Aktuálne: Právna pomoc

Napriek spomalenému životu počas lockdownu sa ľudia môžu dostať do právnych problémov či potrebovať právnu radu. Na výkon advokácie platí výnimka a advokáti stále môžu poskytovať svoje služby. V tomto období je však vhodné advokáta kontaktovať predovšetkým elektronicky – emailom alebo telefonicky. Zoznam všetkých advokátov nájdete na stránke Slovenskej advokátskej komory.

Vzhľadom na obmedzené fungovanie súdov a úradov Slovenská advokátska komora (SAK) upozorňuje, že vláda by mala znovu zvážiť pozastavenie plynutia lehôt, ako to bolo prijaté na jar 2020. S opatreniami a obmedzeným fungovaním súdov a úradov advokátom pribudol aj ďalší problém – a to znížený objem práce a následne znížené príjmy. Advokáti však nie sú zaradení ako možní príjemcovia vo väčšine dotačných schém štátu na podporu podnikateľov v koronakríze.

Advokáti už dlhodobo nemajú od štátu ani vyplatené peniaze za obhajoby ex-offo, ktoré už odrobili. Ministerstvo spravodlivosti dlhuje advokátom už aj viac ako rok. Ide rádovo odmenu pre advokáta okolo 130 Eur v prípade prvostupňového konanie v trestnej veci, pre niektorých advokátov však ex-offo zastupovanie tvorí značnú časť ich príjmov.

EU: Biometrické sledovanie

Európska komisia  rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom Iniciatíva občianskej spoločnosti za zákaz praktík hromadného biometrického sledovania. 

Organizátori tejto európskej iniciatívy občanov vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla právny akt, ktorým sa navždy ukončí náhodné a svojvoľné využívanie biometrických údajov takými formami, ktoré môžu viesť k hromadnému sledovaniu alebo akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu do základných práv. Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prijateľná, pretože spĺňa potrebné podmienky. Preto rozhodla o jej zaregistrovaní, pričom v tomto štádiu neanalyzovala podstatu iniciatívy.

Po registrácii iniciatívy môžu organizátori v najbližších 6 mesiacoch začať proces zbierania podpisov na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Európska komisia sa bude musieť k iniciatíve do šiestich mesiacov vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude, alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

SR: Optimistickí značkoví výrobcovia

Top manažéri značkových výrobcov hodnotia uplynulý rok skôr pozitívne. Očakávania na rok 2021 majú optimistické. Vyplýva to z pravidelného prieskumu, ktorý realizovalo už tretíkrát Slovenské združenie pre značkové výrobky medzi riaditeľmi členských spoločností.

Rok v znamení obmedzení spôsobených šírením pandémie covid-19 vyvolal enormný tlak na plynulý systém zásobovania výrobkami. Napriek úvodnej obave dopyt slovenských domácností nezaznamenal zásadný pokles. Navyše obdobie, počas ktorého Slováci zostali doma, vytvorilo dopyt po inovatívnych produktoch a zdravšom životnom štýle. Druhá polovica roka, kedy mnohí zmenili svoje dovolenkové plány, viedla k tomu, že ušetrené prostriedky použili na značkový tovar s vyššou pridanou hodnotou. Z pohľadu prevádzky svojich spoločností boli značkoví výrobcovia na systém práce z domu pripravení, táto výzva ich zásadne neprekvapila. Komplikácie však vznikli obmedzením pohybu tovarov ako aj osôb cez hranice, keďže mnohí manažéri zodpovedajú za riadenie spoločností vo viacerých krajinách.

Napriek neistote so zastavením šírenia covid-19 sú očakávania na rok 2021 pozitívne, aj keď miera pozitívneho očakávania je nižšia ako na začiatku roka 2020. Popri otázkach spojených s epidémiou uviedli top manažéri značkových výrobcov aj neistotu dopadov niektorých legislatívnych zmien, napríklad v obalovej oblasti alebo rastúcu neistotu spotrebiteľov. Za kľúčové príležitosti považujú respondenti prieskumu rozvoj nových kategórií a dopyt zákazníkov po produktoch so zníženým dopadom na životné prostredie. V roku 2021 očakávajú zachovanie rovnakého počtu zamestnancov, ako mali v roku 2020. Vzhľadom na fungovanie v režime home office sa v prieskume top manažéri značkových výrobcov vyjadrili aj k svojim očakávaniam na návrat do kancelárií. Väčšina však očakáva, že sa tak stane až v druhej polovici roka. Mierny optimizmus prevládal aj pri reklamných výdavkoch na rok 2021. Podľa analýz cenníkových výdavkov na reklamu (podľa dát TNS Kantar) tvoria výdavky na reklamu členov SZZV viac ako tretinu miliardy EUR ročne.

