Aktuálne: Svetový deň bez mobilu

Svetový deň bez mobilu 6. februára je príležitosťou pripomenúť históriu mobilnej komunikácie na Slovensku. Mobily sú v našej krajine veľmi obľúbené nielen na telefonovanie, čo dokazuje každoročný rast objemu prenesených dát. Napokon, aktuálne používame  cca 6,2 milióna aktívnych SIM kariet.

Začiatok mobilnej komunikácie na Slovensku sa podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb  viaže s rokom 1991, kedy bol v analógovej mobilnej sieti NMT 450 uskutočnený prvý mobilný hovor a začala komerčná prevádzka siete. Záujemcovia ešte nemali možnosť výberu operátora. Mobilné telefóny boli spočiatku umiestnené v motorových vozidlách, neskôr boli k dispozícii aj prenosné, ktoré boli na dnešné pomery veľmi objemné a ťažké. Mobilný telefón si vtedy zaobstarávali len firmy a majetní občania. Platilo sa aj za prijaté hovory. 

Prvá GSM sieť bola na Slovensku spustená v roku 1997 a záujemcovia už mali na výber zo služieb dvoch mobilných operátorov. Postupne pribúdali nové služby, klesali ceny, zmenšovali sa mobilné telefóny a rástlo pokrytie mobilnými sieťami. Tretí mobilný operátor dostal povolenie v roku 2006 a štvrtý v roku 2013. K mobilným sieťam druhej generácie (2G), pribudla tretia (3G), neskôr štvrtá generácia (4G) a nedávno piata generácia (5G). Regulácia a zvyšujúca sa konkurencia priniesli rozširovanie a skvalitňovanie služieb. Pri zmene operátora je možné ponechať si bezplatne svoje telefónne číslo. Ceny za služby a zariadenia podstatne klesli, mobilné služby sa stali dostupnými. Mobilný telefón už dávno nie je len pracovným a komunikačným nástrojom, prináša aj stratu súkromia, ale umožňuje rýchly prístup k informáciám a zábave.

EU: Nové telekomunikačné pravidlá

Európska komisia začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti 24 členským štátom, aj proti Slovenskej republike, za to, že neuzákonili nové telekomunikačné pravidlá Európskej únie.

Európskym kódexom elektronických komunikácií sa modernizuje európsky regulačný rámec pre elektronické komunikácie s cieľom zlepšiť možnosti výberu a posilniť práva spotrebiteľov napríklad zabezpečením zrozumiteľnejších zmlúv, kvalitných služieb a konkurencieschopných trhov. Kódex takisto zabezpečuje vyšší štandard komunikačných služieb vrátane efektívnejších a prístupnejších tiesňových komunikácií. Prevádzkovateľom okrem toho umožňuje využívať pravidlá stimulujúce investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou, ako aj lepšiu regulačnú predvídateľnosť, ktorá vedie k inovačnejším digitálnym službám a infraštruktúram.

Lehota na transpozíciu kódexu do vnútroštátnych právnych predpisov uplynula 21. decembra 2020. Doposiaľ len Grécko, Maďarsko a Fínsko oznámili Komisii prijatie všetkých potrebných opatrení na transpozíciu smernice, a teda že transpozíciu v plnej miere vykonali. Komisia preto zaslala formálne výzvy Belgicku, Bulharsku, Cypru, Česku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Holandsku, Chorvátsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Malte, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku a požiadala ich, aby príslušné opatrenia prijali a oznámili. Členské štáty majú dva mesiace na odpoveď.

Trend: Phishingové a ransomvérové útoky

Slovenské a české firmy považujú v roku 2021 za aktuálne viaceré kybernetické hrozby – od malvéru, cez výpadky služieb, až po úniky či narušenia dát. Najviac sa však obávajú phishingu a ransomvéru. 

Vyplýva to z prieskumu, ktorý na vzorke 117 respondentov pripravili spoločnosti Flowmon Networks, Synapsa Networks, QuBit Security a SecTec. Poukázal na to, že nárast kybernetických incidentov vnímajú firmy ako najväčšie riziko pre svoju budúcu prosperitu – väčšie ako sú napríklad zmeny v legislatíve či nové regulácie, alebo nástup automatizácie a robotizácie. Obavy slovenských a českých firiem korešpondujú s názormi podnikov vo svete, ktoré odzrkadľuje globálna štúdia Allianz Risk Barometer 2021. Podľa nej patria kybernetické hrozby k trom najväčším podnikateľským rizikám, ktorých sa firmy po celom svete tento rok obávajú najviac.

„Digitalizácia a zmena návykov, ktoré pandémia priniesla, vytvorila pre hekerov a kybernetických podvodníkov úrodnú živnú pôdu. Pri vydieraní svojich obetí sú mimoriadne sofistikovaní a zákerní. Kombinujú napríklad viaceré techniky útokov, aby bolo vydieranie čo najefektívnejšie a aby napadnutej organizácii nezostalo nič iné, ako zaplatiť“, hovorí Roman Čupka. Rastúce obavy firiem z kybernetických hrozieb sa prejavujú aj na plánoch posilniť investície do prevádzkovej bezpečnosti. Viac ako polovica podnikov chce v najbližších dvoch rokoch rozpočet na prevádzkovú bezpečnosť navýšiť, pričom vyše pätina (21 %) očakáva výraznejší nárast o viac ako 10 %. S poklesom ráta iba niečo cez 6 % respondentov a zhruba tretina predpokladá stagnáciu. V predošlých dvoch rokoch rozpočet na bezpečnosť v slovenských a českých organizáciách prevažne stagnoval. R. Čupka v súvislosti s plánovaným posilňovaním odolnosti voči kybernetickým rizikám radí  firmám sústrediť sa na využitie technológií pre monitorovanie a zlepšenie viditeľnosti do siete, ako aj nástrojov pre automatizáciu, ktoré odborníkov na bezpečnosť odbremenia od mnohých rutinných činností.

Radíme: Ako vytvoriť kanceláriu v byte

V najbližších dňoch budeme oveľa viac pracovať z domu. Keď sa pre vás práca stala novou spolubývajúcou, treba jej vytvoriť vhodné prostredie, či už máte malý byt alebo veľký dom. 

Pandémia si vynútila, aby spoločnosti po celom svete zaviedli povinnú prácu z domova. Ak aj kríza jedného dňa pominie, tento model sa osvedčil a k open space kanceláriam sa už vrátiť nechceme. Server FlexBox robil minulý rok na vzorke svojich 7.000 zamestnancov prieskum, kde až 65 % opýtaných uviedlo, že sú pri práci z domova produktívnejší. Ako výhody uviedli, že sú menej rozptyľovaní kolegami a odpadol im stres z dochádzania na pracovisko. 

