piatok 12. februára 2021

Aktuálne: Zmeny koronavírusu.gov.sk

Objednávací systém na očkovanie a testovanie Covid-19 na stránke korona.gov.sk prešiel začiatkom týždňa viacerými zmenami. Najväčšou novinkou je možnosť zrušenia termínu antigénového testovania či prvého termínu očkovania priamo na stránke korona.gov.sk.

Zrušiť termín očkovania či testovania, ak bol pridelený cez Národné centrum zdravotníckych informácií, už môžu žiadatelia aj cez stránku korona.gov.sk v časti Úprava/Overenie požiadavky. Na vykonanie zmien stačí vyplniť telefónne číslo, číslo Covid-19-PASSu, rok narodenia a následne systém automaticky doručí SMS s autorizačným kódom. Po prihlásení môžu používatelia zrušiť požiadavku na plánované antigénové testovanie, zrušiť požiadavku na prvý termín očkovania, priamo požiadať o preobjednanie na antigénový test či prvého očkovania. Nová funkcionalita dovoľuje úpravu osobných údajov aj doposlanie SMS výsledku posledného testovania.

Zmeny vychádzajú z praxe, keďže najčastejšou požiadavkou na Call Centrum je práve rušenie termínov testovania a následne požiadavka o nový termín testovania. Súčasťou aktualizácie systému sú aj viaceré úpravy a optimalizácie či bezpečnostné posilnenia.

EU: On-line regulácia

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) požadujú demokratický dohľad nad technologickými gigantmi prevádzkujúcimi sociálne siete a zaistenie slobody prejavu. Sociálne platformy majú dnes obrovskú moc aj vplyv na politiku a slobodu prejavu. 

Europoslanci upozornili na absenciu jasných pravidiel aj nedostatočnú transparentnosť praktík používaných technologickými spoločnosťami na zmazanie účtov a príspevkov na sociálnych sieťach. Vyzvali Európsku komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala prostredníctvom zákona o digitálnych službách a zákona o digitálnych trhoch, ktoré predložila v decembri, ako aj v rámci akčného plánu EÚ pre demokraciu. Poslanci sa zamerali aj na potrebu zaistiť právnu istotu pri odstraňovaní obsahov zo sociálnych sietí a zabezpečiť, aby tieto rozhodnutia boli prijímané na základe usmernení demokraticky volených orgánov a nie z podnetu súkromných spoločností.

Ďalšou požiadavkou je účinnejší boj proti dezinformáciám na internete. Technológia musí byť používaná skôr na podporu než na obmedzenie politickej debaty, pričom do tejto oblasti spadá aj problém šírenia nenávistných prejavov a diskriminácie v on-line prostredí. Poslanci sa vyslovili za transparentnosť používaných algoritmov, proti zneužívaniu osobných údajov a za obmedzenie či zákaz cielenej reklamy a profilovania s cieľom zásadne zmeniť obchodné modely technologických gigantov. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetky aspekty života mimo internetového sveta, by mali platiť aj v on-line priestore.

Digitálna stopa: Cenné informácie

Digitálna stopa je súbor dát a informácií, ktoré vytvárame našou aktivitou na internete. Od otvorenia Facebooku či Instagramu, cez prezeranie e-shopu, sledovanie videí alebo objednávku jedla. To všetko je digitálna stopa, ktorá môže byť úplne neškodná, no v extrémnych prípadoch môže byť dôvodom na zamedzenie štúdia na výberovej škole či zámienkou na neprijatie do zamestnania.

Digitálna stopa môže tiež poslúžiť kyberútočníkom na vytvorenie falošnej identity, ktorá kopíruje vaše správanie, aby od vás či vašich blízkych vylákali prístupové heslá či financie. Experti na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies upozorňujú, že takéto falošné profily môžu v našom mene pýtať rôzne citlivé údaje, dostať sa napríklad do nášho bankového účtu a spôsobiť tak nemalú škodu. Digitálna stopa je častokrát zdrojom kyberšikany, kedy útočník vydiera používateľa pod hrozbou zverejnenia intímnych informácií. 

V rámci stopy zanechávame dva typy informácií. Pasívnu stopu tvoria dáta, ktoré zanechávame on-line nevedome a ide o zväčša o informáciu z akého zariadenia sa pripájame, aký operačný systém používame, aká je naša IP adresa, typ prehliadača či približná lokalita. Aktívnu digitálnu stopu tvoria častokrát zaujímavejšie dáta, ktoré zverejňujeme o sebe vedome, a síce naše názory a záujmy, vek, narodeniny, trvalé bydlisko, fotografie, informácie o rodine, históriu vyhľadávania, apod. Sú to všetko dáta, ktoré zväčša dobrovoľne umiestňujeme na sociálne siete či do verejných profilov pod rôznymi registráciami. 

Spoločnosti zbierajú informácie o návštevníkoch, aby lepšie poznali zákazníkov a efektívnejšie cielili na nich reklamu. Mali by sme si tiež rozmyslieť, čo o sebe sami publikujeme na sociálnych sieťach a aké informácie dávame vedome do on-line priestoru. V prvom rade sa odporúča nastaviť súkromie na sociálnych sieťach, pravidelne odstrániť históriu prezerania – špeciálne na počítačoch a zariadeniach, ktoré nie sú našimi súkromnými - ako aj prezerať stránky anonymizovane (takýto mód ponúka takmer každý internetový prehliadač). Pokročilejšou možnosťou je využiť anti-trackingové nástroje, ktoré zamedzujú softvéru sledovať a zaznamenávať naše kroky.