Trend: Útoky na zdravotníctvo

Počet kybernetických útokov na zdravotnícke organizácie vo svete sa v priebehu novembra a decembra 2020 zvýšil o 45 percent. Je to viac ako dvojnásobok kybernetických útokov (nárast 22 percent) vo všetkých priemyselných odvetviach v rovnakom čase vo svete. Kybernetickí zločinci sa domnievajú, že nemocnice splnia ich požiadavky na výkupné v čo najkratšom možnom čase. Zároveň sa snažia odcudziť výsledky výskumu, čo predstavuje v súčasnosti nielen finančné, ale aj strategické bohatstvo.

Začiatkom decembra bola terčom kybernetického útoku Európska lieková agentúra (EMA) a dark web sa pomaly plní ponukami s novým ilegálnym artiklom v podobe vakcíny proti ochoreniu COVID-19. V posledné dni roka bolo obzvlášť zákerným škodlivým softvérom Emotet zasiahnuté litovské centrum verejného zdravotníctva a niekoľko samospráv. Následne sa rozšírila rozsiahla kampaň z infikovaných počítačov na ďalšie štátne inštitúcie. „Kybernetickí zločinci sa budú aj naďalej zameriavať na zdravotnícke organizácie a farmaceutický priemysel a intenzita týchto útokov bude len silnieť“, potvrdzuje Andrej Aleksiev.

Útočníci využívajú ransomvér – vydieračský softvér, botnet, všeobecné zraniteľnosti aj DDoS útoky, ktoré zahltia servery a spôsobia ich kolaps. Najväčší nárast zaznamenal ransomvér, ktorý je pre zdravotnícke organizácie zároveň aj najväčšou hrozbou, keďže šifruje dáta a znemožňuje k nim prístup. Akékoľvek narušenie systémov by mohlo mať vplyv na schopnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť a ohroziť tak životy ľudí.

Z regionálneho hľadiska zaznamenala najprudší nárast počtu útokov stredná Európa – o 145 percent, nasleduje východná Ázia (137 %) a Latinská Amerika (112 %). Najdramatickejší rast útokov zaznamenala Kanada, o viac ako 250 percent, a za ňou nasledovalo Nemecko (rast 220 %) a Španielsko, kde sa počet útokov zdvojnásobil. Priemerný počet týždenných kybernetických útokov na organizáciu bol v novembri 626 útokov.

Radíme: Pandemické ošetrovné

V súvislosti s avizovanými opatreniami pri prevádzke materských škôl a základných škôl od 11. 1. 2021 do 18. 1. 2021 Sociálna poisťovňa na svojom webe informuje o pravidlách pre pandemické ošetrovné.

Nárok na pandemické ošetrovné budú mať všetci rodičia, ktorí splnia nasledovné podmienky:

• osobne a celodenne sa starajú o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (u dieťaťa, ktoré je zdravotne ťažko postihnuté do dovŕšenia 18. roku veku), ktorého škôlka alebo škola bude uzatvorená na základe rozhodnutia ministra alebo zriaďovateľa, ak dieťa nebude navštevovať ani školský klub (v prípade návštevy školského klubu nie je splnená podmienka osobnej a celodennej starostlivosti),
• osobne a celodenne ošetrujú dieťa do dovŕšenia 16. roku veku, ktorého zdravotný stav na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára takéto ošetrovanie nevyhnutne vyžaduje,
• nedosahujú príjem z činnosti zamestnanca v období starostlivosti o dieťa/ošetrovania dieťaťa (nárok na pandemické ošetrovné teda nemajú rodičia, ktorí vykonávajú prácu formou domáckej práce, čiže formou home office).

V prípade, ak už vám bol počas krízovej situácie (od 12. 3. 2020) priznaný nárok na pandemické ošetrovné, novú žiadosť nepodávate. Koncom januára 2021 pošlite iba čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné. Ak ste počas krízovej situácie o pandemické ošetrovné ešte nežiadali, pošlite žiadosť o pandemické ošetrovné. Až koncom januára 2021 zašlite aj čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné. Využite tieto elektronické formuláre! Urýchlite si tak vybavenie ošetrovného v Sociálnej poisťovni a jeho skoršie vyplatenie.

SR: Nižšie ceny elektriny

Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa slovenským domácnostiam v tomto roku majú znížiť ročné náklady na elektrinu v priemere o cca 3,8 %, čo pre nich predstavuje priemernú úsporu o vyše 14 eur za rok a malým podnikom o približne 2 %, čo predstavuje priemernú úsporu vyše 28 eur. 

Podrobný prehľad o zmenách je zverejnený na urso.gov.sk/?q=node/724. ÚRSO zároveň zdôrazňuje, že v cenovom rozhodnutí nestanovuje dodávateľom elektriny pevnú cenu, ale maximálnu cenu, tá sa nemôže prekročiť. Každý spotrebiteľ môže v rámci trhovej súťaže žiadať od svojho dodávateľa elektriny nižšiu cenu, prípadne ho môže zmeniť.

