EU: Digitálne euro

Európska centrálna banka (ECB) ukončila verejnú konzultáciu o digitálnom eure. Nasledovať bude podrobná analýza odpovedí od 8.221 občanov, firiem a priemyselných združení z on-line dotazníka. Medzi požadovanými funkciami potenciálneho digitálneho eura sa pri prvotnej analýze umiestnila na prvom mieste ochrana platieb (41 %), nasledujú bezpečnosť (17 %) a celoeurópsky dosah (10 %).

Pracovná skupina Eurosystému, ktorá združuje odborníkov z ECB a 19 národných centrálnych bánk eurozóny, identifikovala možné scenáre, ktoré by si vyžadovali vydanie digitálneho eura: zvýšený dopyt po elektronických platbách v eurozóne, ktorý by si vyžadoval európske bezrizikové digitálne platobné prostriedky, výrazný pokles používania hotovosti ako platobného prostriedku v eurozóne, spustenie globálnych súkromných platieb, ktoré by mohli vzbudiť obavy v oblasti regulácie a predstavovať riziká pre finančnú stabilitu a ochranu spotrebiteľa a rozsiahle zavádzanie digitálnych mien centrálnych bánk vydaných inými centrálnymi bankami.

Digitálne euro by bolo elektronickou formou peňazí centrálnej banky prístupnou všetkým občanom a firmám - ako bankovky, ale v digitálnej forme - na uskutočňovanie denných platieb. Dopĺňal by hotovosť, nie ju nahrádzal. Dgitálne euro by tak malo kombinovať účinnosť digitálneho platobného nástroja s bezpečnosťou peňazí centrálnej banky. Ochrana súkromia by bola kľúčovou prioritou, aby digitálne euro mohlo pomôcť udržať dôveru v platby v digitálnom veku.

On-line: Podvody s COVID-19

Podvody s farmaceutickými výrobkami a vakcínami neprestávajú ani počas pandémie COVID-19. Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) upozorňuje na webové sídla v Spojenom kráľovstve ponúkajú vakcíny za úhradu on-line prevodom alebo za prístup k bankovým účtom. Ide však len o spôsob, ako získať peniaze, osobné údaje a prístupy k bankovým účtom obyvateľov.

Najčastejšie spôsoby fungovania podvodníkov:

• občanovi príde správa do mobilného telefónu tváriaca sa, že je od oficiálnej štátnej alebo súkromnej inštitúcie zabezpečujúcej testovanie alebo vakcináciu obyvateľstva, ktorá vyzýva na okamžité zaplatenie poplatku, vyplnenie osobných a bankových údajov,
• podvody zamerané na staršiu populáciu a zraniteľnú cieľovú skupinu – boli zaznamenané prípady podvodníkov, ktorí chodili z domu do domu a oslovovali starších ľudí s tým, aby zaplatili poplatok za vakcínu alebo za predaj neregistrovaných testov na COVID-19,
• podvodníci vyzývajú občana telefonicky, správou alebo mailom na zadanie adresy, kontaktných údajov a čísla bankového účtu na účely odoslania testov na COVID-19 na domácu adresu (ako argument využívajú informácie, že občan prišiel do styku s nakazenou osobou).

Falošné vakcíny a rôzne zdravotnícke materiály ponúkané z nedôveryhodných webových stránok od neregistrovaných farmaceutických firiem môžu dokonca škodiť zdraviu a nemajú žiadne oficiálne validované účinky proti COVID-19. Vakcíny proti COVID-19 sa distribuujú výhradne prostredníctvom oficiálnych mechanizmov kontrolovaných štátom a ich dostupnosť zabezpečujú zdravotnícke zariadenia. V prípade akýchkoľvek pochybností je dôležité nepodľahnúť tlaku manipulácie podvodníkov, overiť si informácie a kontaktovať príslušné štátne orgány.

Aktuálne: Sociálne poistenie 2021

Sociálna poisťovňa rozosiela živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) oznámenia o novej výške poistného v súvislosti so zmenou minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. januára 2021. Z plánovaných 174.957 má byť poštou odoslaných 156.870 oznámení a do e-schránok  ďalších 18.087.

Nová výška poistného sa od 1. januára tohto roka týka 174.724 SZČO, ktorým sa mení minimálny vymeriavací základ a ďalších 233 SZČO si musí platby upraviť pre zmenu maximálneho vymeriavacieho základu. Obe skupiny poistencov tak budú musieť novú výšku poistného prvýkrát uhradiť do 8. februára t. r. Sociálna poisťovňa im zároveň odporúča, aby si nezabudli včas upraviť aj platobný príkaz v banke. Nové minimálne poistné pre SZČO s minimálnym vymeriavacím základom je 180,99 eura mesačne (v roku 2020 to bolo 167,89 eura). SZČO s maximálnym vymeriavacím základom budú v tomto roku platiť poistné vo výške 2533,98 eura mesačne (vlani to bolo 2350,66 eura).

