štvrtok 1. apríla 2021

Ransomvér: Výkupné platia najmä 35 - 44 roční

Viac ako polovica obetí ransomvéru (56 %) zaplatila v minulom roku výkupné za obnovenie prístupu k svojim dátam. Avšak 17 % z nich to nevrátilo späť aj ich ukradnuté dáta!

Percento obetí, ktoré v minulom roku zaplatilo výkupné za obnovenie prístupu k svojim údajom, bolo podľa globálneho prieskumu Kaspersky najvyššie vo vekovej skupine 35-44 rokov, kde platbu pripustili dve tretiny (65 %) ľudí. Vo vekovej skupine 16-24 rokov išlo o 52 % a u osôb starších ako 55 rokov to bolo iba 11 %. Bez ohľadu na to, či obete výkupné zaplatili alebo nie, iba 29 % obetí dokázalo po útoku obnoviť všetky svoje šifrované alebo blokované súbory. Polovica obetí stratila aspoň nejaké z nich, 32 % stratilo značné množstvo a 18 % stratilo malý počet súborov. Zatiaľčo 13 % používateľov, ktorí boli napadnutí ransomvérom, stratilo takmer všetky svoje údaje.

Približne 4 z 10 opýtaných v prieskume (39 %) tvrdilo, že za posledných 12 mesiacov mali povedomie o ransomvéri. Je dôležité, aby toto číslo stúpalo, pretože práca na diaľku sa stáva čoraz rozšírenejšou. Aby sme spotrebiteľom pomohli lepšie sa chrániť proti ransomvéru, je nevyhnutné, aby pochopili, na čo si majú dávať pozor a čo robiť, ak na ransomvér narazia.

Spoločnosť Kaspersky odporúča:
  • Ak je napadnuté zariadenie zaheslované a uzamknuté, výkupné nevyplácajte. Zaplatenie výkupného iba povzbudzuje zločincov, aby v tejto aktivite pokračovali. Namiesto toho kontaktujte lokálne orgány činné v trestnom konaní a útok nahláste.
  • Pokúste sa zistiť názov trójskeho koňa daného ransomvéru. Tieto informácie môžu pomôcť expertom v oblasti kybernetickej bezpečnosti dešifrovať hrozbu a zachovať prístup k vašim súborom.
  • Navštívte stránku noransom.kaspersky.com, kde nájdete najnovšie dešifrovacie kľúče, nástroje na odstránenie ransomvéru a informácie o ochrane pred ransomvérom.
  • Neklikajte na odkazy v spamových emailoch alebo na neznámych webových stránkach a neotvárajte prílohy emailov od odosielateľov, ktorým nedôverujete.
  • Nikdy nevkladajte USB alebo iné úložné zariadenia do počítača, ak neviete, odkiaľ pochádzajú.
  • Chráňte svoj počítač pred ransomvérom pomocou komplexného riešenia internetovej bezpečnosti.
  • Zálohujte svoje zariadenia, aby vaše dáta zostali v bezpečí, ak dôjde k útoku ransomvérom.

EU: Erasmus+ 2021 – 2027

Z nového, prepracovaného programu Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027, ktorý disponuje rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur (oproti 14,7 mld. eur v období 2014 – 2020) doplneným sumou 2,2 miliardy eur z vonkajších nástrojov EÚ, sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce. Každý verejný alebo súkromný subjekt v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu. 

Program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom. Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 % rozpočtu, nový program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Môže prebiehať medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (napr. iniciatíva „Európske univerzity“), školami, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov (napr. učiteľské akadémie Erasmus+), centrami vzdelávania dospelých, mládežníckymi a športovými organizáciami, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy (napr. centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave) a ďalšími aktérmi v oblasti vzdelávania.

Hlavné prvky programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027
  • Inkluzívny Erasmus+: viac príležitostí dostanú ľudia s obmedzenými príležitosťami vrátane ľudí s rozmanitým kultúrnym, sociálnym a hospodárskym zázemím, ako aj ľudia žijúci vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Novinky zahŕňajú individuálne a triedne výmeny pre žiakov a mobilitu pre vzdelávajúcich sa dospelých. Vďaka malým partnerstvám a využívaniu zjednodušených grantov bude pre menšie organizácie, ako školy, mládežnícke združenia a športové kluby, jednoduchšie podať žiadosť. Program bude mať zároveň aj medzinárodnejší charakter vzhľadom na spoluprácu s tretími krajinami a bude vychádzať z úspešných výmenných projektov a projektov spolupráce predchádzajúceho programu, ktoré sa teraz rozšíria aj o sektory športu a odborného vzdelávania a prípravy.
  • Digitálny Erasmus+: pandémia zdôraznila potrebu urýchliť digitálnu transformáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Program Erasmus+ podporí rozvoj digitálnych zručností v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania. Poskytne kvalitnú digitálnu odbornú prípravu a výmeny prostredníctvom platforiem, akými sú eTwinning, School Education Gateway a Európsky portál pre mládež, a podporí stáže v digitálnom sektore. Nové digitálne formáty, kombinované intenzívne programy, umožnia striedať krátkodobú fyzickú mobilitu s dištančným vzdelávaním a on-line tímovou prácou. Zavedením európskej študentskej karty sa vykonávanie programu ešte viac zdigitalizuje a zjednoduší.
  • Zelený Erasmus+: v súlade s Európskou zelenou dohodou program ponúkne finančné stimuly účastníkom, ktorí využívajú udržateľné druhy dopravy. Zároveň sa v rámci programu bude investovať do projektov, ktoré podporujú informovanosť o environmentálnych otázkach a ktoré uľahčujú výmeny v súvislosti s problematikou zmierňovania klimatickej krízy.
  • Erasmus+ pre mladých ľudí: iniciatíva DiscoverEU sa teraz stáva neoddeliteľnou súčasťou programu Erasmus+ a poskytuje 18-ročným možnosť získať železničný preukaz, s ktorým môžu cestovať po Európe, spoznávať iné kultúry a stretávať sa s ďalšími Európanmi. V rámci programu Erasmus+ sa budú podporovať aj príležitosti na výmenu a spoluprácu, a to formou nových aktivít zameraných na účasť mladých ľudí s cieľom pomáhať im zapájať sa do demokratického života, zvyšovať povedomie o spoločných európskych hodnotách a základných právach a spájať mladých ľudí a subjekty s rozhodovacou právomocou na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni.