Úrad sa rozhodol riešiť aj historické deformácie v nastavení fixnej zložky tarify za distribúciu elektriny u niektorých sadzieb Stredoslovenskej distribučnej (D8) a Východoslovenskej distribučnej (D5). Z dôvodu,  že sezóna vykurovania je v plnom prúde, v sadzbách, kde prišlo k značnému nárastu fixnej zložky tarify za distribúciu elektriny, sa nebudú zmeny uplatňovať od 1. januára, ale až od 1. apríla. Úrad tak chce zabrániť tomu, aby boli dotknutí odberatelia vystavení negatívnym dosahom spojeným s veľkým nárastom fixnej zložky distribučnej tarify. Vznikne tak čas reagovať na zmenu cien, kedy si môžu optimalizovať svoje náklady na elektrinu formou výmeny ističov, prípadne zvážením prestupu do iných, výhodnejších taríf. Distribučné spoločnosti sa podľa ÚRSO zároveň zaviazali, že budú oslovovať príslušných dotknutých odberateľov a poskytnú im potrebné poradenstvo vrátane optimalizácie ich ističov. 

EU: Fond Európskej rady pre inováciu

Európska komisia oznámila prvé kolo priamych kapitálových investícií z nového fondu Európskej rady pre inováciu (EIC). Až 42 vysoko inovatívnych startupov a malých a stredných podnikov (MSP) získa kapitálové financovanie v celkovej výške približne 178 miliónov eur na rozvoj a rozširovanie inovácií. 

Kapitálové investície od 500.000 eur do 15 miliónov eur na príjemcu dopĺňajú grantové financovanie, ktoré už bolo poskytnuté prostredníctvom pilotného projektu EIC Akcelerátor. Európska komisia uskutočnila po prvýkrát priame kapitálové alebo kvázi kapitálové investície do startupov, konkrétne kapitálové investície kombinované s grantom. Vlastnícky podiel by sa mal pohybovať od 10 % do 25 %. V rámci EIC Akcelerátor bolo na financovanie od decembra 2019 už vybraných 293 podnikov, pričom objem grantov dohromady predstavuje vyše 563 miliónov eur. Spomedzi nich bolo vybraných 159 podnikov, ktorým boli vyčlenené ešte dodatočné nové kapitálové investície z fondu EIC.  Ako prvé uspeli v procese hodnotenia a hĺbkovej analýzy 42 podnikov. Investície môže dostať aj ďalších 117 predbežných kandidátov, ak tiež úspešne prejdú rovnakým procesom. 

Úplne prvú priamu kapitálovú investíciu získala francúzska spoločnosť CorWave. Investícia z fondu EIC vo výške 15 miliónov eur mobilizovala ďalších investorov, čo viedlo k investíciám vo výške 35 miliónov eur. CorWave bude môcť uviesť na trh a rozšíriť svoje inovačné terapeutické riešenie, ktorým je mechanická podpora ľavej komory srdca (Left Ventricular Assist Device – LVAD). Toto zariadenie výrazne pomôže pacientom s pokročilým zlyhaním srdca – dokáže až o polovicu znížiť závažné komplikácie a potrebu opätovnej hospitalizácie a zároveň výrazne zlepšiť kvalitu ich života. 

V súčasnosti sa dokončujú investičné dohody s ostatnými cieľovými podnikmi, ktoré budú čoskoro oznámené. Niekoľko príkladov tohto prvého kola investícií:

Hiber (Holandsko): medzinárodná satelitná a komunikačná spoločnosť, ktorá poskytuje globálne internetové pripojenie  vecí,

XSUN (Francúzsko): spoločnosť zaoberajúca sa solárnymi lietadlami, ktorá projektuje energeticky nezávislé drony fungujúce bez ľudského zásahu,

GEOWOX LIMITED (Írsko): technologická spoločnosť, ktorá poskytuje automatizované oceňovanie majetku s využitím otvorených údajov a modelov strojového učenia špičkovej kvality,

EPI-ENDO PHARMACEUTICALS EHF (Island): farmaceutická spoločnosť, ktorá sa zamerala na rozvoj portfólia farmaceutických špecialít, s cieľom riešiť obrovský celosvetový problém, ktorý predstavujú chronické ochorenia dýchacieho ústrojenstva.

SR: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Ambíciou ministerstva životného prostredia v rámci zálohového systému PET fliaš a plechoviek je urýchlenie postupu prác, aby Slovensko dosiahlo 90 % zálohovanie plastových fliaš aj plechoviek najneskôr v roku 2025. Oproti cieľom stanovených zákonom ide v prípade PET fliaš o dvojročný, pri plechovkách dokonca o štvorročný posun.

Od správcu systému sa očakáva vytvorenie čo najkomfortnejšieho systému z hľadiska zákazníka tak, aby bol nielen motivovaný vracať obaly do odberných miest, ale aby to bolo aj pohodlné a prijateľné. Do siete odberných miest bude zapojených čo najviac prevádzok, podľa plánov ich mohlo byť až 6.500. Ďalšími dôležitými podmienkami pri technickom a logistickom nastavení systému je férový, nediskriminačný prístup k malým prevádzkam a tiež transparentnosť.