štvrtok 11. februára 2021

Radíme: Bezpečný Zoom

Pracujeme a učíme sa v domácnostiach, cez on-line plartformy rokujú vládni predstavitelia a vedci zdieľajú svoje poznatky. Raketový rast v obľube zaznamenal najmä Zoom, najviac rozšírená platforma s podielom 38 percent v segmente video hovorov. S nárastom on-line komunikácie súbežne rástli aj kybernetické útoky a phishingové kampane a neobišli ani Zoom!

Odborníci z Check Point Research identifikovali viacero spôsobov, ktorými sa útočníci snažili nabúrať Zoom a kradnúť dáta. Po roku zároveň potvrdili kritickú záplatu a pripomínajú odporúčania pre používateľov. 
  • Pravidelne aktualizujte: Aktualizácie pridávajú nové možnosti a funkcie, ale zameriavajú sa aj na objavené zraniteľnosti a narušenia bezpečnosti - napríklad schopnosť vyhľadávať a odpočúvať stretnutia.
  • Používajte prihlasovacie heslo: Požiadavka na heslo pred prihlásením sa na hlasový alebo video hovor poskytuje dostatočnú bezpečnosť. Pozornosť venujte aj tomu, ako pozývate rôznych účastníkov a aká pozvánka príde k vám. 
  • Počas hovoru spravujte práva účastníkov: Ak používate aplikáciu aj pre neznámych účastníkov, zabráňte tomu, aby sa zobrazoval nevhodný obsah. Správca konverzácie môže rozhodnúť, kto môže používať kameru a mikrofón.
  • „Čo sa stalo v aplikácii, nech zostane v aplikácii“: Zoom umožňuje nahrávať video hovory a exportovať ich ako video súbory po skončení. Bezpečnostným problémom je možnosť zneužiť exportovaný súbor, či už je to firemný míting alebo rozhovor s lekárom. Ubezpečte sa, ako je súbor chránený a s kým ho zdieľate.
Aplikácia Zoom poskytuje pre firemné video konferencie možnosť vytvorenia špecializovaného webového rozhrania, ktoré sa stali skvelou príležitosťou pre hekerov. Tí mohli na špecializované rozhrania cieliť útoky a presmerovať používateľov na falošné Vanity URL. Nič netušiaca obeť tak zadala ID stretnutia do falošnej Vanity URL adresy a nie do originálneho webového rozhrania. Cieľom bolo získať citlivé údaje a informácie, ktoré môžu slúžiť na ďalšie podvod alebo phishing. Odborníci zdôrazňujú, že až 90 percent všetkých kybernetických útokov sa začína práve phishingovým mailom.

SR: Konkurzy a reštrukturalizácie

V januári 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 18 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené dve reštrukturalizácie. Podľa CRIF SK v porovnaní s decembrom 2020 ostal počet konkurzov na rovnakej úrovni a počet reštrukturalizácií sa zvýšil z nuly na dve. V medziročnom porovnaní sa počet konkurzov zvýšil o necelých 6 % a počet reštrukturalizácií klesol z 3 na 2.

„V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených sedem konkurzných konaní a z rovnakého dôvodu bolo zrušených šesť konkurzov. Znamená to, že veritelia týchto dlžníkov nedostanú zo svojich pohľadávok uhradené ani jedno euro“, uviedla analytička Jana Marková. Najviac konkurzov bolo vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode a v oprave motorových vozidiel a motocyklov. Čo sa týka jednotlivých krajov, dominuje Prešovský kraj (6). Ani jeden konkurz nebol vyhlásený v Banskobystrickom a v Bratislavskom kraji.

Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, je spoločnosť Transmedic Slovakia, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. Zaoberala sa veľkoobchodom s farmaceutickým tovarom. Obe firmy, ktorým bola povolená reštrukturalizácia, sú „eseročky“, ide o AG PLAY so sídlom v Bratislave, ktorá prevádzkuje herne a stávkové kancelárie a B.T. Transport z Trenčína, ktorá poskytuje zemné práce. Najviac konkurzov vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode a v oprave motorových vozidiel a motocyklov. 

EU: Podpora obnovy a odolnosti

Európsky parlament schválil vytvorenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Európskej únie (EÚ), ktorý má členským štátom EÚ pomôcť vyrovnať sa s následkami pandémie COVID-19. Mechanizmus je hlavným prvkom nástroja obnovy EÚ pre budúce generácie, ktorého rozpočet predstavuje 750 miliárd eur.

Na financovanie vnútroštátnych opatrení na zmiernenie hospodárskych a sociálnych následkov pandémie bude vyčlenených celkovo 672,5 miliardy eur v grantoch a pôžičkách. Finančné prostriedky budú k dispozícii v rozmedzí troch rokov, pričom vlády členských krajín môžu na realizáciu svojich národných plánov podpory obnovy a odolnosti požiadať o predbežné financovanie vo výške až 13 %. Z mechanizmu možno financovať projekty zamerané na riešenie následkov krízy spojenej s ochorením COVID-19, ktoré boli spustené po 1. februári 2020.

Členské štáty EÚ získajú prostriedky z mechanizmu len za predpokladu, že ich národné plány podpory obnovy a odolnosti sa zamerajú na kľúčové oblasti politiky EÚ, akými sú ekologická transformácia a podpora biodiverzity, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť a konkurencieschopnosť, ako aj sociálna a územná súdržnosť. EÚ bude financovať aj opatrenia zamerané na inštitucionálnu reakciu na krízu, prípravu na budúce krízy a podporu detí a mladých ľudí – napríklad v oblasti vzdelávania a získavania zručností. V rámci každého plánu sa minimálne 37 % rozpočtu vyčlení na opatrenia v oblasti klímy a aspoň 20 % na opatrenia týkajúce sa digitálnej transformácie. Plány by mali mať trvalý sociálny a ekonomický dosah a mali by zahŕňať rozsiahle reformy a investície. Zároveň však nesmú ohroziť plnenie cieľov v oblasti životného prostredia.

