Radíme: Nepodceňujte heslá

Kvôli pandémii sme opustili kancelárske prostredie a prešli na plný úväzok na prácu z domu. Aj keď to má nepochybne svoje výhody, riziko úniku údajov exponenciálne vzrástlo. Odborníci na digitálny marketing spoločnosti Reboot Online uskutočnili prieskum s 1.198 majiteľmi firiem a zamestnancami vo Veľkej Británii o ich skúsenostiach s porušením ochrany údajov a zabezpečenia heslami počas pandémie.

Pri prieskume bol zaznamenaný 20 % nárast porušenia podnikovej bezpečnosti. Až 44% podnikateľov uviedlo, že sa ich bývalý zamestnanec pokúšal prihlásiť do podnikových aplikácií, alebo chcel získať firemné údaje. Pri interných vyšetrovaniach sa väčšinou podarilo presne určiť osoby zodpovedné za bezpečnostné trestné činy. Zaujímavé je, že 51 % z nich bolo prijatých do funkcie výkonného riaditeľa a na druhom mieste sú manažéri s 34 % porušeniami vnútornej bezpečnosti. Najmenej porušili bezpečnostné protokoly riaditelia (3 %). Väčšina prípadov porušenia ochrany údajov (56 %) sa týkala súkromných chatov. Bývalí zamestnanci sa pokúšali získať prístup k súkromným konverzáciám z obdobia, kedy boli súčasťou spoločnosti. Je zaujímavé, že na druhom mieste sú učebné zdroje, pričom 47 % bývalých zamestnancov sa stále snaží tieto výhody využívať. To nie je prekvapujúce vzhľadom na skutočnosť, že veľa ľudí sa počas práce z domu zameriava na osobný rozvoj. Medzi ďalšie aplikácie, ktoré bývalí zamestnanci najčastejšie používajú, patria emaily (41 %), údaje / informácie o klientoch (33 %), interné správy (26 %) a sady nástrojov (19 %).

Odborníci z Reboot Online sa tiež pozreli na percento firiem s jedným alebo viacerými narušeniami bezpečnosti za posledný rok. Zistili, že spoločnosti zaoberajúce sa marketingom a digitálnymi médiami budú s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť narušeniu bezpečnosti (52 %). Nasleduje oblasť Business and Consulting (46 %), zdravotníctvo (41 %) a charitatívne organizácie (38 %). Je možné tomu vôbec zabrániť? Pretože až neuveriteľných 79 % firiem si po odchode zamestnanca nezmení všetky svoje  heslá. Navyše 71 % firiem neposkytuje zamestnancom ani školenie týkajúce sa správne používania hesiel! 

EU: Udržateľné financie a taxonómia

Európska komisia prijala ambiciózny balík opatrení na pomoc pri zlepšení toku peňazí smerom k udržateľným činnostiam v celej Európskej únii. Opatrenia majú pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu Európy do roku 2050 tým, že umožnia investorom presmerovať investície do udržateľnejších technológií a podnikov. 

Cieľom delegovaného aktu o taxonómii Európskej únie (EÚ) v oblasti klímy je podporiť udržateľné investície. Zavádza prvý súbor technických kritérií preverovania s cieľom vymedziť, ktoré činnosti podstatne prispievajú k dvom environmentálnym cieľom podľa nariadenia o taxonómii: adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu zmeny klímy. Delegovaný akt by sa vzťahoval na hospodárske činnosti približne 40 % kótovaných spoločností v sektoroch, ktoré sú zodpovedné za takmer 80 % priamych emisií skleníkových plynov v Európe v sektoroch ako energetika, lesné hospodárstvo, výroba, doprava a stavebníctvo. Je to živý dokument, ktorý sa bude postupne upravovať v súvislosti s vývojom a technologickým pokrokom. Kritériá sa budú pravidelne preskúmavať, aby sa do rozsahu pôsobnosti mohli neskôr doplniť nové sektory a činnosti vrátane prechodných a iných podporných činností. Kolégium komisárov dosiahlo politickú dohodu o znení aktu. Delegovaný akt sa formálne prijme koncom mája, keď budú k dispozícii preklady do všetkých jazykov EÚ.

Návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD) má zlepšiť tok informácií o udržateľnosti v podnikateľskej sfére. Reviduje a posilňuje existujúce pravidlá zavedené smernicou o zverejňovaní nefinančných informácií. Cieľom je vytvoriť súbor pravidiel, ktoré postupne zabezpečia vykazovanie informácií o udržateľnosti na rovnakej úrovni ako v prípade finančného výkazníctva. Na základe návrhu sa rozšíria požiadavky EÚ na vykazovanie informácií o udržateľnosti na všetky veľké spoločnosti a všetky kótované spoločnosti. To znamená, že dnešných 11.000 spoločností, ktoré podliehajú existujúcim požiadavkám, sa zvýši na takmer 50.000 spoločností v EÚ, ktoré budú odteraz musieť dodržiavať podrobné štandardy EÚ v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Komisia navrhuje vypracovať štandardy pre veľké spoločnosti a samostatné, primerané štandardy pre MSP, ktoré môžu nekótované MSP používať dobrovoľne.

A napokon, šiestimi pozmeňujúcimi delegovanými aktmi, ktoré sa týkajú fiduciárnych povinností a investičného a poistného poradenstva, sa zabezpečí, aby finančné spoločnosti, napr. poradcovia, správcovia aktív alebo poisťovatelia, zahrnuli udržateľnosť do svojich postupov a investičného poradenstva klientom.

On-line: Krajiny, ktoré sa najviac zaujímajú o Coinbase

Pred týždňom, v piatok 16. apríla 2021 bola platforma Coinbase oficiálne uvedená na akciový trh Nasdaq. Pri tejto príležitosti spoločnosť MoneyTransfers.com analyzovala najnovšie údaje pomocou on-line analytického nástroja Ahrefs so zámerom zistiť, ktoré krajiny na svete majú najväčší záujem o túto platformu na výmenu kryptomien.

Najväčší záujem o Coinbase s priemerným počtom 1.420.000 on-line vyhľadávaniami mesačne - čo predstavuje ohromujúcich 45.805 on-line vyhľadávaní denne - majú Američania. Za nimi nasledujú Spojené kráľovstvo (325.000) a Španielsko (204.900), kde sa mesačne vyhľadáva Coinbase on-line vyše 200.000 krát. V Ázii je India krajinou s najväčším počtom on-line vyhľadávaní Coinbase – priemerne 54.600 každý mesiac. A Nigéria je jedinou krajinou z Afriky, ktorá sa umiestnila v top 20 s priemerom 23.000 on-line vyhľadávaní Coinbase mesačne. Na opačnom konci rebríčka na spoločnej 20. pozícii sú Írsko a Portugalsko, pretože v každej z týchto dvoch krajín bolo zaznamenaných priemerne 22.000 on-line vyhľadávaní Coinbase každý mesiac.

Spoločnosť MoneyTransfers.com využila on-line analytický nástroj Ahrefs na zistenie, koľkokrát mesačne priemerne vyhľadávajú kľúčový výraz „Coinbase“ občania zo 155 krajín z celého sveta, a podľa toho identifikovalo 20 krajín sveta, ktoré sa najviac zaujímajú o túto platformu na výmenu kryptomien. MoneyTransfers.com sa pri výskume zameral iba na kľúčový výraz „Coinbase“ a nezohľadnil ďalšie bežné variácie on-line vyhľadávania, napríklad „Coinbase Pro“. Kľúčový výraz „Coinbase“ bol hodnotený v angličtine a prípadne v príslušnom primárnom jazyku každej krajiny, aby sa zvýšila spoľahlivosť výsledkov.

