Výzva: On-line spolupráca Slovenska a Nórska

Špeciálnu výzvu pre on-line bilaterálnu spoluprácu medzi inštitúciami zo Slovenska a Nórska vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako Národný kontaktný bod pre Granty EHP a Nórska. 

V rámci Grantov EHP a Nórska v aktuálnom programovom období 2014 – 2021 bol na priamu podporu spolupráce zriadený Fond pre bilaterálne vzťahy. Aktuálna Výzva s označením FBR02 je v poradí už treťou výzvou  a pre on-line bilaterálnu spoluprácu vyčlenila 200.000 eur. Podpora sa týka dvoch oblastí:

• Politická a inštitucionálna spolupráca medzi Slovenskom a Nórskom.
• Kultúrna spolupráca – kultúrna výmena, podpora kultúry a kultúrny rozvoj na Slovensku a v Nórsku.

Minimálna výška príspevku je 10.000 eur a maximálna 50.000 eur. Dátum ukončenia výzvy je koniec roka 2021, alebo do vyčerpania alokácie. Žiadosti je možné predkladať priebežne – budú hodnotené v poradí, v akom budú doručené. O príspevky sa môžu uchádzať žiadatelia zo Slovenska alebo z Nórska. V prípade politickej a inštitucionálnej spolupráce sú oprávnené žiadať o príspevok všetky verejné subjekty, profesijné združenia, akademické inštitúcie a inštitúcie s osobitným verejným poslaním zriadené na Slovensku alebo v Nórsku. V rámci kultúrnej spolupráce sú oprávnené žiadať o príspevok všetky právnické osoby zriadené na Slovensku alebo v Nórsku.

Nevyhnutným predpokladom realizácie je aktívne zapojenie partnerov – každý slovenský žiadateľ musí realizovať svoju iniciatívu s partnerským subjektom z Nórska a naopak. Z výzvy budú podporené aktivity, ktoré smerujú k posilneniu bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Nórskom, k zlepšeniu spolupráce, spoločného poznania a porozumenia v oblasti kultúry a v politickej a inštitucionálnej oblasti. Táto výzva podporuje komplexné a dlhodobejšie iniciatívy namiesto jednorazových aktivít. Vítané sú napríklad virtuálne série školení, konferencií, workshopov, stretnutí, seminárov či iných druhov on-line podujatí. Príkladom môže byť tiež vysielanie on-line diskusií medzi poprednými slovenskými a nórskymi expertmi či on-line prednášky popredných odborníkov zo Slovenska a z Nórska na určité témy v kultúrnej alebo politickej a inštitucionálnej oblasti. Kompletné informácie o aktuálnej výzve sú dostupné na webstránke: eeagrants.sk/vyzvy/otvorena-vyzva-pre-on-line-bilateralne-iniciativy-medzi-slovenskom-a-norskom-fbr02/.

EU: COVID pas

Návrh Európskej komisie na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia má uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Tzv. COVID pas bude dôkazom, že osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu, alebo ochorenie COVID-19 prekonala. 

K dispozícii bude bezplatne v digitálnej alebo papierovej forme. Bude obsahovať kód QR na zaistenie bezpečnosti a pravosti certifikátu. Komisia vybuduje digitálnu bránu, aby bolo možné overiť všetky osvedčenia v celej EÚ, a bude podporovať členské štáty pri technickej realizácii osvedčení. Členské štáty budú naďalej zodpovedné za rozhodnutie o tom, od ktorých obmedzení v oblasti verejného zdravia vzťahujúcich sa na cestujúcich upustia, ale takéto výnimky budú musieť uplatňovať rovnakým spôsobom aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi digitálneho zeleného certifikátu.

1. Kľúčové prvky 

Dostupné a bezpečné osvedčenia pre všetkých občanov EÚ:

• Digitálne zelené osvedčenie bude pokrývať tri druhy potvrdení – potvrdenie o očkovaní, potvrdenie o teste na COVID-19 (test NAAT/RT-PCR alebo rýchly antigénový test) a potvrdenie pre osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19.
• Osvedčenia sa budú vydávať v elektronickej alebo papierovej forme. Obe verzie budú obsahovať kód QR s potrebnými kľúčovými informáciami, ako aj digitálny podpis zaisťujúci pravosť osvedčenia.
• Komisia vytvorí digitálnu bránu a podporí členské štáty pri vývoji softvéru, ktorý môžu príslušné orgány používať na overovanie podpisov na všetkých osvedčeniach v celej EÚ. Bránou nebudú prechádzať žiadne osobné údaje uvedené v osvedčení, ani ich nebude uchovávať overujúci členský štát.
• Osvedčenia budú k dispozícii bezplatne a v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu a v angličtine.

2. Nediskriminácia:

• Pri cestovaní v EÚ by nárok na digitálne zelené osvedčenie mali mať všetci občania – očkovaní aj neočkovaní. S cieľom zabrániť diskriminácii osôb, ktoré nie sú očkované, Európska komisia navrhuje vytvoriť nielen interoperabilné potvrdenie o očkovaní, ale aj potvrdenie o teste na COVID-19 a potvrdenie pre osoby, ktoré sa prekonali ochorenie COVID-19.
• Rovnaké právo pre cestujúcich s digitálnym zeleným osvedčením – ak členské štáty akceptujú dôkaz o očkovaní s cieľom upustiť od určitých obmedzení týkajúcich sa verejného zdravia, ako je testovanie alebo karanténa, vyžadovalo by sa od nich, aby za rovnakých podmienok akceptovali potvrdenia o očkovaní vydané v rámci systému digitálnych zelených osvedčení. Táto povinnosť by sa obmedzovala na vakcíny, ktoré majú povolenie na uvedenie na trh v rámci EÚ, členské štáty však budú môcť akceptovať aj iné očkovacie látky.
• Oznámenie o ďalších opatreniach – ak bude členský štát naďalej vyžadovať, aby držitelia digitálneho zeleného osvedčenia podstúpili karanténu alebo test, musí to oznámiť Európskej komisii a všetkým ostatným členským štátom a takéto opatrenia odôvodniť.

3. Iba základné informácie a zabezpečené osobné údaje:

• Osvedčenia budú obsahovať obmedzený súbor informácií: meno a priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania, príslušné informácie o očkovacej látke/teste/prekonaní ochorenia a jedinečný identifikátor. Tieto údaje možno kontrolovať iba na účel potvrdenia a overenia pravosti a platnosti osvedčenia.