Do zálohovania budú zaradené jednorazové obaly na nápoje – PET fľaše a plechovky s objemom od 0,1 l do 3l, výška zálohy bude 0,15 € a bude uvedená oddelene od predajnej ceny a následne pripočítaná k cene nápoja. Zálohované obaly budú označené špeciálnym logom systému. Vrátiť sa môžu aj obaly neoznačené týmto logom, za tieto však nebude spotrebiteľom vyplatená záloha. Úvodné investície do systému majú predstavovať približne 5 mil. € na strane správcu a ďalších cca 30 mil. € na strane obchodníkov, ktoré správca vyplatí jednotlivým obchodníkom a distribútorom prostredníctvom manipulačného poplatku.

BREXIT: Koniec pre voľný pohyb

Od 1. januára 2021 skončil voľný pohyb pracovníkov medzi členskými krajinami EÚ a Spojeným kráľovstvom. Prístup Slovákov na britský trh práce od Nového roka reguluje jeho vnútroštátna legislatíva a prístup Britov na trh práce Slovenska bude regulovaný slovenskou legislatívou, prípadne európskym právom, a to rovnako, ako v prípade ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín. 

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR na svojej webovej stránke upozorňuje, že pobrexitová dohoda upravuje možnosť vstupu a dočasného pôsobenia niektorých kategórií osôb na podnikateľské účely. Sú to napríklad zamestnanci, ktorí budú v SR pôsobiť v rámci vnútropodnikových presunov, alebo manažéri, ktorí budú v SR zakladať firmu. Pri pobyte z dôvodu zamestnania alebo štúdia  vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, Spojené kráľovstvo zaviedlo od 1. januára 2021 bodový prisťahovalecký systém. V rámci neho môžu Slováci pricestovať do Spojeného kráľovstva ako návštevníci na obdobie šiestich mesiacov bez potreby získania víza. Ide však o status návštevníka, čiže tam nesmie žiť. Ak chce občan EÚ ostať v Spojenom kráľovstve dlhšie ako pol roka a chce tam pracovať, študovať alebo žiť, vzťahuje sa naňho vízová povinnosť. Víz je pritom viacero druhov. Bodový systém spočíva v tom, že každá osoba prichádzajúca do Spojeného kráľovstva bude musieť preukázať, že spĺňa osobitné požiadavky, za ktoré získava body. Ak chce teda európsky občan pracovať alebo študovať v Spojenom kráľovstve, musí preukázať, že má pracovnú ponuku, zabezpečený minimálny mzdový prah a znalosť anglického jazyka na stredne pokročilej úrovni. Súčasťou bodového systému sú aj špeciálne víza pre absolventov, detské študentské víza či inovačné víza. Spojené kráľovstvo v súčasnosti prehodnocuje, ako sa postaví k sezónnym pracovníkom v roku 2021.

Kvalifikovaní pracovníci z oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva musia splniť podobné podmienky, avšak Spojené kráľovstvo v týchto prípadoch zabezpečí zrýchlený postup získania víza a znížený poplatok za podanie žiadosti. Určité výnimky platia aj pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov v oblasti vedy a medicíny, humanitných vied, inžinierstva, výskumu, digitálnych technológií či v oblasti umenia a kultúry, ktorí môžu pricestovať bez pracovnej ponuky a bez splnenia minimálnej platovej požiadavky. Na získanie študentského víza musia študenti z krajín EÚ preukázať, že im bolo ponúknuté miesto na študijnom kurze, a že ich znalosť anglického jazyka je na pokročilej úrovni, v niektorých prípadoch štúdia na stredne pokročilej úrovni. Spojené kráľovstvo od niektorých krajín – vrátane Slovenska – nevyžaduje v tomto prípade preukázanie disponovaním finančnými prostriedkami, okrem výnimočných prípadov.

SR: Správa o ochrane osobných údajov za rok 2020

Advokátska kancelária DAGITAL Legal zverejnila začiatkom roka 2021 na svojich webstránkach Správu o ochrane osobných údajov za rok 2020 s prehľadom udalostí, ktoré sa na Slovensku udiali počas uplynulého roka v oblasti ochrany osobných údajov. Doteraz boli dostupné len výročné správy Úradu pre ochranu osobných údajov SR (Úrad), ktoré sa ale zameriavali skôr na štatistiky o jeho činnosti.

Správa poukazuje jednak na nedostatky v aktuálnom legislatívnom procese a v činnosti Úradu pre ochranu osobných údajov, no zároveň vyzdvihuje rozhodovaciu prax slovenských súdov. Upozorňuje na absenciu nezávislého orgánu, ktorý by dokázal poskytnúť metodickú a analytickú podporu zodpovedným osobám a na problémy, ktoré spôsobuje prístup Úradu. Nedostatky v činnosti regulátora sa prejavujú v témach, kde úplne absentuje cielenie reklamy, cez sociálne siete, či spracúvanie cookies v kontexte nového ePrivacy nariadenia.  Úrad od mája 2018 neprijal vyhlášky, s ktorými počíta zákon o ochrane osobných údajov od 25. mája 2018 a neexistuje ani tzv. legislatívne posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov, napriek viac ako 4 rokom na jeho prípravu. 

