Rok s pandémiou: Ako sa zmenilo naše nákupné správanie on-line?

Uplynul viac ako rok, odkedy sa na Slovensku potvrdil prvý prípad koronavírusu a svoje brány musela zavrieť väčšina prevádzok. V odpovedi na bezpečnostné a hygienické opatrenia sa nakupujúci aj predajcovia presunuli na internet a to znamenalo najsilnejší rok pre e-commerce v histórii. Kto sú najväčší víťazi uplynulého roku? Aké zmeny nastali v e-commerce? Zmenila pandémia nenávratne spôsob, akým nakupujeme? Pokračuje e-commerce v raste aj naďalej? 

Nie je žiadnym tajomstvom, že uplynulý rok prial e-commerce. Rástol počet e-shopov, ktorých každý mesiac len na Slovensku pribudlo podľa Heureka.sk vyše sto, čo je najviac v porovnaní s poslednými štyrmi rokmi. Pribudli najmä drogérie, obchody so zdravotníckymi pomôckami či so zariadením do domu a na záhradu. Tento vývoj pokračuje aj v roku 2021 – prvé tri mesiace tohto roka zaznamenali ďalší výrazný rast, vo februári to bolo medziročne dokonca viac ako 50 %. Rástol aj obrat v e-commerce. Slováci počas roku 2020 minuli v on-line obchodoch až 1,75 miliardy eur, čo je v porovnaní s rokom 2019 nárast až o 29 %. Pre mnohých ľudí bolo nakupovanie on-line novou skúsenosťou. Až 25 % ľudí prvýkrát v živote nakupovalo knihy, lieky či oblečenie on-line. Rast e-commerce do značnej miery kopíroval obdobia najväčších bezpečnostných obmedzení. „Efekt „hokejky“, teda strmý nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím aj minulým rokom, sme zaznamenali v marci a apríli. Obdobná situácia potom nastala s príchodom jesene a počas predvianočných nákupov. E-shopom sa veľmi darí aj dnes, stále je totiž väčšina obchodov zatvorená, a tak sa vo veľkom nakupuje v e-shopoch“, hovorí Tomáš Braverman.

Uplynulý rok prial viacerým segmentom, ktoré boli v období zavretých kamenných obchodov pre Slovákov nenahraditeľné. Napríklad v segmente jedla a nápojov viedli dlhodobo drahšie alkoholické nápoje, ktoré ale v roku 2020 ustúpili a prenechali prvenstvo tým najzákladnejším trvanlivým potravinám, napríklad cestovinám. Záujem o jedlo a nápoje v e-shopoch medziročne vzrástol až o 93 %. Vzrástla aj popularita domácich spotrebičov (medziročne o 29 %), hitom boli napríklad pekárničky na chlieb. A to nielen na Slovensku, ale ako ukázali štatistiky Heureky, bolo to tak v celom stredoeurópskom regióne. Darilo sa aj tovaru do domu a na záhradu alebo erotickým pomôckam. Jednoznačným víťazom uplynulého roka bol ale športový segment. Ľudia po celom svete, nielen na Slovensku, nahradili cestovanie športom. Celoročne sa vysokej popularite tešili pomôcky na cvičenie do domácnosti, napríklad bežecké pásy či činky. Darilo sa aj bicyklom, kolieskovým korčuliam alebo elektro bicyklom. E-commerce v roku 2020 bol dejiskom zrodu viacerých nečakaných trendov a krátkodobých rastov popularity netypických produktov. Príkladom bola napríklad takzvaná „paralenová panika“, kedy sa začali médiami šíriť správy o nedostupnosti analgetík v lekárňach. V odpovedi na tieto správy zaznamenala Heureka až niekoľkonásobne zvýšený záujem o lieky na tíšenie bolesti v e-shopoch. Na popularitu rôznych typov tovaru mali vplyv aj politici. Nariadenia o povinnosti nosiť rúška či respirátory v interiéroch, doprave a dokonca aj na verejnosti mali tiež priamy vplyv na záujem o tento druh tovaru v internetových obchodoch.

Čo môžeme čakať do budúcnosti? Vysoká popularita on-line nakupovania tu s nami ešte nejaký čas bude. Návštevnosť e-shopov sa určite bude držať vysoko, kým tu s nami bude pandémia. Dá sa očakávať, že veľa ľudí pri online nákupoch ostane tak či tak – aspoň tak sa vyjadrilo až 59 % ľudí v prieskume organizovanom Heurekou. E-shopy totiž ponúkajú zvýšený komfort či širší výber, ktoré mnohým zákazníkom učarovali. Čo sa však môže zmeniť, je objem peňazí, ktoré Slováci minú v e-shopoch. Rast e-commerce až o 29 % v uplynulom roku ostane pravdepodobne neprekonaný. „Nedá sa predpokladať, že tento trend bude udržateľný – skôr naopak. Akonáhle si zákazníci navyknú na online nákupy, budú skôr šetriť a každý výdavok domácnosti budú zvažovať, a tak bude veľkou výzvou uplynulý rok aspoň vyrovnať“, hodnotí očakávania do budúcnosti Tomáš Braverman.

EU: Proti obchodovaniu s ľuďmi

Len v rokoch 2017 až 2018 bolo v Európskej únii vyše 14.000 registrovaných obetí. V celosvetovom meradle dosahujú obchodníci s ľuďmi podľa odhadov ročný zisk vo výške 29,4 miliardy eur. Dopyt po vykorisťovaní má podľa očakávaní pokračovať, pričom obchodníci s ľuďmi presúvajú svoju činnosť do on-line prostredia a pandémia podľa všetkého vytvára podmienky na intenzívnejšie vykorisťovanie. Európska komisia preto predložila novú stratégiu v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi (2021 – 2025) zameranú na predchádzanie trestnej činnosti, postavenie obchodníkov s ľuďmi pred súd, ochranu obetí a posilnenie ich postavenia.

Stratégia nadväzuje na existujúci komplexný právny a politický rámec Európskej únie (EÚ) na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý vychádza zo smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Európska komisia bude naďalej podporovať členské štáty pri vykonávaní tejto smernice a v prípade potreby navrhne revízie s cieľom zabezpečiť jej vhodnosť na daný účel. Pri vykonávaní tejto stratégie bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Stratégia sa ďalej zameriava na tieto aspekty:

• Zníženie dopytu, ktorý podporuje obchodovanie s ľuďmi: Komisia posúdi možnosť stanovenia minimálnych pravidiel EÚ, ktorými sa kriminalizuje využívanie služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi, a spolu s vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti zorganizuje preventívnu kampaň zameranú na vysokorizikové odvetvia. Komisia takisto zváži posilnenie smernice o sankciách voči zamestnávateľom a navrhne právne predpisy v oblasti správy a riadenia spoločností s cieľom objasniť povinnosti spoločností, pričom poskytne usmernenia týkajúce sa náležitej starostlivosti s cieľom pomôcť pri predchádzaní nútenej práci.
• Rozloženie obchodného modelu obchodníkov s ľuďmi on-line a off-line: Komisia bude viesť dialóg s internetovými a technologickými spoločnosťami s cieľom obmedziť využívanie on-line platforiem na nábor a vykorisťovanie obetí. Okrem toho bude podporovať systematickú odbornú prípravu pracovníkov orgánov presadzovania práva a justičných orgánov v oblasti odhaľovania a riešenia prípadov obchodovania s ľuďmi.
• Ochrana a podpora obetí a posilnenie ich postavenia s osobitným zameraním na ženy a deti: Cieľom stratégie je zlepšiť včasnú identifikáciu obetí a ich usmernenie na ďalšiu pomoc a ochranu, podporiť programy na posilnenie postavenia obetí a uľahčiť opätovnú integráciu. Komisia bude financovať aj odbornú prípravu zameranú na rodový prístup a potreby detí s cieľom pomôcť polícii, sociálnym pracovníkom, príslušníkom pohraničnej stráže či zdravotníckemu personálu odhaľovať obete.
• Podpora medzinárodnej spolupráce: Keďže polovicu obetí identifikovaných v EÚ tvoria občania krajín mimo EÚ, kľúčom k riešeniu problému obchodovania s ľuďmi je spolupráca s medzinárodnými partnermi. Na pomoc v boji proti obchodovaniu s ľuďmi v krajinách pôvodu a tranzitu využije EÚ celú škálu nástrojov zahraničnej politiky, ako aj operačnú spoluprácu. To zahŕňa osobitné dialógy o ľudských právach a bezpečnosti, posilnenú spoluprácu s Radou Európy a pravidelnú a cielenú komunikáciu, činnosť a výmenu informácií s delegáciami EÚ v partnerských krajinách. Činnosť obchodníkov s ľuďmi spočívajúcu v presune obetí na účely vykorisťovania do Európy pomôže narušiť aj pripravovaný akčný plán proti prevádzačstvu migrantov.

Darknet: V ponuke kreditné karty, falošné identity aj útoky na profily

Výskumný tím Check Point Research informoval o odhalení ďalšieho prekvitajúceho nelegálneho obchodu na darknete. V ponuke sú ukradnuté osobné údaje, falošné doklady, hackerské nástroje, útoky aj kybernetické hrozby. Kreditná karta sa na darknete predáva za 300 amerických dolárov a cestovný pas za 1.500 amerických dolárov. Vzdialená kontrola cudzieho mobilného telefónu je dostupná za 700 dolárov.

„Hlavnou motiváciou kybernetických zločincov sú zisky. Ponuku na darknete rozšírili aj o kybernetické útoky a hrozby, ktorých terčom môžu byť organizácie aj jednotlivci. Obeťou sa môže stať ktokoľvek a finančné škody môžu byť obrovské“, uviedol Andrej Aleksiev. Spoločnosť Cybersecurity Ventures k tomu vyčíslila aj výšku možných škôd spôsobených kybernetickým zločinom v roku 2021. Predpokladá sa, že dosiahne sumu šesť biliónov amerických dolárov. Odborníci z Check Point na konkrétnych prípadoch upozorňujú, že množstvo informácií na darknete je obrovský a najmä celosvetový problém. Na pokus o zneužitie prihlasovacích bankových údajov stačí, ak ste raz platili v nesprávne zabezpečenom internetovom obchode, alebo sa vaša banka stala terčom útokov. Výsledkom nelegálneho konania je predaj kreditnej karty s minimálnym zostatkom 1.500 amerických dolárov za sumu 300 dolárov. Karta so zostatkom 5.000 amerických dolárov je predávaná za zvýhodnenú cenu 600 dolárov. Hekeri obchodujú aj s prihlasovacími údajmi, ktorých zabezpečeniu správcovia webových stránok nevenujú dostatočnú pozornosť. Cena údajov závisí od obľúbenosti webu alebo od počtu návštevníkov. Na darknete končia aj dáta v podobe ukradnutých identít alebo prihlasovacích údajov k mailovým účtom. Falošné európske vodičské preukazy sa predávajú za 550 eur, cestovné pasy za 1.500 eur.

Kybernetickí zločinci často a radi spolupracujú, čo vytvára priestor na ich špecializáciu. Niektorí sa venujú získavaniu dát, iní ich následnému zneužitiu. V ponuke je heknutie facebookového a twitterového účtu, ktoré stojí 500 amerických dolárov. Vzdialená kontrola cudzieho mobilného zariadenia stojí 700 amerických dolárov a DDoS útok na zabezpečené webové stránky stojí na 900 amerických dolárov za mesiac. Za 1.800 dolárov je na predaj celý balík s prístupom k zariadeniu, účtu aj požadovaným údajom. Dostať sa ku kybernetickým hrozbám, ukradnutým osobným údajom aj firemným informáciám je čoraz jednoduchšie. Podpora a pomoc hackerov s nastavením hrozieb zapríčinila, že sa vo svete kybernetického zločinu začali pohybovať dovtedy neškodní zločinci. Preto je nevyhnutné, aby spozorneli nielen organizácie, ale aj jednotlivci.

Výzva: Príspevok na zateplenie rodinného domu

Pre veľký záujem zo strany majiteľov rodinných domov vyhlásilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR ďalšiu, v poradí ôsmu výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie starších rodinných domov. Žiadosti bude možné podávať elektronicky v máji.

Žiadosti o príspevok bude možné elektronicky podávať v termíne od 18. mája 2021 o 8:00 hod. do 30. júna 2021, resp. do naplnenia počtu 200 elektronicky zaevidovaných žiadostí o príspevok. Podmienky poskytnutia príspevku sa nemenia. Záujemcovia môžu získať príspevok do výšky 8.800 eur.

Žiadateľom o príspevok môže byť fyzická osoba, ktorá je vlastníkom rodinného domu, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a je občanom Európskej únie. Ak je rodinný dom vo vlastníctve viacerých osôb, tak

• v prípade podielového spoluvlastníctva viacerých fyzických osôb je potrebné predložiť písomný súhlas všetkých spoluvlastníkov s podaním žiadosti o príspevok a plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o poskytnutí príspevku, prijímanie doručovaných písomností týkajúcich sa konania a na vyplatenie poskytnutého príspevku s úradne osvedčenými podpismi spoluvlastníkov,
• prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné predložiť plnomocenstvo druhého z manželov na zastupovanie v konaní o poskytnutí príspevku a prijímanie doručovaných písomností týkajúcich sa konania s úradne osvedčeným podpisom.

Všetky informácie a podmienky poskytnutia príspevku na zateplenie rodinného domu sú dostupné na novom webovom portáli www.byvajteusporne.sk.

Post-pandemický paradox: Neefektívna ochrana

Výsledky pravidelného ročného prieskumu Cyber Protection Week pri príležitosti Svetového dňa zálohovania predstavil Acronis. Tohtoročná správa poukazuje na zvýšenú snahu organizácií posilniť v post-pandemickom období svoju ochranu dát, avšak tiež na vysokú neefektívnosť vynakladaných investícií.