Digitálne zelené osvedčenie bude platné vo všetkých členských štátoch EÚ a k jeho používaniu môže pristúpiť aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Digitálne zelené osvedčenie by sa malo vydávať občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Malo by sa vydávať aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú pobyt v EÚ, a návštevníkom, ktorí majú právo cestovať do iných členských štátov.

Systém digitálnych zelených osvedčení je dočasným opatrením. Pozastaví sa, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási koniec medzinárodnej núdzovej situácie v oblasti zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19. Aby bol tento návrh do leta pripravený, musí ho urýchlene prijať Európsky parlament a Rada. Zároveň musia členské štáty zaviesť rámec dôvery a technické normy dohodnuté v rámci siete elektronického zdravotníctva, aby sa zabezpečila včasná realizácia digitálnych zelených osvedčení, ich interoperabilita a úplný súlad s ochranou osobných údajov. 

Blue Light: Vplyv na naše zdravie

Komunikačná kampaň ASUS má rozšíriť povedomie o problematike škodlivého modrého svetla (tzv. blue light), ktoré vyžarujú klasické displeje a obrazovky. Upozorňuje na zdravotné benefity využívania OLED displejov a ich schopnosť redukovať modré svetlo až o 70 %.

Konzultant a ambasádor kampane, ktorá vyvrcholí 29. marca 2021 on-line panelovou diskusiou, Hynek Medřický zdôrazňuje: „Je dôležité, pokiaľ je to možné, posúvať na všetkých displejoch hranicu zo 450 nm na 460 nm, aby sme opustili energiu, ktorá by mohla mať pri dlhodobom používaní zlý vplyv na našu sietnicu, spánok a duševné zdravie.“

Keďže oči detí nie sú úplne vyvinuté, priehľadnosť ich šošovky a rohovky spôsobuje ešte väčšiu náchylnosť voči prieniku modrého svetla. U detí vo veku päť rokov môže preniknúť okom až 80 % modrého svetla. U 60-ročného dospelého človeka je táto hodnota iba 20 % (podľa Lakeside Vision Center (2018), essilorpro.com/content/dam/essilor-redesign/product-resources/crizal/Blue-Light-Roundtable_White-Paper.pdf).

Novinka: On-line kurzy Google

Google spúšťa prostredníctvom platformy Coursera.org nový vzdelávací program. V regióne Európa, Stredný východ a Afrika navyše udelí celkovo až 100-tisíc štipendií. 

On-line kurzy Google Career Certificates pomôžu získať praktické profesijné zručnosti v odboroch ako IT podpora, projektový manažment, dátová analytika alebo UX dizajn. Kurzy prebiehajú prostredníctvom platformy Coursera.org a sú určené najmä tým záujemcom, ktorí sa chcú vzdelávať vlastným tempom, alebo nemajú dostatočné finančné prostriedky potrebné ku klasickému štúdiu na vysokej škole. Absolvovanie kurzu nevyžaduje žiadne predošlé skúsenosti či vzdelanie v odbore a je možné ich dokončiť za menej ako 6 mesiacov. Kurz je následne zakončený udelením certifikátu.

Kurzy Google Career Certificates

• IT podpora – tento kurz približuje všeobecne oblasť IT. Absolventi kurzu získajú poznatky o rôznych aspektoch IT, vrátane základov moderných sieťových technológií a protokolov, používania najrozšírenejších operačných systémov či správy systémov.
• Projektový manažment – kurz sa zameriava na základy tradičného projektového riadenia, no priblíži aj agilné projektové riadenie, keďže inovatívne techniky už prerástli vývoj softvéru a týkajú sa rôznych priemyselných odvetví a funkcií.
• Dátová analytika – kurz má pomôcť rozvinúť schopnosti efektívnej analýzy dát. Dátoví analytici vedia, ako sa pýtať tie správne otázky, ako pripraviť, spracovať a analyzovať dáta, na základe ktorých získajú potrebné poznatky na formuláciu odporúčaní, čo ďalej. Absolventi kurzu si budú prostredníctvom praktických zadaní a projektov rozvíjať zručnosti vo využívaní rôznych nástrojov a platforiem na analýzu dát.
• UX dizajn – UX dizajnéri sa zameriavajú na interakciu používateľov s produktmi, ako sú webové stránky, aplikácie a fyzické objekty. Absolventi kurzu sa zoznámia so svetom UX dizajnu prostredníctvom praktických cvičení vyvinutých spoločnosťou Google.

Celkovo rozdelí spoločnosť Google medzi žiadateľov v Česku a na Slovensku 2.000 štipendií prostredníctvom neziskovej organizácie Czechitas, na Slovensku navyše s podporou Aj Ty v IT. V snahe pomôcť menej zvýhodneným skupinám sa pri distribúcií štipendií zameria na ženy v pracovnom procese, vysokoškolské a stredoškolské študentky, čiastočne aj pedagogičky a pedagģov, s ktorými organizácia úzko spolupracuje v rámci IT vzdelávania na školách.

Štúdia Google a McKinsey ešte pred vypuknutím pandémie poukázala na potrebu dodatočných zručností. Z jej zistení napríklad vyplynulo, že viac ako 90 miliónov pracovníkov v Európe bude pravdepodobne musieť nadobudnúť nové zručnosti na svojej súčasnej pracovnej pozícii, takisto až 21 miliónov ľudí bude pravdepodobne musieť opustiť zamestnanie v oblastiach so znižujúcimi sa nárokmi na pracovnú silu ako poľnohospodárstvo či kamenný predaj. Úbytok pracovných miest sa podľa štúdie týka aj Slovenska, a to najmä v priemyselnej výrobe. Naopak sa bude zvyšovať záujem o pracovníkov v oblasti služieb. Súčasná globálna kríza však mnohé z predpovedaných trendov ešte viac urýchlila. Poradenská spoločnosť McKinsey odhaduje, že po pandémií bude musieť v Európe prejsť na nové pracovné miesta až o 25 % viac ľudí.

Trend: Technologické vylepšenia

Ako sa pozeráme na ľudí s implementovanými technológiami vo vlastnom tele? Dnes rozlišujeme 2 typy vylepšení (tzv. human augmentation): zo zdravotných dôvodov, napríklad použitie bionickej končatiny, alebo z vlastného rozhodnutia, napríklad vložením čipov vysokofrekvenčnej identifikácie (RFID).