Videohovor: Zmena v digitalbankingu

Vybaviť finančné záležitosti bez fyzickej návštevy pobočky banky? Možnosť komunikácie na diaľku zostane obľúbenou aj po skončení pandémie a veľká časť klientov plánuje jej výhody využívať nastálo. Podľa prieskumu VÚB banky by viac než 65 % klientov chcelo aj naďalej komunikovať so svojou bankou prostredníctvom videohovoru. Len 22 % preferuje osobné stretnutie v pobočke. 

Drvivá väčšina opýtaných (až 72 %) sa k videohovoru pripojila prostredníctvom počítača či notebooku, mobilný telefón využilo necelých 25 % klientov. Tablet na komunikáciu s bankou využívajú necelé 3 % zákazníkov. S videohovormi máme za posledný rok už bohaté skúsenosti, pretože len 10 % klientov uviedlo, že ich videohovor s bankou bol vôbec prvým videohovorom v živote. Takmer 74 % opýtaných uviedlo, že za posledný polrok absolvovali viac ako 10 videohovorov.

V minulosti si klienti bánk nechávali návštevu pobočiek na sobotné dopoludnie, resp. víkendy počas nákupov v obchodných centrách. Prieskum VÚB banky ukazuje, že táto možnosť je momentálne úplne v úzadí a víkendové termíny na videohovor s bankárom si nevybral nikto. Komunikácia s bankou na diaľku tak mení roky zaužívané návyky. Víkendy a čas po práci chceme viac tráviť so svojimi najbližšími alebo v prírode. Na on-line komunikáciu s bankou využívame prestávky v práci alebo čas medzi dvoma pracovnými stretnutiami. Takmer 49 % opýtaných preferuje videostretnutie s poradcom v pracovné dni medzi 12. a 17. hodinou. Dopoludňajšie časy na vybavovanie finančných záležitostí uprednostňuje necelých 23 % opýtaných.


Novinka: Pomoc pre tehotné

Od 1. apríla 2021 začne Sociálna poisťovňa poskytovať tehotným ženám po splnení zákonných podmienok novú dávku na zvýšené výdavky v období tehotenstva. Finančnú pomoc môžu získať tehotné ženy, ktoré sú v čase nároku nemocensky poistené: zamestnankyne, živnostníčky či iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), dobrovoľne poistené osoby, resp. tehotné ženy, ktorým vznikne nárok na dávku po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote. 

Na rozdiel od iných dávok nemocenského poistenia ju môžu ženy poberať aj popri práci, teda v období, kedy majú príjem, alebo poberajú iné dávky (napríklad materské, nemocenské, či rodičovský príspevok). K podmienkam priznania nároku patrí tiež dosiahnutie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch. Do tohto obdobia sa môže zarátať aj obdobie prerušeného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo poberania rodičovského príspevku. Pri SZČO a dobrovoľne poistených osobách nesmie navyše nedoplatok na poistnom presiahnuť 5 eur. Nová dávka sa netýka tehotných študentiek, pre tie je určené tzv. tehotenské štipendium, o ktoré treba požiadať príslušnú školu.

Nárok na novú dávku vznikne tehotným ženám od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, teda od 13. týždňa tehotenstva a budú ju poberať až do skončenia tehotenstva (pôrodom, umelým prerušením tehotenstva alebo spontánnym potratom). Výška dávky bude závisieť od dosiahnutých vymeriavacích základov (hrubých príjmov), z ktorých žena odvádzala poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, čo je spravidla predchádzajúci kalendárny rok. Výška dávky predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu. Stanovená je aj jej najnižšia a najvyššia možná hranica. V roku 2021 môže budúca mamička dostávať tehotenské v rozpätí od 215,50 eura do 333,90 eura mesačne.

Nárok si uplatníte prostredníctvom Žiadosti o tehotenské, ktorú vystaví a očakávaný deň pôrodu v nej potvrdí gynekológ na preventívnej prehliadke na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Tlačivo sa doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Elektronický formulár bude k dispozícii na webstránke poisťovne od 1. apríla t. r. Doručiť sa môže elektronicky, poštou alebo osobne. Po ukončení tehotenstva je potrebné pobočke zaslať Potvrdenie o skončení tehotenstva. Rovnako ho vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bolo tehotenstvo ukončené alebo gynekológ, ktorý sa o ukončení tehotenstva dozvedel. Gynekológ na tlačive potvrdí dátum ukončenia tehotenstva. Podrobné informácie o novej dávke sú zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Tehotenské.

streda 31. marca 2021

NBS: Aký moderný je slovenský finančný trh?

Moderné technológie prinášajú nové možnosti aj pre oblasť finančných produktov a služieb. Pokiaľ chcú finančné inštitúcie udržať krok s rýchlo sa meniacou dobou, nemôžu ich ignorovať. Na Slovensku doteraz chýbal ucelený pohľad na využívanie inovácii na finančnom trhu.

Zmenila to Národná banka Slovenska, ktorá koncom roka 2020 uskutočnila dotazníkový prieskum o využívaní inovácií spoločnosťami, ktoré dohliada. Do prieskumu sa zapojilo 53 subjektov zo všetkých hlavných sektorov finančného trhu.