V roku 2020 veľa spoločností nakúpilo nové systémy v snahe zabezpečiť pracovníkov na diaľku, avšak vyzerá to tak, že sa tieto investície minuli účinku. Osemdesiat percent organizácií dnes súbežne prevádzkuje najmenej 10 bezpečnostných riešení zameraných na ochranu dát a kybernetickú bezpečnosť, pričom viac než polovica z nich vlani utrpela výpadky prevádzky v dôsledku straty dát. Zistenia, ktoré vyplývajú z dopytovania viac než 4.400 IT používateľov a administrátorov z 22 krajín celého sveta, vyvracajú mylnú predstavu o tom, že prostým pridaním viacerých riešení je možné vyriešiť všetky výzvy kybernetickej bezpečnosti a ochrany. Naopak, existencia viacerých jednotlivých riešení od najrôznejších dodávateľov spôsobuje komplikovanejšiu správu a horší prehľad o bezpečnostných situáciách, čo paradoxne vedie k zvýšeniu rizík. „Tohtoročná štúdia Cyber Protection Week jasne ilustruje fakt, že viac riešení ešte neznamená vyššiu úroveň ochrany, pretože využívanie individuálnych nástrojov na riešenie individuálnych hrozieb je komplikované, neefektívne a nákladné. Tieto zistenia potvrdzujú naše presvedčenie, že východiskom je ucelená kybernetická ochrana integrujúca funkčnosti ochrany dát, kybernetickej bezpečnosti a ochrany koncových bodov do jedného riešenia“, zhodnotil Sergej Beloussov.

Najzaujímavejšie dáta prieskumu:

• 83 % bežných používateľov strávilo vlani pri svojich IT zariadeniach viac času než v predchádzajúcom roku, avšak iba polovica podnikla nejaké kroky na zlepšenie ich ochrany.
• Až 10 % používateľov a 3 % IT administrátorov vôbec nezálohujú.
• Ak by ich dáta boli bez ich vedomia modifikované, 68 % používateľov a 20 % IT administrátorov by sa to vôbec nedozvedelo, pretože ich riešenia to nedokážu odhaliť.
• 43 % používateľov nevie, či ich anti-malvérové riešenia dokážu zastaviť zero-day útoky, pretože takúto informáciu im ich riešenia neponúkajú;
• 10 % IT administrátorov nevie, či ich organizácia má povinnosť chrániť súkromie spravovaných dát, čo môže viesť k implementácii chybnej bezpečnostnej stratégie a značnému riziku pokuty.

Každý IT administrátor, ktorý musí v rámci svojej práce používať veľa riešení, časom stráca prehľad o celkovej úrovni zabezpečenia organizácie. Nielenže si musia pamätať, ktoré riešenie zabezpečuje konkrétnu časť IT infraštruktúry, ale navyše musia neustále prepínať medzi ovládacími panelmi, čo vedie k neprehľadnej a neefektívnej správe.

EU: Digitálny zelený certifikát

Európska komisia 17. marca 2021 predložila návrh nariadenia o digitálnom zelenom certifikáte na uľahčenie voľného pohybu v Európskej únii (EÚ) a sprievodný návrh na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v únii. Tento týždeň sa o návrhu tohto certifikátu a súvisiacich aspektoch ochrany údajov diskutovalo aj v Európskom parlamente.

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders vo Výbore pre občianske slobody zdôraznil cieľ návrhu, ktorým je uľahčenie voľného pohybu a nediskriminácie občanov EÚ počas pandémie. Poslancov ubezpečil, že Európska komisia je pripravená dokončiť potrebné technické práce na infraštruktúre do konca júna a z certifikátov by nemala vzniknúť centrálna databáza na úrovni EÚ. Viacerí europoslanci varovali pred tým, aby sa osvedčenie nestalo „de facto“ predpokladom pre cestovanie po Európe, čo by narušilo jeho zamýšľaný účel uľahčenia voľného pohybu. Naliehavo vyzvali Európsku komisiu, aby zostala ostražitá a presadzovala voľný pohyb tvárou v tvár potenciálnym krokom členských štátov.

Poslanci tiež poukázali na nedostatok konsenzu v otázke získania imunity a poznamenali, že Európska komisia bude musieť pri navrhovaní osvedčenia brať do úvahy budúci vedecký vývoj a medzinárodné normy. V diskusii sa hovorilo aj o situácii osôb očkovaných vakcínami, ktoré v súčasnosti EMA neuznáva. Niekoľko poslancov požadovalo objasnenie vzťahu medzi certifikátom EÚ a podobnými, ale samostatnými národnými iniciatívami v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú ich vlastnými zdravotnými certifikátmi. Iní poslanci tiež poukázali na to, že občania nevyhnutne potrebujú prístup k dostupným testom PCR, aby sa zabránilo možnej diskriminácii neočkovaných osôb.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov Wojciech Wiewiórowski predstavil výboru spoločné stanovisko EDPS a Európskej rady pre ochranu údajov k návrhu Európskej komisie. Poslanci zdôraznili potrebu mať v technických riešeniach vysoké štandardy ochrany údajov v súlade s pravidlami EÚ na ochranu údajov a súkromím už od návrhu, ako aj jasné vymedzenie toho, kto je zodpovedný za zber a spracovanie údajov.

Inflácia: V marci zrýchlila na 1,4 %

Medziročný rast cien tovarov a služieb dosiahol na Slovensku v marci úroveň 1,4 %. Rast cien zrýchlil druhý mesiac po sebe (v januári bola inflácia 0,7 % a vo februári 0,9 %). V medzimesačnom porovnaní, teda oproti februáru t. r., rástli ceny taktiež rýchlejšie ako v predchádzajúcich mesiacoch, a to až o 0,5 %. Pod vyššiu marcovú infláciu sa podpísali hlavne drahšie pohonné látky a tiež zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov.

V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška najrýchlejšie rástli ceny v kategórii alkohol a tabak (až o 8,1 %) kvôli spomínanej vyššej spotrebnej dani. Nasledovali ceny za pošty a spoje (rast o 6,6 %) a ceny v doprave (o 5,2 %) kvôli drahšej rope. Lacnejšie ako v rovnakom období vlaňajška nás vo februári vychádzalo hlavne bývanie a energie (o -1,1 %) a tiež potraviny (o -0,9 %). Práve tieto položky pôsobili v marci brzdiaco na infláciu. Ceny energií klesli vďaka zlacneniu elektriny a plynu od začiatku tohto roka. Ceny potravín sú medziročne nižšie v dôsledku bázického efektu, keďže v úvode minulého roka potraviny výrazne zdražovali. V cenách potravín sa prejavuje aj dobiehajúci vplyv lacnejších agrokomodít z minulého roka. Na mesačnej báze, teda oproti februáru, potraviny taktiež mierne zlacneli, a to o -0,2 %. Efekt lacnejších potravín ale bude len dočasný.

Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo, resp. bude postupne zrýchlovať. Smerom nahor ju budú tlačiť hlavne vyššie ceny benzínu a pridá sa aj zdražovanie potravín. Poľnohospodárske komodity na svetovom trhu totiž už mieria nahor, takže v nasledujúcich mesiacoch budú pôsobiť prorastovo na infláciu. Za celý tento rok očakáva priemernú infláciu na úrovni 1,5 %. Rastúci dopyt z Číny po bravčovom mäse z Európy povedie k tomu, že ceny bravčového pôjdu zrejme zanedlho hore. Zdražovanie sa zrejme prejaví pri vajíčkach, pod čo sa podpisuje aj vtáčia chrípka. To sa môže neskôr prejaviť aj na vyšších cenách hydinového mäsa. Očakávame, že počas tohto roka sa budú zvyšovať aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to kvôli drahším obilninám a vyšším výrobným nákladom pekárov.V druhom polroku bude ceny potravín ovplyvňovať nová úroda. Pokiaľ bude dobrá, stlačí nadol ceny ovocia, zeleniny či obilnín.