Aj zriadenie miesta na prácu doma má však svoje pevné pravidlá. Ako sa popasovať s touto úlohou radí interiérový dizajnér Radomír Minjarík. 

1. Pozor na zlozvyky!

Pokiaľ sedíte za stolom v kuchyni, na sedačke alebo v posteli, nebudete sa vedieť dlhšie na prácu sústrediť. „Najčastejšou chybou v domácom pracovisku je podceňovanie ergonómie sedenia, ktorú chrbtica pri niekoľkohodinovej práci naozaj potrebuje. Jedálenské stoličky, pohovka či dokonca lôžko nie sú práve šťastným riešením. Bez ergonomickej stoličky sa nezaobídete“, upozorňuje Radomír Minjarík. Pokiaľ bude pracovný kút súčasťou niektorej obytnej miestnosti – jedálne alebo obývačky, môžete siahnuť po dizajnovo či farebne zaujímavom kúsku. „Dizajnová pracovná stolička nemusí striktne ladiť s ostatným zariadením, to sa vám ani nepodarí. Je rozumnejšie doslova priznať farbu a vybrať si stoličku, ktorá tvarom či farbou vytvorí v priestore pútavý akcent.“ 

Keď už sme pri zlozvykoch, pri práci z domu treba spomenúť ešte jeden: nepraktizujte pyžamovú kultúru, aj tá znižuje vašu pracovnú produktivitu. 

2. S pracovným stolom či bez neho? 

To bude závisieť v prvom rade od priestorových možností vášho obydlia a aj od toho, či pri práci pozeráte do notebooku alebo na veľký monitor počítača. „Každému, komu priestor dovolí mať na prácu plnohodnotný pracovný stôl (teda nielen výklopný pultík či jedálenský stôl), odporúčam zainvestovať do elektricky ovládaného výškovo nastaviteľného stola. Tento moderný prvok z kancelárií sa stáva cenovo čoraz dostupnejší. Okrem nesporného ergonomického benefitu ho ocenia hlavne rodičia malých detí. Mimo pracovného času pomocou jedného tlačidla dokáže zdvižný stôl ochrániť obsah pracovnej plochy pred zvedavými rukami detí“, odporúča Minjarík.

Okrem otvorených pracovných kútov si môžete zaobstarať aj skryté pracoviská, ktoré vyzerajú ako moderná skriňa. Má to svoju výhodu – návšteva nič nespozná a vy nemáte prácu stále na očiach. 

3. V dobrom svetle a v kontakte

Pracovný kút musí mať dostatok svetla. Okrem prirodzeného sa nezaobídete v miestnosti bez umelých zdrojov. Centrálne stropné vždy kombinujte s doplnkovými. Okrem tradičných stolových lámp môžete zvoliť aj nastaviteľné nástenné, ktoré vám neuberú z pracovnej plochy. Kým do oddychových priestorov sú vhodnejšie žiarivky s teplejším mäkším odtieňom, do pracovne voľte chladný odtieň, ktorý podporuje koncentráciu. 

Radomír Minjarík pridáva ešte jednu radu: „Pracovný kút integrovaný v spálni či obývačke sa snažte situovať tak, aby ste pri práci nepozerali do steny. Ak to priestorové možnosti dovolia, orientujte stôl do priestoru – budete mať oveľa lepší kontakt s okolím.“

4. Osobný svet

Domáce pracovisko má výhodu v tom, že sa môžete obklopiť veľmi osobnými doplnkami, ktoré by sa bežnom pracovisku považovali za nevhodné. Myslí si to aj dizajnér: „Doma máte ideálnu príležitosť vytvoriť si prostredníctvom fotografií blízkych či príjemných momentov zo svojho života privátnu oázu radosti a šťastia, v ktorej sa formálny pracovný svet okliešti na formát monitora.“ 

5. Zmeňte vzduch! 

Nie je nikde predpísané, že práca z domu sa musí striktne odohrávať za múrmi vášho bytu. Pre mentálnu či tvorivú prácu je veľmi stimulujúce, ak sa môže odohrávať aj na čerstvom vzduchu. V peknom počasí sa pokojne môžete presunúť na terasu, balkón či do predzáhradky. Jediná podmienka je vhodné pritienenie. Súkromné plochy pod holým nebom sa stali v čase najtvrdších reštrikcií veľmi cenenou komoditou v našich príbytkoch. 

e-Commerce: Radikálny rast

Slováci na internete minuli v roku 2020 až 1,75 miliardy eur, čo predstavuje oproti roku 2019 nárast až o 29 %. Rast e-commerce do značnej miery kopíroval obdobia najväčších bezpečnostných obmedzení súvisiacich s pandémii koronavírusu.

 „Efekt „hokejky“, teda strmý nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím aj minulým rokom, sme zaznamenali v marci a apríli 2019. Obdobná situácia potom nastala s príchodom jesene a počas predvianočných nákupov, kedy sa spustila druhá vlna lockdownu a čísla opäť vyskočili o desiatky percent,“ hovorí Tomáš Braverman. Najväčší podiel na obrate e-commerce mala elektronika, tvorila až vyše tretinu všetkých nákupov. Ďalšími ťahúňmi boli produkty pre dom a záhradu s pätinovým podielom a oblečenie a móda, ako aj športové vybavenie. Uplynulý rok prial aj kategóriám, ktoré doteraz v on-line hrali skôr druhé husle. O 93 % vzrástol záujem o jedlo a nápoje, darilo sa aj erotickým pomôckam, ktoré podrástli o takmer polovicu.

Pandemické opatrenia, najmä zavreté kamenné obchody, boli hlavným dôvodom radikálneho rastu e-commerce v roku 2020. Počas uzavretí retailu vznikali nové e-shopy ako nový predajný kanál, často ako doplnok ku kamennému obchodu. Celkovo ich na konci roku 2020 evidovali na Slovensku už 14.300, čo je o 14 % viac ako predchádzajúci rok. Nasledovali ich aj zákazníci a pre mnohých z nich to bola prvá skúsenosť s nákupmi on-line. S núteným presunom do on-line začali zákazníci u e-shopov klásť oveľa väčší dôraz na známosť značky a na dôveryhodnosť obchodu. Veľkou výhodou, predovšetkým koncom roka s druhou vlnou pandémie, mali väčšie e-shopy, ktoré navyše disponovali kamennými predajňami a zákazníci ich mohli využiť ako odberné miesta. Vládne opatrenia a jarné obmedzenia kontaktu sa podpísali aj na platobných metódach, ktoré zákazníci využívali. Dobierka vplyvom opatrení klesla v jarných mesiacoch na nulu a platbu on-line si tak museli vyskúšať takmer všetci zákazníci e-shopov. Po obnovení dobierky sa však pomer platieb na dobierku a on-line vrátil takmer k predpandemickým číslam.