Takmer polovica (46,5 %) Európanov je  podľa celoeurópskej štúdie spoločnosti Kaspersky presvedčená, že ľudia by mali mať slobodnú možnosť voľby vylepšiť si vlastné telo prostredníctvom technológie, avšak mnohí majú obavy z dlhodobého spoločenského vplyvu týchto technológií. Spomedzi 6.500 respondentov zo siedmych európskych krajín iba 12 % by bolo proti práci s „technologicky“ vylepšenou osobou, a to z dôvodu neférovej výhody. Takmer dvaja z piatich (39 %) Európanov však vyjadrilo obavy, že vylepšenie človeka prostredníctvom technológií by mohlo viesť buď k budúcej sociálnej nerovnosti alebo konfliktu. Celkovo je však takmer polovica (49 %) Európanov „nadšená“ či „optimistická“ pri pohľade na budúcnosť spoločnosti, ktorá zahŕňa ľudí s technologickými vylepšeniami aj bez nich.

Viac ako polovica (51 %) Európanov hovorí, že už niekoho s takýmto vylepšením stretla. Pokiaľ ide o osobný život, takmer polovica (45 %) Európanov by nemala problém ísť na schôdzku s niekým, kto takéto vylepšenia má, a 5,5 % Európanov uviedlo, že už s takto vylepšenou osobou randilo. Viac ako tretina uvádza, že „vždy akceptovali“ takto vylepšených ľudí a 17 % hovorí, že ich dnes akceptujú vo väčšej miere ako pred desiatimi rokmi. Polovica Európanov – mužov (50 %) tvrdí, že sú buď „nadšení“ alebo „optimistickí“ pri pohľade na budúcnosť, v ktorej žijú ľudia s takýmito vylepšeniami aj bez nich, v porovnaní so 40 % Európaniek.

Ak by člen rodiny vyžadoval aplikáciu augmentačnej technológie zo zdravotných dôvodov, ľudia by sa cítili komfortnejšie, ak by mal člen rodiny bionickú ruku (38 %) alebo nohu (37 %), pričom najvyššiu akceptáciu prejavili ľudia v Spojenom kráľovstve. Pokiaľ ide o dobrovoľné vylepšenie, čiže z vlastného rozhodnutia, respondenti v Portugalsku (56 %) a Španielsku (51 %) sa zas najviac prikláňajú k názoru, že ľudia sú pánmi svojho tela a preto je na ich rozhodnutí, ako naložia so svojím telom. Najmenej s týmto výrokom súhlasia vo Veľkej Británii (36 %). Takmer traja z desiatich (29,5 %) Európanov by podporilo člena rodiny, ktorý by sa rozhodol pre technologické vylepšenie svojho tela, bez ohľadu na ich výber, pričom najväčšiu podporu prejavili Portugalci (46 %) a najmenej Francúzi (19 %).

Iba 16,5 % Európanov považuje technologické vylepšenie človeka na základe vlastného rozhodnutia za „čudné“ (v rozmedzí od iba 8 % v Portugalsku po 30 % vo Veľkej Británii), zatiaľčo takmer štvrtina (24 %) to považuje za „odvážne“. Len niečo vyše štvrtiny Európanov (27 %) si myslí, že ľudia s technologickými vylepšeniami by mali mať špeciálne zastúpenie na vládnej úrovni, v porovnaní so 41 %, ktorí sú proti tejto myšlienke.

On-line prieskum realizovala prieskumná agentúra Atomik Research na vzorke 6.500 Európanov (vo veku nad 18 rokov) v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a vo Veľkej Británii. Prieskum sa uskutočnil medzi 1. a 4. marcom 2021. 

EU: Nové varianty COVID-19

Členovia výboru pre verejné zdravie Európskeho parlamentu diskutovali so zástupcami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej liekovej agentúry (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), či sú vakcíny autorizované v EÚ účinné aj proti novým mutáciám koronavírusu.

V EÚ a Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) sa momentálne rozširujú tri nové varianty vírusu: anglický (24.000 prípadov v EÚ28 a EHS), juhoafrický (900 prípadov v 18 krajinách EÚ a EHS) a brazílsky (200 prípadov v deviatich krajinách EÚ a EHS). Súčasné opatrenia a vakcíny by mali byť účinné aj proti novým variantom vírusu, no Dr. Bruno Ciancio z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zdôraznil, že krajiny musia tieto nové mutácie a ich šírenie zblízka sledovať. Dr. Marco Cavaleri z Európskej liekovej agentúry poslancov ubezpečil, že agentúra detailne skúma štúdie o efektívnosti vakcín na nové varianty COVID-u. Proces schvaľovania vakcín prispôsobených na nové varianty by mal byt podľa neho rýchlejší: „Výrobcovia nemusia podať úplne novú žiadosť na schválenie, ale bude schválená ako variant vakcín, ktoré boli podané na pôvodné schválenie. Toto nám ušetrí veľa času a veci budú jednoduchšie a flexibilnejšie.“ 

 

Pri sledovaní a skúmaní nových mutácií vírusu je potrebná celosvetová spolupráca a koordinácia, zdôraznila Katherine O’Brien zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Takisto musíme spolupracovať pri prispôsobovaní vakcín a ich distribúcii. Európska komisia zareagovala na nové varianty koronavírusu svojím inkubátorom HERA. Ide o plán pripravenosti s cieľom koordinovať výskumných pracovníkov, priemysel, regulačné a verejné orgány a zabezpečiť rýchly vývoj, schvaľovanie a dostatok vakcín proti novým variantom vírusu. Veľmi dôležitá je tiež správna komunikácia o vakcínach pre verejnosť, pretože riziko falošných správ a poklesu dôvery občanov je veľmi vysoké.

5G: Verejná diskusia

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb otvára verejnú diskusiu k príprave a realizácii výberového konania na pridelenie frekvencií z frekvenčného pásma 3,6 GHz určených pre pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby 5G. 

Cieľom pripravovaného výberového konania je podpora nových technológií 5G a investícií do nových technológií, ako aj v zmysle predvídateľnosti trhu opätovné pridelenie frekvencií v dostatočnom časovom predstihu pred ukončením platnosti súčasných individuálnych povolení vo frekvenčnom pásme 3,6 GHz. Zámerom verejnej diskusie je zistiť názory držiteľov individuálnych povolení na možnosť nasadenia mobilných služieb vo frekvenčnom pásme 3,6 GHz a problémy s nimi súvisiace, ako aj názory verejnosti na základné podmienky opätovného prideľovania frekvencií. Záujemcovia môžu predkladať stanoviská spolu so zdôvodnením v elektronickej forme v termíne do 6.4.2021 na emailovú adresu frequency@teleoff.gov.sk. 

