Viac ako polovica opýtaných Slovákov a Sloveniek tvrdí, že vo svojom blízkom okolí pozná človeka, ktorý má skúsenosti s násilím v partnerských vzťahoch. S problémom násilia sa stretáva výrazne viac žien ako mužov, rovnako tak ľudia mladší ako 55 rokov. Stereotypné myslenie sa medzi slovenskou populáciou nevyhýba ani téme násilia páchaného na ženách. Spochybňovanie viny násilného partnera alebo ospravedlňovanie jeho správania je na Slovensku pomerne časté a môže byť jednou z prekážok, ktoré bránia žene zažívajúcej násilie odísť z násilného vzťahu.
Podľa on-line prieskumu násilia páchaného na ženách (agentúra Kantar Hoffmann, N = 1500 (18-65 rokov) 77 % opýtaných vníma násilie v partnerských vzťahoch ako problém veľkej časti spoločnosti, ktorému by sa malo venovať viac pozornosti. Takmer polovica (48 %) opýtaných si myslí, že za násilie v partnerských vzťahoch sú zvyčajne zodpovedné aspoň čiastočne aj obete partnerského násilia. Tento názor zastávajú viac muži ako ženy ( 59 vs. 37 %), pričom 35 % ľudí na Slovensku prikláňa k názoru, že ak žena neodíde z násilného partnerského vzťahu, je spoluzodpovedná za situáciu, v ktorej sa nachádza. Viac ako polovica (55 %) slovenskej populácie sa stotožňuje s názorom, že ak sa žena nestará o domácnosť, môže to vyprovokovať násilie voči nej. Jedna štvrtina (25 %) respondentov sa dokonca čiastočne stavia na stranu násilníka a súhlasí s vyjadrením, že je pochopiteľné, že muži sú niekedy násilní, pretože sú zodpovední za všetky finančné záležitosti rodiny. „Zľahčovanie, ospravedlňovanie násilia a prenášanie zodpovednosti a viny na ženy zažívajúce násilie, sú stratégie, ktoré sú súčasťou násilného správania. Tieto stratégie používajú muži, ktorí sa správajú násilne, aj smerom k ľuďom v blízkom okolí ženy a k inštitúciám. Cieľom je dosiahnuť, aby ľudia žene neverili a aby nemala prístup k podpore. Tieto stereotypy zvyšujú toleranciu k násiliu na ženách v spoločnosti, pretože hovoria o tom, že za istých okolností má muž právo správať sa násilne k svojej partnerke. Prispievajú k tomu, že nevyvodzujeme zodpovednosť voči mužom, ktorí sa správajú násilne a sú prekážkou v ochrane žien a ich deti. Za násilie je vždy zodpovedný ten, kto sa ho dopúšťa“, popisuje Dušana Karlovská z mimovládnej organizácie Fenestra.
Až 76 % opýtaných si myslí, že ani deti nie sú pred násilím dostatočne chránené. Ženy považujú nedostatočnú ochranu detí pred násilím za výrazne závažnejšiu ako muži. Drvivá väčšina obyvateľov (90 %) Slovenska sa stotožňuje s názorom, že ženy zažívajúce násilie neopúšťajú násilný vzťah, pretože sa boja o svoje deti. Vyhrážanie ublížením alebo únosom detí zo strany násilného partnera je jednou z prekážok, prečo ženy v násilnom vzťahu zostávajú. Viac ako dve tretiny (71 %) respondentov súhlasia s tým, že keď sa niekto dopúšťa násilia voči partnerovi alebo partnerke, nemôže by dobrým rodičom. Slovenská populácia citlivo vníma, že ak matka zažíva násilie zo strany partnera, deti sú rovnako traumatizované ako ona. Odchod ženy zažívajúcej násilie komplikujú často aj samotné predsudky spoločnosti. Prieskum ukázal, že 58 % respondentov si myslí, že ženy od násilníka neodídu, pretože svojho partnera stále milujú. Takmer dve tretiny (61) % opýtaných si zároveň myslí, že neopúšťajú vzťah aj kvôli tomu, že sa obávajú, čo by odchod mohol spôsobiť násilníkovi. Z prieskumu tiež vyplynulo, že 67 % respondentov sa prikláňa k názoru, že ženy zažívajúce násilie si možno neuvedomujú, že sa k nim partner správa násilne. Napriek tomu si viac ako tretina (35 %) opýtaných myslí, že ak žena zažívajúca násilie neodíde z násilnej domácnosti, je za násilie spoluzodpovedná.
Aj skrz zmienené stereotypy slovenská verejnosť vníma, že prekážok brániacich v odchode z násilného vzťahu je veľa. Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov sa obáva, že ženy zažívajúce násilie len ťažko na Slovensku nájdu pomoc, ďalších 53 % opýtaných pripúšťa, že odchodom ženy z násilného vzťahu násilie neskončí. „Výskum a prax dlhodobo potvrdzujú, že ukončenie násilného vzťahu alebo odchod od partnera nemusí mať za následok okamžité ukončenie násilia, ale môže znamenať aj jeho eskaláciu – napríklad prostredníctvom prenasledovania, vyhrážania sa, útokov a pokusov o vraždu. Rozhodovanie ženy a ukončenie násilného vzťahu ovplyvňuje veľké množstvo faktorov. Veľký význam má napríklad vplyv sociálnych faktorov súvisiacich so sociálnou podporou a kontrolou, dostupnosťou služieb a informácií alebo reakcia okolia a inštitúcií“, vysvetľuje Daša Malíková z poradenského centra ALEJ a poukazuje tým na zložitú situáciu žien. V tejto situácii je dôležité, aby sa žena a jej deti mohli spoľahnúť na dostatočnú podporu nielen okolia, ale aj inštitúcií. „V slovenskej legislatíve máme rôzne ochranné opatrenia, ktoré majú ženám a ich deťom v tejto situácii poskytnúť ochranu pred násilím. Je dôležité, aby sme ich nemali len v paragrafoch, ale aby ich inštitúcie dôsledne uplatňovali aj v praxi“, dodáva Vanda Durbáková, advokátka spolupracujúca s Fenestrou.