Pri príležitosti Svetového dňa sporenia 31. októbra vznikla analýza vývoja vkladov Slovákov v bankách a vplyvu inflácie na úspory. Čím je totiž rast spotrebiteľských cien rýchlejší, tým viac nám ukrajuje z našich úspor. Koronakríza nám pritom tiež ukázala, ako dôležité je vytváranie rezervy na horšie časy.
Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska majú Slováci v bankách uložených zhruba 42,5 mld. Eur (stav ku koncu septembra 2021). Z toho ale až 60 % predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 25,5 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k septembru 2021 zhruba 8,8 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 21 %. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,4 mld. Eur a tvorili 6 % z vkladov obyvateľstva v bankách. V porovnaní s obdobím pred krízou (január 2020) sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách zvýšil až o 27 %. Termínované vklady ale naopak klesli o približne -13 % a vklady s výpovednou lehotou o cca -9 %. Prečo je to tak? Úrokové sadzby na trhu sú nízke, a to platí nielen pre hypotéky, ale aj pre vklady. Kvôli tomu ľudia držia často peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich nelákajú. Kríza zrejme ešte viac motivovala ľudí, aby si peniaze držali na bežných účtoch a mali ich k dispozícii. Takže objem peňazí na bežných účtoch rastie. A naopak, termínované vklady či vklady s výpovednou lehotou klesajú, keďže ľudia presúvajú kvôli nízkym sadzbám peniaze z týchto účtov do podielových fondov, kde sa im peniaze zhodnocujú lepšie.
Analytička Jana Glasová pripomína citeľne zrýchľovanie inflácie, ktorá v septembri t. r. dosiahla medziročný rast až o 4,6 %. Zaznamenávame najvyšší rast cien za posledných takmer 10 rokov aj vplyvom surovinovej krízy vo svete. Spôsobuje zdražovanie výrobných vstupov – od čipov, cez plasty, kovy, plechy, papier až po stavebné materiály a agrokomodity. Pod rast septembrovej inflácie sa na Slovensku výrazne podpísali hlavne drahšie potraviny, ale aj vyššie ceny ropy, ceny v reštauráciách a najnovšie drahšie školské stravovanie, keďže štát zmenil systém financovania obedov na školách. No a zabudnúť nemôžeme ani na drahšie bývanie a tabakové výrobky. Vysoká inflácia samozrejme neteší, keďže má vplyv na naše mzdy, dôchodky či úspory a znižuje našu kúpnu silu. Inflácia má samozrejme vplyv aj na dlhy. Je výhodná pre tých, ktorí kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov. A v súčasnosti dokonca platí, že úrokové sadzby z hypoték sú nižšie ako inflácia, reálna úroková sadzba je teda záporná. Znamená to, že dlžník vráti banke po odpočítaní inflácie menej peňazí, ako si požičal.