Aktuálne: Nezamestnanosť na Slovensku

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla v marci miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 7,98 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bol zaznamenaný nepatrný nárast o 0,08 p. b. (7,90 % vo februári 2021). Medziročný nárast je na úrovni 2,79 p. b. (5,19 % v marci 2020). Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 218.627 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 2.132 osôb (o 0,98 %).

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v marci 2021 na úrovni 8,58 %. Medzimesačne, v porovnaní s februárom 2021, vzrástla o 0,03 p. b.. Úrady práce evidovali celkovo 234.942 ľudí bez práce, čo je o 654 osôb viac ako vo februári 2021. Podľa obdobia evidencie je až 89.361 uchádzačov evidovaných viac ako 12 mesiacov, čo predstavuje viac ako tretinu z celkového počtu nezamestnaných. Zároveň sa už tretí mesiac po sebe na trhu práce uplatnilo vyše 10.000 nezamestnaných, konkrétne si v marci 2021 našlo na Slovensku prácu 10.893 nezamestnaných, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 754 osôb viac. Celkovo bolo v marci 2021 z evidencie vyradených 12.982 uchádzačov o zamestnanie, z toho 7 pre nespoluprácu a ďalších 2.082 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Slovenský trh práce stále ponúka vyše 60-tisíc voľných pracovných miest. V marci 2021 ich úrady práce evidovali 62.792, čo je o 714 pracovných miest viac ako vo februári 2021. Najviac voľných miest bolo v Bratislavskom kraji, a to 18.719 miest (podiel 29,81 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 2.795 (podiel 4,45 %). Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov bol v mesiaci marec na úrovni 27.466 a rovnako ako vo februári a v januári tak prekročil hranicu 27.000 (január 27.415, február 27.426). Najčastejšie ponúkali zamestnávatelia voľné pracovné miesta v profesii Operátori a montéri strojov a zariadení (28.846 miest), kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (13.448 miest) a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (6.968 miest).

V marci 2021 dosiahol na Slovensku počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi 60.494 osôb. Medzimesačne sa počet poberateľov znížil o 134 osôb (február: 60.628 poberateľov). Medziročne bol zaznamenaný pokles o 431 poberateľov (marec 2020: 60.925 poberateľov).

Upozorňujeme: iPhone Calendar

Aj na Slovensku boli zaznamenané kybernetické útoky na mobilné zariadenia. Jedna z foriem súčasného agresívneho škodlivého softvéru má dokonca mutáciu v slovenčine - malvér iPhone Calendar infikuje mobily cez spamové kampane na platforme Apple OS.

Do kalendára v zariadení používateľa pridáva falošné udalosti bez jeho súhlasu. Výsledkom je, že obeť dostane upozornenie na udalosti, ktoré obsahujú podozrivé a pravdepodobne škodlivé odkazy. Celosvetovo vlastní mobilné zariadenie vyše 3,5 miliardy používateľov. Odhaduje sa, že viac ako 85 percent týchto zariadení, približne tri miliardy, používa operačný systém Android, takže kybernetickí zločinci sa aktívne zameriavajú na túto mnohopočetnú používateľskú základňu. Odhaduje sa, že od septembra 2019 bolo chybou zabezpečenia ohrozených osem percent všetkých aplikácií Google Play. Najmenej 40 percent mobilných zariadení na svete je vo svojej podstate zraniteľných voči kybernetickým útokom z dôvodu ich chýb v čipových súpravách a potreby urgentných opráv. Pravidelné aktualizácie operačných systémov sú nevyhnutnosťou. Mobilné zariadenia by mali byť vždy aktualizované na najnovšiu verziu operačného systému, aby boli chránené pred zneužitím zraniteľností. Rovnako je dôležité pravidlo inštalácie aplikácií iba z oficiálnych obchodov s aplikáciami. Inštaláciou aplikácií iba z oficiálnych obchodov sa znižuje pravdepodobnosť neúmyselnej inštalácie mobilného malvéru alebo škodlivej aplikácie. Stále aktuálne je aj pravidlo opatrnosti voči verejným Wi-Fi sieťam.

Takmer polovica organizácií (46 %) v roku 2020 hlásila, že ohrozenie podnikových sietí a dát spôsobil zamestnanec, ktorý si stiahol do svojho zariadenia škodlivú aplikáciu. Spoločnosť Check Point Research publikovala zistenia o bezpečnosti mobilných zariadení vo výročnej správe Mobile Security Report 2021. Dáta zhromažďovala od januára do decembra 2020 na základe monitoringu 1.800 organizácií vo svete a výstupov najväčšej kolaboračnej siete na boj proti kybernetickej kriminalite Check Point’s ThreatCloud intelligence. Až 97 percent monitorovaných organizácií čelilo mobilným hrozbám vedených rôznymi vektormi, čo znamená rôzne cesty útokov a spôsoby interakcie s cieľom. Phishing tvoril 52 percent útokov na mobilné zariadenia a škodlivý softvér sa často skrýval v aplikáciách, ktoré údajne poskytujú informácie súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19.

EÚ: Prvý superpočítač Vega

Európska komisia, Európsky spoločný podnik vysokovýkonnej výpočtovej techniky (Euro HPC) a slovinská vláda inaugurovali prevádzku superpočítača Vega. Ide o spustenie prvého superpočítača Európskej únie obstaraného na základne spoločného financovania únie a jej členských štátov vo výške 17,2 milióna eur.

Superpočítač Vega je schopný dosiahnuť 6,9 petaflopu výkonu počítača a bude podporovať vývoj aplikácií vo viacerých oblastiach, akými sú strojové učenie, umelá inteligencia a vysokovýkonná analýza údajov. Európskym výskumným pracovníkom a priemyslu pomôže dosiahnuť významný pokrok v oblasti bioinžinierstva, predpovedania počasia, boja proti zmene klímy, personalizovanej medicíny, ako aj pri objavovaní nových materiálov a liekov, ktoré budú prínosom pre občanov Európskej únie.

Počítače EuroHPC boli zakúpené a nainštalované aj v ďalších výpočtových centrách: Sofia Tech Park v Bulharsku, IT4Innovations National Supercomputing Center na Technickej univerzite v Ostrave, konzorcium CINECA v Taliansku, LuxProvide v Luxemburgu, Minho Advanced Computing Center v portugalskom meste Guimaraes a CSC - IT centrum pre vedu vo fínskom Espoo. Návrh nariadenia Európskej komisie o spoločnom podniku EuroHPC zo septembra 2020 predpokladá mobilizáciu ďalších investícií vo výške 8 miliárd eur do budúcej generácie európskych superpočítačov vrátane nových technológií, akými sú kvantové počítače.

Trend: Väčšia dátová transparentnosť

Polovica spotrebiteľov (50 %) by odišla od poskytovateľa on-line služieb, ak by došlo k akejkoľvek forme narušenia ochrany údajov. Vyplýva to z celosvetovej štúdie spoločnosti Kaspersky medzi 15.000 spotrebiteľmi. Zneužitie údajov, ktorému sa dalo predísť, dokáže u spotrebiteľov dokonca vyvolať väčší hnev. Až 63 % respondentov tvrdí, že by už nevyužívali služby takého poskytovateľa zo strachu, že by boli ich údaje predané tretej strane. Spotrebitelia sa čoraz viac orientujú v povinnostiach firiem týkajúcich sa ochrany osobných údajov a od spoločností sa vyžaduje väčšia transparentnosť v tom, ako zaobchádzajú s dátami používateľov.