Radíme: Nové pandemické ošetrovné a nemocenské

Sociálna poisťovňa od 1. apríla do 30. apríla 2021 zvýši pandemické nemocenské dávky na 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, automaticky, na základe novely zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 10. apríla 2021. Vláda zároveň získala právomoc počas krízovej situácie upraviť výšky aj podmienky nároku na tieto dávky svojim nariadením, teda bez ďalšej zmeny zákona.

V apríli 2021 Sociálna poisťovňa zvýši dva druhy pandemických dávok:

• pandemické ošetrovné, OČR (starostlivosť o deti do dovŕšenia 11. roku alebo 18. roku veku, ak sú zdravotne ťažko postihnuté, z dôvodu napr. uzavretia detských jasieľ, škôlky alebo školy alebo ošetrovanie chorého dieťaťa do dovŕšenia 16 rokov veku),
• pandemické nemocenské (iba za obdobie karanténneho opatrenia alebo izolácie počas krízovej situácie).

Pandemické dávky sa budú zvyšovať bez podania žiadosti poistenca. O zvýšení dávok nebude Sociálna poisťovňa vydávať rozhodnutie, zvýšenú dávku poistencovi iba automaticky vyplatí.

V apríli 2021 bude mať poistenec nárok na pandemickú OČR vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu / pravdepodobného vymeriavacieho základu. Nemusí podávať osobitnú žiadosť, platia postupy ako doteraz – o dávku počas krízovej situácie (od 12. marca 2020) stačí požiadať len raz. Každý mesiac však treba zaslať pobočke vyplnený formulár Čestného vyhlásenia, v ktorom poistenec vyznačí dni, počas ktorých sa o dieťa za daný mesiac staral. Ak teda poistenec pošle Čestné vyhlásenie za apríl, Sociálna poisťovňa mu za príslušné dni vypočíta dávku automaticky vo výške 75 % vymeriavacieho základu. Zvýšenie pandemického OČR v apríli 2021 na 75 % denného vymeriavacieho základu  / pravdepodobného vymeriavacieho základu nesúvisí so znovu rozhodnutím o nároku na pandemické OČR.

Novela zákona o sociálnom poistení umožňuje poistencovi od 10. apríla 2021 požiadať o znovu posúdenie nároku na pandemické ošetrovné. Ide napríklad o situáciu, ak mu počas krízovej situácie už raz nárok na dávku nebol priznaný (pôvodne nesplnil podmienky nároku, ale jeho životná situácia sa odvtedy zmenila, napr. mu počas roku 2020 vzniklo nemocenské poistenie), alebo mu bolo pandemické OČR priznané v nižšej sume, ako by bolo priznané v súčasnosti (má už napr. vyšší vymeriavací základ – mzdu – z ktorého odvádzal poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období), resp. ako SZČO doplatil dlžné poistné. Poistenec si však musí byť vedomý, že ak na základe žiadosti o znovu rozhodnutie o nároku na ošetrovné nárok na dávku nevznikne, jej vyplácanie sa ukončí.

Prehodnotenie nároku na pandemické OČR Sociálna poisťovňa uskutoční na základe podanej žiadosti. Formulár je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Nárok na pandemické OČR bude možné prehodnotiť 2x ročne, a to od prvého dňa potreby starostlivosti/ošetrovania počas krízovej situácie nasledujúcom po účinnosti novely zákona (teda najskôr od 10. 4. 2021), resp. po 30. 6. 2021 a po 31. 12. 2021. Ak napríklad poistenec požiada o znovu rozhodnutie o dávke v apríli 2021, nárok mu vznikne najskôr od 10. apríla 2021, nie spätne. Ak by mu nárok trval aj ďalej a opäť sa mu zmenila životná situácia, o nové rozhodnutie môže požiadať najskôr po 30. júni 2021. Nárok mu potom vznikne najskôr od 1. júla 2021, tiež nie spätne. A podobne to platí aj pre koniec roka – novú žiadosť bude môcť podať po 31. decembri 2021 a nárok mu vznikne od 1. januára 2022. Po podaní žiadosti pobočka začne konanie a vydá nové rozhodnutie, ktoré bude platiť dovtedy, kým poistenec nepožiada o nové znovu prehodnotenie nároku na dávku, najdlhšie do skončenia krízovej situácie. Pobočka má na rozhodnutie 60-dňovú lehotu. 

Pandemické nemocenské uhrádza Sociálna poisťovňa už od 1. dňa nariadenej karantény alebo izolácie, a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (hrubej mzdy). V mesiaci apríl 2021 sa výška tejto dávky zvýši na 75 % z denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa tak urobí automaticky, nie je k tomu potrebná osobitná žiadosť. Stačí tak ako doteraz, aby ošetrujúci lekár potvrdil príslušné tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu karantény alebo izolácie a za obdobie takto potvrdenej karantény alebo izolácie bude za mesiac apríl 2021 vyplatené nemocenské vo zvýšenej sume. Samotné podmienky nároku na pandemické PN sa nemenia. Hlavnou podmienkou je, aby bol poistenec v deň vzniku pracovnej neschopnosti nemocensky poistený, resp. mu plynula ochranná lehota; pri SZČO a dobrovoľne poistených osobách nesmie byť navyše nedoplatok na poistnom vyšší ako 5 eur. Nárok má teda nemocensky poistený zamestnanec, SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, ktorým ošetrujúci lekár potvrdí dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu karantény alebo izolácie.

Novinka: Saldokonto

Finančná správa pripravila ďalšiu novinku a pre aktívne elektronicky komunikujúcich daňovníkov sprístupňuje saldokonto. Klienti finančnej správy tak získajú prehľad o stave na svojom osobnom účte z pohodlia domova bez nutnosti osobnej komunikácie s finančnou správou. Saldokonto im umožní získať informácie o neuhradených a uhradených predpisoch, nedoplatkoch, preplatkoch, či preddavkoch a skontrolovať si tak prípadné nezrovnalosti.

Údaje o príslušnej dani sa budú zobrazovať rozčlenené: celková suma, vyrubené, uhradené, neuhradené pred splatnosťou, neuhradené po splatnosti, v prípade dane z príjmov resp. dane z motorových vozidiel predpísané preddavky, uhradené preddavky. Okrem toho si budú môcť daňové subjekty prezerať aj obraty za vybratú daň a skontrolovať si, či ju platia v správnej výške, načas a či nemajú podlžnosti. Údaje bude finančná správa pravidelne aktualizovať. Aktuálne údaje vyplývajúce z daňových priznaní podaných za rok 2020 sa v saldokonte objavia postupne, keďže podané daňové priznania sa v súčasnosti ešte spracovávajú. Finančná správa bude uhradené predpisy zobrazovať s históriou jedného roka, predpisy uhradené po lehote splatnosti jeden rok po dátume poslednej úhrady, preddavky s históriou dvoch rokov. Prístup do osobného účtu daňovníka bude môcť mať aj štatutárny zástupca a zástupca s generálnou mocou, alebo používatelia s obmedzeným prístupom k službám portálu finančnej správy, ak majú vyznačené oprávnenie Osobný účet – prístup k údajom,.

