Emisie skleníkových plynov prispievajú k urýchleniu klimatických zmien. Európska únia je tretím najväčším producentom emisií po Číne a Spojených štátoch, za ňou nasleduje India a Rusko. Skleníkové plyny zostávajú v atmosfére niekoľko rokov až tisíce rokov. Majú globálny vplyv bez ohľadu na to, kde boli prvýkrát spustené.
Čo sú skleníkové plyny? Sú to plyny, ktoré sa v atmosfére správajú ako sklo na skleníku, vstrebávajú slnečnú energiu a teplo zo zemského povrchu a zabraňujú tomu, aby energia a teplo mohli voľne uniknúť do vesmíru. Zadržiavaním tepla a svetla skleníkové plyny umožňujú vznik a udržanie života na Zemi. Vznikajú aj prirodzene vo vesmíre, no činnosťou ľudí týchto plynov pribudlo také množstvo, že spôsobujú globálne otepľovanie. Najviac vypúšťaným plynom do ovzdušia je CO2. Tento plyn vzniká pri všetkých bežných aktivitách ľudí. Ostatné skleníkové plyny sú síce v ovzduší v menšej koncentrácii, avšak zachytávajú teplo niekoľkonásobne viac než CO2. Napríklad metán je v priebehu 20 rokov viac ako 80-krát silnejší ako CO2.
Podľa šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sú emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti zodpovedné za globálne otepľovanie o približne 1,1 °C od začiatku 20. storočia. Medzi tieto činnosti patrí napríklad spaľovanie uhlia, ropy a plynu, odlesňovanie a poľnohospodárstvo. V roku 2019 v Európskej únii zodpovedala energetika za 77,01 % emisií skleníkových plynov, z čoho asi tretina pripadla na dopravu. Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva dosiahli 10,55 %, priemyselné procesy a používanie produktov 9,10 % a odpadové hospodárstvo 3,32 %.