Nárast on-line aktivít ako nakupovanie, komunikácia či dokonca podnikanie, pravdepodobne vyvolali zvýšené povedomie o tom, koľko údajov sa nachádza on-line a aké môžu byť následky ich šírenia. Takmer dve tretiny (62 %) respondentov sa teraz obáva, že ich on-line aktivity neustále sledujú webové stránky alebo služby, ktoré navštevujú. Nielenže by 50 % spotrebiteľov prestalo využívať on-line poskytovateľa služieb, ak by došlo k úniku údajov, ale veľká časť z nich už vyžaduje vyššiu ochranu svojich údajov od spoločností, ako aj vlád. Približne polovica (51 %) respondentov potvrdila, že chce, aby boli spoločnosti pri spracovaní údajov transparentné, zatiaľ čo 48 % si myslí, že spoločnosti by mali byť rovnako otvorené v otázke fungovania ich technológií. 50 % respondentov vyzvalo vlády, aby boli transparentné, pokiaľ ide o ich príslušné procesy zhromažďovania a správy údajov. To neznamená, že spotrebitelia sú vo všeobecnosti nevyhnutne proti myšlienke spracovania údajov. 68 % súhlasí s tým, že aplikácie a digitálne služby, ktoré používajú, im výrazne uľahčujú život. Avšak vzhľadom na to, že u viac ako jedného používateľa z 10 (12 %) došlo k úniku alebo nevhodnému zdieľaniu ich osobných údajov treťou stranou – čo viedlo k zverejneniu tajných informácií (64 %) alebo strate peňazí (62 %) – ich väčšia opatrnosť je pochopiteľná.

Okrem krokov, ktoré implementujú samotní poskytovatelia služieb, existujú opatrenia, ktoré môžu podniknúť sami spotrebitelia tak, aby udržali seba aj svoje informácie v bezpečí. Spoločnosť Kaspersky odporúča:

• Aktualizovať programy a operačné systémy, kedykoľvek sa zobrazí výzva. V rámci týchto aktualizácií dochádza k odstráneniu zraniteľností, čo znamená, že pravdepodobnosť, že by mohlo dôjsť k narušeniu, je oveľa menšia.

• Zvoliť si šifrované pripojenie Wi-Fi, aby boli vaše počítače a informácie chránené pred zvedavcami. Dostupné sú riešenia, ktoré ponúkajú širokú škálu nástrojov, vrátane kontroly účtov, súkromného ​​prehliadania, režimov blokovania, ochrany proti ransomvéru, zabezpečenia mobilných zariadení a správy hesiel.

• Ak sa musíte pripojiť k verejnej sieti Wi-Fi, zvážte použitie virtuálnej súkromnej siete (VPN). Chráni vaše údaje a neuchováva históriu navštívených webov, vyhľadávacích dotazov, ani iných akcií, týmto spôsobom môžete zostať chránení pred potenciálnym narušením súkromia.

• Pravidelne meniť heslá k účtom, ako aj zmeniť predvolené heslá k vašim zariadeniam či routeru. Predvolené heslá bývajú príliš slabé a sú dohľadateľné na internete.

• Byť ostražitý voči škodlivým, no presvedčivým emailom a vždy mať na vedomí ochranu súkromia vo všetkých aplikáciách a službách.

Internet: Poplatky za broadband

Okrem jedla, vody a prístrešia je pre nás dnes nevyhnutnosťou aj internetové pripojenie. Ale ako všetko ostatné, aj internet má svoju cenu. Ktoré európske krajiny platia dnes za internet najviac a ktoré najmenej? Spoločnosť AddictiveTips.com využila na výpočet ceny za širokopásmový internet z portálu Cable.co.uk a údaje o čistom ročnom príjme od spoločnosti Numbeo z 37 európskych krajín.

Cena za širokopásmové pripojenie v pomere k čistému príjmu: Najviac v Európe, až 7,1 % z čistého ročného príjmu (4.100,58 EUR) tvorí ročný účet za širokopásmové pripojenie (292,37 EUR) v Albánsku! Na druhom mieste je Severné Macedónsko, kde 6,8 % čistého ročného príjmu občanov (4.363,41 EUR) smeruje na náklady na širokopásmové pripojenie za rok (300,58 EUR). Čierna Hora je na tretej pozícii, pretože 4,4 % ročnej čistej mzdy Čiernej Hory (6.259,38 EUR) sa tu používa na úhradu ročných výdavkov za širokopásmové pripojenie vo výške 280,93 EUR. Grécko (4,3 %), Portugalsko (3,3 %), Bosna a Hercegovina (3,2 %) a Srbsko (3,1%) patria medzi ďalšie krajiny, kde občania vynaložia vyše 3 % svojho ročného čistého príjmu na úhradu širokopásmového pripojenia v danom roku (štvrté, piate, šieste a siedme miesto). Na opačnom konci sa na 23. mieste umiestnilo Švajčiarsko, keďže švajčiarski občania používajú iba 1,1 % zo svojich čistých ročných príjmov (61.659,94 EUR), aby využívali výhody širokopásmového pripojenia s priemernými výdavkami 699,59 EUR za rok.

Náklady na širokopásmové pripojenie: Ak sa pozrieme iba na náklady na širokopásmové pripojenie, Nóri platia v Európe najvyššie poplatky - ročne priemerne 798,12 EUR, čo je 66,51 EUR mesačne. Na porovnanie, Ukrajinci platia za širokopásmové pripojenie za 12 mesiacov v priemere iba 64,66 EUR - čo je najnižšia suma v Európe! Švajčiarsko (699,59 EUR), Belgicko (549,91 EUR), Holandsko (529,11 EUR) a Dánsko (524,50 EUR) patria medzi ďalšie krajiny, kde občania platia ročne za širokopásmový internet vyše 500,00 EUR.

Odporúčania na získanie adekvátneho širokopásmového pripojenia podľa AddictiveTips.com:

• Zhodnoťte svoje potreby: Čím vyššia je rýchlosť širokopásmového pripojenia, tým drahšie bude pravdepodobne aj pripojenie. Merané v megabitoch za sekundu (Mb), štandardný prenos (10 - 11 Mb) pravdepodobne vyhovuje potrebám, ak primárne využívate internet na základné úlohy, akými sú minimálne prezeranie webu a kontrola emailov. Ak však veľa streamujete a hráte, budete potrebovať rýchly / superrýchly internet s optickými vláknami (35 Mb - 63 Mb).
• Venujte pozornosť podmienkam: Nájdite si čas a pozorne si prečítajte kľúčové dokumenty (Zmluvy) týkajúce sa vášho súčasného balíka širokopásmových služieb, aby ste zistili, či sa v nich nenachádza niečo, čo momentálne nepoužívate, alebo si to neželáte v budúcnosti. Môžete požiadať svojho poskytovateľa, aby zrušil či odstránil nepoužívané funkcie, ak by to pomohlo znížiť faktúru.
• Neakceptujte prehru: Ak od svojho existujúceho poskytovateľa širokopásmového pripojenia nemôžete získať lacnejšiu ponuku, ktorá by vyhovovala vašim potrebám, a nechcete sa potýkať s problémami so zmenou poskytovateľa, nezabudnite ho požiadať, aby vám napríklad zvýšil rýchlosť internetu alebo dátového limitu či poskytol najnovší model routera.

Upozorňujeme: Nebezpečná farba

Úrad verejného zdravotníctva SR upozornil na svojom webe na ďalšiu zistenú nebezpečnú farbu na tetovanie, ktorá pribudla do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) v Taliansku.

Konkrétne ide o LIGHT GREEN – farbu na tetovanie značky INTENZE (bez uvedenia typu a čísla výrobku, výrobná dávka: Batch SS285), bez čiarového kódu zo Spojených štátov amerických. Vo výrobku bola zistená látka- TOLUIDÍN (CAS 95-53-4) s koncentráciou 29 mg/kg. Vyššie uvedená farba na tetovanie nie je v súlade s rezolúciou Rady Európy, ktorá stanovuje požiadavky a kritériá na bezpečnosť farieb na tetovanie a permanentný make-up (Resolution ResAP (2008)1 on requirements and criteria for the safety of tattos and permanent make- up.