Rok 2020 bol rokom extrémov a prial on-line hráčom, ktorí dokázali adekvátne reagovať na zvýšený dopyt a náročnejšie podmienky. „Nedá sa predpokladať, že tento trend bude udržateľný – skôr naopak. Akonáhle si zákazníci navyknú na online nákupy, budú skôr šetriť a každý výdavok domácnosti budú zvažovať, a tak bude veľkou výzvou tento rok aspoň vyrovnať“, očakáva Tomáš Braverman.

EU: Plán na boj proti rakovine

V predvečer Svetového dňa boja proti rakovine Európska komisia predstavila európsky plán na boj proti rakovine. Stanovuje nový prístup Európskej únie (EÚ) k onkologickej prevencii, liečbe a starostlivosti, pričom východiskovým bodom sú nové technológie, výskum a inovácia. Plán bude zameraný na celý vývoj ochorenia, a to od prevencie až po kvalitu života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, pričom pozornosť sa upriami na opatrenia, pri ktorých môže EÚ priniesť najväčšiu pridanú hodnotu.

Európsky plán na boj proti rakovine bude podporený opatreniami zahŕňajúcimi celú škálu politických oblastí, a to od zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej politiky a rovnosti cez marketing, poľnohospodárstvo, energetiku, životné prostredie a klímu až po dopravu, politiku súdržnosti a daňový systém.

Štyri kľúčové oblasti

Plán na boj proti rakovine je rozdelený do štyroch kľúčových oblastí činnosti s 10 hlavnými iniciatívami a početnými podpornými akciami. Pri jeho realizácii sa bude využívať celá škála finančných nástrojov Európskej komisie, pričom na opatrenia na boj proti rakovine sa celkovo vyčlenia 4 miliardy EUR, a to aj z programu EU4Health, programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa.

• Prevencia prostredníctvom opatrení zameraných na kľúčové rizikové faktory, ako je tabak (s cieľom zabezpečiť, aby do roku 2040 konzumovalo tabak menej ako 5 % obyvateľstva), škodlivá konzumácia alkoholu, znečistenie životného prostredia a nebezpečné látky. Kampaňou s názvom HealthyLifestyle4All sa okrem toho podporí zdravé stravovanie a fyzická aktivita. Na účely prevencie onkologických ochorení spôsobených infekciami je cieľom plánu na boj proti rakovine do roku 2030 v EÚ zaočkovať aspoň 90 % cieľovej populácie dievčat a výrazne zvýšiť mieru očkovania chlapcov.
• Včasné odhaľovanie rakoviny prostredníctvom zlepšenia prístupu, kvality a diagnostiky a podpora členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa možnosť skríningu do roku 2025 ponúkla 90 % obyvateľov EÚ, ktorí spĺňajú podmienky na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka. Na podporu dosiahnutia tohto cieľa sa zavedie nový systém skríningu rakoviny s podporou EÚ.
• Diagnóza a liečba prostredníctvom opatrení na zabezpečenie lepšie integrovanej a komplexnej onkologickej starostlivosti a riešenie nerovného prístupu ku kvalitnej starostlivosti a k liekom. Do roku 2030 by malo mať 90 % oprávnených pacientov prístup k národným centrám pre komplexný prístup k rakovine prepojeným prostredníctvom novej siete EÚ. Do konca roka 2021 sa spustí nová iniciatíva s názvom Diagnostika a liečba rakoviny pre všetkých, ktorá pomôže zlepšiť prístup k inovatívnej diagnóze a liečbe, a Európska iniciatíva pre porozumenie rakovine (UNCAN.eu) takisto pomôže identifikovať osoby s vysokým rizikom ochorenia na časté druhy rakoviny.
• Zlepšenie kvality života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, vrátane rehabilitácie, potenciálnej recidívy nádorov, metastatického ochorenia, a opatrenia na podporu sociálnej integrácie a opätovného začlenenia na pracovisku. Začne sa iniciatíva s názvom Lepší život onkologických pacientov, ktorá sa zameria na následnú starostlivosť.

Okrem toho sa na podporu nových technológií, výskumu a inovácie vytvorí nové vedomostné centrum pre rakovinu s cieľom pomôcť pri koordinácii vedeckých a technických iniciatív v súvislosti s onkologickými ochoreniami na úrovni EÚ. Európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii sa zriadi s cieľom podporiť vývoj nových počítačových nástrojov na zlepšenie personalizovanej medicíny a inovačných riešení.

Osobitná pozornosť sa bude venovať deťom prostredníctvom spustenia iniciatívy Pomoc deťom s rakovinou s cieľom zabezpečiť, aby deti mali prístup k rýchlemu a optimálnemu odhaľovaniu, diagnóze, liečbe a starostlivosti. Na účely určenia trendov, rozdielov a nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi sa v roku 2021 zriadi register nerovností v oblasti rakoviny.

Pandémia: Vplyv aj na spotrebiteľské správanie

Po niekoľkých rokoch kontinuálneho rastu priemernej sumy za jeden nákup tovaru na splátky nastal minulý rok ich pokles. Najsilnejšie mesiace v predajoch boli neobvykle január a február 2020,  nevyrovnali sa im ani tradične najsilnejšie nákupné mesiace pred Vianocami, ktoré už boli poznačené koronakrízou. 

Vlani sa  podľa údajov Home Credit na splátky najviac nakupovalo vybavenie do domácností, ale aj potreby na športovanie a voľný čas či mobilné telefóny, narástli aj investície do zdravia. Výška sumy za priemerný nákup spotrebného tovaru na splátky rástla medziročne nepretržite niekoľko rokov: 2016 – 280 eur, 2017 – 510 eur, 2018 – 600 eur, 2019 – 650 eur. V roku 2020, ktorý bol výrazne ovplyvnený koronavírusom a s ním spojenými obmedzeniami, prišiel pokles na 610 eur, a to po rokoch kontinuálneho rastu. „Vyzerá to tak, že mnohí Slováci sa jednoducho v nakupovaní museli uskromniť, nakoľko koronakríza so sebou priniesla neistotu, znížené príjmy či dokonca ich úplný výpadok. Výrazne k tomu prispeli aj zatvorené kamenné prevádzky obchodov, obmedzenia vo voľnom pohybe ľudí a samozrejme aj ich obavy pred nakazením sa“, hodnotí Miroslav Zborovský. Na porovnanie, v susednej Českej republike bol vlani priemerný nákup tovaru na splátky v prepočte za necelých 550 eur.