Ďalšie oznámenia bude Sociálna poisťovňa posielať už vo februári tým živnostníkom a SZČO, ktorí podali daňové priznanie za rok 2019 do 2. novembra 2020. Vznik, zánik, resp. trvanie povinného sociálneho poistenia sa im bude posudzovať až k 1. februáru 2021 a určenie výšky nového poistného na základe údajov z daňového priznania za rok 2019 im Sociálna poisťovňa oznámi do 22. februára t. r.

Upozorňujeme: Nebezpečné kryptomeny

Podvodníci pri obchodovaní s kryptomenami vyhľadávajú svoje obete aj na Slovensku. Polícia SR aktuálne rieši prípad 64-ročnej ženy, ktorá prišla o svoje celoživotné úspory na základe mailovej ponuky na investovanie od údajnej investičnej spoločnosti z Veľkej Británie. 

Po komunikácii s údajným vedúcim manažérom spoločnosti mu poskytla svoje prihlasovacie údaje do internetového bankovníctva na realizáciu prevodu za vyše 35.000 eur. Na účte s kryptomenami, kde mala mať podľa pôvodnej ponuky spoločnosti 60.000 eur, však zistila mínus 6.000 eur. 

Podľa hovorkyne polície ide o zločin podvodu a v prípade preukázania viny hrozí osobe, ktorá trestný čin spáchala, trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Aj v tejto súvislosti radíme zvýšenú ostražitosť, obozretnosť a opatrnosť najmä voči neznámym osobám a lákavým ponukám! Podvodníci si vyberajú najmä slabšie obete a využívajú ich dôverčivosť a bezbrannosť.

EU: Rodina a spoločná domácnosť

Z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že viac ako tretina Slovákov žije v preplnených domácnostiach. Slovensko sa tak za vlaňajší rok nachádza na piatom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie. Väčší počet preplnených domácností má iba Lotyšsko (42,2 %), Bulharsko (41,1 %), Chorvátsko (38,5 %) a Poľsko (37,6 %). 

Analytička Lenka Buchláková doplnila, že na Slovensku sa takmer každé piate dieťa vychováva v rozšírenej rodine. Priemerný počet členov v jednej domácnosti je v prípade Slovenska na úrovni 2,9 člena. Navyše až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli, tínedžeri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 % prípadov doma. Ak sa pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda na ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %. Na Slovensku sú až dve tretiny domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi. Na Slovensku majú rozšírené trojgeneračné rodiny najvyššie zastúpenie zo všetkých, a to na úrovni 60 %. Aj druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine. Podľa zistení zostáva s rodičmi viac mužov ako žien. S rodičmi dožívajú väčšinou dospelí, ktorí nemajú partnera/partnerku.

Oproti Švédom, Dánom, Fínom či Luxemburčanom sa mladí ľudia na Slovensku osamostatňujú zhruba o 10 rokov neskôr. Súvisí to podľa Buchlákovej s lepšou životnou úrovňou, či s túžbou mladých po štúdiu cestovať a spoznávať svet. Ak aj mladí ľudia na Slovensku odídu od rodičov, podľa štatistiky tak urobia okolo 31. roka. Eurostat ukazuje, že samostatné bývanie si nemôžu dovoliť všetci. V roku 2019 sa totiž každý piaty mladý človek na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov nevzdelával ani nepracoval.

Bankrot: V minulom roku pokles

o troch rokoch strmého rastu počet osobných bankrotov v roku 2020 medziročne klesol, a to o viac ako 30 %. Kým v roku 2019 na Slovensku zbankrotovalo 16.167 dlžníkov, čo je historicky najvyšší počet osobných bankrotov v jednom roku, v minulom roku to bolo 11.249 dlžníkov. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca roka 2020 zbankrotovalo 49.421 obyvateľov Slovenskej republiky.

Z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) bol počet osobných bankrotov v minulom roku o takmer 19 % menší aj v porovnaní s rokom 2018 s 13.848 osobnými bankrotmi. „Viac ako pandémia koronavírusu sa na takomto výraznom prepade počtu osobných bankrotov v roku 2020 podieľala zmena konkurznej legislatívy, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020. Tá okrem iného sprísnila jednu z podmienok, za ktorých je možné žiadať o oddlženie formou konkurzu – a to, že exekúcia musí trvať aspoň jeden rok. Zároveň nadobudol účinnosť aj zákon upravujúci postup ukončenia tzv. starých exekúcií“, uviedla analytička Jana Marková. V roku 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 1 869 a najmenej v Žilinskom kraji – 956. Počet osobných bankrotov klesol v šiestich krajoch, najviac, až o 53,25 percenta, v Žilinskom kraji a o 47,87 percenta v Banskobystrickom kraji. Naopak vzrástol v dvoch krajoch – kým v Trnavskom iba o 1,86 percenta, v Bratislavskom až o 17,14 percenta. Vlani tvorili v súhrne najväčšiu skupinu zbankrotovaných dlžníkov muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (30,84 %), za nimi nasledovali tridsiatnici (25,85 %).