Hlavné zistenia:
  • 57 % respondentov využíva cloud.
  • 40% respondentov umožňuje klientom využívať finančné služby bez fyzickej návštevy obchodného miesta.
  • 32 % respondentov ponúka klientom možnosť využívať mobilnú aplikáciu.
  • 17 % respondentov sa venuje analýze veľkých dát (Big Data).
  • 10 % respondentov využíva dáta o klientoch zo sociálnych sietí.
  • 6 % respondentov využíva umelú inteligenciu (AI).
  • 4% respondentov ponúkajú svojím klientom služby súvisiace s kryptoaktívami.
  • 0 % respondentov využíva blockchain a smart kontrakty.
  • Najinovatívnejšie sú subjekty zo sektora bankovníctva a platobných služieb.
NBS plánuje tento prieskum každoročne opakovať, aby zaznamenala vývoj v oblasti inovácií na slovenskom finančnom trhu. Hlavné zistenia z prieskumu bude prezentovať na pripravovanom seminári o inováciách. Výsledky prieskumu sú podrobnejšie popísané v Prehľade inovácií v dohliadaných subjektoch finančného trhu v SR na svojom webe.

EU: Bezpečnosť potravín

V Európskej únii začalo platiť nariadenie o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci. Návrh na zavedenie tohto nariadenia bol prijatý v roku 2019 v nadväznosti na európsku iniciatívu občanov. Aktuálne sa pripravuje všeobecný plán na zabezpečenie jednotného oznamovania rizika počas celého procesu analýzy rizík.

Nariadením sa posilní spoľahlivosť, objektívnosť a nezávislosť štúdií predložených Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a členské štáty získajú väčšiu úlohu v riadení EFSA. Všetky predložené vedecké štúdie a údaje sa budú aktívne zverejňovať už v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika na úrovni EÚ, a to vo vyhradenej sekcii webového sídla úradu EFSA (s výnimkou prípadov, keď to nie je možné z riadne opodstatnených dôvodov zachovania dôvernosti). Okrem toho a s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie, sa úrad EFSA pred vypracovaním svojho vedeckého výstupu poradí s verejnosťou, ako aj so všetkými ostatnými zapojenými partnermi.

Kvalitu, spoľahlivosť a nezávislosť štúdií, ktoré predkladá priemysel, zabezpečí celý rad opatrení. Ak boli zadané štúdie na podporu budúcej žiadosti o autorizáciu alebo oznámenia v celej EÚ, dotknutí prevádzkovatelia podnikov a laboratóriá musia tieto štúdie oznámiť EFSA vo fáze pred predložením žiadosti. Týmto opatrením sa má zaručiť, aby podniky, ktoré žiadajú o autorizáciu, predložili všetky relevantné informácie a nezatajovali štúdie s nepriaznivými výsledkami.

V nasledujúcich štyroch rokoch Európska komisia uskutoční aj vyšetrovacie misie v laboratóriách, počas ktorých bude posudzovať, či laboratóriá uplatňujú príslušné normy pre testy a štúdie predkladané úradu EFSA v rámci postupu podávania žiadostí. Tieto misie umožnia identifikovať a v prípade potreby napraviť akýkoľvek nesúlad alebo nedostatky. Úrad EFSA pomáha svojim partnerom lepšie pochopiť nové opatrenia a pripraviť sa na ne. Vypracoval celý rad podporných materiálov, akými sú animované inštruktážne videá a často kladené otázky, a usporiadal aj viacero školení.

Členské štáty budú zohrávať významnejšiu úlohu pri zlepšovaní riadenia a vedeckej spolupráce úradu EFSA a pri zabezpečovaní jeho dlhodobej prevádzkovej udržateľnosti. Do riadenia úradu sa zapoja zástupcovia všetkých členských štátov, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti a záujmových skupín potravinového reťazca. Od 1. júla 2022 budú navyše zastúpené v jeho správnej rade. Okrem toho sa v právnych predpisoch stanovuje aktívnejšie zapojenie členských štátov do podpory vedeckej kapacity úradu EFSA tým, že sa do jeho činnosti zapoja špičkoví nezávislí odborníci.


Pandémia: Vplyv aj na sporenie

Väčšina sporiacich Slovákov nemusela v dôsledku pandémie znižovať sumu, ktorú si sporia na bývanie. Naopak, viac ako desať percent mladých ľudí si začalo na tento účel dokonca odkladať vyššiu sumu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zrealizovala pre Prvú stavebnú sporiteľňu prieskumná agentúra Median (508 respondentov vo veku 18 - 55 rokov, 26. február - 5. marec 2021).

Čoraz viac ľudí považuje za dobrý nápad mať odložené bokom peniaze na nevyhnutné výdavky aspoň na niekoľko mesiacov dopredu. Pred pandémiou si finančnú rezervu vytváralo iba o niečo viac ako polovica respondentov (53 %). Príchod pandémie však mnohých prinútil prehodnotiť postoj k svojim úsporám. „Takmer štvrtina respondentov (23 %) deklaruje, že si začali šetriť pravidelne a vytvárať si tak rezervu, v drvivej väčšine 6 mesačnú“, uviedla analytička  Monika Martinková. Väčšina, až 61 percent, si napriek pandémií dokáže na svoje budúce bývanie alebo rekonštrukciu toho aktuálneho sporiť rovnakú čiastku ako pred jej vypuknutím. Jozef Plško dodáva: „Najmä medzi mladšími ľuďmi sú aj takí, čo si v posledných mesiacoch uvedomili potrebu pravidelného sporenia na vlastné bývanie a začali si odkladať viac. Až viac ako desatina mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov si začala na bývanie odkladať vyššiu sumu v porovnaní s obdobím pred pandémiou.“

Podľa prieskumu si väčšina (60 percent) na bývanie mesačne sporí sumu do 100 €. Každý štvrtý respondent odkladá na bývanie čiastku od 100 do 250 eur a 14 percent ľudí dokonca ešte vyššiu sumu. Zaujímavosťou je, že podľa prieskumu si muži sporia vyššie sumy vo výrazne väčšej miere ako ženy. Čiastku nad 250 eur si odkladá 22 percent mužov a iba necelých 6 percent žien. Ľudia sa tiež viac zamýšľali nad vlastnými výdavkami a úsporami. Z prieskumu veľmi jasne vyplynulo, že úplne všetci respondenti sú odhodlaní pokračovať v sporení aj po tom, ako dôsledky pandémie odznejú. Až 83 percent z nich si je tým istých a ďalších 17 percent to považuje za pravdepodobné.

