinné vzťahy. Na druhej strane tretina preferuje požičať si peniaze práve v rámci najbližšej rodiny. V tomto prípade je kľúčovým faktorom to, že spravidla ide o pôžičku bez úrokov a vrátia teda maximálne toľko, koľko si požičali. Tí, ktorí už majú reálnu skúsenosť s úverom, sa pri ňom rozhodovali porovnateľne ako vekovo starší ľudia. Zvažovali najmä tieto faktory:
- vyhovujúca splátka (sú presvedčení, že budú mať vždy dosť peňazí na jej splácanie),
- istota schválenia a dobré podmienky v banke (v porovnávaní sú rovnako konzervatívni/pohodlí ako starší zákazníci),
- administratívne jednoduchá žiadosť (nemusí byť nutne on-line, vybavenie na pobočke nie je pre nich zásadným problémom),
- úroková sadzba,
- možnosť predčasného splatenia.
Dvadsiatnici, ktorí si už stihli zobrať vlastný úver, si najčastejšie požičiavali napríklad na jazdené auto, vysnívanú dovolenku či zaplatenie nejakého vzdelávacieho kurzu. Ďalšia časť mladých má skúsenosť aj s nákupmi na splátky, v rámci ktorých u nich dominovali predovšetkým mobily a notebooky. Keďže väčšinou žijú v domácnosti u rodičov, prípadne v podnájme, ich ochota investovať do vybavenia domu alebo bytu, ktorý nie je v ich vlastníctve, je minimálna. Aj tí, ktorí doteraz nemajú reálnu skúsenosť so žiadnym úverom, však do budúcnosti počítajú s hypotékou a pôžičkou na drahšie veci, hlavne do vybavenia domácnosti, a to v horizonte najbližších 5 až 10 rokov. „Vhodným riešením pre mladých ľudí bez úverovej skúsenosti je vyskúšať si pôžičku na nejakom menšom produkte, kde však budú mať väčšie mesačné výdavky, nech sa naučia plánovať a hospodáriť s financiami. Dobrým príkladom môže byť trebárs lepší mobilný telefón. Môžu tu zistiť, že dobre nastavené splátky nie sú žiadnym veľkým problémom. Mali by si však požičať u overeného poskytovateľa pôžičky a dobre si zvážiť svoje možnosti so splácaním do budúcnosti“, radí Milan Cáder.
Hoci mladí zväčša počítajú s tým, že si v budúcnosti budú brať väčšiu pôžičku, budovanie ich úverovej histórie s tým vôbec nekorešponduje. Len približne jeden z desiatich mladých vníma dôležitosť úverovej histórie ako plusového parametra pri vybavovaní si hypotéky. Drvivá väčšina nad tým vôbec doteraz nerozmýšľala. Niektorí sú zase presvedčení, že pre získanie hypotéky je úplne jedno, či má žiadateľ pozitívnu úverovú históriu alebo nulovú úverovú históriu. „Mnohí si nechcú brať pôžičky, pretože sa často mysle domnievajú, že nulový zápis v registroch je ideálny. Potom sú však rozčarovaní z toho, že pri žiadosti o hypotéku sú pre banku v podstate nepopísaným listom. Dvadsiatnici by si mali uvedomiť, že o pár rokov, keď budú o niečo starší a budú si chcieť vziať hypotéku, ich úverováhistória bude pre banku nespornou výhodou. Lepšie podmienky pri úvere im v konečnom dôsledku napokon môžu ušetriť nemálo peňazí. Preto je dobré myslieť na to dopredu“, dopĺňa Milan Cáder.