Vlaňajšok bol špecifický aj v tom, že sezónnosť nákupného správania sa Slovákov bola úplne iná ako po minulé roky. Kým za normálnych okolností sú najsilnejším obdobím v kupovaní spotrebného tovaru predvianočné mesiace, vlani to neplatilo. „Najsilnejšie mesiace v predajoch boli netradične január a február 2020, počas ktorých sa ešte u nás neobjavil koronavírus a s ním spojené obmedzenia. Dokonca sa im nevyrovnali ani tradične najsilnejšie nákupné mesiace pred Vianocami, ktoré už boli poznačené koronakrízou. Pre porovnanie, v januári a februári tvoril podiel z celoročných predajov zhodne po 10 percent, no v apríli to bolo už len 6 percent a ani v predvianočnom novembri (9 percent) a decembri (8 percent) sa objemy nákupov nedostali na úroveň zo začiatku roka“, približuje analytik trhu Jaroslav Ondrušek.

Aj tým, že mnohí Slováci trávili vlani nútene veľa času doma, viacerí sa pustili do zveľaďovania svojich príbytkov. Čo v roku 2020 najviac nakupovali na splátky? Išlo predovšetkým o vybavenie domácností, teda najrôznejší sortiment nábytku, ako stoly, sedačky, postele či skrine alebo rôzne bytové doplnky vrátane kobercov, matracov a rozličných dekorácií do svojich príbytkov. Nasledovali potreby na športovanie, hoby a trávenie voľného času, predovšetkým bicykle. Potom to boli mobilné telefóny s príslušenstvom. Silné zastúpenie mal aj nákup záhradnej techniky, ako sú kosačky či rôzne nástroje na úpravu okolia domu a záhrad. Vlaňajšok priniesol aj medziročne zvýšené investície Slovákov do svojho zdravia, a to takmer o pätinu. Išlo okrem iného o chirurgické a stomatologické zákroky, ale aj plastické operácie či redukčné programy. Na druhej strane sa pre obmedzenia spojené s cestovaním do zahraničia takmer o 100 percent prepadol predaj dovoleniek.

Trend: Okamžité platby

Národná banka Slovenska (NBS) oznámila, že k 1. februáru 2021 bol splnený predpoklad na spustenie okamžitých platieb v Slovenskej republike k 1. februáru 2022 podľa Národného plánu pre zavedenie okamžitých platieb v SR. 

Predpokladom spustenia tohto typu platieb je, že okamžité platby budú poskytovať minimálne traja poskytovatelia. A traja poskytovatelia platobných služieb, ktorí plánujú sprístupniť okamžité platby pre svojich klientov od 1. februára 2022, potvrdili svoj záujem a Národnej banke Slovenska zaslali potrebné prehlásenie o pristúpení k Národnému plánu - Tatra banka, Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka.

Okamžitá platba je platba, ktorá je dostupná klientovi banky každý deň v roku, vrátane víkendov a sviatkov a je pripísaná na účet príjemcu platby do desiatich sekúnd. Cieľom NBS je v spolupráci s bankovým sektorom sprístupniť aj klientom bánk v SR tento moderný, rýchly a vysoko efektívny spôsob úhrady platieb. Okamžité platby prinesú viacero benefitov ako pre spotrebiteľov, tak aj pre firmy a štátne inštitúcie.

Novinka: Pracovné úrazy elektronicky

V januári 2021 spustila Sociálna poisťovňa elektronickú výmenu informácií pre oblasť pracovných úrazov a chorôb z povolania v rámci Európskej únie (EÚ). Implementácia elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení na Slovensku je súčasťou širšieho európskeho projektu.

Sociálna poisťovňa dokončila projekt EESSI (Electronic Exchange of Social Security Information) spolufinancovaný Európskou úniou 30. 11. 2020 a počas roka 2021 bude po oblasti pracovných úrazov a chorôb z povolania pokračovať v rozširovaní o ďalšie oblasti sociálneho zabezpečenia. Medzinárodnú elektronickú komunikáciu budú spoločne využívať nielen krajiny EÚ, ale aj Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

Z tejto elektronickej spolupráce bude profitovať najmä občan, ktorý bude napríklad o sociálnu dávku žiadať len raz v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ. Znamená to pre neho nielen rýchlejšie riešenie svojej životnej situácie, ale aj úsporu času a nákladov. Tie ušetrí aj Sociálna poisťovňa a ďalšie inštitúcie sociálneho zabezpečenia v členských krajinách EÚ, a to najmä na poštovnom, v objeme práce a pri rýchlejšom zúčtovaní vzájomných pohľadávok.

Trend: Nedôvera ochrane osobných údajov

Od miestnej samosprávy až po políciu obsahujú databázy verejných orgánov množstvo našich osobných údajov. Spoločnosť Reboot Online analyzovala údaje Európskej komisie, aby zistila, ktorí európski občania dôverujú schopnosti verejných orgánov bezpečné uchovať a správne využiť osobné údaje.

Podľa výsledkov najmenej dôverujú verejným orgánom v oblasti spracovania a ochrany osobných údajov  občania v Španielsku (78 %)  Na druhom mieste je Írsko, kde je 73 % ľudí skeptických k tomu, ako verejné orgány v krajine nakladajú s ich osobnými údajmi. Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo sú na treťom spoločnom mieste, pretože 68 % občanov v každej krajine nemá dôveru v schopnosť orgánov verejnej moci dohliadať na ich osobné údaje bezpečným a dôsledným spôsobom. Na štvrtom mieste je Bulharsko, kde 67% občanov nemá úplnú dôveru v správu ich osobných údajov verejnými orgánmi. Medzi ďalšie európske krajiny patrí Luxembursko (66%) a Grécko (65%), kde väčšina občanov nedôveruje spôsobu, akým verejné orgány uchovávajú a využívajú osobné údaje, a sú na piatom a šiestom mieste.

Na druhej strane je najviac zabezpečená kontrola nad verejnými orgánmi nad ich osobnými údajmi vo Fínsku, kde iba 29 % obyvateľov spochybňuje bezpečnosť ich osobných údajov pred verejnými orgánmi a Estónsko, kde 2 z 5 občanov nie sú úplne presvedčení, či verejné orgány v krajine kompetentne dohliadajú na ich osobné údaje. Je zaujímavé, že v priemere zo všetkých hodnotených krajín 61 % Európanov nedôveruje verejným orgánom v ochrane osobných údajoch.

