Odvetvie dopravy zahŕňajúce vnútroštátnu aj medzinárodnú prepravu tvorí v Európskej únii takmer 30 % ročných emisií uhlíka. Cieľom EÚ je cez legislatívu Fit for 55 tieto emisie postupne znižovať a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Analytici Euler Hermes a Allianz Research zisťovali, koľko nás bude cesta k budúcnosti s nulovými emisiami uhlíka stáť a čo pre to budeme musieť urobiť.
Klimatický balík EÚ Fit for 55 má zosúladiť súčasné právne predpisy s ambíciou dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, a ako čiastkový cieľ si EÚ stanovila znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Jedným z cieľov je preseknúť spojenie medzi sektorom dopravy a jeho závislosťou od fosílnych palív, a podporiť využívanie čistejších technológií bez emisií a alternatívnych palív. Aby sa to podarilo, súčasné úrovne emisií skleníkových plynov musia v nasledujúcich desaťročiach výrazne klesnúť. Podľa odborníkov Euler Hermes a Allianz Research to však EÚ s implementáciou balíka Fit for 55 nebude mať také jednoduché - mohla by čeliť implementačnej medzere, ktorá pretrvá až 14 rokov. Obmedzenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C, ktorý si EÚ stanovila ako cieľový limit, si podľa nich vyžiada každý rok až do roku 2030 investície vo výške približne 75 miliárd eur. Jednotlivé sektory dopravy majú pritom svoje špecifiká.
Pre cestnú dopravu by do roku 2030 boli potrebné dodatočné investície vo výške 4 miliárd eur ročne. Cestná doprava je sektorom, ktorý má vysoký potenciál na dekarbonizáciu v krátkodobom a strednodobom horizonte. V roku 2018 tvorila až 71 % celkových emisií z dopravy v EÚ. S ohľadom na ciele EÚ do roku 2030 legislatíva Fit for 55 navrhuje, aby sa priemerné emisie nových áut znížili o 55 % od roku 2030 a o 100 % od roku 2035. „Nízkoemisné technológie, akými sú hybridné automobily a technológie s nulovými emisiami - batériové elektrické vozidlá a vozidlá poháňané vodíkom, budú hrať v transformácii cestnej dopravy kľúčovú úlohu. Infraštruktúra elektrického nabíjania by sa ale mala štvornásobne zvýšiť, aby pokryla očakávané nárasty elektrických vozidiel”, poznamenal Peter Mucina. Aby infraštruktúra nebola prekážkou, musí sa začať veľká expanzia alternatívnych možností dopĺňania paliva naprieč všetkými krajinami Európskej únie. Legislatívny balík Fit for 55 navrhuje jasné ciele pre rozvoj infraštruktúry elektrických a vodíkových čerpacích staníc a ich štvornásobne zvýšenie do roku 2025, aby tak podporili očakávaný rast elektrickej flotily. Konečným cieľom EÚ je zabezpečiť približne 16 miliónov nabíjacích bodov do roku 2050.
Odvetvie lodnej dopravy by do roku 2030 potrebovalo 8,6 miliardy eur ročne. Námorná doprava, ktorá je dôležitou súčasťou zahraničného a vnútorného obchodu EÚ, ako aj osobná doprava, potrebujú výrazné zníženie emisií CO2 prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti a využívania čistejších energetických zdrojov. Vývoj vhodných alternatívnych palív pre lodnú dopravu je však náročný vzhľadom na hustotu energie, technologickú vyspelosť, ale aj komerčnú pripravenosť či horľavosť na palube a emisie metánu a oxidu dusného. Alternatívne palivá (syntetické a biopalivá) ešte nie sú komerčne dostupné a vyžadujú značné investície do výskumu a vývoja, aby boli pripravené na nasadenie do roku 2030. Peter Mucina ale doplnil, že konať je potrebné už teraz, pretože lode objednané a vyrobené v nasledujúcich piatich rokoch, ovplyvnia emisie sektora na ďalšie desaťročia.
Letecký priemysel by podľa odborníkov Euler Hermes a Allianz Research potreboval 4,5 miliardy eur ročne. V roku 2018 sa v rámci EÚ letecky prepravilo 1,2 miliardy cestujúcich, a letecká doprava vyprodukovala 3,6 % celkových emisií skleníkových plynov. Ak sa nezavedú potrebné opatrenia, rast emisií bude pravdepodobne pokračovať. „Aby EÚ splnila cieľ globálneho otepľovania maximálne o 1,5 ̊C, potrebuje nielen oveľa rýchlejšiu transformáciu na udržateľné letecké palivá, ale aj zvýšenie palivovej účinnosti leteckej flotily, čo ale bude mať za následok vyššie ceny leteniek“, uviedol Peter Mucina. Väčšina potrebných technológií si vyžaduje značné finančné investície do výskumu a na uvedenie na trh budú pripravené až okolo roku 2030. To znamená, že nebudú aktívne prispievať k znižovaniu emisií leteckého priemyslu potrebnému v nasledujúcich 10 rokoch. Preto sa musia súbežne využívať krátkodobé riešenia, ktoré už existujú a môžu pomôcť znížiť emisie v nasledujúcom desaťročí.