Je možné, že tetovacia farba sa nachádza na trhu aj v iných krajinách. Databáza výrobkov hlásených do systému RAPEX je dostupná na webovej stránke Európskej komisie.

EU: Úpravy regionálnej pomoci

Európska komisia prijala revidované usmernenia pre regionálnu štátnu pomoc (usmernenia regionálnej pomoci) obsahujúce pravidlá, na základe ktorých môžu členské štáty poskytovať štátnu pomoc podnikom na podporu hospodárskeho rozvoja v znevýhodnených oblastiach Európskej únie (EÚ) bez toho, aby ohrozili rovnosť všetkých členských štátov. Revidované usmernenia začnú platiť 1. januára 2022.

Usmernenia regionálnej pomoci sú prvým súborom pravidiel štátnej pomoci, ktorý prešiel revíziou po oznámení Európskej zelenej dohody a európskych stratégií v oblasti priemyslu a digitalizácie. Komisia prijala revidované usmernenia regionálnej pomoci po vyhodnotení existujúcich pravidiel z roku 2019, ako aj rozsiahlych konzultáciách so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, podnikateľských združení, záujmových skupín, jednotlivých podnikov a občanov, o návrhu ich znenia. Zahŕňajú niekoľko cielených úprav, ktoré majú zjednodušiť a zohľadniť tak skúsenosti s uplatňovaním predchádzajúcich pravidiel, ako aj nové politické priority súvisiace s Európskou zelenou dohodou a európskymi stratégiami v oblasti priemyslu a digitalizácie. 

Kľúčové prvky revidovaných usmernení:

• Zvýšenie celkového pokrytia regionálnej pomoci na 48 % obyvateľstva EÚ (z predchádzajúcich 47 %) a aktualizácia zoznamu podporovaných oblastí „a“ a vopred vymedzených oblastí „c“ podľa najnovších dostupných štatistických údajov Eurostatu o HDP (2016 – 2018) a nezamestnanosti (2017 – 2019). Kritériá prideľovania pomoci pre podporované oblasti, ktoré sa v predchádzajúcom období osvedčili, zostávajú nezmenené. Členské štáty zároveň dostanú väčšiu flexibilitu pri vytýčení tzv. vopred nevymedzených oblastí „c“ na mapách: nad rámec existujúcich kritérií prichádza komisia so zjednodušením, ktoré členským štátom umožní ľahko priradiť voľnú oblasť kvalifikovanú ako vopred nevymedzená oblasť „c“ k oblastiam spravodlivej transformácie, ktoré majú špecifické problémy s transformáciou.
• Zvýšenie maximálnej intenzity pomoci na podporu cieľov Európskej zelenej dohody a digitálnej stratégie uvoľnením ďalších stimulov pre investície v znevýhodnených oblastiach EÚ. Usmernenia obsahujú aj niekoľko bonusov intenzity pomoci: i) pre najvzdialenejšie regióny, ii) pohraničné oblasti, iii) oblasti spravodlivej transformácie v najviac znevýhodnených oblastiach a iv) oblasti s úbytkom obyvateľstva. Malé a stredné podniky (MSP) si pritom zachovajú vyššie maximálne miery pomoci ako veľké podniky.
• Platnosť máp regionálnej pomoci na obdobie 2022 – 2027 spolu s preskúmaním v polovici obdobia plánovaným na rok 2023 a vychádzajúcim z najnovších štatistík o aktuálnych hospodárskych trendoch a slúžiacim regiónom na prekonanie krízy.
• Všeobecné zjednodušenie štruktúry usmernení, objasnenie niektorých definícií a terminológie, ako aj niektoré cielené zmeny vyplývajúce z Európskej zelenej dohody, priemyselnej a digitálnej stratégie EÚ. Došlo napríklad k aktualizácii rozsahu pôsobnosti usmernení v jednotlivých sektoroch a tiež kritérií použitých na vyváženie pozitívnych účinkov pomoci a jej negatívneho vplyvu na hospodársku súťaž a obchod. Pri posudzovaní týchto vplyvov je už možné zohľadniť aj iné pozitívne a negatívne účinky, ako napríklad zásadný príspevok k ekologickej a digitálnej transformácii, či naopak niektoré s nimi spojené negatívne vonkajšie vplyvy.

V usmerneniach regionálnej pomoci pritom zostávajú silné záruky, ktoré členským štátom zabránia v presúvaní pracovných miest z jedného štátu EÚ do druhého, a tým výrazne prispejú k spravodlivej hospodárskej súťaži na jednotnom trhu. Revidované usmernenia regionálnej pomoci začnú platiť 1. januára 2022, takže členské štáty budú mať dosť času na vypracovanie máp regionálnej pomoci. Členské štáty už môžu Komisii oznamovať svoje budúce mapy regionálnej pomoci, o ktorých sa bude rozhodovať individuálne.

Lockdown: Rok s obrazovkami

Čo všetko nás bolí po roku lockdownov a nie sme napokon už otrávení z práce s počítačmi, tabletmi a smartfónmi? Reprezentatívny prieskum internetovej populácie Slovenska od pätnásť rokov realizovala v marci agentúra Nielsen Admosphere Omnibus pre značku ASUS ( (Omnibus, populácia od 15 rokov).A výsledok v skratke? Pália a režú nás oči, bolí chrbát, trpíme bolesťami hlavy a závratmi a opúchajú nám nohy...

Štvrtina populácie vníma používanie IKT indiferentne, štvrtina ešte nie je „otrávená“ a necelá polovica je už „otrávená“ z používania IKT a neustáleho pozerania sa do obrazoviek. „Informácia o vysokom percente ľudí, ktorí už majú averziu voči pozeraniu do obrazoviek smartfónov, tabletov a počítačov, korešponduje aj s inými výskumami, ktoré dokumentujú výrazné zvýšenie počtu používateľov aj času stráveného pred obrazovkami, či už na online platformách alebo hraním videohier“, komentuje výsledky Michal Božík, psychológ a výskumný pracovník. Neprekvapuje ani to, že negatívne efekty lockdownu častejšie uvádzajú mladí ľudia. Chýbajú im ešte návyky správneho používania technológií tak, aby im to nespôsobovalo problémy – čiže nemajú internalizované pravidlá, ako si robiť pravidelné prestávky, ako správne sedieť pri jednotlivých zariadeniach, alebo si nevedia vytvoriť štruktúrovaný režim. Respondenti vo všetkých vekových skupinách uviedli pri práci s počítačom alebo iným zariadením s obrazovkou viacero zdravotných problémov. Takmer polovicu populácie trápia unavené, páliace oči a súčasne tretinu trápia bolesti chrbta. Ohrozenými skupinami sa stali najmä mladí ľudia vo vekovej skupine 15 – 24 rokov a ženy. Viacej zdravotných ťažkostí uvádzajú ženy ako muži a až niekoľkonásobnú kombináciu zdravotných problémov potvrdila najmä najmladšia skupina respondentov.