Zároveň v roku 2020 súdy vydali 12.325 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 91,93 percenta tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani jedno euro z dlhov. Iba 8,07 percenta dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov.

Aktuálne: 6 miliónov eur pre školy

Pre školy na Slovensku vyčlenilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR z vlastných rezerv 6 miliónov eur.  Až  polovica  peňazí pôjde na digitalizáciu a prioritne sú určené pre prvý stupeň základných škôl. Dva milióny eur smerujú do školských jedální, 400-tisíc eur poputuje na zakúpenie kníh a podporu školských knižníc. Finančnú injekciu v objeme 500-tisíc eur dostanú tiež materské školy, a to na zakúpenie didaktických pomôcok.

Príspevok na digitálne technológie, primárne na zlepšenie podmienok pre dištančné vzdelávanie na prvom stupeni základných škôl, dostanú školy automaticky, bez žiadosti. Financie budú rozdelené podľa počtu žiakov na prvom stupni bežnej školy a podľa počtu žiakov na celej základnej špeciálnej škole. Ak má škola do 49 žiakov dostane 500 eur, do 99 žiakov je to tisíc eur, ak má do tristo žiakov je to 2 tisíc eur, ak má nad tristo žiakov je to 4 tisíc eur. Finančné prostriedky môžu školy využiť na zakúpenie digitálnych technológií, webkamery, slúchadlá, notebooky, v prípade potreby nimi môžu pokryť aj iné náklady spojené s dištančným vzdelávaním.

Financie na digitálne technológie dostanú školy automaticky, zvyšné tri investície budú zverejnené na webe ministerstva školstva a budú to jednoduché žiadosti, ktoré školy vyplnia.

SR: Zamestnanosť a mzda

Na základe údajov Štatistického úradu SR sa zamestnanosť na Slovensku v novembri 2020 medziročne zvýšila len vo vybraných trhových službách a v informáciách a komunikácii. Naopak najväčší pokles bol v ubytovacích a stravovacích službách. Priaznivejší bol vývoj miezd, pokles bol len v ubytovaní a v predaji a oprave motorových vozidiel.

V porovnaní s novembrom 2019 sa zamestnanosť na Slovensku zvýšila vo vybraných trhových službách o 1,7 %, mierny rast bol aj v informačných a komunikačných činnostiach o 0,8 %. Najväčší pokles bol v ubytovaní o 25,8 %, znížila sa aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13 %, stavebníctve o 7,4 %, priemysle o 5,9 %, veľkoobchode o 4,6 %, doprave a skladovaní o 2 %, maloobchode o 1,8 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,6 %.

 

Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v novembri 2020 oproti novembru 2019 v maloobchode o 9,6 % (889 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 8,9 % (2.372 eur), priemysle o 8,2 % (1.494 eur), vo veľkoobchode o 4,7 % (1.240 eur), stavebníctve o 4,6 % (846 eur), vybraných trhových službách o 1,7 % (1.140 eur), doprave a skladovaní o 1,1 % (1.142 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,2 % (534 eur). Klesla v ubytovaní o 20,2 % (692 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 2,7 % (1.166 eur). Priemerná reálna mesačná mzda v novembri 2020 medziročne vzrástla maloobchode o 8 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,3 %, priemysle o 6,6 %, vo veľkoobchode o 3,2 %, stavebníctve o 3,1 % a vo vybraných trhových službách o 0,2 %. Klesla najviac v ubytovaní o 21,4 %, znížila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,1 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,3 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %. 

V priemere za jedenásť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 3,2 %. Znížila sa v ubytovaní o 13,1 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,9 %, stavebníctve o 5,7 %, priemysle o 5,6 %, veľkoobchode o 3,7 %, maloobchode o 3,5 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,2 %, vybraných trhových službách o 1 % a v doprave a skladovaní o 0,8 %. Mzda sa zvýšila v maloobchode o 5,9 % (810 eur), veľkoobchode o 4,8 % (1.087 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,5 % (534 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 % (2.020 eur), vybraných trhových službách o 1,9 % (1.037 eur), stavebníctve o 1,5 % (754 eur) a v priemysle o 1,3 % (1.181 eur). Klesla v ubytovaní o 10,1 % (704 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,7 % (1.047 eur). V doprave a skladovaní ostala nezmenená, na úrovni novembra 2019 (1.023 eur). Reálna mesačná mzda vzrástla v maloobchode o 3,8 %, veľkoobchode o 2,7 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 0,8 %. Klesla v ubytovaní o 11,9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,6 %, doprave a skladovaní o 2 %, priemysle o 0,7 %, stavebníctve o 0,5 % a vo vybraných trhových službách o 0,1 %.