Pandémia a jej dôsledky priniesli veľký verejný a mediálny tlak na kvalitu právnych predpisov aj vo vzťahu k ochrane osobných údajov a súkromia. V priebehu roka 2020 bol na základe uznesenia Ústavného súdu SR zúžený rozsah údajov, ktoré telekomunikační operátori poskytovali Úradu verejného zdravotníctva SR, viackrát bol novelizovaný Zákon o ochrane verejného zdravia (napríklad kvôli využívaniu aplikácií na sledovanie dodržiavania karantény) a prezidentka odmietla podpísať novelu zákona o elektronických komunikáciách. Témou týchto udalostí bola aj ochrana súkromia a osobných údajov. „Pri každom strete GDPR, zákona o ochrane verejného zdravia a zákona o elektronických komunikáciách bolo v roku 2020 viac ako kedykoľvek predtým cítiť absenciu nezávislého orgánu, ktorý by dokázal poskytnúť metodickú a analytickú podporu pre zodpovedné osoby štátu. Táto agenda je riešená ad hoc, neriadene a bez rozpočtu, čo, ostatne potvrdil aj NKÚ vo svojej správe. Aj na úrovni EÚ máme dva samostatné orgány – výbor a dozorného úradníka. Základné otázky týkajúce charakteru a fungovania právnych základov zákonnej povinnosti, verejného a oprávneného záujmu mali byť pritom v našom právnom poriadku dávno vyjasnené, no evidentne nie sú a absencia niekoho, ako je dozorný úradník spôsobuje v kombinácii s aktuálnym prístupom Úradu problémy“, zdôrazňuje Jakub Berthoty.

On-line: Zoznamovanie Slovákov

V súčasnej dobe pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich nariadení, ktoré obmedzujú voľný pohyb osôb, sa veľa ľudí cíti osamelo. Vo výskume Nielsen Admosphere Slovakia sa 22 % respondentov prihlásilo k veľkej osamelosti (vo väčšej miere ženy), 37 % sa potom cíti čiastočne osamelých. Viac než tretina naopak necíti osamelosť vôbec a 6 % nevie, alebo sa nad pocitom samoty nezamýšľalo. Z vekových skupín sa osamelo cítia vo zvýšenej miere respondenti vo veku 15–24 rokov.

Výskum sa ďalej zameriaval na oblasť zoznamovania sa cez internet. Týmto spôsobom sa už niekedy pokúsilo nadviazať vzťah 43 % Slovákov aktívnych na internete. Vo vekovej skupine 15–34 rokov to pritom už vyskúšalo necelých 60 % opýtaných, z 35–44 ročných 42 % a s vyšším vekom toto percento postupne klesá. Najčastejšie sa ľudia snažia pomocou zoznamovacích webov alebo aplikácií nájsť vzťah: odpovedalo tak 49 % tých, ktorí už sa niekedy zoznamovali on-line. Vedú v tom muži pred ženami. Presne tretina však využíva tieto on-line možnosti na prezeranie fotiek, prípadne na komunikáciu on-line. Štvrtina hľadá pomocou zoznamovacích webov a aplikácií niekoho na spoločný program, teda skôr kamarátstvo, a 18 % priznáva, že takto hľadá niekoho iba na sex na jednu noc (maximálne niekoľko málo nocí). Túto možnosť vybralo 29 % mužov a iba 5 % žien. Štvrtina respondentov, ktorí majú skúsenosť so zoznamovaním sa on-line, si našla svojho súčasného partnera práve pomocou zoznamovacieho webu alebo aplikácie.

Za najlepšie  weby či aplikácie na nájdenie vzťahu považujú tí, ktorí sa už niekedy zoznámili on-line, na prvom mieste služby Azet / Pokec / Zoznamka.sk (22 %). Na druhom mieste Badoo (13 %) a na treťom Facebook (8 %). Aplikáciu Tinder momentálne aktívne používa len 7 % oslovených ľudí, ktorí sa už niekedy zoznámili on-line, čo je ale zároveň o 5 percentných bodov viac než minulý rok. Len 5 % ju považuje za najlepšiu službu na nadviazanie vzťahu, 12 % aplikáciu Tinder v minulosti používalo, ale v súčasnosti ju už nevyužívajú. Ďalších 9 % s ňou skúsenosť nemá, ale plánuje ju v budúcnosti použiť. Zvyšné skoro tri štvrtiny internetových respondentov pri on-line zoznamovaní Tinder nikdy nepoužili, ani sa k tomu nechystajú. Túto odpoveď vo väčšej miere volili ženy.

Výskum Nielsen Admosphere Slovakia sa uskutočnil metódou on-line zberu dát na prelome októbra a novembra na vzorke päťsto respondentov z aktívnej internetovej populácie staršej ako 15 rokov zo Slovenského národného panela.

EU: Európsky rok železníc

Nová iniciatíva Európskej komisie (EK)  od 1. januára 2021  vyzdvihuje výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V EÚ je železničná doprava zodpovedná za menej ako 0,5 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou, je tak jednou z najudržateľnejších foriem osobnej aj nákladnej dopravy.