Úrad zvažuje prideľovať frekvencie z úseku 3440 – 3800 MHz vo výberovom konaní formou SMRA elektronickej aukcie pre celé územie Slovenskej republiky. Frekvencie z úseku 3400 – 3440 MHz plánuje prideľovať v samostatnom výberovom konaní. Spektrálny limit, t.j. maximálne množstvo frekvencií z pásma 3,6 GHz, ktoré môže byť pridelené jednému podniku, bude stanovený na úrovni 100 MHz. V tomto roku úrad plánuje realizovať iba výberové konanie na pridelenie frekvencií z úseku 3440 – 3800 MHz, t.j. frekvencií určených na celoplošné použitie. Frekvencie z pásma 3,6 GHz boli harmonizované pre pozemské systémy schopné poskytovať elektronické komunikačné služby. V súčasnosti sú pridelené na budovanie mobilných / pevných komunikačných sietí (MFCN). Platnosť individuálnych povolení, ktorými sú pridelené frekvencie z úseku 3400 – 3600 MHz, končí dňa 31.08.2025 a z frekvenčného úseku 3600 – 3800 MHz končí dňa 31.12.2024.

Radíme: Ako sa starať o respirátor

Na Slovensku platí povinnosť nosiť respirátory FFP2 vo všetkých interiéroch okrem vlastnej domácnosti. Vieme ich však správne používať? Na hlavné zásady upozornil Úrad verejného zdravotníctva SR.

Životnosť jednorázových respirátorov FFP2 býva v bežných podmienkach najviac osem hodín používania. Opakovane použiteľné respirátory bývajú označené písmenom "R", čiže napríklad FFP2 R. Pri opakovanom použití stačí nechať respirátor voľne a riadne vyschnúť. Neodporúča sa doň vtierať dezinfekciu, prať ho, vyvárať či piecť v rúre alebo mikrovlnke v snahe zbaviť sa možných zachytených vírusov. Ani pri opakovanom použití respirátora by ale nemal celkový čas jeho nosenia presiahnuť osem hodín. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb CDC odporúča použité respirátory zavesiť do určeného skladovacieho priestoru alebo medzi jednotlivými použitiami do čistej priedušnej nádoby či obalu, napríklad do papierového vrecka. Pred použitím suchého a neznečisteného respirátora je vhodné nechať uplynúť lehotu tri až päť dní - minimalizujete tým riziko, že je povrch respirátora kontaminovaný.

Respirátory je potrebné skladovať tak, aby sa navzájom nedotýkali. Skladovacie nádoby by sa mali pravidelne likvidovať alebo dezinfikovať. Nádoba či obal by nemali deformovať tvar uskladneného respirátora.  Kombináciou dostatočného časového rozstupu medzi použitiami a vhodného uskladnenia sa vírus na respirátoroch deaktivuje aj bez použitia dezinfekcie.

On-line: Zahraničné e-služby

Držitelia slovenského občianskeho preukazu s elektronickým čipom (eID) alebo slovenského dokladu o pobyte cudzinca s čipom môžu okrem služieb Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk využívať aj elektronické služby verejného sektora iných členských štátov Európskej únie.

Prihlasovanie na zahraničné portály poskytujúce e-služby podobné ako na slovensko.sk je podmienené vystupovaním vo vlastnom mene. Zahraničné e-služby sú dostupné v národnom jazyku krajiny, ktorá služby poskytuje, alebo v anglickom jazyku. Rozsah poskytovaných elektronických služieb závisí od daného členského štátu EÚ. Povinnosť poskytovať konkrétne elektronické služby začne platiť podľa legislatívy EÚ v roku 2021 (napríklad pre cezhraničné zakladanie firiem) a na konci roka 2023 pre viaceré bežné životné situácie občanov. So slovenským eID alebo s dokladom o pobyte cudzinca (povolenie na pobyt s čipom) tak dnes môžete využiť napr. e-služby Daňového portálu Finančnej správy v Českej republike, e-služby Portálu justície v Rakúsku, e-služby pre podnikateľov v Poľsku či e-služby všeobecného Portálu Európskej komisie.

Na zahraničných portáloch je možné používať aj kvalifikované elektronické podpisy vyhotovené so slovenským preukazom s čipom. Spôsob opäť závisí od členského štátu a môže vyžadovať inštaláciu špecifických aplikácií. Podpisy vo formáte ASiC vyhotovené na portáli slovensko.sk ale musia byť v členských štátoch uznávané. V prípade potreby predkladať v zahraničí elektronické úradné dokumenty od úradov v SR, ktorých údaje sú vyplnené podľa elektronického formulára vo formáte XML, sa pre ich jednoduchšiu čitateľnosť odporúča vykonať zaručenú konverziu. Pre samotné elektronické dokumenty v súčasnosti nie sú pre celú EÚ stanovené jednotné povinné formáty pre rôzne typy konaní, v jednotlivých konaniach preto môžu byť stanovené konkrétne požiadavky. Odpovede na podania na zahraničných portáloch sú doručované spôsobom určeným v príslušnom štáte. Nie sú zasielané do elektronickej schránky na slovensko.sk, nakoľko v súčasnosti neexistuje prepojenie medzi elektronickými doručovacími systémami rôznych štátov EÚ.

Zoznam zahraničných portálov, na ktorých je možné využiť prihlásenie so slovenskými dokladmi s čipom: slovensko.sk/sk/eidas/slovenske-eid-je-mozne-pouzit.

EU: 9 miliárd eur zo SURE

Európska komisia vyplatila 9 miliárd eur siedmim členským štátom EÚ v rámci piatej tranže finančnej podpory z nástroja SURE Ide o druhú platbu v roku 2021. V rámci tejto operácie dostalo Česko 1 miliardu eur, Španielsko 2,87 miliardy eur, Chorvátsko 510 miliónov eur, Taliansko 3,87 miliardy eur, Litva 302 miliónov eur, Malta 123 miliónov eur a Slovensko 330 miliónov eur. 

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Dnešné úhrady nasledujú po emisii piateho sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov.