EU: Konvalescentná plazma na liečbu COVID-19

Európska komisia vybrala 24 projektov na rozvoj nových alebo rozšírenie existujúcich programov na odber plazmy od darcov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19. Darcovská plazma sa použije na liečbu pacientov trpiacich týmto ochorením. Projekty s celkovým finančným krytím 36 miliónov EUR sa budú realizovať v 14 členských štátoch a Spojenom kráľovstve a vo väčšine prípadov budú zahŕňať rozdelenie finančných prostriedkov medzi veľký počet miestnych centier na odber krvi alebo plazmy (spolu vyše 150).

Podstatou liečby je transfúzia konvalescentnej plazmy podanej pacientom s cieľom zvýšiť ich imunitu a schopnosť bojovať proti vírusu. Plazmu možno takisto dodávať farmaceutickému priemyslu na účely purifikácie protilátok na výrobu medicínskeho produktu proti ochoreniu COVID-19 (imunoglobulín). Účinnosť oboch uvedených prístupov skúmajú odborníci na celom svete, a to aj v rámci výskumných projektov EÚ financovaných z programu Horizont 2020. Kľúčovým predpokladom pri vývoji oboch potenciálnych liečebných postupov je odber veľkých množstiev konvalescentnej plazmy darovanej uzdravenými pacientmi. Doterajšie výsledky naznačujú, že pri znižovaní úmrtnosti pacientov je najúčinnejšia včasná transfúzia darcovskej plazmy s vysokou koncentráciou protilátok. Z toho vyplýva, že je potrebné čo najviac zvýšiť počet odberov plazmy a tak zabezpečiť, aby bola pre pacientov k dispozícii plazma bohatá na protilátky. Darcovskú plazmu, ktorá nie je vhodná na transfúziu ako konvalescentná plazma, možno použiť na iné transfúzne indikácie a výrobu iných základných medicínskych produktov.

Z grantov sa podporí nákup viacerých prístrojov a vybavenia určených na plazmaferézu, a to vrátane príslušenstva na odber plazmy, skladovacích zariadení, vybavenia na laboratórne testovanie a charakterizáciu plazmy. Zároveň sa podporia organizačné zmeny v rámci transfúznych centier. Transfúzne centrá a Červený kríž v súčasnosti väčšinou uskutočňujú odbery plnej krvi, z ktorej sa následne separuje plazma. Ide o oveľa menej efektívnu metódu odberu oproti plazmaferéze, pri ktorej sa darcovi síce odoberá plazma, no ostatné zložky krvi sa mu prinavrátia. V prípade plazmaferézy môžu darcovia pri jednom odbere darovať vyšší objem plazmy, pričom ju môžu darovať každé 2 týždne v porovnaní s darcami plnej krvi, ktorí môžu odber krvi absolvovať raz za 3 až 4 mesiace.

e-Government: Nové e-schránky

Od 11.1.2021 pribudli ďaľšie aktivované elektronické schránky pre poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku. V súčasnosti je registrovaných 2.292 aktívnych poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí majú rôzne právne formy a pôsobia v odlišných oblastiach. Poskytovateľom sociálnych služieb môže byť samotná obec, alebo ňou zriadená rozpočtová či príspevková organizácia, ale môže ním byť aj neverejný poskytovateľ.

e-Schránka v postavení právnickej osoby bola zriadená a je aktivovaná len pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí doposiaľ žiadnu elektronickú schránku nevyužívali, existujú však aj výnimky. Prvú tvoria poskytovatelia sociálnych služieb v postavení fyzickej osoby, ktorí si v zmysle platného zákona o e-Governmente musia požiadať o zriadenie e-schránky sami. Druhou výnimkou sú organizačné jednotky, pre ktoré musia požiadať o zriadenie e-schránky ich zriaďovatelia. Žiadosť o zriadenie e-schránky pre fyzickú osobu treba zaslať elektronicky alebo listinne s úradne overeným podpisom. Schránka bude následne zriadená do piatich pracovných dní. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) novovytvorené elektronické schránky poskytovateľov sociálnych služieb aktivovala automaticky do 10 dní od ich zriadenia, čize schránka je aktívna na doručovanie úradných rozhodnutí aj bez toho, aby do nej vstúpil štatutár organizácie. Poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ si elektronickú schránku aktivuje sám priamo vo svojej e-schránke.

Štát bude s poskytovateľmi komunikovať len elektronicky a úradné rozhodnutia im už nebude posielať poštou. Na prístup do e-schránky však musia mať elektronický občiansky preukaz s čipom, bezpečnostný osobný kód a príslušné certifikáty. Štatutári takýchto organizácií by si preto mali overiť, či majú v Registri právnických osôb uvedené správne údaje. Ak to tak nie je, mali by kontaktovať registračné orgány, napríklad vyššie územné celky či ministerstvo vnútra, so žiadosťou o aktualizáciu údajov.

Upozorňujeme: Podvodné správy

Na nový podvodný e-mail upozornilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR na sociálnej sieti. Správa z adresy spolocnastaroslivost@gmail.com sa síce vydáva, že pochádza z rezortu práce, ale ide o podvod. Rozhodne tieto maily a ani ich prílohy neotvárajte!  