Projekt saldokonto je ďalším krokom v digitalizácii finančnej správy. Cieľom je uľahčovať komunikáciu klientov s finančnou správou bez nevyhnutnosti osobnej návštevy. Ďalším proklientskym projektom, na ktorom pracuje, bude v tomto roku zavedenie obojsmernej komunikácie.

EIC Akcelerátor: Prvé výzvy

Po spustení Európskej rady pre inováciu (EIC) a oznámení prvých možností financovania vyhlásila Európska komisia prvé výzvy v rámci nástroja EIC Akcelerátor. Cieľom finančných prostriedkov vo výške viac ako 1 miliarda EUR je pomôcť pri rozširovaní činnosti startupov a malých a stredných podnikov, ktoré majú potenciál dosiahnuť veľký vplyv. Hoci viac ako polovica finančných prostriedkov je určená pre prelomové inovácie v ktorejkoľvek oblasti, 495 miliónov EUR je vyčlenených na inovácie, ktoré podporujú Európsku zelenú dohodu, ako aj digitálne a zdravotnícke technológie.

EIC Akcelerátor sa zameriava na vedecké alebo technologické objavy, ktoré si vyžadujú značné finančné prostriedky v dlhšom časovom horizonte pred tým, než začnú generovať výnosy. V prípade takýchto inovácií je často ťažké získať financovanie, keďže sú s nimi zvyčajne spojené príliš vysoké riziká a sú náročné na čas. Toto financovanie umožňuje inovátorom získať celú sumu investícií, ktoré potrebujú na rozšírenie svojej činnosti v kratšom časovom rámci. Nástroj pôsobí ako katalyzátor na prilákanie ďalších investorov potrebných na rozšírenie rozsahu inovácií. Tento jedinečný model financovania ponúka granty pre startupy a MSP vo výške do 2,5 milióna EUR v kombinácii s kapitálovými investíciami prostredníctvom fondu EIC v rozmedzí od 500.000 do 15 miliónov EUR. Okrem finančnej podpory môžu všetky projekty využívať služby podnikateľskej akcelerácie, ktoré poskytujú prístup k špičkovým odborným znalostiam, podnikom, investorom a subjektom pôsobiacim v príslušnom ekosystéme.

Európska komisia takisto otvorila program EIC Prieskumník, ktorý disponuje rozpočtom 168 miliónov EUR. Interdisciplinárne tímy výskumných pracovníkov môžu požiadať o granty na výskum a inovácie, ktoré im pomôžu realizovať ich prelomové nápady a ktoré budú mať transformačný pozitívny vplyv na naše hospodárstvo a spoločnosť. Granty vo výške od 3 do 4 miliónov EUR budú určené na prelomové technológie, ktoré budú riešiť globálne výzvy a zlepšia náš život.

LinkedIn: Únik dát z ďalšej sociálnej siete

Po úniku dát z až 500 miliónov facebookových profilov hlásia hekeri ďalší úlovok. Tentoraz prišiel na rad LinkedIn a informácie z ďalšej pol miliardy profilov sa môžu dostať do rúk kohokoľvek, kto bude ochotní za ne zaplatiť. Podľa najnovších informácií sa v databáze nachádzajú profilové ID, korešpondujúce URL adresy, celé mená, emailové adresy, telefónne čísla či odkazy na profily sociálnych sietí dotknutých používateľov. Odborníci na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies preto opäť radia, čo robiť, aby ste sa nestali obeťou phishingu.

Masívny únik dát, ktorého súčasťou sú aj viaceré slovenské účty, môže byť využitý na rôzne hekerské útoky, napríklad phishing či spam. Vladimír Palečka, expert na kyberbezpečnosť, dodal: „Ako dôkaz, že ide o relevantnú databázu, ponúka heker vzorku obsahujúcu 2 milióny používateľských dát za približne 2 USD. Heker pritom tvrdí, že vlastní nielen 500-miliónovú databázu, ale aj ďalšie archívy obsahujúce desiatky miliónov záznamov. Keďže ide o významné percento z celkovej používateľskej základne tejto sociálnej siete, odporúčame neriskovať a v prvom rade si zmeniť používateľské heslo, a to pokiaľ možno, okamžite. Takisto treba byť obozretný a pri podozrivých emailoch, ktoré vám pristanú v schránke, ich treba radšej dvakrát prečítať, než zareagujete. Phishingové emaily sú dnes veľmi sofistikované, vedia relatívne dobre po slovensky, snažia sa napodobniť rôzne existujúce inštitúcie a vylákať tak od užívateľa peniaze alebo prístupové údaje.”

Heker, ktorý údajne disponuje touto obrovskou databázou pritom žiada za svoj úlovok relatívne nízku sumu, a to štvorcifernú sumu vyplatenú v kryptomene. Za túto sumu sa tak môže ktokoľvek dostať k citlivým údajom, na základe ktorých sa môže obohatiť o ďaleko vyššie sumy, než je kúpna cena databázy. „Opakovanie je matka múdrosti, no vo všeobecnosti platí vždy to isté - je potrebné dávať pozor na to, čo v mailovej komunikácii otvárame, na ktoré odkazy klikáme a či je odosielateľ emailu ten, za ktorého ktorého sa môže útočník vydávať. Takisto si treba zmeniť heslo k LinkedIn účtu a, pokiaľ možno, aktivovať dvojfaktorovú autentifikáciu, ktorá dokáže ochrániť účet aj v prípade úniku dát. No a na záver, dajte si pozor na podozrivé správy na LinkedIn a žiadosti o pripojenie, a to najmä od cudzincov. Radím na ne radšej nereagovať”, uzatvára Palečka.

Upozorňujeme: Preventívne užívanie acylpyrinu

V súvislosti s očkovaním proti Covid-19 sa objavili odporúčania na zvládnutie prípadných nežiadúcich účinkov užívaním kyseliny acetylsalicylovej (Acylpyrin) v dávke 500 mg na zníženie rizika výskytu krvných zrazenín. Slovenská lekárnická komora upozorňuje, že to nie je v súlade s oficiálnym stanoviskom Európskej liekovej agentúry a ani so žiadnym iným publikovaným vedeckým odporúčaním. Takéto experimentálne podávanie lieku dôrazne neodporúča a žiada svojich členov, farmaceutov verejných lekárni, aby v tomto duchu poskytovali odborné konzultácie prípadným záujemcom o tento liek v uvedenej „indikácii“.

Kyselina acetylsalicylová sa v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku v uvedenej dávke odporúča podávať iba v opodstatnených prípadoch – zvýšená telesná teplota, bolesť, zápal a iba u pacientov, u ktorých nie je takáto liečba kontraindikovaná. Liek je rizikový u pacientov pri akútnej vredovej chorobe žalúdka alebo dvanástnika, pri bronchiálnej astme a pri krvácavých stavoch.Na uľahčenie príznakov po očkovaní odporúčame lieky s obsahom paracetamolu a ibuprofenu, ktorých použitie je však rovnako ako u všetkých liekov potrebné konzultovať s lekárom alebo farmaceutom, hlavne vzhľadom k prípadným kontraindikáciám a liekovým interakciám.