Trend: Hybridný spôsob práce

Tohtoročný prieskum Work Trend Index predstavuje sedem trendov v hybridnom spôsobe práce. Lídri v biznise by mali odolať tendencii vidieť hybridnú prácu ako tradičný spôsob práce. Prechod na hybridný spôsob práce si bude vyžadovať prehodnotenie doterajších spôsobov.

Výsledky prieskumu Microsoft ukazujú, že minulý rok zásadne zmenil spôsob práce:
  • Naše pracovné vzťahy sa obmedzili, ale hybridná práca ich oživí.
  • Čas strávený na stretnutiach sa globálne viac ako zdvojnásobil. Vo februári tohto roku bolo doručených o 40 miliárd emailov viac v porovnaní s minulými rokmi.
  • Práca sa stala ľudskejšou. Takmer 40 % respondentov tvrdí, že sa cítia pohodlnejšie a viac sa osobne vložili do práce. Každý šiesty si tento roku spolu s kolegom aj poplakal.
Sme na prahu zásadnej zmeny práce a pracoviska:
  • 73 percent opýtaných chce, aby ďalej mali flexibilné možnosti práce na diaľku.
  • Zverejňovanie pracovných ponúk týkajúcich sa práce na diaľku na LinkedIn sa počas pandémie zvýšilo viac ako päťnásobne.
  • Viac ako 40 % globálnej pracovnej sily zvažuje tento rok odchod od zamestnávateľa a 46 % sa plánuje teraz presťahovať, keďže môžu pracovať na diaľku.
Stručne povedané, sprístupnenie flexibilnej práce bude mať vplyv na to, kto zostáva, kto odchádza a kto sa pripojí k firme či organizácii. S cieľom pomôcť organizáciám s prechodom na flexibilný štýl práce prináša Work Trend Index 2021 dôležité poznatky zo štúdie realizovanej medzi viac ako 30.000 ľuďmi v 31 krajinách a analýzy množstvo dát dostupných z platforiem Microsoft 365 a LinkedIn. Zahŕňa tiež pohľady a perspektívy odborníkov, ktorí desaťročia študovali spôsoby spolupráce, sociálny kapitál a dizajn pracovísk.

Správa predstavuje sedem trendov hybridného spôsobu práce:
  1. Flexibilný spôsob práce tu zostane.
  2. Manažéri, lídri a vedúci pracovníci nie sú v kontakte so zamestnancami a je potrebné, aby si to uvedomili.
  3. Vysoká produktivita maskuje vyčerpanú pracovnú silu.
  4. Generácia Z je ohrozená a bude potrebovať sa znovu nabiť energiou.
  5. Zmenšujúce sa vzájomné pracovné vzťahy a kontakty ohrozujú inovácie.
  6. Autenticita podnieti produktivitu a pocit pohody zamestnancov ( tzv. well-being).
  7. Talent je všade vo svete hybridnej práce.
Work Trend Index tiež identifikuje päť stratégií pre manažérov a lídrov, ktoré sú potrebné na začatie potrebných zmien:
  1. Vytvorte plán, ktorý umožní ľuďom dosiahnuť extrémnu flexibilitu.
  2. Investujte do priestorov a technológií na preklenutie fyzického a digitálneho sveta.
  3. Bojujte proti digitálnemu vyčerpaniu zhora.
  4. Uprednostnite obnovu sociálneho kapitálu a kultúry.
  5. Prehodnoťte skúsenosti vašich zamestnancov, aby ste rozvinuli ich talent.

utorok 30. marca 2021

Radíme: Neodkladajte výmenu pneumatík

Jazda na zimných pneumatikách je bezpečnejšia, ale len počas zimy. Keď sa už teplota pohybuje nad 7°C, strácajú zimné pneumatiky význam. Napriek tomu, že na prvý pohľad sa tvarom ani vzhľadom príliš nelíšia, zimné a letné pneumatiky sú takmer celkom rozdielne výrobky.

Zatiaľčo zimné pneumatiky zabezpečujú dobrý záber na snehovej pokrývke a dostatočnú priľnavosť na zľadovatenej vozovke, letné pneumatiky majú celkom inú úlohu, napr. pri skutočne hustom daždi musia dokázať odvádzať do strán enormné množstvo vody, až desiatky litrov za sekundu. Konštrukcia letných pneumatík zodpovedá tomu, že sa v lete jazdí spravidla rýchlejšie a často na mokrej vozovke, niekedy aj vo veľmi hustom daždi. Zimné pneumatiky, ktoré majú mäkšiu zmes a celkom iný dezén behúňa, sú v lete výrazne menej bezpečné. Popri tom zvyšujú aj spotrebu a obmedzujú ovládateľnosť vozidla. Výrobcovia pneumatík odporúčajú prezuť, už keď sa priemerná denná teplota zvýši nad hranicu 7 °C aj z toho dôvodu, že dezén zimnej pneumatiky sa pri vyšších teplotách rýchlejšie opotrebováva. „Mäkšia zmes a veľké množstvo drážok majú pri vyššej teplote za následok väčšiu hlučnosť, vyšší počet záberových hrán sa zase negatívne prejavuje na hodnote spotreby. Vozidlo sa pri daždi horšie ovláda a jazda je v každom počasí výrazne menej pohodlná. Predovšetkým sa však zimné pneumatiky pri vyšších teplotách prehrievajú, čo má za následok predĺženie brzdnej dráhy. Zimné pneumatiky sú preto v lete nepohodlné a nehospodárne, ale najmä menej bezpečné“, vysvetľuje Jozef Petrík.