 

Ministerstvo odporúča v prípade pochybností vždy overiť, či e-mail prichádza naozaj z úradu rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úradné maily MPSVR posiela z oficiálnej domény @employment.gov.sk. 

Ak máte ako príjemca mailov akékoľvek pochybnosti, či prišli z ministerstva práce, mali by ste skontrolovať adresu odosielateľa a prípadne tiež kontaktovať príslušné oddelenie rezortu práce. 

COVID-19: Nežiaduce účinky

Do 11.1.2021 evidoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) 67 hlásení podozrení na nežiaduce účinky po vakcíne na prevenciu ochorenia COVID-19, pričom 5 z nich bolo vyhodnotených ako závažné. Jedno hlásenie uvádzalo pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, dve hlásenia prekolapsový stav, jedno anafylaktickú reakciu a posledné nevoľnosť, potenie a vracanie. Hlásenia súvisiace s alergickými reakciami boli hlásené u osôb, ktoré udávali predchádzajúcu alergickú anamnézu a ich stav sa po podaní korekčnej liečby upravil.

Nezávažné hlásenia zahŕňajú v drvivej väčšine najmä mibolestivosť v mieste vpichu a bolesť ramena či končatiny, do ktorej bola podaná vakcína. Ďalej boli nahlásené nezávažné nežiaduce reakcie ako zvýšená teplota, zimnica, únava, slabosť, bolesť hlavy, svalov a kĺbov a podobne. Takéto nežiaduce reakcie sú zvyčajne mierne a krátkodobé a predstavujú prirodzenú reakciu organizmu na očkovanie. Ani nezávažné nežiaduce účinky sa však nevyskytnú u všetkých očkovaných.

Podozrenia na nežiaduce účinky liekov majú povinnosť hlásiť všetci zdravotnícki pracovníci a držitelia rozhodnutí o registrácii bez ohľadu na ich závažnosť. Ich analýza a monitorovanie tvoria jeden zo spôsobov sledovania bezpečnosti liekov po registrácii. ŠÚKL zbiera hlásenia podozrenia na nežiaduce účinky liekov (vrátane očkovacích látok) od zdravotníckych pracovníkov aj pacientov na Slovensku, spracováva ich, vyhodnocuje ich súvislosť s liečbou a následne zasiela do Európskej databázy hlásení podozrení na nežiaduce účinky liekov  EudraVigilance. Hlásiť podozrenia na nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním môžete telefonicky na čísle +421 2 507 01 206, formou elektronického formulára, alebo vyplniť tlačivo a odoslať ho poštou, prípadne mailom na neziaduce.ucinky@sukl.sk.

Brexit: Konkrétne dopady

Koncom decembra 2020 bola uzavretá dohoda o budúcich vzťahoch medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojeným kráľovstvom. Bude sa síce predbežne vykonávať, no pred formálne nadobudnutou platnosťou ju bude ešte musieť schváliť Európsky parlament. Dohoda o vystúpení upravuje práva občanov EÚ vo Veľkej Británii a občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ, finančné záväzky, ktoré Spojené kráľovstvo prijalo ešte ako členský štát EÚ, ako aj otázku hraníc, najmä na ostrove Írsko.

Život a práca v Spojenom kráľovstve a EÚ: Občania EÚ vo Veľkej Británii alebo občania Spojeného kráľovstva v členskom štáte EÚ, ktorí tam už žili pred januárom 2021, môžu naďalej žiť a pracovať tam, kde sú teraz za predpokladu, že sa zaregistrovali a vnútroštátne orgány im udelili povolenia na usadenie sa. Občanom Spojeného kráľovstva, ktorí ešte nežijú v EÚ, nie je automaticky priznané právo žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ okrem Írska. (Spojené kráľovstvo má s Írskom samostatnú dohodu) a môže podliehať obmedzeniam. Ich kvalifikácie už nie sú automaticky uznávané v krajinách EÚ ako tomu bolo doteraz. Pre občanov Spojeného kráľovstva, ktorí chcú z akéhokoľvek dôvodu navštíviť alebo zostať v EÚ viac ako 90 dní, musia spĺňať požiadavky na vstup a pobyt ľudí z krajín mimo EÚ. To platí aj pre občanov Spojeného kráľovstva, ktorí majú v EÚ druhé bydlisko. Ľudia z EÚ, ktorí sa chcú presťahovať do Spojeného kráľovstva na viac ako šesť mesiacov, budú musieť splniť migračné podmienky stanovené vládou Spojeného kráľovstva vrátane žiadosti o vízum.