Antiagregačné pôsobenie kyseliny acetylsalicylovej je dokázané v dávkach, ktoré sú v Slovenskej republike registrované v liekoch s obsahom 30 mg a 100 mg tohto liečiva. Avšak rovnako, ako nie je dávka 500 mg kyseliny acetylsalicylovej určená na prevenciu vzniku krvných zrazenín, tak ani tieto nižšie dávky nie sú žiadnou vedeckou či liekovou autoritou odporúčané na použitie v rámci samoliečenia potenciálnych komplikácií po očkovaní súvisiacich so zrážanlivosťou krvi a množstvom krvných doštičiek

Samovoľné užívanie týchto liekov bez príslušnej konzultácie s lekárom alebo farmaceutom predstavuje pre pacienta (laika) zvýšené riziko ďalších zdravotných komplikácií.

Malvér: Zmeny finančných hrozieb

Podľa správy spoločnosti Kaspersky Finančné kybernetické hrozby v roku 2020 sa síce celkový objem hrozieb prostredníctvom počítačov alebo mobilných telefónov znížil, ale kyberzločinci začali využívať nové a pokročilé techniky šírenia malvéru. Z geografického hľadiska boli útoky diverzifikovanejšie a rozsiahlejšie, najmä čo sa týka mobilného finančného malvéru. Ide o tradične lukratívnu oblasť, kde si vývoj vyžiadal zmenu taktiky kyberzločincov, najmä u mobilných bankárov, nakoľko špecifický typ malvéru je navrhnutý tak, aby kradol prihlasovacie údaje používateľov alebo dokonca priamo finančné prostriedky z ich účtov.

V roku 2019 patrilo do prvej desiatky krajín s najvyšším percentom používateľov, ktorí sa stretli s bankovým Android malvérom Rusko, Južná Afrika, Austrália, Španielsko, Tadžikistan, Turecko, Spojené štáty americké, Taliansko, Ukrajina a Arménsko. V roku 2020 sa situácia úplne zmenila. Experti spoločnosti Kaspersky zdôrazňujú, že v rebríčku došlo k zmenám na všetkých pozíciách. Rusko, dlhoročný líder v tejto kategórii, sa posunulo v roku 2020 až na siedme miesto. Zároveň Japonsko a Taiwan, ktoré sa v roku 2019 na zozname postihnutých krajín ani nenachádzali, obsadili prvé dve priečky. „V roku 2020 sme mohli pozorovať, že sa niekoľko nových krajín stalo novým cieľom kybernetických útokov. Najzjavnejším príkladom toho je Japonsko, ktoré čelilo vlne útokov bankového trójskeho koňa Wroba.g. Tou dobrou správou je, že väčšine týchto útokov je možné zabrániť. Používateľov preto vyzývame, aby pri realizácii mobilných finančných transakcií postupovali nanajvýš opatrne“, komentuje Miroslav Kořen.

Odborníci spoločnosti Kaspersky používateľom pre ochranu pred finančným malvérom odporúčajú nasledovné opatrenia:

• Inštalujte len tie aplikácie, ktoré sú zo spoľahlivých zdrojov, ako napríklad z oficiálnych obchodov.

• Skontrolujte, aké povolenia aplikácia požaduje – ak sa nezhodujú s funkciami, ktoré sú na jej používanie nevyhnutné, mali by byť podrobené detailnejšiemu skúmaniu.

• Nainštalujte si dôveryhodné bezpečnostné riešenie, ako napríklad Kaspersky Security Cloud, ktoré používateľa chráni pred množstvom finančných kybernetických hrozieb.

• Pravidelne inštalujte aktualizácie aplikácií ako aj bezpečnostné aktualizácie používaného softvéru.

EU: Oslobodenie od DPH

Európska komisia navrhla oslobodiť od dane z pridanej hodnoty (DPH) tovar a služby, ktoré poskytuje Európska komisia, orgány a agentúry Európskej únie (EÚ) členským štátom a občanom v časoch krízy. Čerpá pritom zo skúseností získaných počas pandémie koronavírusu, kedy sa okrem iného ukázalo, že DPH účtovaná na niektoré transakcie je v konečnom dôsledku iba nákladovým faktorom pri obstarávaniach, zbytočne zaťažujúci limitované rozpočty.

Iniciatíva preto maximalizuje efektívnosť finančných prostriedkov EÚ, ktoré sa vynakladajú vo verejnom záujme v reakcii na krízy, akými sú prírodné katastrofy a ohrozenia verejného zdravia. Vďaka návrhu sa takisto posilnia aj orgány pre zvládanie katastrof a krízové riadenie na úrovni EÚ vrátane tých, ktoré fungujú v rámci zdravotnej únie EÚ či mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Po zavedení umožnia nové opatrenia Európskej komisii aj iným agentúram a orgánom EÚ dovážať a nakupovať tovar a služby bez DPH, ak sa tieto nákupy distribuujú ako súčasť reakcie na núdzovú situáciu v EÚ. Príjemcami môžu byť členské štáty alebo tretie strany: orgány alebo inštitúcie členských štátov (napríklad nemocnica, vnútroštátny zdravotnícky orgán alebo úrad pre reakciu na katastrofy). 

Medzi tovar a služby, na ktoré sa navrhovaná výnimka vzťahuje, patria napríklad:

• diagnostické testy a testovací materiál, ako aj laboratórne vybavenie,
• osobné ochranné prostriedky (OOP), ako sú rukavice, respirátory, rúška, plášte, dezinfekčné prostriedky a vybavenie,
• stany, kempingové postele, oblečenie a jedlo,
• pátracie a záchranné vybavenie, vrecia s pieskom, záchranné vesty a nafukovacie člny,
• antimikrobiálne látky a antibiotiká, antidotá proti chemickým hrozbám, výrobky na liečbu zranení z ožiarenia, antitoxíny, jódové tablety,
• výrobky z krvi alebo protilátky,
• zariadenia na meranie žiarenia,
• vývoj, výroba a obstarávanie potrebných výrobkov, výskumné a inovačné činnosti, tvorba strategických rezerv výrobkov, farmaceutické licencie, karanténne zariadenia, klinické skúšania, dezinfekcia priestorov atď.

Legislatívny návrh, ktorým sa zmení smernica o DPH, sa predloží Európskemu parlamentu na vyjadrenie a Rade na prijatie. Členské štáty majú do 30. apríla 2021 prijať a uverejniť zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Tieto opatrenia sa majú uplatňovať od 1. januára 2021.

SR: Vývoj zamestnanosti a mzdy

Štatistický úrad SR zverejnil na svojich webových stránkach informácie o vývoji zamestnanosti a mesačnej mzdy na Slovensku. Zamestnanosť vo februári t. r. klesla vo väčšine odvetví, priaznivejší bol vývoj mzdy, pod úrovňou roka 2020 boli len tri odvetvia.

Zamestnanosť sa na začiatku roka 2021 mierne zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach, najviac klesla v ubytovaní, kde pokles prekročil 20 %, o viac ako 10 % sa znížila aj v stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Zamestnanosť vo februári 2021 sa v porovnaní s februárom 2020 zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach, aj to len veľmi mierne o 0,1 %. Najviac klesla v ubytovaní o 20,4 %, pokles o viac ako 10 % však zaznamenali aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 16,8 %) a v stavebníctve (o 10,1 %). Znížila sa aj vo veľkoobchode o 8 %, priemysle o 5,7 %, maloobchode o 4,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,2 %, doprave a skladovaní o 3,7 % a vo vybraných trhových službách o 1,5 %.