Letné pneumatiky najnovšej generácie stále lepšie slúžia svojmu účelu a na mokrej vozovke ponúkajú ešte kratšiu brzdnú dráhu, a teda aj vyšší stupeň bezpečnosti. To je dôležité najmä z hľadiska ťažších výkonných moderných vozidiel, hlavne stále obľúbenejších modelov SUV, pre ktoré už aj výrobcovia vyvíjajú špeciálne pneumatiky optimalizované pre väčšie a ťažšie športovo úžitkové modely. Preto sa dôrazne odporúča, aby sa ani pri epidémii prezutie vozidla pokiaľ možno neodkladalo. 

EU: Otvorenie programu EU4Health

EU4Health prispeje 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva. Má prispieť k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ účinne reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej silnej Európskej zdravotnej únie.

Ambiciózny program financovania na roky 2021 – 2027 má zaručovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia v Európskej únii v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Program, ktorý Európska komisia navrhla 28. mája 2020, je reakciou EÚ na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo životy lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pacientov, ako aj fungovanie systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Ide o doposiaľ najväčší program EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám aj mimovládnym organizáciám. Program bude realizovať nová Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla t. r.

Cieľom programu EU4Health je:
  • zlepšiť a podporiť zdravie v únii,
  • chrániť obyvateľov EÚ pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
  • zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
  • posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

Trend: Kombinované sieťové útoky

Spoločnosti a organizácie sú stále viac ohrozované kombinovanými útokmi, ktoré využívajú okrem iného aj rastúci počet zistených zraniteľností. Podľa štatistík uvedených v The National Vulnerability Database (NVD) sa v roku 2020 objavilo 18.352 zraniteľností, čo znamená 6-percentný nárast oproti roku 2019. Počet zraniteľností pritom nepretržite rastie od roku 2017.

Hlavne malé a stredné spoločnosti (SMB) zanedbávajú dostatočnú ochranu hneď na viacerých miestach infraštruktúry a kybernetickí útočníci využívajú túto situáciu na kombinované útoky. V rámci primárnej fázy napr. používateľ klikne na webový odkaz v zaslanom emaile a z rizikovej stránky dôjde k doručeniu exploitu, odhaleniu zraniteľností a vírusovému napadnutiu. V sekundárnej fáze potom dôjde s využitím zistenej zraniteľnosti (napr. prehliadača) a metód sociálneho inžinierstva k stiahnutiu ďalšieho malvéru do systému. Viac pokusov znamená vyššiu pravdepodobnosť úspešného útoku.

Zvyšujúca sa početnosť kombinovaných útokov je dôsledkom radu rizikových faktorov, napríklad:
  • SMB organizácie sa domnievajú, že sú pre útočníkov príliš malé a nedôležité, aby sa stali terčom útoku – naopak, kyberútočníci idú tam, kde tušia najmenší odpor;
  • Firmy podceňujú fakt, že viac bezpečnostných vrstiev výrazne znižuje riziko napadnutia systémov;
  • Nie všetky zistené softvérové zraniteľnosti sú známe aj konkrétnym IT administrátorom;
  • Pomalý prístup k záplatovaniu vedie k tomu, že v niektorých organizáciách uplynie až 102 dní od vytvorenia záplaty k jej inštalácii;
  • 57 % prípadov kompromitácie dát sa udialo v priamom dôsledku neaktualizovaného softvéru.
„Viacvrstvová ochrana firemnej siete je dnes úplným základom bezpečnostnej stratégie – jedinou otázkou je, koľko vrstiev je potrebných. Ak vezmeme zmienený príklad kombinovaného útoku, k týmto vrstvám dnes rozhodne patrí skenovanie zraniteľností a automatizovaný patch manažment, ochrana sieťového perimetra (firewall), VPN siete, filtrovanie webových stránok, mailový antispam a antivírusová ochrana koncových bodov," dodal Jozef Kačala.

Aktuálne: Najobľúbenejšie technologické značky

Náš život sa točí okolo technológií viac ako kedykoľvek predtým. Pomocou on-line analytických nástrojov Ahrefs a Google Trends zrealizovali odborníci RebootOnline.com štúdiu zameranú na najobľúbenejšie technologické značky v Európe a na to, ako sa ich popularita zmenila počas pandémie za posledný rok. 

Ročné objemy vyhľadávania boli zdokumentované pre každú z 20 najcennejších technologických značiek a vydelené počtom rokov od ich založenia, aby sa vytvoril štandardizovaný ročný objem vyhľadávania pre každú značku. Najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe so štandardizovaným priemerom 21.869.008 ročných vyhľadávaní je Facebook. Sociálne médium založené v roku 2004 je najobľúbenejšie v Írsku (91.359.320 vyhľadávaní mesačne), Veľkej Británii (81.463.400 vyhľadávaní mesačne) a Taliansku (79.643.310 vyhľadávaní mesačne). Druhou najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe je Google so štandardizovaným priemerom 16.405.202 vyhľadávaní ročne. Spoločnosť založená v roku 1998 najpopulárnejšia vo Veľkej Británii (88.934.770 vyhľadávaní za mesiac), v Nemecku (85.110.050 vyhľadávaní za mesiac) a vo Francúzsku (83.654.820 vyhľadávaní za mesiac). Nsleduje Instagram (2010) na treťom mieste so štandardizovaným priemerom 11.532.553 ročných vyhľadávaní. Tento gigant v oblasti sociálnych médií je najpopulárnejší v Taliansku (24.967.690 vyhľadávaní mesačne), vo Veľkej Británii (23.212.240 vyhľadávaní mesačne) a Nemecku (22.054.690 vyhľadávaní mesačne). K najvýznamnejším značkám v Európe patria tiež Xiaomi a Huawei, dve čínske technologické značky (na štvrtom a ôsmom mieste).  Spoločnosť Xiaomi, založená v roku 2010, dosahuje štandardizovaný priemer 2.896.934 vyhľadávaní ročne, čo je o 155 % viac ako Apple (1.137.912 štandardizovaných ročných vyhľadávaní) a o 345 % viac ako Microsoft (651.013 štandardizovaných ročných vyhľadávaní). Na opačnom konci na 20. mieste je Baidu, založený v roku 2000 s počtom 354.666 vyhľadávaní za rok.