V rámci nástroja SURE dostalo zatiaľ 16 členských štátov celkovo 62,5 miliardy eur vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 by komisia vydaním dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE chcela získať ďalších viac než 25 miliárd eur. Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Česko dostane celkovo 2 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko 1 miliardu eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Litva 602 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur a Slovensko 631 miliónov eur.

Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu 19 členským štátom vo výške 90,6 miliardy eur, z čoho bolo schválených 90,3 miliardy EUR pre 18 členských štátov. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne. Okrem toho členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Sociálne poistenie: Vymeriavací základ v roku 2020

Sociálna poisťovňa oznámila všeobecný vymeriavací základ na výpočet minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie, ktorého aktuálna hodnota za rok 2020 bude 13.596 eur.

Všeobecný vymeriavací základ sa použije pri výpočte výšky poistného zamestnancov, zamestnávateľov, povinne poistených SZČO aj dobrovoľne poistených osôb. Sociálna poisťovňa využije všeobecný vymeriavací základ aj pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok – nemocenských, úrazových, garančných a dávok v nezamestnanosti. Prostredníctvom všeobecného vymeriavacieho základu sa určí aj vymeriavací základ poistencov štátu.

Všeobecný vymeriavací základ za rok 2020 je určený ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2020 a čísla 12, čiže 1.133 x 12 = 13.596.

EDI 2020: Slovensko na 44. mieste

V celosvetovom prieskume Euler Hermes merajúcom úroveň digitalizácie krajín sa Slovensko umiestnilo na 44. mieste, pričom oproti poslednému prieskumu spred dvoch rokov ide o pokles o 4 priečky. Zaostávame aj za našimi susedmi z krajín V4 – Česko (29.), Poľsko (31.) a Maďarsko (34.).

Index digitalizácie Enabling Digitalization Index (EDI) meria flexibilitu a schopnosť jednotlivých krajín podporovať podnikateľské subjekty vo využívaní digitálnych technológií. EDI 2020 bol spracovaný na základe údajov zaznamenaných ku koncu roka 2019. Index sleduje päť základných kritérií: rozsah regulácie, úroveň znalostí, dostupnosť internetového pripojenia (konektivitu), infraštruktúru a veľkosť trhu. Celkovo 49 bodov stačilo Slovensku na 44. pozíciu v EDI rebríčku. Rovnaký počet bodov získalo aj Grécko, Turecko a India. Príčinou nášho poklesu nie je len veľmi malý trh. V porovnaní s najsilnejšími krajinami zaostávame najmä v kvalite pripojenia a vo výkonnosti infraštruktúry.

Krajiny, ktoré chcú zlepšiť oblasť digitalizácie, by sa podľa Euler Hermes mali zamerať na proaktívne vytváranie regulačných opatrení v digitálnom priestore, vzdelávanie, zlepšenie dostupnosti pripojenia a skvalitnenie digitálnej infraštruktúry. Na prvých troch priečkach indexu EDI 2020 sa umiestnili USA, Dánsko a Nemecko. Spojené štáty sú na čele vďaka výbornému ekosystému vzdelávania, veľkosti trhu a priaznivej regulácii. Nemecko sa môže pochváliť najlepším ekosystémom vzdelávania, ako aj úrovňou infraštruktúry. Dánsko zase zaznamenalo najlepší výsledok v oblasti kvality pripojenia. Najvýraznejší postup v rámci rebríčka EDI 2020 zaznamenala Čína - poskočila zo 17. pozície už na 4. miesto. Zlepšila sa v oblastiach regulácie trhu, miery pripojenia aj úrovne znalostí. Čína má ale stále priestor na zvyšovanie digitálnych znalostí svojej populácie, čo môže podľa odborníkov z Euler Hermes umožniť čínskym firmám ďalej rozvíjať ich inovačný potenciál. Posun vpred zaznamenali aj ďalšie krajiny ázijského kontinentu: Hongkong, ktorý je v súčasnosti na 7. mieste (predtým 11.) a Južná Kórea na 12. pozícii (posun zo 16.). Šesť z prvých 15 krajín je z regiónu Ázia-Pacifik. Z európskych krajín zaznamenali postup na vyššie pozície napríklad Francúzsko na 15. mieste (zo 17.) a Španielsko na 20. priečke (z 24.).

Skóre EDI, ktoré daná krajina dosiahne, sa podľa odborníkov Euler Hermes odzrkadľuje aj na vývoji HDP. Každý ďalší bod v rámci rebríčka digitalizácie znamená nárast HDP za Q3 2020 o 0,25 percentuálneho bodu. Digitalizácia plní úlohu tlmiča ekonomických výkyvov. „V kontexte súčasnej pandémie Covid-19 je veľmi dôležité zamerať sa na zlepšovanie digitálnej infraštruktúry a elektronizáciu podnikateľského prostredia. Krajiny s vysokou úrovňou digitalizácie sú totiž odolnejšie proti ekonomickým šokom spôsobených koronakrízou“, uviedol Peter Mucina. V aktuálnej situácii sa ešte viac skloňujú pojmy súvisiace s digitalizáciou - on-line komunikácia, zdieľanie dát, home office, e-commerce a pod. Úspešné krajiny urýchlili digitalizáciu rôznych administratívnych procesov – či už to bolo rýchle získavanie finančnej pomoci zo štátnych podporných schém cez on-line nástroje, ale aj kvalitné digitálne zabezpečenie riadenia zdravotnej časti pandémie (testovanie, sledovanie kontaktov, izolácia, distribúcia vakcín).

EU: Nový systém kontroly dovozu

Európska komisia zaviedla nový systém kontroly dovozu (ICS2), ktorý má významne posilniť tzv. „prvú líniu obrany“ colnej únie pred bezpečnostnými hrozbami, ktoré predstavuje nezákonná preprava tovaru cez vonkajšie hranice EÚ. 

V prvej fáze sa ICS2 zameria na poštové a expresné zásielky prichádzajúce do EÚ, alebo sa cez ňu prepravujú letecky, neskôr sa bude využívať aj pri všetkých spôsoboch nákladnej dopravy. ICS2 je nová platforma na riadenie rizika nákladu, ktorá je jadrom reformy programu EÚ v oblasti bezpečnosti. Postupne nahradí existujúci systém kontroly dovozu v troch etapách od 15. marca 2021 do 1. marca 2024. Od tohto roku sa budú postupne zavádzať údaje o dodávateľskom reťazci zhromažďované colnými orgánmi ako aj nové nástroje a procesy, aby sa po prvýkrát umožnila kolaboratívna analýza rizík v reálnom čase, zatiaľčo sa tovar stále pohybuje v rámci svojich dodávateľských reťazcov do EÚ alebo cez EÚ. 