Nariadenie tiež stanovuje, že prostriedky z mechanizmu budú môcť čerpať iba tie členské štáty, ktoré dodržiavajú princípy právneho štátu a základné hodnoty Európskej únie. Za monitorovanie uplatňovania mechanizmu bude zodpovedať Európska komisia. Parlament ju môže vyzvať, aby jej zástupcovia každé dva mesiace vystúpili pred príslušnými parlamentnými výbormi a spoločne diskutovali o stave obnovy, ako aj o tom, ako sa členským štátom darí plniť vytýčené ciele. Komisia tiež zriadi jednotný informačný a monitorovací systém, ktorý bude členským štátom poskytovať porovnateľné informácie o čerpaní prostriedkov z mechanizmu.

Aktuálne: Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede

V roku 2021 je ústredným motívom dnešného medzinárodného dňa Vedkyne bojujú proti COVID-19 a oficiálne podujatie sa uskutoční na webe UNESCO on--line. Ženy nachádzame v boji proti pandémii v rôznych fázach – od rozširovania poznatkov o víruse, cez vývoj metód testovania až po výrobu vakcín. Pandémia sa negatívne podpísala aj na kariére žien, ktoré v tomto období začínali, a rodový rozdiel sa tak zvýraznil aj v oblasti vedy. Je preto ešte viac ako inokedy potrebné podporovať ženy a dievčatá vo vede. 

Ženy predstavujú iba 28 percent výskumných pracovníkov vo svete a ich práca zriedka získa uznanie. Medzi nositeľmi Nobelovej ceny vo fyzike, chémii a medicíne je 17 žien v porovnaní s 572 mužmi.  V Európe je iba 11 percent vedúcich výskumných pracovníčok. „Vyštudovala som fyziku. Dávno. Občas mi neverili, že tomu rozumiem, mysleli, že to mám nabifľované. Počas kariéry som stretla viacerých vedcov, ktorí na ženy a mužov nepoužívali rovnakú mierku. Tento pohľad ešte nezmizol, ale uvedomujeme si ho, hovoríme o ňom, prestáva byť prijateľným,“ hovorí profesorka Ľubica Lacinová. A apeluje na všetkých a najmä na ženy: „Rada pre kolegyne? Ak sa stretnete s problémom, že na mužov a ženy vo vede bude používané odlišné alebo diskriminačné kritérium, hovorte o tom. Aby tento prístup úplne prestal byť prijateľný.“

Viacero výskumov ukazuje, že voči ženám autorkám sú predsudky a aj preto menej publikujú. Ženy sú často za výskumnú prácu aj menej platené a v kariére nepostupujú tak vysoko ako muži. Aktuálne prebieha vo svete prieskum, ktorý má odhaliť rozhodujúce momenty a bariéry v kariérach žien a mužov vo vede a technike. Analýzou odpovedí sa preukáže, v akej miere rodina, financie, kultúra na pracovisku či diskriminácia formujú kariéru žien. Veda, technológie a inovácie majú za úlohu pomôcť svetu zmierniť následky klimatických zmien, zvýšiť bezpečnosť potravín, kvalitu zdravotníckej starostlivosti a chrániť biodiverzitu. Pre celý svet je dôležité, aby žiadny talent a inovácie neboli prehliadnuté a všetci ľudia dostali rovnakú šancu na rozvoj svojho potenciálu.

UNESCO uvádza, že globálne je na vyššom vzdelávacom stupni menší počet študentiek v porovnaní so študentmi v informačno-komunikačných technológiách (podiel žien 28 %) a v strojárstve, vo výrobe a stavebníctve (27 %), naopak, zvyšuje sa ich podiel v prírodných vedách, matematike a štatistike (55 %). Dievčatá a ženy si vyberajú štúdium a kariéru v oblasti vzdelávania (podiel študentiek 71 %), umenia (68 %), zdravotníctva (68 %), sociálnych vied a žurnalistiky (62 %) a obchodu a práva (56 %).


streda 10. februára 2021

Radíme: Potvrdenie o prekonaní COVID-19

Potvrdenie od všeobecného lekára o prekonaní ochorenia COVID-19 nie je potrebné. Pripomína to Slovenská lekárska komora, ktorá dostala viacero podnetov od všeobecných lekárov, ku ktorým opäť začali chodiť pacienti s požiadavkou na potvrdenie o prekonaní tejto choroby. 

Postačiť by mala aj SMS či e-mail o pozitivite. Pri vstupe do prevádzok sa možno preukázať podľa aktuálnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR nielen dokladom o prekonaní ochorenia nie starším ako tri mesiace, ale aj dokladom o diagnostikovaní ochorenia v období nie dávnejšom ako tri mesiace od okamihu vstupu – za takýto doklad možno považovať SMS správa či e-mail o pozitivite.

Slovenská lekárska komora preto prosí pacientov, aby nechodili zbytočne do ambulancií všeobecných lekárov, ak majú potvrdenie, aké uvádza ÚVZ SR.

EU: Obehového hospodárstvo

Európsky parlament dnes prijal komplexný súbor odporúčaní zameraný na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho, udržateľného a netoxického obehového hospodárstva do roku 2050. Nelegislatívne uznesenie je odpoveďou poslancov na nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo z dielne Európskej komisie.