Odborníci RebootOnline.com porovnali priemery Google Trends pre každú technologickú značku v období od marca 2019 do roku 2020 a od marca 2020 do roku 2021, aby stanovili percentuálny nárast a poskytli prehľad o zmenách v popularite. Napriek tomu, že Apple je siedmou najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe, zaznamenala najprudší nárast popularity vďaka Covid-19 s obrovským nárastom Google Trends o 76,3 % za posledný rok. Druhá technologická značka, ktorá si získala najväčšiu popularitu, je Huawei, ktorá od začiatku pandémie zaznamenala 71,4 % nárast Google Trends. Na treťom mieste je Xiaomi s 20 % nárastom Google Trends za posledný rok. Priečky na štvrtom, piatom, šiestom a siedmom mieste obsadili Baidu (17,1 %), Dell (8,5 %), Instagram (8,2 %) a Intel (5,1%). Na opačnom konci máme Google, ktorý zdanlivo najviac klesol v popularite so šokujúcim poklesom priemeru Google Trends od začiatku pandémie o 30,8 %. Ďalšie prekvapivé poklesy možno pozorovať u spoločností Microsoft (-15,3%) a Facebook (-1,1%), ktoré patria medzi hlavné technologické značky.


pondelok 29. marca 2021

Covid-19: Úmrtia na Slovensku

Na Slovensku v roku 2020 podľahlo ochoreniu Covid-19 podľa Štatistického úradu SR celkovo 4.004 ľudí. Koronavírus sa tak stal treťou najčastejšou príčinou úmrtí v krajine. Jeho podiel na všetkých úmrtiach dosiahol takmer 6,8 %.

Počet zomretých na koronavírus sa prudko medzimesačne zvyšoval od októbra, kedy mu podľahlo 488 ľudí, v novembri už 1.251 a v decembri dokonca 2.163. Posledný mesiac roka má tak viac ako polovičný podiel na všetkých Covid-19 úmrtiach v SR (54 %) za rok. V porovnaní s ostatnými príčinami boli úmrtia spôsobené novým vírusom do konca septembra zanedbateľné, v októbri však dosiahli 9 %, v novembri už takmer 21 % a v decembri 29 % zo všetkých úmrtí v SR. Z hľadiska vekovej štruktúry väčšina obetí Covidu-19 patrila do seniorskej vekovej kategórie (nad 65 rokov), tvorili 85 % z počtu zomretých na Covid-19.

Práve koronavírus sa pričinil o to, že počet zomretých v minulom roku v SR dosiahol vyše 59-tisíc osôb, čo je nárast o 10 % v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich päť rokov. Nadúmrtnosť tak predstavovala vlani 5.565 osôb oproti predošlým piatim rokom. Hrubá miera úmrtnosti vlani na Slovensku dosiahla hodnotu 10,82 promile. Teda na 100-tisíc obyvateľov zomrelo počas roka 1.082 ľudí, pričom predchádzajúci päťročný priemer je zhruba o sto osôb nižší (984). Vlaňajšia hrubá miera úmrtnosti je najvyššia za posledných 70 rokov. Súčasne platí, že Covid-19 z tohto celku spôsobil 73 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Situácia sa však odlišovala podľa regiónov. Najvyššiu mieru úmrtnosti mal Trenčiansky kraj s hodnotou 96 zomretých na Covid-19 na 100-tisíc obyvateľov a Nitriansky kraj s hodnotou 91 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Nasledoval Prešovský kraj, s hodnotou 86 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Naopak najmenej nová infekcia zasiahla do úmrtnosti v Bratislavskom regióne, kde to bolo 48 zomretých na 100 tisíc obyvateľov.

Z analýzy počtu úmrtí všetkých príčin, ktoré sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH), mierne narástli tiež úmrtia, kde boli príčinou ochorenia obehového systému a v menšej miere nádory. Tieto dve diagnózy sú dlhodobo na prvých dvoch priečkach príčin úmrtí v našej krajine, sú príčinou pre približne 70 % zomretých. Z celkového počtu vyše 59- tisíc zomretých ľudí skonalo vlani v nemocnici vyše 31-tisíc (53 %) a doma 17-tisíc osôb (29 %). V zariadeniach pre dlhodobo chorých to bolo približne 1,5 tisíca ľudí (3 %). Iná situácia bola pri úmrtiach na infekciu Covid-19, na ktorú zomrelo v nemocničných zariadeniach 87 % osôb a v domácich podmienkach 5 % ľudí.

EU: Covid pas už od leta

Digitálne zelené osvedčenie (covid pas) by malo už od tohtoročného leta malo uľahčiť cestovanie v Európskej únii. Návrh nariadenia na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia predložila Európska komisia 17. marca 2021. Súčasťou je aj návrh samostatného nariadenia, ktorý sa týka občanov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ.

Europoslanci podporili návrh, aby sa predložený text nariadenia, ktoré umožní vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia prerokoval prostredníctvom takzvaného naliehavého postupu podľa čl. 163 Rokovacieho poriadku EP. Väčšina poslancov, ktorí sa zúčastnili na plenárnej rozprave, podporila plán na urýchlené vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie ochorenia COVID-19. Budúce osvedčenie by podľa návrhu Európskej komisie malo obsahovať informáciu o zaočkovaní cestujúceho proti ochoreniu COVID-19, o negatívnom výsledku testu na dané ochorenie alebo o prekonaní nového koronavírusu. Časť poslancov však zároveň zdôraznila, že nová právna úprava musí obsahovať silné záruky v oblasti ochrany údajov osobného i zdravotného charakteru. Viacerí poslanci tiež zásadne odmietli diskrimináciu osôb, ktoré nebudú zaočkované.