Tipy na lepšiu ochranu osobných údajov

• Prečítajte si pravidlá ochrany osobných údajov - štúdia spoločnosti Addictivetips.com zistila, že 87 % ľudí akceptuje zásady ochrany súkromia bez toho, aby si ich prečítali. Zvyknite si čítať zásady ochrany osobných údajov webových stránok. Ich čítanie môže pomôcť pochopiť, ako webová stránka používa vaše osobné informácie a či zdieľa tieto osobné informácie s tretími stranami. Vyhýbajte sa stránkam, ktoré nemajú pravidlá ochrany osobných údajov, alebo na ktorých nie sú jasne alebo dôkladne vysvetlené.
• Nepoužívajte nadmerné zdieľanie na sociálnych sieťach - pre mnohých z nás sú sociálne médiá kľúčovou súčasťou nášho každodenného života. Na svoju ochranu nezverejňujte na sociálnych sieťach osobné informácie, akými sú celé meno, adresa, e-mail, telefónne číslo či bankové údaje.
• Dobre si rozmyslite verejné Wi-Fi - ak používate verejné Wi-Fi na miestach ako kaviarne, knižnice, hotely a letiská, buďte veľmi opatrní. Pripojenia Wi-Fi na týchto miestach nemusia byť šifrované, čo znamená, že všetky informácie, ktoré pošlete cez ich sieť, nemusia byť chránené, a preto by ste mohli byť zraniteľní voči škodlivým škodlivým útokom.
• Buďte si vedomí imitátorov - za žiadnych okolností nezdieľajte svoje osobné údaje mailom alebo cez internet, pokiaľ presne neviete, s kým máte do činenia. Ak spoločnosť, s ktorou sa zvyčajne nestretnete, požiada o vaše osobné údaje týmito prostriedkami, prejdite na jej webovú stránku a kontaktujte tím zákazníckych služieb a overte ich pravosť.

EU: Legislatíva pre umelú inteligenciu

Európska komisia by mala začiatkom roka 2021 predložiť legislatívny návrh ohľadne umelej inteligencie. Pri tejto príležitosti zriadil Európsky parlament osobitný výbor pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA), ktorý sa zaoberá možnými dopadmi umelej inteligencie na európsku ekonomiku. 

Európsky parlament prijal 20. októbra 2020 tri správy o tom, ako by Európska únia mala regulovať umelú inteligenciu, aby podporovala inovácie, ale aj chránila etické štandardy a zároveň zabezpečila dôveru v nové technológie. Podľa poslancov musia byť nové pravidlá nastavené tak, aby ich stredobodom bol človek. Jedna z týchto správ navrhuje, ako zaistiť bezpečnosť, transparentnosť a zodpovednosť, ako predchádzať zaujatosti a diskriminácii, posilňovať sociálnu a environmentálnu zodpovednosť a zabezpečiť dodržiavanie základných práv. 

Umelá inteligencia so sebou prináša aj otázky týkajúce sa práv duševného vlastníctva. Parlament tu chce účinný systém pre ďalší vývoj umelej inteligencie vrátane patentov a nových tvorivých procesov. Európsky parlament navrhol aj usmernenia pre vojenské a civilné využitie umelej inteligencie. Poslanci v prijatom dokumente zdôrazňujú, že nad systémami umelej inteligencie, ktoré sa využívajú na vojenské účely, musí myť vždy dohľad človek. Zopakovali aj požiadavku na zákaz vojenských robotov určených na zabíjanie. Parlament sa zaoberá aj ďalšími otázkami súvisiacim s umelou inteligenciou. Výbor pre kultúru a vzdelávanie skúma využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní, kultúre a audiovizuálnom sektore. A výbor pre občianke slobody pracuje na správe o umelej inteligencii v trestnom práve.

On-line: Formulár pre pendlerov

Rakúsko sprísňuje podmienky vstupu pre pendlerov. Pribudne im povinnosť raz týždenne absolvovať test na ochorenie COVID-19 a vyplniť on-line formulár na webstránke rakúskej vlády. Predĺži tiež kontroly na hraniciach so Slovenskom a Českom.

Pri registrácii  cez on-line formulár, ktorý je v nemčine a angličtine na www.oesterreich.gv.at, budú musieť pendleri uviesť meno aj kontaktné údaje. Výnimku majú napríklad ľudia, ktorí Rakúskom len prechádzajú, a osoby, ktoré do Rakúska cestujú v naliehavej a neodkladnej rodinnej záležitosti, ako je napríklad pohreb. 

Povinnosť preukázať sa negatívnym testom na nový koronavírus bude platiť pre všetkých cestujúcich prichádzajúcich do Rakúska, na ktorých sa nevzťahujú stanovené výnimky. Nasledovať bude desaťdňová karanténa, ktorú už nebude možné prerušiť ani s negatívnym výsledkom testu. Krajina výrazne zvýši aj pokuty pri obchádzaní povinnosti nosiť ochranné rúška a nedodržiavaní odstupu na 90 eur z doterajších 25, respektíve 50 eur. Posilnené budú aj policajné kontroly v lyžiarskych strediskách.

#HereToBeHeard: Na podporu rodovej rovnosti

Cieľom novej celosvetovej kampane #HereToBeHeard je posilniť hlasy žien vo všetkých oblastiach bez ohľadu na ich národnosť, vek, sexuálnu orientáciu, vierovyznanie a zdravotný stav. Kampaň povzbudzuje všetky ženy, aby šírili svoj názor a pomohli tak vytvoriť inkluzívnejšie spoločenské prostredie a svet, v ktorom môže uspieť každá žena. Získané údaje poslúžia aj pri vypracovaní akčných plánov v rámci platformy Full Potential. 

Zásadnou otázkou iniciatívy #HereToBeHeard je „Čo je potrebné zmeniť, aby malo viac žien príležitosť na plnohodnotnú sebarealizáciu?“ Ženy, ktoré chcú šíriť svoj pohľad na danú problematiku, tak môžu využiť priestor, ktorý kampaň vytvára. Odpovede poslúžia ako základ pre konkrétne aktivity s cieľom znižovať rodovú nerovnosť. Úvodná fáza iniciatívy #HeretoBeHeard, ktorá bude zisťovať názory žien, bude bežať do marca. Ich odpovede následne zanalyzuje iniciatíva Oxford Future of Marketing Initiative (FOMI) obchodnej fakulty Oxfordskej univerzity, Saïd Business School. Štúdia s výsledkami bude zverejnená v lete a poslúži ako východisko na vypracovanie stratégií.

Ženy v súčasnosti tvoria 51 percent svetovej populácie a ich príspevok ku globálnemu HDP predstavuje 28 biliónov US dolárov, napriek tomu ostávajú často nevypočuté. Ešte pred vypuknutím koronakrízy OSN odhadla, že na prekonanie rodových rozdielov v oblasti príležitostí by bolo potrebné viac než jedno storočie. Súčasná pandémia spomalila pokrok v otázkach rovnoprávnosti pohlaví, a čo je horšie, posunula ho o 25 rokov späť. Osobitne zlý vplyv má na príslušníčky menšín, ktoré sú už príliš dlho vo verejnej debate prehliadané.