Parlament požaduje záväzné ciele v oblasti znižovanie materiálovej a spotrebnej stopy do roku 2030 zamerané na celý životný cyklus a každú kategóriu produktov na trhu EÚ. Komisiu zároveň vyzýva, aby navrhla záväzné ciele týkajúce sa recyklovaného obsahu pre jednotlivé výrobky alebo odvetvia. Komisia by zároveň podľa poslancov mala do roku 2021 predložiť návrh na rozšírenie pôsobnosti smernice o ekodizajne aj na výrobky, ktoré nie sú spojené so spotrebou energie. Novelizovaná smernica by mala obsahovať normy pre jednotlivé výrobky umiestňované na trh EÚ z hľadiska trvanlivosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, netoxického charakteru, modernizovateľnosti, recyklovateľnosti, obsahu recyklovaných materiálov a efektívnosti využívania zdrojov a energie.

Poslanci počas pondelkovej plenárnej rozpravy zdôraznili, že dosiahnutie cieľov Európskeho ekologického dohovoru, známeho tiež pod názvom zelená dohoda, bude možné iba v prípade prechodu Európskej únie na model obehového hospodárstva. Táto zmena zároveň podľa zákonodarcov prinesie nové pracovné miesta a obchodné príležitosti. Požaduje sa tiež dôslednejšia implementácia existujúcej legislatívy v oblasti odpadov a prijatie ďalších opatrení pre kľúčové odvetvia a produkty vrátane textilu, plastov, obalov a elektroniky.  

AI: Bezpečnostné kamery

Bezpečnostné videokamery predstavujú inteligentnú technológiu, ktorá vďaka umelej inteligencii (AI) pomáha rozvoju firiem aj spoločnosti. V kontexte pandémie umožňuje aplikáciu hlbokého učenia efektívne využívať pre rutinné organizačné úlohy. V roku 2021 sa očakáva nástup takzvanej hyperautomatizácie, kde bezpečnostné kamery podporia plnenie základných činností.

Trendy v oblasti bezpečnostných kamer pre rok 2021
Technológia predvídania: Úlohou bezpečnostných kamer bude čoskoro predpovedať správanie zaznamenaných subjektov a upozorňovať na potenciálne nebezpečné situácie. Reaktívne funkcie sa odsunú na druhú koľaj. Z  kamier sa stanú  aktívni radci a ochrankári sa sústredenia na činnosti, ktoré sa neazaobídu bez ľudskej prítomnosti.

Rozpoznávanie tvárí a vzorce správania: Informácie o správaní ľudí vo verejnom priestore sú dôležité na plánovanie infraštruktúry aj verejnú bezpečnosť. Inteligentné kamery hrajú zásadnú rolu pri zbere dát, napríklad pomocou technológie rozpoznávania tváre, a to aj keď ľudia nosia slnečné okuliare, pokrývky hlavy alebo rúška, prípadne ak odvracajú tvár od kamery.

Umelá inteligencia a hlboké učenie: Aplikáciu hlbokého učenia môžu maloobchodníci používať napríklad na zlepšenie zákazníckych skúseností, mestská samospráva pri monitorovaní prevádzky alebo pri správe inteligentných parkovacích systémov. Na monitorovanie a zaisťovaní bezpečnosti ich využívajú aj organizátori veľkých akcií alebobo správcovia dopravných uzlov a diaľnic. Technológia detekcie pohybu pomocou umelej inteligencie rozpoznáva, či sú zaznamenané objekty ľudí alebo vozidlá, dokonca rozlišuje osobné a nákladné automobily, motocykly a bicykle. Možno ich použiť na detekciu vlámania, podozrivého správania ľudí aj smeru pohybu predmetov napríklad v jednosmerných uliciach.

Progresívnavní automatizácia: Veľa firem sa snaží automatizovať maximum obchodných aj IT procesov. Technológie ako umelá inteligencia, strojové učenie, robotická automatizácia procesov (RPA) a inteligentný obchodný softvér budú čoraz dôležitejšie. Bezpečnostné kamery s ich integráciou budú analyzovať záznamy s minimálnou účasťou zamestnancov.

Ochrana životného prostredia a udržateľnosť:  Kamery s umelou inteligenciou môžu pomôcť chrániť životné prostredie, napríklad identifikovať pytliakov v prírodných rezerváciách, odhaliť vytváranie skládok, alebo nahlásiť spadnuté stromy či požiar.

Riadenie pandémie: Aplikácia hlbokého učenia pri pandémii poslúži na monitoring dodržiavania odstupov aj nasadenia rúšok. V nemocniciach napríklad pozná, ak pacient spadne a potrebuje pomoc. AI-motor umožňuje spustiť poplach na základe preddefinovaných parametrov s vyššou presnosťou než kedykoľvek predtým, napríklad ak sa vyskytnú udalosti inak, než sa očakávalo, alebo sa odchýlili od normálu. V budúcnosti bude možné prepojiť záznam z kamery so zvukovým záznamom. Kamera rozozná, či sa dav zhromažďuje, alebo sa rozdeľuje.

Platby: Karta, mobil či smart hodinky?

Na Slovensku používame platobné karty už vyše 30 rokov, ale až zatvorené obchody, reštaurácie, obmedzenie pohybu a tiež strata zamestnania v prvom polroku 2020 výrazne znížili výbery hotovosti z bankomatov. V druhej polovici roka prišli lockdowny a podľa Národnej banky Slovenska hodnota platieb kartou prevýšila výbery hotovosti. 

V treťom štvrťroku 2020 sa po otvorení obchodov platby kartami aj výbery hotovosti zvýšili, ale hotovosť stále nedosiahla úroveň ako pred pandémiou a bola približne na rovnakej úrovni s platbami kartou. Zmenu správania držiteľov kariet potvrdil aj posledný štvrťrok, ktorý je už tradične najsilnejší vďaka vianočným sviatkom, kedy opäť platby kartami prevýšili výbery hotovosti z bankomatov.

