Všetky členské štáty EÚ sa zlepšili, ale celkový obraz digitalizácie v jednotlivých členských štátoch je rôznorodý. Napriek určitej konvergencii medzi štátmi na čele rebríčka EÚ a štátmi, ktoré majú najnižšie skóre DESI, sú stále priepastné rozdiely. Všetky členské štáty však budú musieť napriek zlepšeniam vyvinúť spoločné úsilie, aby splnili ciele stanovené do roku 2030 v digitálnom desaťročí Európy. Správa o DESI 2021 bola upravená tak, aby odrážala hlavné politické iniciatívy vrátane oznámenia Digitálny kompas 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, v ktorom EÚ vytýčila svoje ambície v digitálnej oblasti, svoju víziu digitálnej transformácie a konkrétne ciele do roku 2030 pre štyri hlavné body: zručnosti, infraštruktúru, digitálnu transformáciu podnikov a verejné služby.
Hlavné zistenia DESI 2021
Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, 56 % respondentov v EÚ má aspoň základné zručnosti. Z údajov vyplýva mierny nárast počtu zamestnaných odborníkov v oblasti info-komunikačných technológií (IKT): V roku 2020 mala EÚ 8,4 milióna špecialistov na IKT v porovnaní so 7,8 milióna v predchádzajúcom roku. Vzhľadom na to, že 55 % podnikov uviedlo v roku 2020, že sa pri náboroch špecialistov na IKT stretávajú s ťažkosťami, tento nedostatok zamestnancov s pokročilými digitálnymi zručnosťami je tiež faktorom, ktorý prispieva k pomalšej digitálnej transformácii podnikov v mnohých členských štátoch. Z údajov vyplýva jasná potreba rozšíriť ponuku a možnosti odbornej prípravy, aby sa dosiahli ciele digitálneho desaťročia v oblasti zručností (80 % obyvateľstva má dosiahnuť základné digitálne zručnosti a v oblasti IKT má byť k dispozícii 20 miliónov špecialistov). V nadchádzajúcich rokoch sa však očakávajú výrazné zlepšenia, keďže 17 % investícií do digitálnych technológií v plánoch obnovy a odolnosti doteraz prijatých Radou je určených na digitálne zručnosti (približne 20 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur).
Komisia uverejnila aj hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti, ktorá potvrdzuje pretrvávajúce výrazné rodové rozdiely, pokiaľ ide o odborné digitálne zručnosti. Len 19 % odborníkov na IKT a asi tretinu absolventov vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických odborov tvoria ženy.
Z údajov o pripojení vyplýva zlepšenie pri „sieťach s veľmi vysokou kapacitou“ (VHCN), najmä v tom, že tieto siete sú dostupné pre 59 % domácností v EÚ, v porovnaní s 50 % pred rokom. Stále však zaostávame za všeobecným pokrytím gigabitovými sieťami (cieľ digitálneho desaťročia do roku 2030). Pokrytie na vidieku sieťami VHCN sa zvýšilo z 22 % v roku 2019 na 28 % v roku 2020. 25 členských štátov pridelilo určitú časť spektra na 5G v porovnaní so 16 členskými štátmi pred rokom. Sieť 5G sa komerčne spustila v 13 členských štátoch, a to najmä v mestských oblastiach. Okrem toho komisia uverejnila štúdie o cenách pevného a mobilného širokopásmového pripojenia v Európe v roku 2020, širokopásmovom pripojení v období do júna 2020 a o vnútroštátnych plánoch v oblasti širokopásmového pripojenia. Treba poznamenať, že 11 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada (približne 13 miliárd EUR z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na pripojenie.
Pokiaľ ide o integráciu digitálnych technológií, došlo k veľkému nárastu využívania cloudových technológií (zo 16 % spoločností v roku 2018 na 26 % v roku 2020). Veľké podniky sú naďalej na čele rebríčka pri využívaní digitálnych technológií: napríklad oveľa častejšie než MSP využívajú elektronické zdieľanie informácií prostredníctvom plánovania podnikových zdrojov (ERP) a cloudového softvéru (80 % a 35 % v prípade ERP a 48 % oproti 25 % v prípade cloudu). Len zlomok podnikov využíva pokročilé digitálne technológie (14 % veľké dáta, 25 % umelú inteligenciu a 26 % cloud). Z týchto údajov vyplýva, že súčasný stav zavádzania digitálnych technológií je ďaleko od cieľov digitálneho desaťročia. Ambíciou EÚ na rok 2030 je, aby 90 % MSP malo aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity v porovnaní s východiskovou úrovňou 60 % v roku 2020 a aby aspoň 75 % podnikov pokročilé digitálne technológie využívalo do roku 2030. V súčasnosti len zlomok spoločností využíva veľké dáta, a to dokonca aj vo viacerých krajinách s najlepšími výsledkami, v porovnaní s cieľom 75 %. Dôležité je, že približne 15 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti prijatých Radou (takmer 18 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na digitálne kapacity a digitálny výskum a vývoj.
Správu o DESI dopĺňa ďalšia štúdia. Ide o prieskum prínosu IKT k opatreniam podnikov EÚ zameraných na environmentálnu udržateľnosť, z ktorej vyplýva, že 66 % skúmaných podnikov podľa vlastného vyjadrenia používa riešenia IKT na zmierňovanie svojej environmentálnej stopy.
Výrazné zlepšenie služieb elektronickej verejnej správy sa zatiaľ v údajoch o digitálnych verejných službách neprejavil. Počas prvého roka pandémie niekoľko členských štátov vytvorilo alebo posilnilo digitálne platformy s cieľom poskytovať viac služieb v on-line priestore. V rámci plánov obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada, je 37 % investícií do digitálnych technológií (približne 43 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur) určených na digitálne verejné služby, takže v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva výrazné zlepšenie. Komisia uverejnila aj porovnávaciu správu EÚ o elektronickej verejnej správe z roku 2021, pri ktorej sa robí prieskum, ako občania v 36 európskych krajinách využívajú digitálne služby, ktoré poskytujú vlády.