Systém zahŕňa kompletnú revíziu súčasného režimu z hľadiska IT, riadenia colných rizík a obchodných operácií a bol pripravený v úzkej spolupráci Európskej komisie, colných orgánov členských štátov a podnikov. Údaje v ICS2 sa tiež premietnu do prebiehajúcich prác v oblasti analytických schopností na úrovni EÚ. Skúmajú sa kľúčové dátové spojenia so Schengenským informačným systémom a s Europolom s cieľom ďalej posilňovať spoluprácu v oblasti bezpečnostných rizík.

      

Výzva: Zníženie dopadov koronavírusovej pandémie

Aktualizovanú výzvu na ochranu verejného zdravia a zníženie dopadov koronavírusovej pandémie na regionálnej aj miestnej úrovni vyhlásilo Ministerstvo zdravotníctva SR.  Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja je na účel výzvy vyčlenených 16 miliónov eur.

 

Do výzvy sa môžu zapojiť všetky krajské mestá vrátane hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a vyššie územné celky. Financie budú môcť čerpať aj obce, ktoré vytvárajú tzv. mestské funkčné oblasti krajských miest. Ide takmer o 200 oprávnených obcí, ktoré môžu v spolupráci s krajskými mestami požiadať o finančné prostriedky na úhradu zvýšených výdavkov prijatých opatrení na zníženie šírenia koronavírusu. Pre tieto územia je príznačná vyššia miera osídlenia, vysoká migrácia, hustá sieť mestskej hromadnej dopravy. Veľké mestá sú vyhľadávaným miestom osôb znevýhodnených skupín s menšími alebo žiadnymi hygienickými návykmi, bez domova, ktorí sú vo väčšej miere vystavení nákaze.

Výzva je implementovaná v rámci špecifického cieľa 2.1.4 Integrovaného regionálneho operačného programu, cieľom ktorého je posilnenie kapacít v zdravotníckom systéme a ochrana verejného zdravia ako reakcia na pandémiu COVID-19. V rámci aktualizácie výzvy, ktorá bola zverejnená 9. marca 2021, došlo k zvýšeniu indikatívnej výšky finančných prostriedkov na 16 mil. eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Výška príspevku oprávnených žiadateľov je určená podľa počtu obyvateľov obce, ktorej budú poskytnuté finančné prostriedky, pričom výška príspevku na jedného obyvateľa je stanovená na 7,32 eur. Výzva vytvára priestor na partnerstvo medzi krajskými mestami a samosprávnymi krajmi s cieľom zvýšiť účinnosť poskytovanej pomoci. Dostupná je na https://www.mpsr.sk/vyzvy/376 pod kódom IROP-PO2-SC214-2020-63.

Aktuálne: Sčítací formulár možno vyplniť aj cez mobil

Na Slovensku realizuje do 31. marca 2021 Štatistický úrad SR sčítanie obyvateľov výhradne elektronickou formou. Obyvateľ sa sčíta sám vyplnením formulára na webstránke scitanie.sk po kliknutí na „Sčítať sa“. Sčítať sa môžete aj cez mobilnú aplikáciu SODB 2021. Deti do 18 rokov sčítajú rodičia alebo ich zákonný zástupca, pri prihlásení do formulára sa zadáva rodné číslo dieťaťa. 

 

Elektronický formulár je dostupný v slovenskom jazyku a v siedmich jazykových mutáciách najpočetnejších národnostných menšín: maďarský jazyk, rómsky jazyk, ukrajinský jazyk a rusínsky jazyk, a tiež v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku. Formulár funguje na internetových prehliadačoch Chrome od verzie 78, FireFox od verzie 68, Edge od verzie 79, Safari od verzie 12, Opera od verzie 65 a na výrobcami podporovaných verziách operačných systémov Android, Windows, iOS, macOS a Linux na desktopových PC/notebookoch, mobiloch, ako aj na tabletoch. Mobilnú aplikáciu SODB 2021 si môžete stiahnuť bezplatne cez platformy určené na sprístupnenie aplikácií (pre operačný systém Android v Google Play a pre operačný systém iOS v App Store).

Cieľom sčítania je získať vyčerpávajúce dáta o živote obyvateľov a fakty, ktoré nie sú nikde inde zachytené. Sčítanie sa prvýkrát uskutočňuje plne elektronicky, bez papierových formulárov a prvýkrát integrovane, s maximálnym využitím informácií z existujúcich administratívnych zdrojov. Výsledkom budú nenahraditeľné a jedinečné informácie pre prijímanie rozhodnutí skvalitňujúce život na Slovensku a údaje pre porovnanie života obyvateľov v dlhodobom horizonte. Call centrum na čísle +421 2 20 92 49 19 je k dispozícii denne od 8:00 do 20:00 hod. 

Upozorňujeme: Pozor na COVID domény

Celosvetovo bolo už podaných približne 250 miliónov vakcinačných dávok proti ochoreniu COVID-19 a aj keď je program bezprecedentný, kompletnú dávku dostalo iba menej ako percento svetovej populácie. Miliardy ľudí hľadajú odpoveď na otázku, kedy dostanú vakcínu, ktorá to bude a aké sú vedľajšie účinky. Podvodníci a útočníci vedia, že informácie sa vyhľadajú najmä na internete, a tak využívajú neistotu a obavy ľudí.

Aj podľa údajov Štatistického úradu SR takmer polovica slovenských používateľov najčastejšie vyhľadáva informácie o zdraví na internete a krivka výrazne stúpa. Znakom on-line podvodov je nárast počtu registrácií domén. „Signalizuje to, že podvodníci pripravujú webový obsah, ktorý sa vydáva za pravý, aby prilákal zvedavcov. Cieľom je však kradnúť citlivé osobné údaje, alebo inštalovať škodlivý softvér na zariadenia. Podvody súvisiace s vakcínami budú pokračovať. Prispieva k tomu neistota, izolácia aj sofistikované metódy sociálneho inžinierstva. Zostaňte preto ostražití a predchádzajte kybernetickým útokom na osobnej aj profesionálnej úrovni“, uviedol Andrej Aleksiev. Tím analytikov Check Point Research potvrdzuje, že počet domén nesúcich v názve slovo „vakcína“ významne vzrástol, a s tým aj počet falošných webových stránok. Od začiatku novembra 2020 bolo zaznamenaných 7.056 nových domén súvisiacich s vakcínami. Za potenciálne nebezpečné bolo vyhodnotených 294 domén. Registrácie nových domén sa tak v porovnaní s predchádzajúcim štvormesačným obdobím zvýšili o 300 percent a počet webových stránok považovaných za nebezpečné vzrástol o 29 percent. Na Slovensku je k dnešnému dátumu registrovaných 21 aktívnych „očkovacích“ domén, čo predstavuje slová alebo ich kmeňotvorný základ očkovanie, očkovať, vakcína, vax, uvádza správca národnej domény SK NIC. Počet registrovaných „COVID“ domén na Slovensku je však 1.458! 