Pandémia presmerovala predaj spotrebného tovaru z kamenných obchodov do digitálneho priestoru a narástol počet platieb kartou na internete (e-commerce). V druhom štvrťroku minulého roka sa zvýšil ich podiel na všetkých platbách kartami na 11,4 %. V treťom štvrťroku sa podiel e-commerce transakcií na platbách kartami znížil na 8,9 % a v poslednom štvrťroku podiel e-commerce transakcií opäť narástol až na 12,4 % zo všetkých platieb kartou.

Od roku 2019, kedy banky rozbehli mobilné platby prostredníctvom GooglePay a ApplePay (a neskôr GarminPay a FitbitPay), rastie ich podiel na všetkých platbách každý mesiac. V treťom štvrťroku 2019 tvorili mobilné platby 3,7 % zo všetkých platieb kartami. Nárast počtu týchto transakcií bol kontinuálny aj počas prvej a druhej vlny pandémie vďaka narastajúcemu počtu bánk, ktoré tieto služby začali poskytovať a tiež vďaka samotným držiteľom kariet, ktorí si na jednoduché platby rýchlo zvykli. V poslednom štvrťroku 2020 už tvorili mobilné platby viac ako 7,8 % zo všetkých platieb kartami v kamenných obchodoch aj v e-shopoch.

utorok 9. februára 2021

Koronakríze: Benefity v práci

Kým v minulosti to boli teambuildingy, stolný futbal na pracovisku či poukážky do posilňovní, dnes sú to napríklad on-line cvičenia jógy, vitamínové balíčky a krízová linka s psychológom pre zamestnanca, aj jeho rodinu. Firemné benefity prešli počas desiatich rokov a osobitne v minulom roku obrovskou zmenou. Udialo sa tak v reakcii na nové životné podmienky, v ktorých sa všetci nedobrovoľne nachádzame.

V rámci súťaže  Zdravá firma roka odborná porota posúdila takmer 40 slovenských firiem a ich boj o zdravie svojich zamestnancov v čase koronakrízy. Za najzaujímavejšie zdravotné benefity v roku 2020 boli vybrané: 
  • odborné prednášky na tému duševného zdravia, ako skĺbiť rodinný a pracovný život pri práci z domu, zvládanie vzťahov v rodine,
  • 24×7 telefonická linka duševného zdravia – aj pre rodinu zamestnancov
  • kurzy meditácie a zvládania stresu, úzkosti a strachu,
  • on-line cvičenia s fyzioterapeutom „škola chrbta“, kurzy jógy, strečingu, pilatesu, brušných tancov, zumby,
  • jóga podložky, fitness expandéry a pomôcky na domáce cvičenie,
  • pre deti zamestnancov on-line kreatívne workshopy, kurzy tanca, interaktívne divadlo, vedomostné súťaže, kvízy,
  • on-line prednášky s výživovými poradcami, ako si posilniť imunitu prostredníctvom zdravej stravy,
  • príspevok na vybavenie domácej kancelárie z dôvodu práce z domu (200 EUR), príspevok 15 EUR každý mesiac na náklady home office,
  • zapožičanie kancelárskych stoličiek a monitoru z kancelárie, zakúpenie ergonomických podsedákov na stoličky,
  • on-line divadelné predstavenie pre zamestnancov či komediálny večer
  • vitamínové balíčky a ochranné hygienické pomôcky (dezinfekcia, rúška…).

Bankrot: Prudký pokles

V januári 2021 zbankrotovalo iba 297 obyvateľov Slovenska, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.160 osobnými bankrotmi pokles až o 74,40 %. V porovnaní s decembrom 2020, kedy zbankrotovalo 788 dlžníkov, ich v januári 2021 bolo o 62,31 % menej. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára 2021 zbankrotovalo už takmer 50.000 obyvateľov Slovenskej republiky.

Hlavná analytička CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) Jana Marková spresnila, že ide o najmenší počet osobných bankrotov za posledných 44 mesiacov. Menej ľudí zbankrotovalo iba v prvých piatich mesiacoch roku 2017 a v rokoch 2006 až 2016, kedy platila pôvodná legislatívna úprava a bankroty dosahovali len dvojciferné hodnoty.„Nepredpokladám však, že tento prudký prepad osobných bankrotov je začiatkom novej éry. Dôvodom tohto poklesu sú skôr obmedzenia pre núdzový stav, ktorý vláda vyhlásila v súvislosti s bojom proti pandémii nového koronavírusu a sprísnenie legislatívnych podmienok, keď o osobný bankrot môže požiadať iba dlžník s minimálne rok trvajúcou exekúciou", povedala Marková.

Z 297 osobných bankrotov bolo vyhlásených 292 konkurzov a piati dlžníci sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Najviac osobných bankrotov, a to 51, vyhlásili súdy v Nitrianskom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji, kde bolo iba 12 úpadcov. Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 31,99 %, za nimi nasledovali tridsiatnici s podielom 26,26 %.

EU: Konzultácia o násilí

Európska komisia (EK) spustila verejnú konzultáciu o spôsoboch riešenia problému rodovo podmieneného a domáceho násilia. Do on-line konzultácie sa má zapojiť široké spektrum subjektov: od mimovládnych organizácií, cez akademické inštitúcie, zástupcov podnikov a zamestnancov, až po médiá a orgány verejnej a štátnej správy.
   