Ani hlavného odborníka MZ SR na oftalmológiu Petra Žiaka výsledky neprekvapili: „Pálenie a rezanie očí pri používaní počítačov, tabletov a mobilov v čase pandémie COVID-19 nie je pre nás oftalmológov nič nové. Tieto problémy poznáme už dlhé roky. Vyskytujú sa často u ľudí, ktorí s IKT pracujú dlho, čiže niekoľko hodín. V čase covidu však pribudli študenti a učitelia, pretože prebieha on-line výučba. Sám mám v súčasnosti veľa mladších pacientov s týmito problémami.“ Prieskum sa zároveň pýtal, čo považujú respondenti pri práci s počítačom, mobilom alebo tabletom za zdraviu škodlivé. Modré svetlo z obrazovky sa umiestnilo na druhej priečke ohrození, hneď za nesprávnym sedením. Modré svetlo obrazoviek je vlastne prevaha modrej zložky v podsvietení obrazoviek. Toto svetlo nám priamo neškodí, podobne ako svetlo modrej oblohy pri jasnom slnečnom dni. Farbu svetla podvedome vnímame špeciálnym typom fotoreceptorov v sietnici, ktoré sú citlivé práve na modrofialovú zložku svetla. To nám poskytuje informáciu o tom, či je ráno, deň alebo večer. „Pokiaľ v podvečerných alebo vo večerných hodinách pracujeme s obrazovkou s prevahou modrého svetla, môže nás aktivovať a môžeme potom horšie zaspávať“, varuje Peter Žiak. Riešením je eliminácia modrého svetla v dĺžke a dobe používania obrazoviek alebo nová generácia OLED displejov, ktoré redukujú vyžarovanie modrého svetla až o 70 percent. V predchádzajúcej generácii sa používali prídavné filtre na obrazovky, ktoré však skresľovali farby.

Bolesti chrbta trápia viac ako tretinu populácie, ale nesprávne sedenie správne vyhodnotila populácia ako najväčšie ohrozenie pri práci s IKT prostriedkami. Prečo bolí chrbát pri práci s počítačom, mobilom či tabletom? „Ak dlho zotrvávame v jednej polohe, tak telo začne prejavovať známky nepokoja, vôle migrovať stres. Migrovanie stresu alebo prenesenie napätia vidíme napríklad, keď dlhodobo sedíme s opretou hlavou o zápästie. Po pätnástich minútach sa začne hlásiť zápästie, o chvíľu rameno, krk a máme veľkú potrebu zmeniť túto polohu. Obrátime sa a to je práve tá migrácia stresu", vysvetľuje fyzioterapeut Tomáš Malárik. Takže, už ste to určite počuli, ale Tomáš Malárik starostlivo opakuje znovu a znovu: „Do každodennej rutiny treba zaradiť pravidelný pohyb a správny oddych. Pri práci s počítačom môžete sedieť aj stáť, a ak pozeráte do mobilu, dajte si ho na úroveň očí. Ak človek niečo začne robiť inak, zmena sa dostaví takmer ihneď.“ 

AI: Nový nástroj od Google

Jednou z oblastí, kde je ukrytý enormný potenciál pre nasadenie umelej inteligencie, sú malé a stredné podniky, piliere slovenského hospodárstva. Avšak pri využívaní umelej inteligencie na optimalizáciu svojho podnikania výrazne zaostávajú za veľkými spoločnosťami. Google sa preto rozhodol sektor MSP podporiť prostredníctvom bezplatného nástroja, ktorý má firmám pomôcť identifikovať oblasti v ich podnikaní vhodné na aplikáciu umelej inteligencie a zároveň predstavil aj ďalšie nástroje dostupné pre širokú verejnosť.

Podľa minuloročných dát McKinsey môže do roku 2030 pokrok v oblasti umelej inteligencie a automatizácie tvoriť až 13,5 % rastu HDP Európskej únie a byť tak jedným z jej hlavných hnacích motorov. Vzhľadom na silnú orientáciu na priemysel ako aj na veľa pracovných miest, ktoré budú ovplyvnené automatizáciou, je teda na Slovensku potenciál umelej inteligencie v porovnaní s väčšinou európskych krajín vyšší. Rast HDP založený na inováciách v oblasti umelej inteligencie však nemusí byť tak výrazný, ak sa tejto príležitosti dostatočne nechopia aj menšie podniky. „Tak, ako sme v minulosti potrebovali pre pokrok spoločnosti vedieť čítať a písať, tak v dnešnej dobe digitálnej transformácie potrebujeme vedieť efektívne komunikovať so strojmi, ktoré sú všade okolo nás, pričom mnohé z nich zahŕňajú aj prvky umelej inteligencie. Každý z nás je konzumentom technológií. Čo najširšia znalosť princípov fungovania týchto technológií, ako aj znalosť príležitostí a rizík, ktoré prinášajú, umožní tým, ktorí sa zaoberajú výskumom a inováciami, prinášať lepšie produkty pre všetkých“, tvrdí Mária Bieliková. Google v snahe pomôcť firmám porozumieť umelej inteligencii ako aj jej možnostiam využitia v podnikaní spúšťa špeciálnu platformu. Firmy tu nájdu viaceré informačné materiály v slovenskom jazyku, počnúc Abecedou pre oblasť umelej inteligencie, ktorá vysvetľuje od A po Z mnohé zo základných pojmov AI a ktorá je akousi vstupnou bránou do sveta umelej inteligencie. Umožňuje tiež prístup k bezplatným kurzom, napríklad vzdelávací program Digitálna garáž bol rozšírený o nový modul špeciálne zameraný na umelú inteligenciu – kurz má pomôcť pochopiť základy strojového učenia. Na platforme je zároveň firmám a živnostníkom k dispozícii aj nástroj Umelá inteligencia pre firmy. Ide o bezplatný nástroj, ktorý firmám pomôže len v niekoľkých krokoch objaviť potenciál v oblasti umelej inteligencie v rámci ich podnikania a poskytne tiež personalizované odporúčania špecificky pre danú oblasť podnikania aj s konkrétnymi tipmi ako začať.

Google sa tak snaží aj firmám v menej digitalizovaných odvetviach ukázať, že z umelej inteligencie netreba mať strach, skôr naopak, dokáže priniesť veľkú úsporu času ako aj ľudských a prípadne aj finančných zdrojov. „Umelú inteligenciu už dávno všetci používame bez toho, aby sme si toho vôbec boli vedomí. Dobrým príkladom sú Google služby ako Prekladač alebo Fotky. Zároveň si však často neuvedomujeme, kde všade ju vieme a môžeme využiť. Dovolím si tvrdiť, že v najbližších dekádach bude prosperita a konkurencieschopnosť našich krajín závisieť do značnej miery na tom, ako efektívne vieme využívať dostupné technológie. Chceme preto pomôcť šíriť osvetu v oblasti umelej inteligencie a hovoriť o tom, ako ju môžu slovenské firmy využiť v ich každodennom podnikaní“, dodal Rasťo Kulich. Z prieskumu AIslovakIA (predtým slovak.AI) o nasadení umelej inteligencie vo firmách vyplýva, že k najväčšej implementácii AI riešení dochádza vo finančnom a IT sektore, nasledovaných dopravou a logistikou, obchodom a marketingom a sektorom energetiky. Respondenti sa tiež v prieskume vyjadrili, že najväčší potenciál jej využitia vidia v oblasti zdravotníctva, dopravy a výrobného priemyslu, vo finančných inštitúciách či v marketingu a predaji.

Upozorňujeme: Nebezpečná varná konvica

Spoločnosť Elektrosped, ktorá na Slovensku prevádzkuje sieť elektropredajní aj dva e-shopy, sťahuje z predaja kanvicu Hyundai VK 106P biela/fialová. K rozhodnutiu stiahnuť tento produkt z predaja došlo na základe upozornenia Českej obchodnej inšpekcie, ktorá kanvicu vyhodnotila ako nebezpečný výrobok. Kanvicu Hyundai VK 106P biela/fialová si však mohli zakúpiť zákazníci aj na Slovensku.

Spoločnosť Elektrosped preto prosí všetkých zákazníkov, ktorí si v minulosti kanvicu Hyundai VK 106P biela/fialová zakúpili, aby produkt neváhali vrátiť v ktorejkoľvek prevádzke Datart alebo Hej.sk. Hodnota výrobku im bude vrátená v plnej výške.