EU: Cenovo dostupné bývanie

Európsky parlament apeluje na členské štáty, aby zabezpečili cenovo dostupné a dôstojné bývanie pre všetkých ľudí. Na meranie dostupnosti bývania sa najčastejšie používa pomer ceny nehnuteľnosti a príjmu. V rokoch 2010 až 2018 míňalo 10 % populácie v EÚ-27 na bývanie viac ako 40 % ich disponibilného príjmu. Medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely.

Nájsť cenovo dostupné bývanie je v Európskej únii čoraz väčší problém. Ceny nehnuteľností aj nájmy za posledné roky rástli rýchlejším tempom ako príjmy občanov. Európsky parlament prijal uznesenie, kde žiada členské štáty, aby uznali dôstojné bývanie ako jedno zo základných ľudských práv, ktoré možno vymáhať prostredníctvom legislatívy. Podľa poslancov by mal mať každý človek prístup k dôstojnému a zdravému bývaniu s kvalitnou pitnou vodou, kanalizáciou a energiami.

Kríza bývania je problém pre všetkých, situácia sa zhoršila najmä pre majiteľov s nízkymi príjmami a nájomníkov, no aj ľudia so strednými príjmami začínajú pociťovať zvyšujúce sa ceny bývania a údržby ako problém. Niektoré skupiny ľudí, ako napríklad rodičia bez partnera, veľké rodiny alebo mladí, ktoré len začínajú pracovať, zarábajú príliš málo na to, aby si mohli dovoliť prenajať byt alebo dom za trhové ceny a príliš veľa na to, aby mohli požiadať o sociálne bývanie. Tento problém sa stal ešte viac očividným počas koronakrízy, pretože veľa ľudí muselo počas lockdownu ostať v príbytkoch, ktoré neposkytujú žiaden komfort. Zo strednodobého hľadiska sa očakáva, že kríza ešte viac zvýši počty bezdomovcov.

Čo spôsobuje nedostupnosť bývania? Jedným z hlavných dôvodov vysokého rastu cien nehnuteľností je to, že ich mnohí kupujú ako investície na zvýšenie svojich príjmov alebo na prilepšenie k dôchodku. Problémom sú aj zahraniční investori, ktoré skupujú byty najmä v centrách veľkých miest s cieľom prenajať ich turistom. To tiež tlačí ceny bytov nahor a miestni si ich potom nemôžu dovoliť. Čo sa týka sociálneho bývania, politiky členských štátov sa v tomto ohľade značne líšia.

Bývanie v EÚ: fakty a čísla

• Za posledné tri roky vzrástli ceny bývania v EÚ v priemere o 5 %.
• Výdavky vlád na sociálne bývanie predstavujú len 0,66 % Európskeho HDP.
• Neadekvátne bývanie stojí európske ekonomiky 195 miliárd eur ročne.

Európska únia môže trh s bývaním nepriamo ovplyvňovať prostredníctvom pravidiel o štátnej pomoci, daňového práva a pravidiel hospodárskej súťaže. Takisto môže prijímať usmernenia a odporúčania. Napríklad zmeny v pravidlách štátnej pomoci by mohli národným orgánom uľahčiť pomoc pre tých ľudí, ktorých potreby v oblasti bývania nemožno uspokojiť za trhových podmienok.

Europoslanci vo svojom uznesení:

- zopakovali svoju požiadavku ukončiť v EÚ bezdomovectvo do roku 2030,

- vyzývajú Európsku komisiu a krajiny EÚ, aby prostredníctvom renovácie domov znižovali emisie a zvyšovali energetickú účinnosť v súlade so zelenou dohodou;

- povzbudzujú členské štáty, aby spolupracovali na sociálnych investíciách so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom;

- vyzývajú členské štáty, aby bojovali proti diskriminácii zraniteľných skupín na trhu s bývaním;

- vyzývajú Európsku komisiu, aby do polovice roku 2021 predložila legislatívne návrhy na to, aby sa na bývanie nazeralo v prvom rade ako na ľudské právo a nie ako na obchodovateľný majetok;

- naliehajú na Európsku komisiu a členské štáty, aby viac investovali do sociálneho, verejného, energeticky efektívneho, primeraného a dostupného bývania.

Trend: Rast bankrotov

Dopad koronakrízy na podnikateľský sektor bude čoskoro citeľný. V poslednom štvrťroku 2020 a na začiatku tohto roka sa dá očakávať výrazný nárast počtu spoločností, ktoré zbankrotujú. Podľa expertov skupiny EOS s tým súvisí aj nárast miery nezamestnanosti, rovnako tak sa menia platobné praktiky neplatičov, a to k horšiemu.

Pri posledných diskusiách s klientmi má otázka likvidity v porovnaní s obdobím pred krízou úplne iný význam. Práve nedostatok financií z dôvodu neskorých platieb, prípadne úplné výpadky pri uhrádzaní faktúr bývajú najčastejšími dôvodmi, ktoré výrazne sťažia každé podnikanie. Podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices skupiny EOS sa v roku 2018 obávalo 14 percent európskych spoločností o svoju existenciu z dôvodu nedostatočnej likvidity, rok predtým to bolo až 17 percent. U nás sa v dôsledku výpadkov vo finančnom toku bálo bankrotu 9 percent opýtaných spoločností (rok 2018) a 11 percent v roku 2017. A to ešte ani nikto netušil o finančnej kríze spôsobenej pandémiou koronavírusu. 

V priebehu pandémie veľa spoločností zápasilo s problémami v oblasti cash flow. Oplatí sa však mať nastavený dobre fungujúci systém správy pohľadávok, ktorý poskytuje spoločnosti dostatok peňazí v ťažkých časoch. Viaceré spoločnosti tento proces zvládajú sami, no je potrebné vynaložiť na to veľké úsilie. Ak sa ale firmy snažia o čo najmenej bolestivé odvrátenie negatívnych dôsledkov koronakrízy, teraz podľa expertov nastal presne ten pravý čas myslieť intenzívnejšie na profesionálnu správu pohľadávok. Možno ešte dôležitejšie je identifikovať vhodného partnera pre vymáhanie pohľadávok.

EU: Falošné negatívne testy

Európsky policajný úrad (Europol) varuje pred zločincami, ktorí zneužívajú pandémiu nového koronavírusu a predávajú falošné testy s negatívnom výsledkom. Predaj negatívnych testov na COVID-19 bol zaznamenaný na parížskom letisku Charlesa de Gaulla, v Británii či v Španielsku.