Prvá doména bola registrovaná koncom januára 2020, najvyšší počet registrácií súvisel v marci s prvou vlnou protipandemických opatrení a následne s októbrovou druhou vlnou. Domény reagujú na situáciu, zameriavajú sa na informovanosť a reflektujú presun biznisu a služieb do virtuálneho sveta. Techniky sociálneho inžinierstva sú navrhnuté tak, aby zneužili ľudskú prirodzenosť. Ľudia pravdepodobne urobia chyby, keď sa ponáhľajú a majú tendenciu riadiť sa pokynmi autorít. Phishingové útoky bežne presviedčajú svoje obete, aby ignorovali potenciálne podozrenia týkajúce sa mailov a klikali na odkazy, alebo otvárali prílohy. Odborníci z Check Point Research odhalili napríklad falošný web, ktorý sa vydáva za Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Webová stránka žiada návštevníka, aby pri prihlasovaní zadal svoje prihlasovacie údaje do konta Microsoft, na čo však rozhodne nie je dôvod.

Ako sa chrániť

• Vyhýbajte sa ponukám na kúpu vakcíny on-line.
• Pravopisné chyby v názvoch webových stránok signalizujú, že ide o falošnú webovú stránku.
• Nikdy nezdieľajte svoje prihlasovacie údaje. Ich krádež je cieľom kybernetických útokov.
• Buďte opatrní pri žiadostiach o resetovanie hesla. Ak dostanete nevyžiadaný mail so žiadosťou o resetovanie hesla, nikdy neklikajte na vložené odkazy, ale navštívte priamo web a zmeňte ho tam.

DDoS: Vydieranie útokom je nová taktika

Podľa DDoS reportu spoločnosti Cloudflare (z vyše 200 dátových centier) zo 4. štvrťroku 2020 došlo v tomto období po prvý raz k medziročnému zníženiu kvartálneho počtu útokov. Avšak DDoS útoky stále zostávajú významnou hrozbou vďaka prudkému nárastu IoT zariadení a tiež s ohľadom na nové taktiky hekerov, medzi ktoré patrí napríklad vydieranie hrozbou DDoS útoku.

Najzaujímavejšie zistenia:

• Počty útokov: Po prvýkrát v roku 2020 sa celkový počet útokov zaznamenaných vo 4. štvrťroku znížil v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.
• Trvanie útoku: 73 % pozorovaných útokov trvalo menej než hodinu, čo je pokles z 88 % v 3. štvrťroku.
• Vektory útokov: SYN, ACK a RST flood sú stále dominantné, zaujímavý je nárast NetBIOS útokov o neuveriteľných 5.400 %.
• Nová taktika útočníkov: Objavujú sa pokusy o vydieranie hrozbou DDoS útoku (Ransom DDoS) so žiadosťou o výkupné v bitcoinoch.
• Globálna aktivita DDoS: Najvyšší pomer útočných aktivít v porovnaní s normálnou prevádzkou zaznamenali európske dátové centrá v Rumunsku, Rusku a Turecku.

Štandardný DoS útok prebieha z jedného stroja, a preto nie je taký ničivý. Avšak jeho odvodenina DDoS (Distributed Denial of Service) prebieha z veľkého množstva ovládaných strojov alebo zariadení a jeho následky môžu byť katastrofálne. Útočníci si svoju sieť ovládaných zariadení budujú pomocou ďalších útokov a infekcií. Neobmedzujú sa iba na klasické počítače, ale ich otrokmi sa môžu stať aj ďalšie zariadenia, ako napríklad IP kamery, detské pestúnky a ďalšie IoT veci pripojené k internetu. A, žiaľ, veľmi často so slabým zabezpečením alebo úplne bez neho. „DDoS útoky stále zostávajú významnou hrozbou a ohrozením pre internetovú infraštruktúru. Ich zdanlivý pokles medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roku bol skôr vyvolaný výrazným zvýšením na začiatku pandémie COVID-19. Pochopenie vývoja a vývojových trendov takýchto útokov nám umožní včas prijať obranné opatrenia, ktoré ich môžu čiastočne alebo úplne eliminovať“,  dodal Michal Hebeda.

EU: Uhlíková daň

Európska únia by mala podľa Európskeho parlamentu spoplatniť emisie uhlíka niektorých tovarov dovážaných z krajín, ktoré nedostatočne bojujú proti klimatickým zmenám. Poslanci tak chcú podporiť zvýšenie globálnych klimatických ambícií a zabrániť úniku uhlíka z dovážaných produktov.

Parlament prijal nelegislatívne uznesenie požadujúce zavedenie mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý by bol v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Poslanci zdôrazňujú, že vyššie ambície EÚ v oblasti zmeny klímy nesmú viesť k presunu výroby za hranice únie - za účelom využitia laxnejších pravidiel v oblasti skleníkových plynov v krajinách mimo EÚ - a následnému dovozu menej ekologických výrobkov do únie. Parlament preto navrhuje spoplatnenie uhlíkovej stopy istých výrobkov, ktoré budú na územie EÚ dovezené z krajín nedostatočne bojujúcich proti klimatickým zmenám. Toto opatrenie by podľa nich mohlo prispieť k zaisteniu celosvetovo rovnakých podmienok a motivovať priemysel v únii i mimo nej k dekarbonizácii, ktorá pomôže splniť ciele Parížskej dohody.

Uznesenie zdôrazňuje, že nový mechanizmus by mal byť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a nemal by sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu. Musí byť preto navrhnutý výlučne na presadzovanie cieľov v oblasti klímy. Príjmy z mechanizmu by mali byť súčasťou koša vlastných zdrojov, ktoré sa využijú na zvýšenie podpory dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody z rozpočtu EÚ. 