Prípadné otázky týkajúce sa ďalších možností odovzdania produktu môžu zákazníci smerovať na e-mailovú adresu servis@eta.cz. Ďalšie kontaktné údaje spolu s adresami prevádzok, v ktorých je možné tovar vrátiť, nájdu na www.datart.sk a www.hej.sk.

EU: Pirátske prenosy športových podujatí

V poslednom období sa rozšírili ilegálne priame prenosy športových podujatí. Šíria ich pirátske weby, ktoré žijú z reklamy alebo členských príspevkov. Problémom nie je len to, že poručujú práva duševného vlastníctva, ale predstavujú aj riziko pre používateľov, ktorým sa môže do zariadenia dostať malvér, alebo im môžu byť ukradnutú osobné údaje, či zneužitá platobná karta.

Na športové podujatie samo o sebe sa nevzťahuje copyright, pretože nejde o „dielo“ tak, ako ho definuje európska legislatíva o autorských právach. Záznam alebo prenos športového podujatia je však chránený. Niektoré krajiny EÚ zaviedli osobitné pravidlá na ochranu priamych prenosov, celoeurópske harmonizované pravidlá však neexistujú. Špecifikum priamych prenosov pritom spočíva v tom, že ich hodnota existuje len v danom momente počas konania podujatia. Časová lehota na zakročenie proti pirátskym prenosom je preto veľmi krátka. Existujúce právne postupy proti pirátskym priamym prenosom sú neadekvátne, pretože sú zdĺhavé a neumožňujú konať v reálnom čase. Podľa poslancov by najlepším riešením bolo okamžité zablokovanie ilegálneho prenosu.

V správe, ktorú prijal právny výbor Európskeho parlamentu 13. apríla t. r., poslanci žiadajú rozšírenie existujúcich práv duševného vlastníctva na priame prenosy. Európsku komisiu vyzývajú, aby pripravila špecifické opatrenia, ktoré umožnia okamžité odstránenie alebo zablokovanie ilegálnych prenosov bez toho, aby boli narušené oficiálne prenosy. Ilegálny obsah by mal byť podľa poslancov odstránený okamžite po upozornení, najneskôr do polhodiny od začiatku podujatia. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať na ilegálnych vysielateľov a nie na používateľov, ktorí častokrát nevedia, že sledujú ilegálny obsah. Diváci v hľadisku môžu aj naďalej zdieľať fotografie a videá zo športových podujatí. Ide o súčasť celkovej atmosféry na podujatiach a neporušujú tým žiadne autorské práva.

DDS: Výsledky za rok 2020

Objem majetku sporiteľov na Slovensku v druhom pilieri ku koncu roka 2020 dosiahol 10.336.638.299 eur, pričom v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch bolo alokovaných až 69 percent úspor. Na dôchodok si v druhom pilieri podľa údajov Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) sporilo 1.643.398 sporiteľov (k 31. 12. 2020).

Na súkromný účtoch sporiteľov počas roka 2020 pribudla viacej ako miliarda eur. Aj napriek globálnej pandémii prinieslo šestnásť zo sedemnástich fondov druhého piliera sporiteľom pozitívne zhodnotenie. „Víťazom boli jednoznačne tí sporitelia, ktorí nepodľahli panike a zotrvali v akciových a indexových fondoch. Opätovne sa tak ukázalo, že hoci vonku ešte zúri kríza či koronavírus, akciové trhy sa pozerajú oveľa ďalej vpred. Fondy v druhom pilieri majú nastavené dlhodobé investičné stratégie, ktoré výnosmi smelo konkurujú svetovým fondom, a to sa opätovne potvrdilo aj v roku 2020“, komentoval zhodnotenie úspor v druhom pilieri Vladimír Mlynek.

V roku 2020 vstúpilo do druhého piliera 66.684 sporiteľov. Vzhľadom na počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v Slovenskej republike si tak v druhom pilieri sporí na budúce dôchodky viacej ako polovica pracujúcej populácie. Povinné odvody sporiteľov v druhom pilieri sa v roku 2021 rozdeľujú v pomere: 12,75 percenta na účet Sociálnej poisťovne a 5,25 percenta na súkromný účet sporiteľa v DSS.

Trend: Nákupy cez internet

Popri výraznej zmene preferencií v tovaroch pribudlo podľa DPDgroup v roku 2020 oproti roku 2019 až 15 miliónov nových nakupujúcich v e-shopoch. V aktuálnej štúdii E-shopper barometer DPD sa takisto potvrdilo, že prostredie e-commerce sa markantne zmenilo a ponúka obchodníkom či prevádzkovateľom nové príležitosti. Poukazuje tiež na rozdiely medzi jednotlivými typmi nakupujúcich od mileniálov po seniorov, od zbehlých zákazníkov po nováčikov, ktoré by si mali majitelia e-shopov všímať. 

Predtým v e-shopoch najviac objednávaný tovar - odevy, módne doplnky a obuv - predbehli potraviny. Vzhľadom na lockdownové opatrenia si spotrebitelia zvykli na objednávanie produktov z potravinárskych reťazcov, ako aj na polotovary a hotové jedlá. Nové inovatívne prístupy e- commerce predajcov sa stali základom pre úspech počas krízy. Na prvom mieste u zákazníkov e- shopov sú rýchlosť a presnosť doručenia tovarov, preto stále narastá počet tých, ktorí sú schopní doručiť tovar príjemcovi už na druhý deň po vytvorení objednávky. Dôležitými pre zákazníkov sú aj ďalšie služby – doručenie zásielky bezkontaktne a tiež výber z viacerých možností prevzatia balíka. Zaujíma ich tiež ekologický aspekt doručovania balíkov. Čoraz viac vyhľadávajú ekologické výrobky či služby a očakávajú, že aj e-shopy prispejú k znižovaniu uhlíkovej stopy, teda k zlepšovaniu čistoty ovzdušia. 

Pri celkovom zvýšení frekvencie nákupov v internetových obchodoch si zákazníci zvykli nakupovať nielen u veľkých a známych značiek, ale aj u malých predajcov. Prejavil sa záujem o miestne a národné značky, zákazníci sú ochotnejší nakupovať aj v doteraz neznámych či v úplne nových internetových obchodoch. Dopyt po doručovaní priamo domov neutíchal ani počas uvoľnenia po prvej vlne pandémie v lete 2020, kedy sa otvorili kamenné predajne. Aj štúdia DPDgroup o zmenách v správaní zákazníkov ukazuje, že ľudia nechcú meniť svoje nové návyky a až 70 % spotrebiteľov plánuje nakupovať v e-shopoch aj po skončení pandémie. Keďže je nakupovanie cez internet bezpečné a finančne výhodné, navyše rastie počet e-shopov a možnosti výberu, je len málo dôvodov, prečo by sa mali spotrebitelia vzdať pohodlia, rozmanitosti a výhodných cien, ktoré im e-commerce ponúka. „Myslíme si, že dobrá skúsenosť príjemcov aj s poslednou míľou pri doručení tovaru posilní pozície e-shopov, ktoré konzumentom rozširujú možnosti a variabilnosť ponúkaného tovaru v porovnaní s ponukou kamenných predajniach. Vidíme to ako príležitosť pre ďalšie inovácie, ktoré skvalitnia celkové odvetvie e-commers“, dodal Peter Pavuk.