V Británii boli podvodníci prichytení pri predaji falošných testov, ktoré ponúkali za 100 libier. Španielska polícia zase v priebehu decembra zadržala podvodníka predávajúceho falošné výsledky testovania po 40 eur. Europol v tejto súvislosti získal informácie aj o špeciálnej mobilnej aplikácie, ktorú údajne využíva skupina Rathkeale Rovers z Írska na falšovanie úradných výsledkov testov na COVID-19.

Vzhľadom na rozsiahle dostupné technologické prostriedky, vysokokvalitné tlačiarne a špeciálne softvéry sú podvodníci schopní vyrobiť vysokokvalitné falošné dokumenty, alebo sfalšovať úradné. Členské štáty Európskej únie by podľa odporúčania Europolu mali s touto inštitúciou zdieľať všetky dostupné informácie o trestnej činnosti súvisiacej s falošnou dokumentáciou k testom na COVID-19.

Aktuálne: Nepredvítaľné podnikanie

Prieskum medzi finančnými riaditeľmi, ktorý bol zameraný na výhľady a perspektívu na rok 2021, ovplyvnili obavy z pretrvávajúcej pandémie Covid-19. Neistota sa podpisuje pod meniace sa názory za posledných 12 mesiacov v celom regióne.  

„Neistota spojená s pretrvávajúcou pandémiou ovplyvňuje plány finančných riaditeľov aj na tento rok. Slovensko sa na základe predikcií 86 % respondentov dokonca zaradilo medzi krajiny s najvyššou mierou nestability. Finanční riaditelia sa preto budú orientovať najmä na zmeny vo svojich spoločnostiach, ktoré nepodliehajú ekonomickej nestabilite prostredia. Z odpovedí vyplýva, že pôjde najmä o znižovanie nákladov a expanziu prostredníctvom akvizícií," zhrnul Ján Bobocký.

Pomalý rast HDP bude pokračovať: Priemerný očakávaný rast HDP na rok 2021 je iba 0,25 %. Na porovnanie, v roku 2020 to bolo 2,0 % a v roku predtým 2,3 %. Klesol aj počet zúčastnených finančných riaditeľov (26 % oproti minuloročným 30 %), ktorí očakávajú, že HDP prekročí v tomto roku výšku 2,5 %. Väčšina respondentov (60 %) predpokladá, že HDP nebude vyšší ako 1,5 %. Je to výrazný nárast v porovnaní s rokom 2020, keď sa tak vyjadrilo 37 % opýtaných. K najnižšej miere rastu sa prikláňa aj väčšina (57 %) slovenských respondentov. 

Finančné vyhliadky prinášajú potrebný optimizmus: V otázkach finančných vyhliadok sú respondenti optimistickejší. Miera optimizmu dokonca dosiahla najvyššiu hodnotu za posledné štyri roky, a to až 47 %. Miera optimizmu v súvislosti s finančnými vyhliadkami je na Slovensku nižšia, dosahuje iba 29 %.

Očakáva sa, že nezamestnanosť ešte stúpne: V porovnaní s minuloročným vydaním vyjadrili finanční riaditelia väčšie znepokojenie v súvislosti s úrovňou nezamestnanosti. Miera tých, ktorí očakávajú nárast nezamestnanosti, sa takmer zdvojnásobila, je to až 68 %. Na Slovensku očakáva nárast nezamestnanosti 43 % z účastníkov prieskumu.

Deloitte prieskum medzi finančnými riaditeľmi vychádza z názorov a predikcií finančných riaditeľov zastupujúcich najvplyvnejšie spoločnosti stredoeurópskeho regiónu. Prezentované výsledky vychádzajú z odpovedí 590 finančných riaditeľov zo 17 krajín: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Čierna Hora , Estónsko, Kosovo, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina. Dvanásť z nich sa prieskumu zúčastnilo aj v minulých ročníkoch, päť krajín sa do projektu zapojilo prvýkrát. Prieskum prebiehal v období od novembra do decembra 2020.

Radíme: Bezpečný internet

Opäť trávime veľa času s internetom, pričom môžeme veľmi ľahko stratiť svoju ostražitosť a staneme sa viac zraniteľnými voči počítačovým zločinom: od podvodov pri nakupovaní on-line až po krádež on-line identity.

Pri príležitosti Dňa ochrany osobných údajov zostavili odborníci v Prolifics Testing najúčinnejšie tipy na prevenciu voči počítačovej kriminalite.

• Nakupujte on-line opatrne: Používajte bezpečnostný protokol 3D secure.  Pri pochybnostiach môžete kedykoľvek požiadať svoju banku o overenie, či je daný on-line obchodník bezpečný. Pamätajte tiež na zlaté pravidlo - ak je dohoda príliš dobrá na to, aby bola pravdivá, pravdepodobne to tak nie je!
• Pri svojej elektronickej identite buďte opatrní: Buďte mimoriadne opatrní a všímajte si, komu poskytujete svoje osobné informácie, akými sú meno, adresa, telefónne číslo a emailová adresa. Buďte rovnako opatrní a selektívni aj pri zdieľaní finančných informácií.
• Dôvtipný prístup k sociálnym médiám: Nastavte si svoj profil na účtoch sociálnych médií na súkromný a zvážte, aké informácie zverejňujete na týchto platformách. Napríklad, ak zverejníte rodné priezvisko svojej matky alebo meno vášho domáceho maznáčika, môžete prezradiť odpovede na bežné bezpečnostné otázky.
• Presadzujte silné prihlasovacie údaje: Hoci to môže byť nepríjemné, skúste pre rôzne účty on-line použiť rôzne kombinácie ID používateľa a hesla. Kombinujte škálu písmen, čísel a špeciálnych znakov, aby ste heslá skomplikovali. Mali by ste sa tiež pokúsiť aktualizovať heslo hlavných on-line účtov (napr. e-mail, internetbanking atď.) raz za mesiac alebo dva. Ak máte pocit, že pravdepodobne často zabudnete svoje prihlasovacie údaje, zvážte použitie renomovaného softvéru na správu hesiel na ukladanie zložitých hesiel.
• Získajte správnu obranu: Uistite sa, že je brána firewall v počítači zapnutá, pretože je kľúčom na blokovanie pripojení k „falošným / škodlivým“ webovým stránkam. Rovnako nezabudnite nainštalovať a pravidelne aktualizovať antivírusový softvér od renomovaného poskytovateľa, pretože zabráni vírusom a spywarovým útokom na váš počítač.

Bitcoin: V centre kybernetických hrozieb

V roku 2021 sa finanční kyberzločinci pravdepodobne zamerajú na kryptomenu Bitcoin. Ďalší kyberzločinci zas budú vyžadovať od svojich obetí platby v kryptomenách za zachovanie ich súkromia. Okrem toho, vydieračské praktiky sa ešte viac rozšíria, či už v rámci DDoS alebo ransomvérových útokov. 