Cestovanie: Občania Spojeného kráľovstva môžu navštíviť EÚ až na 90 dní počas ktoréhokoľvek 180-denného obdobia bez toho, aby potrebovali víza. Občania Spojeného kráľovstva však už nemôžu používať zrýchlené pasové kontroly a colné pruhy EÚ. Musia tiež mať spiatočný lístok a dokázať, že majú dostatok finančných prostriedkov na svoj pobyt. Ich pas musí byť platný ešte aspoň šesť mesiacov. Občania EÚ môžu navštevovať Spojené kráľovstvo až šesť mesiacov bez potreby víz. Pri vstupe do krajiny musia predložiť cestovný pas.

Zdravotná starostlivosť: Občania EÚ, ktorí sa dočasne nachádzajú vo Veľkej Británii, majú stále právo využívať pohotovostnú zdravotnú starostlivosť na základe európskeho preukazu zdravotného poistenia. Pri pobytoch dlhších ako šesť mesiacov je potrebné zaplatiť príplatok za zdravotnú starostlivosť. Dôchodcovia môžu naďalej využívať zdravotnú starostlivosť tam, kde žijú. Krajina, ktorá vypláca ich dôchodok, preplatí zdravotné náklady krajine, kde žijú.

Erasmus: Spojené kráľovstvo sa rozhodlo ukončiť účasť na obľúbenom výmennom programe Erasmus + a vytvoriť si vlastný. Študenti z EÚ preto už nebudú môcť odchádzať na výmenné pobyty do Veľkej Británie. Ľudia zo Severného Írska sa však môžu zúčastniť aj naďalej.

Obchod s tovarmi a službami: Tovar vymieňaný medzi Spojeným kráľovstvom a krajinami EÚ nepodlieha vďaka dohode clám ani kvótam. Existujú však nové postupy na prepravu tovaru do a zo Spojeného kráľovstva. Zavedené boli hraničné kontroly, počas ktorých sa kontroluje dodržiavania pravidiel vnútorného trhu (napríklad hygienické, bezpečnostné, sociálne a environmentálne normy) alebo právnych predpisov Spojeného kráľovstva. To znamená viac byrokracie a ďalšie náklady. Napríklad všetok dovoz do EÚ podlieha colným formalitám, pričom musí tiež spĺňať všetky normy EÚ, preto podlieha regulačným kontrolám. To neplatí pre tovar prepravovaný medzi Severným Írskom a EÚ. Pokiaľ ide o služby, britské spoločnosti už nemajú automaticky právo ponúkať služby v celej EÚ. Ak chcú naďalej pôsobiť v EÚ, musia sa tu usadiť.

On-line: Daňové formuláre

Finančná správa zverejnila na svojom internetovom portáli aktuálne platné elektronické formuláre daňových priznaní pre fyzické aj právnické osoby, ako aj ďalšie formuláre a tlačivá. Tlačivá sú dostupné na financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/katalog-danovych-a-colnych/katalog-formularov a rovnako v aplikácii eDane.

Finančná správa zverejnila ďalšie platné on-line formuláre pre daňové priznanie (DP) k dani z príjmov. K formulárom pre fyzické osoby typu A aj B či k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty pribudol aj elektronický formulár na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb.  

Okrem formulárov k dani z príjmov boli v uplynulých dňoch boli nasadené aj ďalšie tlačivá. Zverejnené je už napríklad aj tlačivo Žiadosti o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii, Oznámenie o zániku daňovej povinnosti či Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. 

SR: Nové verzie KEP komponentov

Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS) slovensko.sk zabezpečujúci centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom a službám verejnej správy informoval o aktualizovaných komponentoch pre kvalifikovaný elektronický podpis. 

Dňa 7. januára 2021 boli na portáli slovensko.sk v sekcii „Na stiahnutie“ aktualizované komponenty pre kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) - D.Viewer Java (verzia 2.0.0.19) a D.Launcher pre operačný systém Mac OS (verzia 1.2.0.2).

D.Viewer zabezpečuje prezeranie dátových štruktúr slúžiacich na elektronickú výmenu dát. D.Launcher umožňuje používanie aplikácií v internetových prehliadačoch nepodporujúcich technológie NPAPI, resp. ActiveX a slúži na zabezpečenie komunikácie medzi webovou stránkou prehliadača a aplikáciami pre KEP.

Upozorňujeme: Podvodné maily

Slováci môžu byť terčom obdobných útokov ako klienti iných veľkých bánk v Európe alebo kdekoľvek na svete. Útočníci sa snažia zneužiť dôverčivosť klienta a v jeho mene si aktivovať mobilnú aplikáciu, alebo pomocou odcudzených prihlasovacích údajov sa prihlásiť do elektronického bankovníctva. Na nekalé praktiky označované termínom phishing upozornila začiatkom roka VÚB banka.