Parlament by mal počas nasledujúceho plenárneho zasadnutia v dňoch 26. - 29. apríla 2021 prijať svoj mandát na rokovania s Radou (ministrov) EÚ o konečnom znení novej právnej úpravy, ktorého súčasťou môžu byť aj prípadné poslanecké pozmeňujúce návrhy. Výbor EP pre občianske slobody môže ako gestorský výbor následne požiadať, aby mu bol upravený legislatívny návrh vrátený za účelom začatia rokovaní o jeho finálnom znení s Radou. Výsledok týchto rokovaní by mal byť vo forme kompromisného legislatívneho návrhu schválený oboma zákonodarcami - Európskym parlamentom aj Radou (ministrov) EÚ.




Darknet: Falošné očkovacie certifikáty aj vakcíny

Európsky parlament oznámil, že bude schvaľovať návrh na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia pomocou takzvaného naliehavého postupu. Čierny trh však už ponúka očkovacie certifikáty a aj vyše tisícky vakcín. Podľa tímu Check Point Research ponuky rastú raketovou rýchlosťou: očkovací certifikát  za 250 amerických dolárov, negatívny test za 25 dolárov a jedna dávka vakcíny sa predáva za päťsto dolárov.

Európska komisia predstavila plán na zavedenie COVID-19 certifikátov alebo aj digitálnych zelených pasov. Cestovateľský certifikát by mal obsahovať informáciu s osvedčením o vakcinácii aj negatívnom výsledku testu. Takýto očkovací preukaz sa v blízkej budúcnosti stane pasom, ktorý poskytne jeho držiteľom vstupenku na cestovanie. Aktuálna situácia s nízkou mierou zaočkovanosti svetovej populácie aj neustále reštrikcie zosilňujú už aj tak rastúci dopyt po očkovaní a negatívnych výsledkoch testov, ktoré ich držiteľom ponúkajú určité slobody. Falošné certifikáty umožnia vstúpiť na palubu lietadla, prekročiť hranice, zúčastniť sa na podujatiach, alebo nastúpiť do nového zamestnania. Potenciál očkovacích preukazoch si rýchlo uvedomili zločinci aj hackeri. Falošné certifikáty o očkovaní sú v ponuke na viacerých trhoch darknetu. Ich cena sa pohybuje od 100 do 200 amerických dolárov. Osloveným predajcom stačilo uviesť mená a dátumy, zaslať úhradu a certifikáty prišli obratom. „Množstvo inzercie týkajúcej sa vakcín stúplo na darknete za posledné tri mesiace o 300 percent. Cena jednej dávky vakcíny sa na hackerských fórach pohybuje od päťsto do tisíc amerických dolárov. Medzi inzerovanými nájdete vakcínu od AstraZenecy za 500 dolárov, Johnson&Johnson za 600 dolárov a za rovnakú sumu sa predáva aj vakcína Sputnik“, informuje Andrej Aleksiev. V ponuke je aktuálne vyše 1.200 falošných vakcín a predajcovia pochádzajú z USA a Ruska, ale aj z európskych krajín ako Španielsko, Nemecko a Francúzsko.

Hekerské fóra sú plné ponúk aj s rôznymi typmi negatívnych výsledkov testov. Predajcovia ponuky dopĺňajú aj o špeciálne akcie. Na jednom z fór sú v ponuke falošné výsledky testov, ktoré kupujúci získa do 24 hodín. Ak sa zákazník rozhodne kúpiť dva falošné výsledky testov, tretí dostanete zdarma. „Vlády jednotlivých krajín by mali určite spozornieť. Rýchlosť rastu nelegálneho trhu s falošnými certifikátmi a výsledkami testov a ich dostupnosť je alarmujúca a predstavuje veľké riziko. Aj práve z tohto dôvodu budú členovia našich výskumných tímov aj naďalej pozorne sledovať trendy na darknete a pravidelne o nich informovať“, dodáva Andrej Aleksiev. Objavili sa aj webové stránky, ktoré ponúkajú možnosť vytvorenia autenticky vyzerajúcich negatívnych výsledkov testov. Na jednej webovej stránke je dokonca informácia, že ide o falošné dokumenty, ktoré nesmú byť zneužité na nelegálnu činnosť. Dokumenty sú profesionálne vyrobené, vygenerovanie by nemalo trvať viac ako 30 minút a cena jedného je 25 amerických dolárov.

Veľká noc 2021: Ako sa vyvíjajú ceny potravín

Blížia sa veľkonočné sviatky, počas ktorých si vychutnávame aj tradičné maškrty. Ktoré potraviny sú dnes na Slovensku drahšie a ktoré lacnejšie než vlani? Porovnávacia analýza vychádza údajov Štatistického úradu SR. 