Zaujímavými zákazníkmi sú tzv. senior e-shopperi, ľudia od 55 rokov vyššie, ktorí tvorili v období pred pandémiou skôr malú skupinku. Správajú sa ako noví zákazníci, ktorí nakupujú on-line skôr z nutnosti ako s radosťou, záleží im najmä na dôveryhodnosti internetových predajní, pričom pri doručovaní zásielok volia skôr konzervatívnejšie spôsoby ako mladší a skúsenejší internetoví nakupujúci. Seniori si vyhľadávajú tovar na e-shopoch väčšinou cez počítač či notebook, nepoužívajú v takom množstve smartfóny ako mladšie generácie, a nie sú ani zďaleka tak aktívni na sociálnych sieťach, čo znamená, že ich výber až tak neovplyvňujú reklamy. Vo všeobecnosti majú tradičnejšie nákupné správanie – využívajú nástroje či webové stránky na porovnávanie cien, čítajú popisy k produktom, platia skôr platobnými kartami ako digitálnymi peňaženkami, čo by si mali internetoví predajcovia všímať a prispôsobovať svoje e-shopy aj staršej generácii. 

 

Radíme: Povoliť prístup ku kamere a mikrofónu?

Takmer štvrtina (23 %) používateľov podľa globálnej štúdie Kaspersky povoľuje aplikáciám a on-line službám vždy prístup k mikrofónu alebo webkamere. Celkové povedomie o bezpečnosti používania webkamier je však pomerne vysoké, takmer šesť z desiatich používateľov (59 %) sa obáva, že by ich niekto mohol sledovať prostredníctvom ich webkamery bez toho, aby o tom vedeli a 60 % sa obáva, že by sa tak mohlo diať prostredníctvom škodlivého softvéru. 

Za posledný rok sme sa začali spoliehať na videokonferencie ako na hlavný prostriedok komunikácie, čo viedlo k obrovskému nárastu používania aplikácií, ako napr. Microsoft Teams. Používanie tejto aplikácie od júna 2020 vzrástlo o 894 % v porovnaní s jej bežným využívaním ešte vo februári 2020. Pandémia a práca na diaľku tiež zapríčinila takmer celosvetový nedostatok webkamier medzi mnohými poprednými dodávateľmi, ktorí zaznamenali výrazne zvýšený dopyt po tomto produkte. Je pochopiteľné, že technológiám a aplikáciám, pomocou ktorých v súčasnosti fungujeme v práci, prípadne keď vyhľadávame zábavu a spoločenské vyžitie, ľudia vyjadrili ochotu povoliť prístup k ich mikrofónu a kamere. Tieto nástroje im slúžili na rozšírenie možností a uľahčenie náhleho prechodu do digitálneho života. Výskum Kaspersky ukazuje, že prístup k mikrofónu a webkamere povolilo „vždy“ vo vekovej skupine 25-34 rokov až 27 % ľudí, tesne nasledovaný vekovou skupinou 35-44 rokov s 26 %. Menšiu vôľu povoliť tieto prístupy prejavili starší respondenti. 38 % respondentov vo veku nad 55 rokov uviedlo, že tieto prístupy aplikáciám ani službám neposkytujú nikdy. 

Najlepším spôsobom, ako sa chrániť a naďalej využívať výhody moderných komunikačných prostriedkov, je dôkladné zváženie používania aplikácií a služieb a ich požadovaných povolení. Napríklad, ak aplikácia na videohovory požaduje povolenie prístupu ku kamere, je to logické. Ak však existuje aplikácia bez akýchkoľvek relevantných funkcií, ktorá bez dôvodu vyžaduje prístup k mikrofónu alebo kamere, je rozumné preskúmať, prečo tieto povolenia daná aplikácia vyžaduje. Tieto zistenia do veľkej miery zdôrazňujú vznikajúcu potrebu ľudí cítiť sa v dnešnom digitálnom svete bezpečne bez toho, aby nemuseli prestať používať kamery a aplikácie na spoluprácu. „Veľa ľudí netuší o bezpečnostných protokoloch súvisiacich s používaním webových kamier či procesmi kybernetickej bezpečnosti. V súčasnosti však môžeme sledovať silný pozitívny trend zvýšeného povedomia o on-line bezpečnosti a potenciálnych hrozbách. To vedie k proaktívnejšiemu správaniu spotrebiteľov, ako je zavádzanie preventívnych opatrení a kontrola povolení pred umožnením prístupu k videu a mikrofónu. Očakávame tiež, že rast povedomia o kybernetickej bezpečnosti podporí školenia o povedomí o bezpečnosti, ktoré organizujú firmy pre svojich zamestnancov – najmä preto, že zvukové a obrazové zariadenia sa v súčasnosti často používajú pri práci na diaľku“, komentuje Miroslav Kořen.

Spoločnosť Kaspersky radí:

1. Investovať do jednoduchého krytu určeného pre webkamery, ktorý prispeje k vášmu lepšiemu pocitu, keď kameru práve nepoužívate.

2. Používať efektívne bezpečnostné riešenie, ktoré ponúka pokročilú ochranu a pokrýva viac zariadení vrátane počítačov, Mac-ov, Android a iOS zariadení. Aplikácie vás dokážu ochrániť napríklad pred neoprávneným prístupom k mikrofónu.

3. Analyzovať, ktoré z vašich súčasných aplikácií majú momentálne povolený prístup k webkamere alebo mikrofónu a odstrániť tie povolenia, ktoré nie sú potrebné. 

4. Ak sa chcete dozvedieť viac o on-line súkromí na sociálnych sieťach, odporúčame použiť  kontrolu súkromia (Privacy Checker) – ide o jednoduchý nástroj, ktorý popisuje každé nastavenie vo vybranej sociálnej sieti a poskytuje rady, ako ho nastaviť pre rôzne úrovne ochrany súkromia na rôznych platformách sociálnych sietí.

NextGenerationEU: Až 800 miliárd EUR na financovanie obnovy

Prostriedky pre NextGenerationEU, ktorý je základom reakcie Európskej únie (EÚ) na pandémiu koronavírusu, si vypožičiame na kapitálových trhoch. Do konca roka 2026 naň Európska komisia plánuje získať až 800 miliárd EUR. To zodpovedá objemu v priemernej výške približne 150 miliárd EUR ročne, čím sa EÚ stane jedným z najväčších emitentov v eurách. Všetky emisie budú splatené do roku 2058.

Komisia si vypožičiavala aj predtým, na podporu členských štátov EÚ a tretích krajín, ale objem, periodicita a zložitosť vypožičiavania si prostriedkov na NextGenerationEU si vyžiadali zásadnú zmenu prístupu ku kapitálovým trhom. Nové potreby financovania bude riešiť diverzifikovaná stratégia financovania. Vďaka nej bude komisia schopná v prípade potreby mobilizovať všetky finančné prostriedky pre členské štáty EÚ a ich občanov za čo najvýhodnejších podmienok.

Diverzifikovaná stratégia financovania kombinuje využívanie rôznych nástrojov a techník financovania s otvorenou a transparentnou komunikáciou s účastníkmi trhu. Bude zahŕňať:

• raz za rok rozhodnutie o objeme pôžičiek a raz za pol roka oznámenie o kľúčových parametroch plánu financovania s cieľom ponúknuť investorom a ostatným zainteresovaným stranám transparentnosť a predvídateľnosť;
• štruktúrované a transparentné vzťahy s bankami, ktoré podporujú program emisií (prostredníctvom siete primárnych dílerov);
• viaceré nástroje financovania (strednodobé a dlhodobé dlhopisy, z ktorých niektoré budú emitované ako zelené dlhopisy NextGenerationEU, a pokladničné poukážky EÚ) s cieľom zachovať flexibilitu v prístupe na trh a riadiť potreby likvidity a profil splatnosti;
• kombináciu aukcií a syndikácií s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívny prístup k potrebnému financovaniu za výhodných podmienok.

Komisia bude svoju činnosť aj naďalej koordinovať s ďalšími emitentmi vrátane členských štátov EÚ a nadnárodných emitentov.