Železničná doprava spája ľudí a podniky v celej EÚ prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Ale len asi 7 % cestujúcich využíva vlaky a len 11 % tovarov je prepravovaných po železnici. Európsky rok železníc chce byť impulzom, ktorý má pomôcť zvýšiť podiel železničnej dopravy na osobnej a nákladnej doprave. Tým by sa výrazne znížili emisie skleníkových plynov a znečistenie pochádzajúce z dopravy EÚ, čím by sa prispelo k úsiliu EÚ dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

EK 1. januára spustila webovú stránku (https://europa.eu/year-of-rail/select-language?destination=/node/1), ktorá vo všetkých úradných jazykoch EÚ poskytuje podrobné informácie o tejto iniciatíve, ako aj prehľad plánovaných aktivít. Rôzne podujatia, projekty a aktivity naprieč celou EÚ zdôraznia mnoho dimenzií železnice - od popredného európskeho inovatívneho železničného priemyslu po úlohu železnice v európskej kultúre a dedičstve, jej význam pre spájanie regiónov, ľudí a podnikov, jej podiel na trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu, ale aj význam železnice pre budovanie vzťahov EÚ so susednými krajinami. V legislatívnej oblasti chce EK premietnuť Európsky rok železnice do návrhu nového partnerstva v oblasti železničnej dopravy, lepšieho prepojenie železničnej dopravy s inými druhmi dopravy a celkovo zvýšenia udržateľnosti nákladnej dopravy.

SR: Minimálna mzda v roku 2021

Na Slovenskú platí od 1. januára 2021  nová výška minimálnej mzdy na úrovni 623 eur. Spomedzi 27 krajín Európskej únie (EÚ) ide podľa údajov Európskeho štatistického úradu o 14. najnižšiu mzdu medzi členskými krajinami.

Analytička Lenka Buchláková upresnila, že najnižšiu minimálnu mzdu majú momentálne Bulhari približne na úrovni 312 eur. Úrovne minimálnych miezd sa v EÚ pohybujú od 312 do 2.142 eur mesačne. Takmer vo všetkých krajinách EÚ sa vlani zvyšovala minimálna mzda, tento rok výraznejšie len na Slovensku. EÚ sú však aj krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú: Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.

Bulhari spolu so Slovákmi patria medzi desať krajín, ktoré majú minimálnu mzdu do 700 eur. Okrem týchto dvoch krajín do desiatky patria Litva (430 eur), Rumunsko (461 eur), Maďarsko (487 eur), Chorvátsko (546 eur), Česká republika (575 eur), Poľsko (611 eur), Estónsko (584 eur) a Lotyšsko (607 eur). V piatich krajinách EÚ sa minimálne mzdy pohybujú od 700 do 1.000 eur: Portugalsko (741 eur), Grécko (758 eur), Malta (777 eur), Slovinsko (941 eur) a Španielsko (1.050 eur). Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú ľudia vo Francúzsku (1.539 eur), Nemecku (1.584 eur), Belgicku (1.594 eur), Holandsku (1.636 eur), Írsku (1.656 eur) a Luxembursku (2.142 eur).

Zaujímavosťou podľa analytičky je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a, naopak, je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.

Trend: Pracoviská sa úplne nezaplnia

Väčšina firiem v roku 2021 predpokladá efektívnu kombináciu práce z domu a dochádzania na pracovisko. Na Slovensku sa k tejto forme prikláňa 51 percent a v Českej republike 42 percent zamestnávateľov. 

Až desatina personalistov na Slovensku potvrdila, že v roku 2020 dospeli k rozhodnutiu, že budú znižovať kancelárske kapacity a zavedú sa zdieľané pracovné stoly, pričom zamestnanci budú pracovať prevažne z domu a do práce budú chodiť iba tí, ktorí to v daný deň budú nevyhnutne potrebovať. Spomínaný trend je v Českej republike populárny menej. Túto možnosť označili štyri percentá firiem. Na Slovensku poskytla svojim ľudom príspevok na podporu práce z domu iba malá časť zamestnancov. Išlo o 12 percent. Presne rovnaký podiel vyšiel v prieskume HR Pulse aj v Českej republike. Šesť percent personalistov na Slovensku a sedem percent v Česku však v roku 2020 potvrdilo, že ich firmy plánujú poskytnúť zamestnancom finančné príspevky v roku 2021. Naďalej platí, že drvivá väčšina zamestnávateľov v oboch krajinách financie na zvýšené účty za energie či iné náklady počas home officu svojim ľuďom neposkytuje. Personalisti sa vyjadrili, že svojich ľudí sa snažia podporiť najmä vďaka možnostiam zapožičania stoličiek, monitorov či iného vybavenia z kancelárii.

