Umenie a kultúra poskytli mnohým ľuďom zasiahnutým krízou koronavírusu útechu a chvíľkový únik pred problémami reálneho sveta. Samotní umelci sú však zraniteľnou kategóriou, ktorú pandémia tvrdo postihla. Kultúrne a kreatívne odvetvia boli zasiahnuté ešte viac ako cestovný ruch, pričom ich tržby v roku 2020 klesli o viac ako 30 % v porovnaní s rokom 2019. Odvetvia hudby a scénického umenia prišli o 75 %, resp. 90 % obratu.
Európsky parlament chce, aby bolo postavenie umelcov v EÚ viac stabilné – požadujú preto zavedenie takzvaného európskeho statusu umelca. Ten má vytvoriť celoeurópsky rámec pre pracovné podmienky a minimálne štandardy, vrátane rovnakého prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnému poisteniu, dôchodkovým systémom a spoločnej európskej definícii umelcov v rámci EÚ. Poslanci zdôraznili, že rozdiely medzi krajinami EÚ v právnom postavení umelcov bránia spolupráci a cezhraničným projektom. Členské štáty by mali podporovať mobilitu vzájomným uznávaním kultúrnych diplomov, znižovaním byrokracie a zabránením dvojitého zdanenia. Vyzvali na vytvorenie osobitných programov na podporu pohybu a výmeny mladých umelcov v rámci Európy.
Počas krízy sa mnohí autori a interpreti prispôsobili novým formátom digitálnej distribúcie. To im síce umožnilo osloviť publikum, ale zároveň ich to vystavilo nekalým praktikám dominantných streamovacích platforiem. Zavedené "výkupné klauzuly" pripravujú autorov o autorské honoráre tým, že od nich odkúpia celé autorské práva výmenou za jednorazovú platbu. Poslanci vyzvali Európsku komisiu a krajiny EÚ, aby zabezpečili, že umelci budú mať prístup ku kolektívnemu vyjednávaniu a že príjmy budú spravodlivo rozdelené medzi všetkých tvorcov a držiteľov práv.