Diverzifikovaná stratégia financovania pomôže komisii dosiahnuť dva hlavné ciele: riešiť značné potreby financovania v rámci nástroja NextGenerationEU a dosiahnuť požadované nízke nákladové a realizačné riziko v záujme všetkých členských štátov a ich občanov. Využitím širokej škály splatností a nástrojov a zvýšením predvídateľnosti finančných operácií komisia zabezpečí väčšiu absorpčnú kapacitu trhu. Vďaka schopnosti ponúkať dlh v rámci aukcie sa operácie financovania ešte viac zefektívnia. To pomôže reagovať na značné potreby financovania. Tým, že sa umožní flexibilita pri rozhodovaní o tom, kedy vykonávať operácie financovania a aké techniky alebo nástroje financovania použiť, dosiahne komisia požadované nízke nákladové a realizačné riziko, čo je v záujme všetkých členských štátov.

Medzi ďalšie kroky patrí:

• Vytvorenie siete primárnych dílerov. V súlade s postupmi porovnateľných emitentov komisia zriadi sieť primárnych dílerov, ktorá má uľahčiť efektívne vykonávanie aukcií a syndikovaných transakcií, podporiť likviditu na sekundárnych trhoch a zabezpečiť, aby bol náš dlh umiestňovaný v rámci čo najširšieho spektra investorov. Formulár žiadosti a všeobecné podmienky účasti budú čoskoro uverejnené.
• Uverejnenie prvého ročného rozhodnutia o vypožičiavaní (a sprievodného rozhodnutia o financovaní) a prvého plánu financovania NextGenerationEU. S cieľom zabezpečiť transparentnú komunikáciu s trhmi komisia prijme svoje prvé ročné rozhodnutie o vypožičiavaní a oznámi informácie týkajúce sa jej prvého plánu financovania. Vykoná tak pred očakávaným začiatkom vypožičiavania v rámci nástroja NextGenerationEU toto leto (v závislosti od schválenia rozhodnutia o vlastných zdrojoch všetkými členskými štátmi, čím bude Komisia splnomocnená na vypožičiavanie si na nástroj NextGenerationEU). Operácie prijímania pôžičiek sa môžu začať hneď po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o vlastných zdrojoch. A plány financovania sa budú aktualizovať každý polrok.

Trend: Digitalizácia a udržateľné riešenia

Pandémia a Brexit - dve nedávne udalosti, ktoré zasiahli viaceré odbory aj na Slovensku. Doprava a logistika dostali ťažkú ranu pod pás. Na čo je potrebné sa v týchto segmentoch pripraviť?

Opatrenia spojené s pandémiou a brexit nepochybne viedli k zvýšeniu komplexnosti diaľkovej dopravy. Na druhej strane dodávky „na poslednú míľu“ dostali obrovský impulz, ktorý má trvať aj po súčasných krízach. „Za prvých pár týždňov v januári tohto roku sme boli svedkami znateľného poklesu transakcií uskutočňovaných nákladnými vozidlami prechádzajúcimi cez Lamanšský prieliv. Situácia sa krátko po tom stabilizovala, ale zostáva administratívna záťaž vrátane postupov colného odbavenia v papierovej podobe a postupov vrátenia daní“, popisuje súčasnú situáciu v dopravnom priemysle Martin Vohánka. Pandémia tiež potvrdila, že hlavné trendy v logistike sa v nasledujúcich rokoch zamerajú na digitalizáciu a zelenú mobilitu. Prudko rastúci elektronický obchod vytvoril tlak na rýchlejšie a nákladovo efektívnejšie doručenie. A dopyt verejnosti po udržateľných riešeniach neklesol, práve naopak.

Európa čoraz viac upúšťa od fosílnych palív a namiesto toho skúma alternatívne zdroje energie. Toto je úzko spojené s „Európskym Zeleným dohovorom“, v ktorom si Európska únia stanovila cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Stratégia predpokladá 90 % zníženie emisií z dopravy; toto by sa malo do veľkej miery dosiahnuť prechodom na alternatívne palivá. Pokiaľ ide o diaľkovú prepravu, najsľubnejšou a najpravdepodobnejšou alternatívou k nafte je skvapalnený zemný plyn (LNG) a z dlhodobého hľadiska vodík. Pre mestskú logistiku sú to určite elektrické vozidlá na batériu. V súčasnosti je v celej Európe 387 čerpacích staníc LNG. Spoločnosť Eurowag si želá do konca roka pokryť 430 alternatívnych čerpacích staníc palivami na CNG a LNG. „Naši klienti výrazne zmenili svoj postoj k alternatívnym palivám, ako je napríklad LNG, a za posledných pár rokov boli k nim otvorenejší. Toto je podporené iniciatívami opatrení, ako sú v Nemecku bezplatné diaľnice pre nákladné vozidlá s alternatívnym pohonom. O zelenej mobilite sa v Škandinávii a západnej Európe dlho diskutovalo. Momentálne sme svedkami vzniku tohto trendu vo zvyšku Európy, v spojení s vyrovnaním celkových nákladov na prevádzkové náklady vozidiel s tradičným a alternatívnym pohonom“, dodal Martin Vohánka.

Upozorňujeme: Ransomvérové útoky na slovenské inštitúcie

Na Slovensku zaznamenalo Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT zvýšený výskyt významných a úspešných ransomvérových útokov. V uplynulých dňoch sa podobné aktivity zintenzívnili v oblasti strednej Európy. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) upozorňuje firmy a inštitúcie na to, aby bezodkladne zabezpečili a zálohovali svoje systémy. Ak tento krok zanedbajú, hrozí im zásadná finančná strata.

Ransomvér je jednou z najväčších hrozieb pre dáta. Útočník prenikne do systému, zašifruje prístup doň a môže od majiteľa alebo prevádzkovateľa žiadať výkupné, aby mu prístup vrátil späť. Národný bezpečnostný úrad môže potvrdiť, že túto metódu vykonali hekeri vo viacerých slovenských organizáciách, kde sa im podarilo zašifrovať kriticky dôležité dáta. Obmedzili fungovanie aj pracovnú činnosť v týchto inštitúciách. Slovenské organizácie momentálne vydierajú a žiadajú výkupné v sumách rádovo státisícov eur za opätovné sprístupnenie systémov a obnovenie ich plnej funkčnosti.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT preto dôrazne odporúča:

• Je potrebné, aby spoločnosti zálohovali dôležité informácie. Ide o najlepšie možné opatrenie na zaistenie bezpečnosti dát.
• Je nutné skontrolovať zálohovacie systémy a ich funkčnosť.
• Zálohované údaje musia byť fyzicky oddelené od zálohovanej infraštruktúry. Ransomvér disponuje schopnosťou šíriť a reprodukovať sa v internej sieti a aktívne vyhľadávať existujúce zálohy a znehodnocovať ich šifrovaním.
• Odporúčame aj pravidelne kontrolovať funkčnosti záloh a možnosti obnovy kritických systémov.
• Ak sa incident objavil, treba identifikovať zasiahnuté zariadenia a systémy a izolovať ich od siete.
• Ak boli zasiahnuté viaceré systémy a podsiete, vypnite sieť na úrovni prepínača – switchu. V prípade ak nie je možné vykonať odpojenie siete na úrovni sieťových prvkov, odpojte jednotlivé zariadenia od siete (odpojenie sieťových káblov, vypnutie Wi-Fi a pod.).
• Zasiahnuté zariadenia vypínajte len v prípade, že ich nie je možné úplne izolovať zo sieťovej infraštruktúry. Vypnutím zariadenia dochádza k nezvratnému zničeniu dát uložených v operačnej pamäti, ktorá môže obsahovať cenné údaje a dáta potrebné na bližšiu analýzy činnosti malvéru a dešifrovanie zasiahnutých súborov.
• V prípade akýchkoľvek podozrení neváhajte kontaktovať Národný bezpečnostný úrad na adrese incident@nbu.gov.sk aj políciu.