V priemere za dva mesiace roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 0,2 %. Klesla v ubytovaní o 22,7 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,4 %, stavebníctve o 9,9 %, veľkoobchode o 7,8 %, priemysle o 6,1 %, maloobchode o 4,9 %, doprave a skladovaní o 4,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,9 % a vo vybraných trhových službách o 0,9 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda vo februári 2021 medziročne najviac vzrástla v stavebníctve. Klesla v troch odvetviach, najväčší, až dvojciferný pokles bol v ubytovaní. Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla vo februári 2021 oproti februáru 2020 v staveb­níc­tve o 4,5 % (dosiahla 747 eur), veľkoobchode o 3,7 % (1.076 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 2,5 % (1.945 eur), vybraných trhových službách o 2,5 % (1.058 eur), maloobchode o 1,5 % (801 eur), priemysle o 1,2 % (1.136 eur) a v doprave a skladovaní o 0,2 % (1.009 eur). Klesla v ubytovaní o 19,7 % (648 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,4 % (528 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,5 % (1.013 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda vo februári 2021 medziročne vzrástla v stavebníctve o 3,6 %, veľkoobchode o 2,8 %, informačných a komunikačných činnostiach a vo vybraných trhových službách zhodne o 1,6 %, maloobchode o 0,6 % a v priemysle o 0,3 %. Klesla najviac v ubytovaní o 20,4 %, pokles bol aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 5,4 % a v doprave a skladovaní o 0,7 %.

V priemere za dva mesiace roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa mzda zvýšila vo vybraných trhových službách o 5,9 % (dosiahla 1 090 eur), stavebníctve o 4,1 % (758 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 1,2 % (1 969 eur), priemysle o 1,1 % (1 157 eur), veľkoobchode o 0,9 % (1 064 eur) a v maloobchode o 0,6 % (802 eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa znížila v ubytovaní o 19,1 % (649 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,6 % (524 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 3 % (1 039 eur) a v doprave a skladovaní o 1,6 % (1 015 eur).

Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 5,1 %, stavebníctve o 3,3 %, informačných a komunikačných činnostiach o 0,4 %, priemysle o 0,3 % a vo veľkoobchode o 0,1 %. Klesla v ubytovaní o 19,7 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,3 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,8 %, doprave a skladovaní o 2,4 % a v maloobchode o 0,2 %.

Internatizácia: Pomocou distribučných spoločností

Regionálne distribučné spoločnosti pôsobiace na Slovensku 4. 3. 2021 podpísali Memorandum o porozumení so zámerom zefektívniť budovanie a využívanie novej generácie inteligentných sietí. Západoslovenská distribučná, a.s., Stredoslovenská distribučná, a.s. a Východoslovenská distribučná, a.s. v rámci výstavby a rekonštrukcií už rozširujú svoje distribučné sústavy o prvky optickej siete na nadzemných elektrických vedeniach vysokého napätia (VN) aj nízkeho napätia (NN), a to s cieľom skvalitniť služby prostredníctvom automatizácie a optimalizácie riadenia svojich sústav využívajúc vysokorýchlostné dátové prenosy.

Podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je model založený na synergickom využití jednej infraštruktúry pre viacero hospodárskych odvetví jedinečnou príležitosťou, ako včas splniť záväzky Slovenskej republiky ako člena Európskej únie v oblasti využívania širokopásmového pripojenia k internetu do roku 2025 v požadovanej kvalite a rozsahu. „Vieme, že Slovensko má veľa tzv. bielych miest, teda takých, kde je internetizácia v lepšom prípade nedostatočná, v horšom možnosti internetového pripojenia ani nie sú. Ide o oblasti s malým počtom potenciálnych užívateľov, kde by vystavanie nových telekomunikačných sietí bolo časovo nestihnuteľné, o finančnej návratnosti sa ani nedá hovoriť. Elektrina, a teda aj elektroenergetické rozvody sú v každej obci, čo je veľká príležitosť aj pre pokrytie internetom a ušetrenie nemalých finančných prostriedkov“, doplnil Ivan Marták. 

Model multipoužiteľných inteligentných sietí podporuje aj predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris: „ÚRSO považuje možnosť, že s inteligentnou infraštruktúrou a internetizáciou v Slovenskej republike pomôžu samotné distribučné sústavy za ekonomicky optimálne riešenie pre štát, preto sme toto strategické smerovanie aj podporili. Inteligentné siete zohrajú v očakávanej transformácii energetiky, ale aj celého slovenského hospodárstva, významnú úlohu. Efektívnosť a spoľahlivosť dodávok energií sú dôležité nielen pre bežný chod domácností a priemyslu, ale ich význam sa preukázal aj v dnešných výnimočne ťažkých časoch pandémie. Tak isto sa preukázalo, že internetové pripojenie a dátové služby sú oveľa viac ako len jednou z alternatív k zaužívanej komunikácii. Využívanie infraštruktúry pre iné ako energetické účely je možné za podmienok transparentného a nediskriminačného prístupu, a zároveň musí platiť, že nesmie byť nijako kvalitatívne obmedzená primárna funkcionalita, teda distribúcia elektriny.“

SR: V prvom štvrťroku 2021 zbankrotovalo 1.250 obyvateľov

Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 3.636 osobnými bankrotmi predstavuje počet osobných bankrotov v prvom kvartáli 2021 pokles až o 65,62 %. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy od októbra do decembra 2020 zbankrotovalo 2.745 dlžníkov, ich v prvom štvrťroku bolo o 54,46 % menej.

„V januári sme zaznamenali najnižší počet osobných bankrotov za predchádzajúcich 44 mesiacov, po februárovom náraste marec priniesol ešte nižší počet oddlžených občanov. Predpokladáme, že dôvodom tohto poklesu sú vládne obmedzenia v súvislosti s bojom proti pandémii koronavírusu a prísnejšie legislatívne podmienky, keď o osobný bankrot môže požiadať iba dlžník s minimálne rok trvajúcou exekúciou“, uviedla analytička Jana Marková. V marci 2021 bolo na Slovensku vyhlásených iba 284 osobných bankrotov. V porovnaní s marcom 2020 s 1.150 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný pokles až o 75,30 percenta. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy vo februári 2021 zbankrotovalo 669 dlžníkov, ich v treťom mesiaci 2021 bolo o 57,55 percenta menej. Menej osobných bankrotov bolo iba v prvých piatich mesiacoch roku 2017 a v predchádzajúcich rokoch 2006 až 2016, kedy však platila iná, ešte pôvodná legislatívna úprava, a bankroty dosahovali v jednotlivých mesiacoch len dvojciferné hodnoty.

V minulom mesiaci bolo vyhlásených 281 konkurzov (98,94 %) a 3 dlžníci (1,06 %) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v marci 2021 ich bolo 26 (9,15 %) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 258 (90,85 %) na majetok nepodnikateľov. V marci 2021 súdy zrušili 730 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 648 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 82 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca marca 2021 zbankrotovalo už 50.671 obyvateľov Slovenskej republiky.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v marci 2021 ich pripadalo na mužov 169 a na ženy 115. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, v medziročnom porovnaní sa však ich pomer na celkovom počte osobných bankrotov znížil o 0,84 percentuálneho bodu (59,51 % v marci 2021 vs. 60,35 % v marci 2020). Pomer žien v marci 2021 medziročne o 0,84 percentuálneho bodu narástol (40,49 % v marci 2021 vs. 39,65 % v marci 2020). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v marci 2021, malo 6,51 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v marci 2020 ich bolo 2,88 %). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 6,09 % dlžníčok (v marci 2020 ich bolo 2,85 %). V marci sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali tridsiatnici s 28,52 % (24,70 % v marci 2020), za nimi nasledovali štyridsiatnici s podielom 24,65 % (31,48 % v marci 2020). 