Až 43 percent firiem na Slovensku a 39 percent v Českej republike potvrdilo, že zamestnanci sú počas dlhodobej práce z domu spokojnejší alebo rovnako spokojní ako v časoch pred Covidom. Zároveň však treba dodať, že nálady zamestnancov sú rôznorodé a nie každému práca z domu vyhovuje. Približne štvrtina firiem u nás potvrdila, že ich pracovníci cítia väčšiu nepohodu, prípadne sú menej spokojní. V Českej republike je nespokojnosť o čosi vyššia. Nepohodu a menšie šťastie u zamestnancov vníma 29 percent personalistov. Personalisti v oboch krajinách sa zhodli na tom, že vnímanie home officu je u zamestnancoch veľmi individuálne. Tvrdia, že 100-percentná práca z domu vyhovuje málokomu a mnohí pracovníci oceňujú skôr kombináciu. Zamestnávatelia však potvrdili, že pracovníkom chýba kontakt s kolegami. Menej prepojenosti medzi pracovným kolektívom potvrdilo 64 percent firiem na Slovensku a až 71 percent zamestnávateľov v Českej republike. Personalisti však vo svojich odpovediach spomínali aj to, že pracovné prepojenie je podľa nich často dostatočné. Problémom je skôr absencia sociálneho spojenia s kolegami, ktoré prispieva ich psychickej pohode.

Nový prieskum HR Pulse, ktorý iniciovala spoločnosť Profesia spolu so svojou českou pobočkou a Open HR Forum sa zameral na vplyv pandémie na trh práce. Do prieskumu sa zapojilo 128 firiem na Slovensku a 228 zamestnávateľov v Českej republike. Dáta sa zberali v októbri a novembri 2020. Najväčšie zastúpenie mali špecialisti z oblasti ľudských zdrojov v IT, obchode či vo výrobe.

SR: Nové ceny za elektrinu pre domácnosti

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určil novú výšku tarify za prevádzkovanie systému (TPS) - od 1. januára 2021 má hodnotu 23,7405 €/MWh. Úrad  bude v priebehu roka 2021 dôsledne monitorovať situáciu na trhu ovplyvnenom dopadmi pandémie, pričom v prípade potreby výšku TPS znova upraví.

Tarifa za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej odberatelia elektriny dotujú výrobu elektriny z OZE a KVET ako aj výrobu elektriny z domáceho uhlia, je významnou zložkou koncovej ceny elektriny pre všetkých odberateľov. Od 1. januára 2021 sa mení zo súčasnej hodnoty 23,621 €/MWh na hodnotu 23,7405 €/MWh. Zmena predstavuje nárast o 0,5 % a pre bežnú domácnosť znamená zvýšenie mesačných nákladov na elektrinu o cca 2,3 centa. V kombinácií s už prijatými zmenami v iných cenových zložkách elektriny majú bežné domácnosti celkovo ušetriť tento rok na cenách elektriny priemerne necelých 23 eur v porovnaní s rokom 2020 a domácnosti, ktoré elektrinou vykurujú, vyše 45 eur za rok.

Prehľad úradu o celkovej úspore cien elektriny v roku 2021 pre zraniteľných odberateľov:

Pozn.: Údaje sú odhadované na základe priemerných cien najväčších dodávateľov a distribútorov elektriny. Špecifické dopady na jednotlivých spotrebiteľov budú závisieť od ich charakteru spotreby, zaradenia do tarifných tried, pripojenia do konkrétnej distribučnej sústavy a voľby dodávateľa.

EU: Poľnohospodárska politika 2021 - 2022

Schválené nariadenie Európskeho parlamentu predlžuje platnosť  pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) až do konca roka 2022. Cieľom novej právnej úpravy je zaistiť pokračovanie platieb pre poľnohospodárov a príjemcov v oblasti rozvoja vidieka aj po 31. decembri 2020.

Členské štáty získajú možnosť uľahčiť farmárom prístup ku kompenzáciám v prípade prudkého poklesu ich príjmov alebo na pokrytie strát zapríčinených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobou zvierat alebo rastlín či zamorením škodcami. Parlament tiež presadil opatrenia, ktoré poskytnú krajinám Európskej únie väčšiu voľnosť pri podpore poľnohospodárov, a to najmä počas krízy spôsobenej šíriacim sa ochorením COVID-19. Poslancom sa počas rokovaní o konečnej verzii nových pravidiel so zástupcami ministrov poľnohospodárstva členský štátov podarilo dosiahnuť predĺženie nových viacročných projektov v oblasti rozvoja vidieka, ktoré sa zameriavajú na ekologické poľnohospodárstvo a opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy nad rámec pôvodne navrhovaných troch rokov. Do tejto kategórie zaradili aj projekty zamerané na dobré životné podmienky zvierat.

Súčasťou dohody poslancov so zástupcami členských štátov sú aj pravidlá využitia ôsmich miliárd eur počas nasledujúcich dvoch rokov na zvýšenie odolnosti farmárov, potravinárov a vidieka voči dopadom kríz a na podporu digitalizácie a environmentálnej udržateľnosti ich výroby. Približne 30 % z peňazí na obnovu by malo byť uvoľnených v roku 2021, zvyšných 70 % v roku 2022. Poslancom sa podarilo presadiť, aby aspoň 37 % z osemmiliardového balíka bolo využitých na ekologické poľnohospodárstvo a opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Minimálne 55 % z prostriedkov na obnovu by sa malo vyčleniť na financovanie investícií, ktoré prispievajú k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu poľnohospodárstva, ako aj na podporu mladých farmárov.