Finančné kybernetické hrozby patria k najnebezpečnejším, pretože sa priamo dotýkajú peňazí obetí. Drastické zmeny v roku 2020 ovplyvnili tiež spôsob fungovania finančných útočníkov. Aj keď nie všetky taktiky, techniky a postupy boli ovplyvnené zmenami nášho každodenného života a práce, nemožno ich vplyv podceňovať. S ohľadom na udalosti, ktoré sa diali počas roka 2020, analytici spoločnosti Kaspersky pripravili predpoveď vývoja v oblasti finančných hrozieb na rok 2021, aby pomohli organizáciám lepšie sa na ne pripraviť.

Kľúčové predpovede pre rok 2021

• Útoky MageCarting, alebo tzv. JS-skimming (metóda kradnutia údajov o platobných kartách z e-commerce platforiem), sa presunú na stranu servera. Dôkazy poukazujú na to, že čoraz menej aktérov hrozieb sa spolieha na útoky na strane klienta, ktoré používajú JavaScript. 
• Prechodné meny. Špeciálne technické možnosti monitorovania, deanonymizácie a zaistenia bitcoinových účtov vyvolajú posun v metódach používaných kyberzločincami pri požadovaní platieb od svojich obetí. Iné súkromné kryptomeny, napríklad Monero, budú pravdepodobne prvou náhradou pre platobné transakcie, pričom finančné prostriedky sa neskôr prevedú na inú kryptomenu, vrátane Bitcoinu, aby po sebe zločinci zamietli stopy.
• Vydieranie na vzostupe. Aktéri ransomvérových hrozieb podnikli v roku 2020 veľa úspešných útokov, ktoré si vyslúžili aj veľkú mediálnu pozornosť. Útočníci stojaci za cieleným ransomvérom systematicky navyšovali sumy, ktoré mali obete zaplatiť výmenou za to, že nezverejnenia ukradnuté informácie. V súčasnosti experti spoločnosti Kaspersky očakávajú ešte vyšší nárast pokusov o vydieranie ako prostriedku na získanie peňazí. V hľadáčiku útočníkov budú najmä organizácie, ktoré sú najviac zraniteľné stratou údajov, alebo sú ich procesy obnovy údajov veľmi náročné, pričom kyberzločinci budú na organizácie útočiť prostredníctvom ransomvéru alebo DDoS útokov, prípadne prostredníctvom oboch súčasne.
• Zero-day zraniteľnosti využívané ransomvérovými gangmi. Ransomvérové skupiny, ktorým sa v roku 2020 podarilo zhromaždiť finančné prostriedky v dôsledku niekoľkých úspešných útokov, začnú využívať tzv. Zero-day exploity, čiže zraniteľnosti, ktoré vývojári zatiaľ nenašli, ako aj N-day exploity na škálovanie a zvýšenie účinnosti svojich útokov. Aj keď je nákup exploitov veľmi nákladnou záležitosťou, na základe súm peňazí, ktoré ransomvéroví útočníci dokázali získať od svojich obetí, majú teraz dostatok prostriedkov na investovanie do ich nákupu.
• Krádež Bitcoinov je atraktívnejšia, pretože veľa krajín sa v dôsledku pandémie prepadá do chudoby. Pri páde ekonomík a poklese lokálnych mien sa môže viac ľudí uchýliť ku kyberkriminalite, čo povedie k nárastu počtu nových prípadov. Ako predpokladajú experti spoločnosti Kaspersky, kvôli slabostiam lokálnych mien by sa mohlo viac ľudí sústrediť na podvody vyžadujúce Bitcoin, prípadne aj na krádež Bitcoinov, keďže ide o najrozšírenejšiu kryptomenu.
• 
  

On-line: Suchý február

Od pondelka 1. februára začína kampaň Suchý február vyzývajúca vydržať najkratší mesiac v roku bez alkoholu. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu v roku 2019 na Slovensku vyšetrených 30.203 osôb (23.115 mužov a 7.088 žien), pričom u 75,7 % z nich bola diagnostikovaná závislosť na alkohole.

Prvýkrát v živote boli poruchy zapríčinené užívaním alkoholu zistené u 7.239 osôb, z toho u viac ako polovice (58,7 %) išlo o syndróm závislosti. Najviac zastúpené boli vekové skupiny 45 – 54-ročných (234,5 na 100.000 obyvateľov daného veku) a 55 – 64-ročných (200,7 na 100.000 obyv.). Konzumácii alkoholu sa nevyhýbajú ani tehotné ženy. Z celkového počtu 57.059 pôrodov v roku 2018 bolo 200 prípadov rodičiek, ktoré užívali alkohol počas tehotenstva. Najviac takýchto pôrodov bolo v mladších vekových skupinách 15 – 17 rokov, 18 – 19 rokov a 20 – 24 rokov.

V zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti bolo v roku 2019 ukončených 14.868 hospitalizácií na ochorenia zapríčinené alkoholom. Najviac hospitalizácií si vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (skupina diagnóz F10.0 – F10.9), v rámci ktorých prevažovali hospitalizácie pre diagnózy F10.2 - syndróm závislosti (6.311 osôb), F10.3 - abstinenčný syndróm (2.665 osôb) a F10.0 - akútna intoxikácia (1.022 osôb). Na alkoholovú cirhózu pečene sa liečilo 2.401 osôb a na toxický účinok etanolu 331 pacientov. Pri poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu dominovali hospitalizácie mužov (74,7 %) nad hospitalizáciami žien (25,3 %). Najviac sa týkali osôb vo veku 45 – 54 rokov (418,6 na 100 000 obyvateľov danej vekovej skupiny), 35 – 44 rokov (346,6 na 100 000 obyv.) a 55 – 64 rokov (332,3 na 100 000 obyv.). S alkoholovou cirhózou pečene boli najčastejšie hospitalizovaní 55 – 64-roční pacienti (136,9 na 100 000 obyv.).

Alkohol zvyšuje riziko samovražedného konania. V roku 2019 na Slovensku spáchalo samovraždu 498 osôb, z toho takmer 40 % bolo vykonaných za prítomnosti alkoholu alebo návykovej látky. Samovraždy mužov (39,7 %)  boli o niečo častejšie než u žien (31,7 %). Zo 743 samovražedných pokusov bolo až 44,3 % vykonaných za prítomnosti alkoholu alebo návykovej látky. V prípade mužov bola viac ako polovica (51,3 %) pokusov o samovraždu vykonaná za prítomnosti alkoholu, u žien to bolo v 37,1 % prípadov.

Na webstránke suchyfebruar.sk poskytne on-line test účastníkom pohľad na ich vzťah k alkoholu a nájdu tu tiež kontakty na vyhľadanie pomoci.