Klient môže obdržať e-mail, ktorý sa tvári, že je odoslaný z banky a v texte ho žiadajú, aby klikol na priložený link. Po presmerovaní na falošnú stránku, ktorá imituje vzhľad skutočného internetbankingu alebo inej webstránky, ho oznámením vyzývajú, aby zadal svoje prihlasovacie údaje a heslo, príp. údaje o svojej platobnej karte. Takto sa podvodníci dostanú k prístupovým či iným súkromným údajom a to bez toho, aby to poškodený klient vedel a môžu ho obrať o peniaze. „Banka však takéto emaily neposiela. Text obsahuje chyby a neúplné informácie. Odosielateľ má netypickú emailovú adresu, link do internetbankingu je falošný a má úplne iný formát. To sú všetko veci, na ktoré si treba dať pozor, i keď má banka špičkové mechanizmy, vďaka ktorým dokáže tieto podvodné aktivity zachytávať a chrániť prostriedky klientov“, upozorňuje Vladimír Jančok.

AKO TO PREBIEHA:

1. Klient dostane e-mail, ktorý môže vyzerať, ako by ho dostal z banky. Treba si však uvedomiť a všímať tieto skutočnosti:

• VÚB banka takéto maily neposiela.
• Emailová adresa odosielateľa je veľmi netradičná.
• Aj keď je slovenský text gramaticky takmer zvládnutý, netreba sa nechať oklamať.
• V podpise banky sa spomína názov, ktorý VÚB banka nepoužíva.
• VÚB banka nikdy nežiada klientov, aby odovzdávali svoje osobné prihlasovacie údaje.
• Nahláste tieto podvodné aktivity banke!

2. Klient aj napriek tomu na link v texte emailu klikne. Dostane sa na stránku, ktorá čoraz vernejšie imituje vzhľad internetbankingu alebo inú webstránku banky:

• Nikdy nevpisujte svoje prihlasovacie či iné osobné údaje na takejto falošnej stránke!
• Vždy si všímajte adresu stránky.

3. Klient vpíše svoje prihlasovacie údaje a overí ich prostredníctvom kódu, ktorý mu príde formou SMS:

• Skontrolujte si stav účtu a SMS notifikácie, či ste neprišli o finančné prostriedky.
• Nahláste okamžite tieto aktivity banke. Ak ešte neboli stránky zablokované našim bezpečnostným oddelením, urýchlite tento proces.

EU: Podpora spolupráce na inovatívnych projektoch

Európska komisia oznámila víťazov novej iniciatívy financovanej z prostriedkov Európskej únie, ktorá podporuje medziregionálne partnerstvá v štyroch oblastiach: inovatívne riešenia súvisiace s koronavírusom, obehové hospodárstvo v oblasti zdravia, udržateľný a digitálny cestovný ruch a vodíkové technológie v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka. 

V nadväznosti na výzvu Európskej komisie na vyjadrenie záujmu vyhlásenú v júli 2020 boli vybrané štyri medziregionálne partnerstvá. V každom z nich preberá vedúcu úlohu jeden alebo viaceré koordinačné regióny:

• Baskicko (ES) sa spolu s tromi regiónmi zameria na podporu vznikajúceho priemyselného odvetvia zameraného na predpovedanie vývoja pandémie koronavírusu a jej prevenciu,
• dôraz na obehové hospodárstvo v oblasti zdravia zasa bude klásť partnerstvo RegioTex zamerané na textilné inovácie, ktoré zahŕňa 16 regiónov pod vedením Severného Portugalska (PT),
• udržateľný a digitálny cestovný ruch je ústrednou témou partnerstva, ktoré koordinuje sieť medzinárodnej spolupráce zameraná na technológie, vedu a kultúrne dedičstvo s názvom Time Machine Organisation a ktoré zahŕňa päť regiónov a Cyprus pod vedením Durínska (DE), 
• a napokon sa v záujme vývoja inovatívnych riešení založených na vodíkových technológiách v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka so širokým geografickým pokrytím zlúčia dve partnerstvá: partnerstvo European Hydrogen Valleys, ktoré združuje 12 regiónov pod vedením Aragónska (ES), regiónu Auvergne Rhône Alpes (FR), Normandie (FR) a Severného Holandska (NL) a partnerstvo pod vedením Košického kraja (SK) so štyrmi ďalšími regiónmi.

Tieto partnerstvá budú využívať pomoc odborníkov Európskej komisie, ktorí im okrem iného budú radiť, ako čo najlepšie kombinovať finančné prostriedky EÚ na financovanie projektov. Okrem tejto praktickej podpory Európskej komisie môže každé partnerstvo využiť externé poradenské služby až do výšky 100.000 eur na činnosti rozširovania a komercializácie. Peniaze budú pochádzať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

SR: Papierová byrokracia pretrváva

Princíp jedenkrát a dosť pri komunikácii občana so štátnymi či verejnými inštitúciami stále nefunguje a odstraňovanie byrokratických prekážok s využívaním informačných systémov je nedostatočné. Najvyšší kontrolný úrad SR na základe auditu vo viac ako 30 slovenských samosprávach konštatoval, že elektronická komunikácia medzi občanom a štátnymi úradmi či samosprávami naráža na bariéry.