Aktuálne: Nové podmienky pre vstup na Slovensko

Polícia SR informuje na svojom webe o nových podmienkach pre vstup občanov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Od 1. januára 2021 strácajú podľa práva Európskej únie právo na voľný pohyb a pobyt. Budú považovaní za štátnych príslušníkov tretích krajín podľa Nariadenia EÚ 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Európskej únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice.

Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov Európskej únie sa podľa Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bude vzťahovať už iba na tých občanov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ich rodinných príslušníkov, ktorí využívali právo voľného pohybu a pobytu na území členských štátov pred 1. januárom 2021 / § 131j ods. 1 až 3 a § 131j ods. 4 alebo 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov/. 

Táto skutočnosť má v súčasnosti významný dopad na podmienky vstupu občanov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ich rodinných príslušníkov na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice. V súlade s Odporúčaním Rady (EÚ) 2020/912 z 30. júna 2020 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné a o možnom zrušení tohto obmedzenia nebude umožnený vstup občanom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ich rodinných príslušníkov, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky alebo iných členských štátov Európskej únie priznané právo na pobyt podľa dohody o vystúpení /nevzťahuje sa na nich niektoré z ustanovení § 131j ods. 1 až 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov/.

SR: e-Komunikácia s poisťovňou

Zamestnávatelia na Slovensku sú od začiatku roka povinní komunikovať so zdravotnou poisťovňou (ZP) elektronicky. Nahlásiť jej tak musia výkazy preddavkov na poistné, oznámenie o vzniku, zmene, zániku platiteľa poistného a oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného výlučne takouto formou. 

Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) na splnenie týchto povinností poslúži ePobočka na epobocka.com. Aj v prípade nezrovnalostí vykázaných údajov sa všetky informácie dajú elektronicky rýchlo opraviť a opakovane zaslať. Užitočnou pomôckou je pritom možnosť zobrazenia chýb zo spracovania mesačných výkazov spolu s popisom chyby a s uvedením jej riešenia Nechýbajú ani prehľady ročného zúčtovania, možnosť podať otázku a námietku k ročnému zúčtovaniu a pozrieť si odpoveď na podanú otázku alebo námietku. Tiež tam je dostupný prehľad o zamestnancoch prihlásených vo VšZP, ich nárok na zníženú sadzbu poistného či informácie o nedodaných mesačných výkazoch. 

Elektronickú komunikáciu ponúka aj  ZP Dôvera  cez službu zamestnávatelia on-line, ktorú môžu mať platitelia implementovanú priamo vo svojich mzdových systémoch. Rovnako v rámci elektronickej pobočky ZP Union je napríklad možné podanie mesačného výkazu, oprava chybne podaného mesačného výkazu a prehľad všetkých mesačných výkazov podaných elektronicky, možnosť stiahnutia krycieho listu, žiadosť o splátkový kalendár aj námietka k výkazu nedoplatkov a ďalšie funkcie.

COVID-19: On-line registrácia

Registračný formulár na očkovanie proti COVID-19 v on-line forme sprístupnilo zatiaľ pre zdravotníckych pracovníkov Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na stránke korona.gov.sk. Prioritu majú tí pracovníci, ktorí diagnostikujú, liečia a zabezpečujú starostlivosť o pacientov s ochorením COVID-19. 

Registráciu môžu využiť aj osoby, ktoré pri starostlivosti o chorých priamo alebo nepriamo vypomáhajú: študenti zdravotníckeho lekárskeho a nelekárskeho odboru, ktorí počas štúdia prichádzajú do kontaktu s pacientom či zamestnanci spoločnosti, ktorí vykonávajú upratovaciu službu v nemocniciach. Priorizovanou skupinou pre rizikovosť svojho povolania sú aj zamestnanci domovov sociálnych služieb a terénni sociálni pracovníci. Na základe svojej preferencie si môžu vybrať termín od pondelka (4. 1.) a tiež jedno zo šiestich vakcinačných centier.

Očkovacie centrá sú v nemocniciach v Nitre, Banskej Bystrici, Košiciach a v troch nemocniciach v Bratislave. Predpokladá sa, že po 10. januári 2021 budú do registračného formulára pridávané ďalšie z 25 pripravených vakcinačných centier na Slovensku. On-line registrácia a požiadavka na očkovanie má byť postupne rozšírená nielen o vakcinačné centrá. Cieľom MZ SR je postupne pokryť všetky okresy aj o ďalšie skupiny osôb vyzvané na očkovanie podľa povolaní, rizika veku, zdravotného stavu a následne menej rizikovej širokej verejnosti nad 18 rokov podľa fáz, ako sú uvedené a schválené v Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach SR.