Nový mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by mal byť súčasťou širšej priemyselnej stratégie EÚ a mal by sa týkať dovozu všetkých výrobkov a komodít, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Podľa poslancov by sa už v roku 2023 - po posúdení vplyvu - mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia ako výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív. Ide o sektory, ktoré naďalej dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a stále predstavujú 94% priemyselných emisií únie. 

Naviazanie dovozného uhlíkového poplatku na cenu kvót v rámci ETS pomôže podľa poslancov v boji proti úniku uhlíka. Zákonodarcovia však zároveň zdôraznili, že mechanizmus nesmie viesť k dvojitej ochrane zariadení v EÚ.

Trend: Bezhotovostná spoločnosť

Argumenty pre bezhotovostnú spoločnosť existujú už nejaký čas, ale rýchly vzostup koronavírusovej krízy diskusiu opäť zintenzívnil najmä kvôli obavám z prenosu vírusu na bankovky a mince. Okrem toho rastúci pokles bankových pobočiek a bankomatov zvýšil pravdepodobnosť bezhotovostnej spoločnosti v najbližších niekoľkých rokoch viac než kedykoľvek predtým.

Spoločnosť MoneyTransfers.com analyzovala najnovšie údaje z YouGov a zistila, ktoré krajiny sú najviac naklonené bezhotovostnej spoločnosti. Na prvom mieste je to India, kde drvivá väčšina 79 % respondentov  by chcelo mať vo svojej krajine bezhotovostnú spoločnosť. Na druhom mieste je Malajzia so 65 % podporovateľmi vytvorenia bezhotovostnej spoločnosti v ich krajine. Spojené arabské emiráty (SAE) a Indonézia sú spoločne na treťom mieste, pričom v každej krajine 63 % občanov verí, že hotovosť bude mať pozitívny dopad na ich spoločnosť a ekonomiku. Medzi ďalšie krajiny naklonené myšlienke bezhotovostnej spoločnosti patrí Vietnam (60 %) a Singapur (56 %), kde vyše 55 % občanov súhlasí s prechodom na bezhotovostnú spoločnosť (štvrté a piate miesto).

Najvyššie umiestnenou európskou krajinou (na šiestom spoločnom mieste po boku Filipín) je Taliansko, pretože 52 % Talianov sa domnieva, že ísť cestou úplne bez hotovosti by bolo pre ich krajinu skvelým rozhodnutím. Je zaujímavé, že v USA (spoločne so Švédskom na pätnástom mieste) si iba 24 % Američanov myslí, že bezhotovostná spoločnosť by bola pre ich krajinu dobrá. Na konci rebríčka na sedemnástej pozícii je Francúzsko, kde by privítalo iba 18% francúzskych občanov úplnu závislosť krajiny od elektronických spôsobov platby.

Krajiny, ktoré najviac uprednostňujú bezhotovostnú spoločnosť 

(poradie, krajina, % uprednostňovania bezhotovostnej spoločnosti)

1. India 79%

2. Malajzia 65%

3. Spojené arabské emiráty 63%

3. Indonézia 63%

4. Vietnam 60%

5. Singapur 56%

6. Taliansko 52%

6. Filipíny 52%

7. Thajsko 51%

8. Taiwan 48%

9. Čína 46%

9. Hongkong 46%

10. Austrália 35%

11. Kanada 32%

12. Dánsko 31%

13. Španielsko 27%

14. Spojené kráľovstvo 26%

15. Švédsko 24%

15. USA 24%

16. Nemecko 20%

17. Francúzsko 18%

Aktuálne: Európsky deň spotrebiteľov

Pri príležitosti Európskeho dňa spotrebiteľov Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb informuje na svojom webe o základných zákonných právach používateľov elektronických služieb. Poznáte ich úplne?

 

Spotrebitelia môžu uzavrieť zmluvu aj s viacerými telekomunikačnými operátormi podľa vlastného výberu, ak nie je zákonný dôvod na jej odmietnutie. Pokiaľ vás osloví niektorá z ponúk telekomunikačných operátorov, tak je potrebné, aby ste sa pred uzavretím zmluvy dôsledne oboznámili so všetkými podmienkami a cenami. Úrad rozhodne neodporúča spoliehať sa len na informácie z reklamy, z médií a informácie, ktoré záujemcovia získajú napr. rozhovorom so „skúseným“ kamarátom alebo s predajcami služieb. Takto podané informácie bývajú neúplné.

Účastníci verejnej telefónnej služby majú právo: 

a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach, 

b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach, 

c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane čísla 112, 

d) bezplatne zasielať SMS na číslo 112.

Ak operátor podstatne zmení zmluvné podmienky a vy s týmito zmenami nesúhlasíte, tak môžete od zmluvy bez sankcií, t.j. bez „zmluvnej pokuty“ odstúpiť. O tejto skutočnosti vás musí operátor informovať. V prípade, že sa rozhodnete zmeniť telefónneho operátora, tak si môžete svoje doterajšie telefónne číslo ponechať.  V prípade poruchy máte zákonné právo na bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej (telekomunikačnej) služby, ktoré ste nezavinili a na vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného telekomunikačným operátorom. Toto právo si musíte uplatniť u operátora najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.

Ak telekomunikačný operátor poskytuje služby v rozpore so zmluvou, nekvalitne alebo vám nesprávne vyúčtuje cenu za služby, tak máte právo uplatniť si u neho reklamáciu v termíne a spôsobom podľa reklamačného poriadku daného operátora. Operátor je povinný oznámiť vám výsledok prešetrenia reklamácie písomne do 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní. Ak vám operátor neoznámi výsledok prešetrenia reklamácie, tak máte zákonné právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií, t.j. bez zmluvnej pokuty. Ak operátor ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, máte právo odstúpiť od zmluvy do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie, ak porušenie povinností operátora stále pretrváva. Pri nespokojnosti s vybavením reklamácie sa nemusíte domáhať svojich práv súdnou cestou, ale môžete sa obrátiť na subjekty, ktoré riešia spory mimosúdne alebo alternatívnym spôsobom. Tieto subjekty nenahrádzajú činnosť súdu, ale snažia sa sprostredkovať vám s operátorom písomnú dohodu, ktorá je záväzná. Sú to rýchlejšie a lacnejšie možnosti riešenia sporu.