 

Podľa národných kontrolórov napríklad pre efektívne fungovanie „digitálnej“ samosprávy chýba koordinujúci orgán, ktorý by dokázal pracovať na implementácii cieľov e-Governmentu v podmienkach autonómnej územnej a regionálnej samosprávy. Kľúčovou podmienkou pokroku pri protibyrokratickom úsilí vo verejnej správe je pritom bezbariérová dostupnosť k dátam a informáciám nachádzajúcim sa v referenčných registroch. V súlade s národnou koncepciou informatizácie spoločnosti mali byť takéto dáta k dispozícii už koncom roka 2017. Realita je taká, že s trojročným sklzom je dnes k dispozícii len päť národných referenčných registrov. Ako posledný pribudol v polovici minulého roka register adries. 

V druhej polovici roka 2020 ukončil úrad 12 kontrolných akcií v 152 kontrolovaných subjektoch, pričom v dvoch prípadoch odstúpil závažné zistenia pre ďalšie preverenie orgánom činným v trestnom konaní. Išlo o výsledky kontrolnej akcie v Slovenských elektrárňach a závery z kontroly realizácie projektu protipožiarneho kamerového systému zo strany štátnych lesov.

Trend: Pokles záujmu o dočasnú ochranu

V decembri 2020 súdy rozhodli o poskytnutí dočasnej ochrany pred veriteľmi 21 podnikateľským subjektom na Slovenskú. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy súdy povolili dočasnú ochranu 30 podnikateľom, ich počet klesol o 30 percent. Zároveň bola v decembri minulého roka zrušená ochrana pre sedem spoločností na základe vlastnej žiadosti a trom firmám ju zrušil súd pre nespĺňanie podmienok na jej udelenie.

Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau od 12. mája do konca roka 2020 dočasnú ochranu na Slovenskú využívalo 299 podnikateľských subjektov, čo je o 3,82 % viac než bolo na konci novembra 2020. Z nich najväčší podiel, a to 89,63 %, pripadal na právnické osoby. Od začiatku poskytovania dočasnej ochrany súdy rozhodli o dočasnej ochrane celkom pre 368 podnikateľských subjektov, ale 55 z nich ju zrušili na základe vlastnej žiadosti a 14 firmám dočasnú ochranu zrušili súdy na základe vlastného rozhodnutia.

Zo spoločností, ktoré dočasnú ochranu podnikateľov pred veriteľmi začali využívať v decembri 2020, boli podľa obratu najväčšími Alkon Real, s. r. o., z Košíc, ktorá vyrába kovové dvere a okná, a AgroMed, s. r. o., z Banskej Bystrice, ktorá poskytuje ostatné špecializované stavebné práce. Ich obrat sa pohyboval v rozmedzí od troch miliónov do 3,999 milióna eur. Najväčším zamestnávateľom bola spoločnosť Aqua Wellness Trnava, spol. s r. o., v ktorej pracovalo 100 – 149 zamestnancov.

Najpočetnejšia skupina s počtom 67 alebo 22,41 % podnikateľov, ktorá dočasnú ochranu využíva, sa venuje veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov. Za ňou nasleduje 40 alebo 13,38 % podnikateľov z oblasti ubytovacie a stravovacie služby. Ďalšie priečky obsadili stavebné firmy s 12,71 % a priemyselná výroba s podielom 11,71 % z celkového počtu podnikateľov pod dočasnou ochranou.

Z celkového počtu podnikateľských subjektov, ktoré dočasnú ochranu využívajú, ich najviac, a to 94, sídli v Bratislavskom kraji a 47 v Banskobystrickom kraji. Naopak, iba 19 podnikateľov pod dočasnou ochranou je z Nitrianskeho kraja a 21 z Trnavského kraja.

COVID-19: Nová výnimka na ubytovanie

Od pondelka 11. januára 2020 začala platiť​ nová výnimka na ubytovanie pre cestujúcich za prácou či do zdravotníckeho zariadenia. Úrad verejného zdravotníctva schválil výnimku na ubytovanie pre pracujúcich, dovolené bude aj karanténne ubytovanie.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR na svojom webe uvádza, že od pondelka 11. januára t. r. sa na Slovenskú povoľujú služby dlhodobého ubytovania, karanténneho ubytovania, služby krátkodobého ubytovania v súvislosti s výkonom práce a služby nevyhnutného ubytovania za účelom návštevy zdravotníckeho zariadenia, a to za dodržania prísnych protiepidemických opatrení.

Návrhom na prijatie výnimky ministerstvo dopravy a výstavby reaguje na potreby ľudí. Zmena má pomôcť pracujúcim, ktorí pri nevyhnutných cestách za prácou budú mať možnosť ubytovať sa, napríklad rušňovodičom, sprievodcom vo vlaku, vodičom nákladnej dopravy ale aj stavbárom, ktorí pracujú v inom meste ako bývajú. Zároveň však boli vyzvaní, aby boli opatrní, správali sa zodpovedne a dodržiavali všetky protiepidemické opatrenia.