Násilie páchané na ženách a dievčatách je jednou z najtrvalejších foriem diskriminácie na základe pohlavia a porušovania ľudských práv. V Európskej únii je až 33 percent žien, ktorá sa stali obeťami fyzického a/alebo sexuálneho násilia. Domáce násilie voči ženám, ale aj iným obetiam, ako sú deti, muži a starší ľudia, sa ešte viac zvýšilo v dôsledku obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19.

Verejná konzultácia potrvá do 10. mája 2021 na webovej stránke: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiat ives/12682-Preventing-and-combatting-gender-based-violence/public-consultation. Zhromaždené názory sa následne premietnu do legislatívnej iniciatívy eurokomisie. Exekutíva EÚ by mala potom do konca tohto roka schváliť stratégiu na dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami.

SR: Kto nás lieči

Až štvrtina lekárov a každý tretí zubný lekár na Slovensku má viac ako 60 rokov. Kým podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií  počet lekárov v posledných rokoch mierne narastá, zdravotných sestier ubúda už dlhodobo.
 
V roku 2019 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 19.454 lekárov (356,4 lekárov na 100.000 obyvateľov SR). Od roku 2010 pribudlo v slovenskom zdravotníctve 1.344 lekárov (nárast o 7,4 %). Počet zubných lekárov stúpal miernejším tempom. Ku koncu roka 2019 ordinovalo na Slovensku 2.853 zubných lekárov (52,3 zubných lekárov na 100.000 obyvateľov), pričom oproti roku 2010 sa ich počet zvýšil o 7,1 % (+ 190 osôb). Povolanie sestra vykonávalo v roku 2019 na Slovensku 31.309 osôb (573,6 sestier na 100.000 obyvateľov). Hoci počet zdravotných sestier na Slovensku dlhodobo klesá, v roku 2019 tento trend nepokračoval a ich počet sa medziročne zvýšil o 248. Pri porovnaní s rokom 2010 však počet sestier v roku 2019 klesol o 4,4 % (o 1.436 osôb). Najintenzívnejší nárast v rámci sledovaného obdobia (2009 – 2019)bol zaznamenaný v povolaní praktická sestra (do 1. 9. 2018 bolo toto povolanie označované ako zdravotnícky asistent). Počet praktických sestier sa zvýšil z 1.430 osôb v roku 2010 na 3.527 osôb v roku 2019, čo predstavovalo až 2,5-násobný nárast ich počtu.

Z hľadiska vekovej štruktúry lekárov, podľa 10-ročných vekových skupín, bolo najviac lekárov vo veku nad 60 rokov (26,4 %), pričom vo veku 60 – 64 rokov bolo 10,9 % a vo veku 65 a viac rokov bolo 15,5 % lekárov. Pomerne veľký podiel tvorili aj lekári vo veku 40 – 49 rokov (22,4 %) a 30 – 39 rokov (21,4 %). Z celkového počtu zubných lekárov najväčšiu časť (33,6 %) tvorili lekári nad 60-rokov, z toho vo veku 60 – 64 rokov ich bolo 12,5 % a vo veku 65 a viac rokov ich bolo až 21,2 %. Sestry boli najpočetnejšie zastúpené vo vekových skupinách 40 – 49 rokov (37,5 %) a 50 – 59 rokov (28,0 %).

Ku koncu roka 2019 pracovalo v rezorte zdravotníctva 110.778 fyzických osôb (23.913 mužov a 86.865 žien). Z celkového počtu pracovníkov v zdravotníctve bolo 75,7 % zdravotníckych pracovníkov (z toho 37,3 % sestier, 23,2 % lekárov, 6,1 % sanitárov, 5,3 % farmaceutov, 4,2 % praktických sestier, 3,4 % zubných lekárov) a 22,9 % nezdravotníckych pracovníkov (zahŕňajúcich technicko-hospodárskych, robotníckych a prevádzkových, pedagogických, vedeckých a elektrotechnických pracovníkov). Štátnych zamestnancov pracujúcich na Ministerstve zdravotníctva SR, úradoch verejného zdravotníctva, Štátnom ústave pre kontrolu liečiv a v iných organizáciách bolo 1,3 %.
 
   

pondelok 8. februára 2021

Koronakríza: Vplyv na ekonomiku

S koronavírusom už „žijeme“ takmer rok. Zmenil naše životy, správanie, prácu aj ekonomiku. V súčasnosti sa vo svete rozbieha očkovanie, ktoré by mohlo vrátiť náš život opäť do normálu. Ktoré sektory hospodárstva môžu z očkovania profitovať najviac a aký dopad to bude mať na nás všetkých?

