„Avšak aj čo sa týka dotácií a grantov sme na Slovensku o niekoľko krokov pozadu oproti susednej Českej republike. Systémy na recykláciu sivej aj dažďovej vody sú pre bežných obyvateľov z ekonomického hľadiska často nedostupné a pre developerov nezaujímavé“, skonštatovala Martina Huňačková. Štátne dotácie sú pritom podľa Zdeňka Petrů kľúčovým motorom zmien vo využívaní dažďových a sivých vôd, rekuperácie energie zo sivých vôd, ale aj vo využívaní zelených striech, vsakovacích roštov na parkoviskách a podobne: „Štátne dotácie sú nevyhnutné tak pre individuálnu výstavbu, ako aj pre bytové domy. Zvýhodnenie aktívneho využívania dažďovej vody a sivej vody napríklad na splachovanie, upratovanie, pranie alebo zavlažovanie oproti obyčajnému pasívnemu využívaniu by bolo motivujúce.“
Základnou výzvou nášho milénia je podľa Zuzany Vranayovej znižovanie spotreby vody a energie. V rámci Európskej technologickej platformy bol aj preto zverejnený Strategický plán výskumu pre európsky vodný sektor do roku 2030 zameraný na problematiku šetrenia vody v budovách a jej opätovné využitie. „Zaviedli sa nové pojmy, ktoré musíme v našich podmienkach pri novej výstavbe a prestavbe začať reálne uplatňovať. Ide o pojmy ako vodo-inteligentná spoločnosť, hybridná zelená a modrá infraštruktúra, multinásobná voda alebo špongiové mesto“, dodala Zuzana Vranayová. Správne realizované špongiové mesto redukuje frekvenciu a závažnosť povodní, zlepšuje kvalitu vody a umožní použiť menej pitnej vody na osobu. Zároveň zlepšuje kvalitu života, kvalitu vzduchu a znižuje efekt tepelných ostrovov.