V medziročnom porovnaní, teda oproti rovnakému obdobiu vlaňajška, sa v januári tohto roka ceny potravín znížili o -0,5 % a vo februári o -0,6 %. Podobný medziročný pokles cien potravín sa podľa analytičky Jany Glasovej očakáva aj v marci a apríli t.r. Mierne nižšie ceny potravín ako vlani sú dôsledkom bázického efektu, nakoľko počas prvej vlny pandémie potraviny v našich obchodoch ešte zdražovali. K spomaľovaniu ich cenového rastu začalo  dochádzať až v lete, a to pod vplyvom koronakrízy. Medzimesačne ale ceny potravín na Slovensku už rastú. V januári oproti decembru sa zvýšili až o 1,1 % a vo februári oproti januáru vzrástli o 0,2 %. Zvyšujú sa najmä ceny zeleniny, ovocia, vajec, mliečnych výrobkov a kuracieho mäsa. Zdražovanie potravín má na svedomí predovšetkým rast cien poľnohospodárskych komodít. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa svetové ceny potravín vo februári tohto roka zvýšili už deviaty mesiac a sú najvyššie za posledných viac než 6 rokov. Zdražovanie ovplyvnili hlavne vyššie ceny cukru a rastlinných olejov. Cukor zdražuje hlavne kvôli tomu, že výroba v krajinách, ktoré sú jeho najväčšími producentmi, klesla. Už niekoľko mesiacov sa výrazne zvyšujú aj ceny palmového oleja. Mierny rast bol podľa FAO indexu dosiahnutý v prípade mäsa a mliečnych výrobkov. Na ceny mäsa ale stale vplýva lacnejšie bravčové mäso kvôli moru ošípaných v Európe. Aktuálne sa ale situácia začína meniť, dopyt z ázijskych krajín po mäse z EÚ rastie a jeho ceny pôjdu nahor. Zvyšujú sa aj ceny obilnín na svetovom trhu. Kukurica bola v januári dokonca medziročne drahšia až o viac než 40 % kvôli vysokému dopytu z Číny a slabšej produkcii v USA. Výrazne drahšia je aktuálne na trhoch aj pšenica.

A ako sa budú hýbať ceny potravín v nasledujúcich mesiacoch? Ceny potravín začínajú rásť a očakávame, že sa budú zvyšovať počas prvého tohtoročného polroka. Podpisuje sa pod to rast cien komodít na svetovom trhu. Bravčové mäso je aktuálne lacnejšie kvôli moru ošípaných, ktorý zasiahol chovy v krajinách EÚ a ázijské krajiny prestali kupovať ošípané z Európy. Preto tu vznikol výrazný prebytok, čo stlačilo cenu nadol. Aktuálne ale došlo k zmene situácie a Čína začína opäť vo veľkom skupovať bravčové mäso z Európy, keďže v Ázii vznikli obavy zo šírenia nových kmeňov moru ošípaných. Preto očakávame, že ceny bravčového pôjdu zanedlho hore. Zdražovanie už teraz pociťujeme pri vajíčkach. Môže za to vtáčia chrípka, ktorá zasiahla viaceré krajiny únie vrátane Slovenska a znížila ponuku na trhu. To sa môže neskôr prejaviť aj na rastúcich cenách hydinového mäsa. Smerom nahor sú ceny mäsa tlačené aj zvyšujúcimi sa cenami obilnín, keďže tie sa používajú na kŕmenie zvierat. Smerom nadol ale na ceny mäsa pôsobí zatvorenie reštaurácií, čo znižuje dopyt z ich strany.  Očakávame, že počas tohto roka sa budú zvyšovať aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to kvôli drahším obilninám a vyšším výrobným nákladom pekárov. Prorastovo bude na ceny potravín v prvom polroku pôsobiť aj zdražovanie sóje, cukru, olejov a tiež rastúce ceny ropy. Potraviny totiž treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť do obchodov. Ceny potravín sú ale výrazne ovplyvňované aj počasím a úrodou, ktoré je veľmi ťažké predpovedať. V druhom tohtoročnom polroku, keď príde na trh nová úroda, by sa mala situácia stabilizovať. Nová úroda, pokiaľ bude dobrá, stlačí nadol ceny ovocia a zeleniny. Drahšie obilniny zvýšili záujem farmárov o ich pestovanie, viacero otáznikov ale visí na tým, aká bude tohtoročná úroda vo svete. To následne ovplyvní aj ceny obilnín.

Na základe údajov ŠÚ SR o spotrebiteľských cenách za február 2021 vznikla cenová hitparáda potravín, ktoré bývajú súčasťou veľkonočných nákupov Slovákov. Na čele cenového rebríčka sa umiestnili niektoré druhy ovocia a zeleniny. Najvýraznejšie medziročne zdražel cesnak, a to až o viac než pätinu. Takmer 12 % rast dosiahli pomaranče a približne desatinu si pripísali kiwi aj jablká. Okrem ovocia a zeleniny sa medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom umiestnili aj rastlinné oleje a ryža. Veľkonočné sviatky si mnohí nevedia predstaviť bez rôznych mäsových špecialít, ktoré sú ale dnes drahšie ako vlani. Najviac si priplácame za párky, a to o 6 %. Šunková saláma a údené mäso je drahšie o necelých 5 %, slanina o takmer 4 % a trvanlivá saláma nás vychádza o 1,2 % viac ako vlani. A v rámci jednotlivých druhov mäsa sa v súčasnosti zvyšujú hlavne ceny hovädzieho mäsa, a to o 2 až 4 %. Drahšie ako minulý rok pred Veľkou nocou nás vychádza aj chlieb, cukor a niektoré mliečne výrobky. Drahší je hlavne plesňový syr o zhruba 7 %, kyslé mlieko o 3 % a mierne drahšie sú aj tvrdé syry (o zhruba 1 %). A na čom dokážeme tento rok ušetriť? Pri kúpe niektorého ovocia a zeleniny si výrazne priplatíme, iné ale naopak výrazne zlacnelo. Pred tohtoročnými sviatkami nás vychádzajú lacnejšie uhorky (o takmer štvrtinu), nasledujú mandarínky (o -17 %) a hrozno (o -15 %). Dvojciferný pokles ceny dosiahol aj petržlen, zeler, zemiaky, paprika a banány. A medzi položkami s najväčším cenovým poklesom sa umiestnilo aj bravčové mäso, ktoré zlacnelo o -10 až -15 %. Lacnejšie nás vychádza aj kuracie mäso, a to približne o -4 %. Lacnejšie sú aj niektoré mliečne výrobky, aj keď nie výrazne. O percento menej ako pred rokom zaplatíme v obchode za maslo a mlieko a zhruba o -3 % menej za tvaroh, smotanu a bryndzu.