Kto sú „víťazi“ a kto „porazení“ v súčasnej koronakríze? Koronakríza sa nedotýka rovnako celej ekonomiky, pretože niektoré sektory hospodárstva ju pocítili miernejšie, ale iné segmenty sú zasiahnuté veľmi silno. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že služby sú krízou a pandémiou zasiahnuté silnejšie ako priemysel. Ide hlavne o oblasť cestového ruchu, hotely a penzióny, reštaurácie, kaviarne, zábavné podniky, fitnescentrá a wellness a oblasť umenia a kultúry. Práve tieto segmenty pocítili najvýraznejšie
protipandemické opatrenia a došlo v nich k najväčšiemu prepadu tržieb a tiež aj k najväčšej strate pracovných miest. Preto ich môžeme označiť za „porazených v súčasnej koronakríze“. Ale ani víťazi v koronakríze podľa analytičky Jany Glasovej prakticky neexistujú. Existujú len odvetvia, ktorým sa počas krízy darí lepšie ako ostatným. Z pohľadu maloobchodu sú to hlavne supermarkety a e-shopy, ktoré môžu byť otvorené aj vtedy, keď sú ostatné predajne kvôli lockdownu zatvorené. Tržby internetových predajcov počas prvej vlny pandémie síce tiež klesli, ale od júla opäť rastú a počas jesenných mesiacov zaznamenali dokonca výrazne vyššie tržby ako pred rokom. Konkrétne v septembri sa ich tržby medziročne zvýšili o takmer pätinu, v októbri o 16 % a v novembri o viac než 9 %. A takmer 7 %-ný rast dosiahli aj v poslednom mesiaci roka. Na rozdiel od sektora služieb si priemysel vďaka oživeniu globálneho dopytu hlavne z Číny a USA vedie počas druhej vlny pandémie lepšie. Aj tu ale platí, že aj priemyselníci sú pandémiou silno zasiahnutí. Ak by sme chceli identifikovať nejaké produkty, po ktorých vzrástol dopyt vplyvom pandémie, predpokladáme, že ide hlavne o farmaceutické výrobky, vitamíny, výživové doplnky, hygienické, čistiace a dezinfekčné prostriedky, niektoré športové potreby (keďže fitká sú zatvorené a cvičíme individuálne doma alebo vonku), počítače a notebooky (keďže pracujeme a učíme sa doma) a podobne. Je ich síce málo, ale nájdu sa aj takí poskytovatelia služieb, ktorým koronakríza priniesla viac zákazníkov – mohli by sme sem zaradiť hlavne rôzne kuriérske a donáškové služby, rozvoz jedla atď.

Prinesie očkovanie oživenie ekonomiky? Nepriaznivá ekonomická situácia bude zrejme ešte pretrvávať počas celého 1. polroka 2021. Aktuálne sa nachádzame v lockdowne a ekonomiku budeme môcť opätovne otvoriť vtedy, keď sa nám podarí dostať pandémiu pod kontrolu. K výraznejšiemu oživeniu ekonomiky ale dôjde až po tom, ako sa vo veľkom rozbehne vakcinácia, resp. keď už bude dosiahnutá určitá úroveň zaočkovanosti populácie. Očakáva sa, že v tomto roku sa naša ekonomika opäť prehupne do zelených čísiel a dosiahne medziročný rast HDP na úrovni cca 6 %. Ktoré sektory môžu z očkovania najviac profitovať a ktoré stracať? Tí, ktorí budú z očkovania najviac profitovať, sú podnikatelia, ktorí v súčasnosti najviac trpia protipandemickými opatreniami – cestové kancelárie, hotely, reštaurácie, kaviarne a kluby, kiná, divadlá a v podstate všetky firmy pôsobiace v oblasti kultúry, umenia a zábavy.  Samozrejme ale platí, že ekonomické oživenie prinesie postupne vyššie tržby a zisky aj ostatným firmám a priemyselníkom, vrátane napríklad automobiliek, ktoré sú hybným motorom nášho hospodárstva. Domácnosti sú totiž teraz pri nakupovaní opatrnejšie a mnoho ľudí sa muselo uskromniť, keďže prišlo kvôli kríze o prácu, alebo musí čeliť zníženiu svojho platu. Existujú ale aj také subjekty, ktorým pandémia a koronakríza priniesla viac zákazníkov či zvýšený dopyt po ich produkcii. A tieto subjekty môžu pocítiť pokles počtu zákazníkov po zaočkovaní populácie, a teda po odznení krízy. Je ich samozrejme ale len málo. Mohli by sme sem zaradiť predovšetkým e-shopy, nakoľko ľudia teraz viac nakupujú on-line. Často tak ale robia aj „z donútenia“, keďže počas lockdownu kupujeme v e-schopoch aj to, čo by sme si za normálnych okolností radšej kúpili v kamennej predajni. Takže keď sa náš život vráti do normálu, pri niektorých nákupoch opäť vymeníme eshopy za nákupné centrá. Zároveň si ale myslíme, že v tomto smere koronakríza aj zmenila naše nákupné zvyklosti a posunula nás bližšie smerom k online nakupovaniu. Takže eshopy sa o svoju budúcnosť obávať nemusia. Kto ďalší môže stratiť zákazníkov po ústupe pandémie? Dotknúť sa to môže kuriérskych a donáškových služieb, čo súvisí s tým, že nebudeme potom všetko nakupovať on-line a do reštaurácie si radšej zájdeme, než aby sme si jedlo nechali doviezť. Taktiež môžu pokles dopytu pocítiť lekárne či výrobcovia vitamínov a výživových doplnkov, rúšok, ochranných rukavíc či dezinfekčných prostriedkov.

Mobil: Cenný zdroj informácií

Odtlačky prstov, rozpoznávanie tváre či šifrovanie sú známe spôsoby na zabezpečenie ochrany mobilných zariadení a informácií v nich uložených. Naozaj? Správa výskumnej neziskovej organizácie Upturn sa sústredila na analýzu prostredia v Spojených štátoch a odhalila, ako americká polícia získava prístup k údajom z mobilných telefónov podozrivých osôb.
 
Digitálne forenzné firmy špecializované na získavanie prístupu k šifrovaným dátam a ich následnému sťahovaniu dokázali získať kompletné kópie údajov z mobilného telefónu – emaily, texty, fotografie, informácie o polohe, údaje z aplikácií a ďalšie. Následne sa môžu extrahovať, analyzovať a použiť.  

Forenzné nástroje pre mobilné zariadenia (MDFTs – Mobile device forensic tools) majú tri kľúčové vlastnosti:
  • umožňujú extrakciu veľkého množstva informácií z mobilných telefónov,
  • organizujú extrahované údaje v ľahko navigovateľnom formáte, aby mohli byť efektívnejšie analyzované a preskúmané,
  • pomáhajú obchádzať väčšinu bezpečnostných prvkov s cieľom kopírovať údaje.
Upturn odhaduje, že v rokoch 2015 až 2019 použila americká polícia forenzné nástroje mobilných zariadení pri vyšetrovaní takmer 50-tisíc prípadov. Autori správy tvrdia, že nástroje poskytujú informácie o životoch ľudí ďaleko nad rámec akéhokoľvek vyšetrovania a len málo policajných oddelení obmedzuje spôsob a čas ich použitia.