V treťom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom – 73 a v Košickom kraji – 51; najmenej v Nitrianskom – 6 a v Trnavskom kraji – 8. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov v každom kraji klesol, najviac v Nitrianskom (- 96,92 %) a v Trnavskom kraji (-91,11 %). 

EU: Dodržiavanie ľudských práv a environmentálnych štandardov

Europoslanci prostredníctvom schváleného legislatívneho uznesenia požiadali Európsku komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh, ktorý zaistí, že spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu EÚ budú niesť právnu zodpovednosť za nepriaznivý vplyv ich aktivít alebo činnosti na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných. Nový predpis by zároveň mal obetiam zabezpečiť prístup k právnym prostriedkom nápravy. Predmetný legislatívny návrh plánuje Európska komisia predložiť v priebehu tohto roka.

Podniky by na základe budúcich pravidiel náležitej starostlivosti mali identifikovať, riešiť a naprávať dôsledky aktivít v rámci ich hodnotového reťazca (všetky činnosti, operácie, priame aj nepriame obchodné vzťahy a investičné reťazce danej spoločnosti), ktoré by mohli viesť alebo vedú k:

• porušovaniu ľudských práv vrátane sociálnych, odborových a pracovných práv,

• poškodzovaniu životného prostredie vrátane prispievania k zmenám v podnebí či odlesňovaniu,

• narušeniu dobrej správy vecí verejných, napríklad prostredníctvom korupcie či úplatkárstva.

Poslanci zdôraznili, že náležitá starostlivosť je primárne preventívnym nástrojom, ktorý od podnikov požaduje prijatie primeraných opatrení. Tie by mali byť založené na pravdepodobnosti a závažnosti potenciálnych nepriaznivých vplyvov, odvetvia ich činnosti, veľkosti a dĺžky hodnotového reťazca a veľkosti podniku.

Spoločnosti, ktoré majú záujem o prístup na vnútorný trh EÚ vrátane podnikov so sídlom za hranicami únie, by podľa poslancov mali preukázať, že spĺňajú požiadavky náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia či ľudských práv. Európsky parlament tiež vyzval na prijatie ďalších opatrení vrátane zákazu dovozu výrobkov spojených s vážnym porušovaním ľudských práv, akými sú  nútená práca alebo detská práca. Tento prístup by podľa poslancov mal byť zohľadnený aj v obchodných dohodách EÚ, konkrétne v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji. Plénum zároveň vyzvalo Európsku komisiu, aby dôkladne preverila, či podniky so sídlom v oblasti Sin-ťiang, ktoré vyvážajú svoje výrobky do Únie, neporušujú ľudské práva, a to najmä v súvislosti s represiou Ujgurov.

Spoločnosti by mali zodpovedať za škodu, ktorú podniky pod ich kontrolou spôsobili, alebo ku ktorej prispeli. Cieľom opatrenia je umožniť obetiam dosiahnuť účinný prostriedok nápravy. Sankcii by sa podniky mohli vyhnúť, ak preukážu, že konali v súlade so svojimi povinnosťami náležitej starostlivosti a prijali opatrenia na zabránenie takejto škode. Nová právna úprava by mala chrániť aj práva obetí v krajinách za hranicami únie, ktoré sú obzvlášť zraniteľné, a to prostredníctvom možnosti žalovať podniky na základe práva EÚ. Rozsah pôsobnosti budúcej legislatívy o náležitej starostlivosti by mal byť podľa poslancov dostatočne široký, aby sa vzťahoval na všetky veľké podniky, ktoré sa riadia právom EÚ, alebo sú usadené na území únie, vrátane podnikov poskytujúcich finančné produkty a služby. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať aj na všetky verejne kótované malé a stredné podniky a vysoko rizikové malé a stredné podniky, ktorým by mala byť poskytnutá technická pomoc s plnením požiadaviek náležitej starostlivosti.

AI: Kurz Elements of AI

Ako funguje umelá inteligencia priblíži medzinárodný akreditovaný osvetový program Elements of AI, ktorý prichádza na Slovensko pod gesciou Centra pre umelú inteligenciu na Slovensku (CUI) AIslovakIA. Podľa informácií Americkej obchodnej komory v SR kurz vytvorili partneri z Univerzity v Helsinkách a spoločnosť Reaktor Innovations s podporou fínskej vlády a Európskej komisie. 

Odborným garantom kurzu je Univerzita Komenského v Bratislave a kurz má aj mnoho podporovateľov z radov firiem a odborných spoločností. Bežných ľudí chce v slovenčine formou e-learningu bezplatne vzdelávať a pripravovať na reálne situácie, kedy dochádza ku kontaktu s umelou inteligenciou. Nielen študenti, ale aj bežní ľudia a zamestnanci si tak môžu interaktívne osvojiť úplné základy AI a zvyšovať si svoje digitálne zručnosti aj celkovú IT gramotnosť. Úspešný absolvent dostane certifikát. 

Kurz Elements of AI už absolvovalo vyše 620.000 ľudí z vyše 160 krajín sveta z rôznych demografických skupín. Podľa doterajších štatistík takmer 40 % účastníkov sú ženy a viac než 25 % tvoria ľudia starší než 45 rokov. Kurz sa skladá zo šiestich častí, ktoré objasňujú rôzne aspekty AI, napríklad definície, základy pravdepodobnosti, neurónové siete, strojové učenie a implikácie na spoločnosť. Počas výučby sa účastníci vžívajú do roly pracovníkov, voličov, aj ako konzumentov médií a rôznych produktov. Kurz obsahuje praktické cvičenia a vyžaduje aj slovné odpovede, ktoré sú hodnotené. Predpokladaná časová náročnosť kurzu je 25 až 50 hodín, v závislosti od vzdelania účastníka.

Výzva: Projekty Slovenska a Taiwanu

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) vyhlásila novú výzvu na roky 2022 – 2023 na podporu projektov medzi Slovenskom a Taiwanom. Výzva je vyhlásená na základe dohody medzi Slovenským ekonomickým a kultúrnym úradom Taipei a Zastupiteľským úradom Taipei v Bratislave o vedecko-technickej spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 2015.

Celkový objem finančných prostriedkov určený na celé obdobie na podporené projekty v tejto výzve bude maximálne 110.000 eur. Na riešenie jedného projektu je možné poskytnúť maximálne 10.000 eur na celú dobu riešenia a maximálne 5.000 eur na kalendárny rok projektu. Predkladať možno návrhy projektov zo všetkých oblastí vedy a výskumu s maximálnou dobou trvania 24 mesiacov. Cieľom projektov bilaterálnej spolupráce je nadviazanie novej alebo zintenzívnenie už existujúcej vedecko-technickej spolupráce. Žiadosti je možné posielať do 2. júna 2021.

O informácie súvisiace s výzvou a podaním žiadosti cez elektronický systém na podávanie žiadostí na riešenie projektov môžete požiadať vyplnením kontaktného formulára na webe APVV.