Mobilné telefóny sú pre orgány na presadzovanie zákona jedinečnou výzvou, pretože:
  • 85 percent vyšetrovania trestných činov predstavujú mobilné dáta,
  • 65 percent občanov EÚ uprednostňuje prístup k internetu pomocou smartfónov (2017),
  • 85 percent všetkých fotografií nasnímaných v EÚ je fotených smartfónmi (2017).
Mobilné telefóny sa v porovnaní s inými zariadeniami analyzujú odlišne, vyšetrovanie si vyžaduje samostatný forenzný proces. A práve to bol dôvod na spustenie projektu FORMOBILE v Európskej únii v máji 2019 pozostávajúci z devätnástich európskych organizácií, ktorý sa zameriava na vytvorenie komplexného reťazca mobilného forenzného vyšetrovania určeného na zlepšenie digitálnej bezpečnosti a ochrany v EÚ. Práce na projekte financovanom Európskou komisiou majú trvať tri roky a cieľom je vyvíjať nové nástroje a technológie na získavanie mobilných dát, vyvíjať nové štandardy forenznej vedy a vytvárať programy školení pre nové štandardy.


  • .

EU: Jadrové a radiačné technológie proti rakovine

Akčný plán SAMIRA – strategický program pre zdravotnícke, priemyselné a výskumné aplikácie týkajúce sa jadrových a rádiologických technológií má zlepšiť koordináciu v Európskej únii (EÚ), zabezpečiť, aby rádiologické a jadrové technológie boli naďalej prospešné pre zdravie občanov EÚ a prispieť k boju proti rakovine a iným chorobám. Ide o prvý krok v nadväznosti na európsky plán na boj proti rakovine, ktorý prijala Európska komisia 3. februára t. r.

Občania EÚ by mali mať v rámci lekárskej starostlivosti prístup ku kvalitným rádiologickým a jadrovým technológiám, ktoré spĺňajú najvyššie bezpečnostné normy. V pláne sa definujú akcie a opatrenia v troch kľúčových oblastiach: i) zabezpečenie dodávok lekárskych rádioizotopov, ii) zlepšenie kvality a bezpečnosti žiarenia používaného v medicíne a iii) uľahčenie inovácií a technologického rozvoja v oblasti lekárskych aplikácií ionizujúceho žiarenia. Pokiaľ ide o akcie:
  • Komisia založí európsku iniciatívu za zriadenie rádioizotopového centra (ERVI) v snahe udržať celosvetové vedúce postavenie Európy v dodávkach lekárskych rádioizotopov a pomôcť urýchliť vývoj a zavádzanie nových rádioizotopov a výrobných metód.
  • Komisia začne európsku iniciatívu za kvalitu a bezpečnosť lekárskych aplikácií ionizujúceho žiarenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri používaní ionizujúceho žiarenia na terapeutické a diagnostické účely v členských štátoch uplatňovali najvyššie normy.
  • Komisia zabezpečí súčinnosť medzi Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu a klastrom „Zdravie“ v rámci programu EÚ pre výskum Horizont Európa vypracovaním a realizáciou výskumného plánu pre lekárske aplikácie jadrových a radiačných technológií.

Radíme: Daň z motorových vozidiel 2021

Termín na podanie a zaplatenie dane z motorových vozidiel je tento rok predĺžený do 31. marca 2021. Finančná správa už zverejnila e-Formulár pre daňové priznania k dani z motorových vozidiel (DzMV) na svojom portáli aj v aplikácii eDane. 

Predmetom DzMV sú vozidlá patriace do kategórie L (motocykle, trojkolky, štvorkolky), M (osobné automobily a autobusy), N (nákladné autá) a O (prípojné vozidlá) evidované v Slovenskej republike. Tieto vozidlá sa používajú na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Nezdaňujú sa dopravné prostriedky ako kolesové a pásové traktory, snežné skútre či pracovné stroje. Daňové priznania sa podávajú podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby a vybrané daňové subjekty na Daňovom úrade pre vybrané hospodárske subjekty v Bratislave.

Ročné sadzby dane upravuje zákon o dani z motorových vozidiel. Napríklad pre osobné automobily (kategórie M1) či motocykle (kategórie L) s objemom nad 900 do 1 200 cm3 je ročná sadzba dane 80 eur, nad 1.200 do 1.500 cm3 majú ročnú sadzbu dane 115 eur a nad 1.500 do 2.000 cm3 je to 148 eur. Pre vozidlo kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobily) je priradená nulová ročná sadzba dane. Sadzba dane sa znižuje, ponecháva alebo zvyšuje podľa veku vozidla a platí pre kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3:

Ročná sadzba dane sa zníži o:
  • 25% počas prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,
  • 20% počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov (od 37. do konca 72. kalendárneho mesiaca),
  • 15% počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov (od 73. do konca 108. kalendárneho mesiaca).
Ročná sadzba dane bez úpravy:
  • sa použije počas ďalších nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov (od 109. mesiaca do konca 144. kalendárneho mesiaca).
Ročná sadzba dane sa zvýši o:
  • 10% počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov (od 145. mesiaca do konca 156. kalendárneho mesiaca),
  • 20% pre vozidlá, ktoré majú viac ako 156 kalendárnych mesiacov vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla.