Aktuálne: Aká bude druhá polovica roka

Predchádzajúcich 12 mesiacov prinieslo výraznejšie zrýchlenie tempa digitálnej transformácie než si bol schopný ktokoľvek predstaviť. Možno teda predpokladať, že do roku 2025 dosiahneme úroveň digitalizácie očakávanej až v roku 2030. Podľa prieskumu Dell Technologies Digital Transformation Index (október 2020) celosvetovo 80 % podnikov urýchlilo niektoré programy digitálnej transformácie. 

Rýchly prechod na prácu na diaľku a on-line predaj kvôli zachovaniu kontinuity podniku si vyžiadal prehodnotenie plánov zavádzania nových technológií. V počiatkoch pandémie firmy uskutočnili rýchle investície do IT. Teraz situáciu znovu vyhodnocujú a investujú s cieľom dosiahnuť skutočne dlhodobú transformáciu. Ich hlavné priority rozvoja IT pre nasledujúce obdobie sa týkajú práce a štúdia z domova so zameraním na automatizáciu a agilitu celého IT kvôli konzistentnosti a prevádzkovej odolnosti. Platí to o všetkých odvetviach, tak v komerčnom ako aj verejnom sektore.

Podľa Dell Technologies môžeme v najbližšom období očakávať:

· Hybridný cloud pre hybridné pracovnú silu: Investície do cloudových prevádzkových modelov, ktoré zahŕňajú verejné, privátne a edge prostredia, naďalej porastú a umožnia rýchle rozšírenie IT a jeho správu kdekoľvek. Podniky si zabezpečujú dáta, udržujú si o nich prehľad a chránia tak svoje informácie, pracovníkov aj podnikanie. Cloud - vrátane rôznych verejných, privátnych a okrajových cloudov - sa stáva spôsobom podnikania a stále viac ovplyvňuje firemné IT. Podniky stále častejšie očakávajú, že budú môcť využívať svoju IT architektúru prakticky rovnakým spôsobom ako verejné cloudové služby - dostupné na objednávku a škálovateľné podľa potreby na niekoľko kliknutí, čo znamená širšie možnosti a menšiu náročnosť. Dostupnosť IT kdekoľvek vo forme služby prinesie, že podniky môžu jednoduchšie a rýchlejšie voliť vhodné prostriedky na uspokojenie svojich súčasných aj budúcich IT potrieb.

· Pozornosť sa zameria na príležitosti v edge computingu: Rozmach práce a štúdia na diaľku spolu s rastom obľuby dátovo založených inteligentných aplikácií vedie k tomu, že sa budeme na takzvanom okraji siete stretávať s vysoko distribuovanými dátovými pracovnými záťažami, ktoré je nutné spravovať a analyzovať v reálnom čase. V dôsledku toho pôjde ešte väčší objem IT investícií do distribuovanej infraštruktúry - tu však bude musieť byť možné zavádzať jednoduchšie a rýchlejšie. Tento posun podporí rozvoj hybridných cloudových prevádzkových modelov, ktoré presahujú tradičné dátové centrá a zasahujú do edge prostredia. Schopnosť analyzovať dáta v edge prostrediach s využitím 5G a bezprostredne reagovať na získané poznatky podporí nové obchodné možnosti, napríklad v elektronickom obchode alebo pri aplikáciách digitálneho podniku.

· Rozvoj edge computingu núti telekomunikačných operátorov urýchliť zavádzanie 5G: Mobilní operátori budú tento rok investovať do moderného IT s cieľom "cloudifikovat" svoju sieťovú architektúru, aby zaistili širokú dostupnosť konektivity a ešte viac používateľom priblížili výpočtový výkon v edge prostrediach sprostredkovaný technológiami 5G. Budeme stále viac závislí na modernej konektivite založenej na bezdrôtových komunikačných technológiách 5G, aby sme prepojili cloudové a edge prostredia s ľuďmi a zariadeniami. Posun už nastal - zaznamenávame prechod od uzavretých, proprietárnych sieťových architektúr k otvoreným, štandardizovaným a softvérovo definovaným. Tieto investície realizované v najbližších mesiacoch prinesú výrazné výsledky v dlhodobejšom horizonte 3-5 rokov, kedy 5G ponúkne oveľa väčšie možnosti ako predchádzajúce generácie bezdrôtovej konektivity.

· Inteligentné PC sa prispôsobí hybridnému spôsobu práce a hyperkomunikujúcim používateľom: Ľudia sa prispôsobujú novému, hybridnému spôsobu práce a štúdia a od technológií potrebujeme to isté - aby sa prispôsobili. Kombinácia AI, cloudu a vylepšenej konektivity zlepší skúsenosti používateľov s koncovými zariadeniami. AI zjednoduší prácu s PC, umožní jeho lepšie prispôsobenie a odstráni problémy. Inteligentný softvér napríklad pomôže zariadením porozumieť, kedy používateľ chce a kedy nechce byť pri videokonferenciu videný. Zariadenia budú tiež schopné sa v prípade zlého signálu Wi-Fi prepnúť na 5G pripojenie. Budú sa objavovať nové aplikácie a služby, ktoré uľahčia a spríjemnia tímovú komunikáciu a spoluprácu na diaľku, a systémy, ktoré dnes používame, sa dočkajú zlepšení a nových funkcií.

· Technológia umožňujú nástup nového veku ľudskej transformácie: Technika umožní kvalitnejší komunikáciu a posilní pocit prepojenosti v čase, keď pracujeme a študujeme dištančne - z našich domovov. Virtuálne stretnutia a priestory pre spoluprácu nám dávajú nahliadnuť do každodenných životov našich kolegov a umožňujú flexibilnejšie vyvážiť pracovný a súkromný život.

Technika však tiež prispieva k rozvoju nových vzťahov - AI a automatizácia zmení deľbu práce medzi ľuďmi a strojmi. Umelej inteligencii budeme odovzdávať čoraz viac duševnej práce, nie iba mechanické úkony. Tým rýchlejšie získame hlbší a podstatnejšie informácie, ktoré nám, ľuďom, umožní zamerať sa na rozsiahlejšie inovácie, zmysluplnú prácu a medziľudskú komunikáciu. A zatiaľčo predchádzajúce mesiace priniesli zásadné a neočakávané zmeny, tie nasledujúce budú formovať spoločnosť smerom k väčšej dôvere, empatiu, trpezlivosti a flexibilite. To sa prejaví aj na našej práci - tá bude určovaná výsledkami, nie miestom - aj v našich životoch - akú budeme mať zdravotnú starostlivosť, ako sa budú vzdelávať naši študenti, ako sa budeme starať o našich blízkych, ako budeme ovplyvňovať svet a realizovať svoje poslanie. Dôvera medzi ľuďmi bude závisieť na technike - bezpečnosti zariadení, sietí a dát. Bezpečnosť a dôvera sa stanú neoddeliteľnou súčasťou informačnej infraštruktúry.

EU: Urýchlenie odstraňovania teroristického obsahu z internetu

Európsky parlament schválil legislatívny návrh, ktorého cieľom je sťažiť šírenie teroristického obsahu v on-line prostredí. Nové nariadenie sa bude vzťahovať na texty, obrázky, hlasové nahrávky či videá a živé prenosy, ktoré podnecujú, navádzajú či prispievajú k páchaniu teroristických trestných činov, alebo nabádajú na účasť na činnosti teroristickej skupiny. V súlade so smernicou o boji proti terorizmu sa budú nové pravidlá vzťahovať aj na on-line návody na výrobu a používanie výbušnín a strelných či iných zbraní za účelom terorizmu.

Nariadenie zaviaže poskytovateľov hostingových služieb v každej krajine Európskej únie odstrániť nahlásený teroristický obsah, alebo k nemu aspoň znemožniť prístup do hodiny od prijatia príkazu na odstránenie od zodpovedného vnútroštátneho orgánu. Sankcie za nerešpektovanie pravidiel zadefinujú členské štáty vo vnútroštátnych predpisoch. Výška sankcie by sa pritom mala odvíjať od povahy porušenia pravidiel a veľkosti spoločnosti. On-line obsah zameraný na vzdelávanie alebo slúžiaci na novinárske, umelecké či výskumné účely, prípadne na zvýšenie povedomia o terorizme, nebude považovaný za teroristický obsah, a teda bude z pôsobnosti nových pravidiel vyňatý.

Internetové platformy nebudú vo všeobecnosti nútené monitorovať, alebo filtrovať všetok nimi nahrávaný obsah. Poskytovateľ hostingových služieb však bude nútený prijať opatrenia zabraňujúce propagácii teroristického obsahu, ak zodpovedné vnútroštátne orgány usúdia, že je takémuto obsahu vystavený. Rozhodnutie o povahe opatrení, prijatie ktorých by malo takýmto situáciám predchádzať, bude zodpovednosťou poskytovateľa služieb, používanie automatizovaných nástrojov však nebude povinné. Poskytovatelia služieb by tiež mali zverejňovať výročné správy na účely transparentnosti so zoznamom opatrení, ktoré prijali za účelom zastavenia šírenia teroristického obsahu.

Urýchlenie odstraňovania teroristického obsahu z internetu:

• Maximálne hodina pre platformy na odstránenie nahláseného obsahu.
• Obsah súvisiaci so vzdelávaním, výskumom, žurnalistikou či umením bude chránený.
• Absencia všeobecnej požiadavky na monitorovanie alebo filtrovanie obsahu.

On-line: Ako politici využívajú sociálne siete

Prvá celoeurópska štúdia o spôsobe, akým politici v Európe využívajú sociálne siete, sa sústredila na vplyv geografie, pohlavia, veku a politickej orientácie na komunikáciu v rámci sociálnych sietí. Štúdiu realizoval Grayling v spolupráci s Linkfluence, ktorí analyzovali takmer 3 milióny výstupov členov parlamentov v 17 európskych krajinách, vrátane zástupcov krajín v Európskom parlamente. Analyzované výstupy pochádzajú z ich politickej komunikácie na Twitteri, Facebooku a Instagrame.

Zo štúdie vyplynuli tieto trendy:

1. Poslanci nefigurujú na rovnakých platformách, ako ich voliči: Z troch analyzovaných platforiem sociálnych sietí je Facebook najpopulárnejšou platformou medzi širokou verejnosťou v 16 zo 17 krajín zahrnutých do štúdie, Twitter je najmenej populárnym vo všetkých 17 krajinách. Avšak Twitter je najpopulárnejšou sociálnou platformou medzi poslancami v 13 zo 17 krajín a predstavuje viac ako dve tretiny všetkých príspevkov v 10 z nich. „Vďaka analýze dát z jednotlivých trhov môžeme vidieť špecifiká a z nich prameniace trendy. Na Slovensku využíva Twitter na komunikáciu so svojimi voličmi necelých 5 % politikov, kdežto v Nemecku je na tejto sociálnej sieti aktívnych viac ako 80 % poslancov federálneho parlamentu a vo Francúzsku až 95 % poslancov parlamentu. Nárast aktivít sme zaznamenali na Instagrame, kde je aktívnych takmer 60 % poslancov Národnej rady“, upresnil Andrej Kopták.

2. Poslanci sú v on-line priestore influencermi: Na všetkých troch platformách je priemerná miera angažovanosti (pomer komentárov / označení páči sa mi / zdieľaní / retweetov k celkovému počtu sledovateľov) na profiloch poslancov oveľa vyššia ako referenčné hodnoty odvetvia pre značky a dokonca aj pre nepolitických influencerov. 

3. Poslanci a poslankyne nepoužívajú sociálne siete rovnakým spôsobom: Poslankyne sú na Twitteri oveľa viac aktívne a majú tam väčší počet sledujúcich. Príspevky poslankýň tiež generujú vyššiu mieru zapojenia na Twitteri a Facebooku na rozdiel od ich mužských kolegov. 

4. Mladí poslanci nie sú najaktívnejšou skupinou na sociálnych sieťach: Poslanci vo veku 36-45 rokov sú v skutočnosti najaktívnejšou skupinou na sociálnych sieťach v celej Európe. Nad vekovou hranicou 55 rokov aktivita na sociálnych sieťach rýchlo klesá.

5. Krajne orientované politické spektrum je nadpriemerne aktívne na všetkých troch platformách a má väčší počet sledovateľov: Na Twitteri generujú príspevky krajnej pravice obzvlášť vysokú mieru zapojenia, kým krajná ľavica a aj krajná pravica má najnižšiu mieru zapojenia na Instagrame. „Výstupy štúdie potvrdzujú mnohé predsudky ľudí o tom, ako politici využívajú sociálne siete, no prinášajú aj viaceré prekvapenia. Niektoré zo zistení je ťažké vysvetliť, takže štúdia ponúka aj priestor na interpretáciu“, uviedol Russell Patten.

SR: Štát pomohol, ale rozhodujúce boli úspory

Pandémia koronavírusu mala v uplynulom roku významný vplyv na peňaženky občanov a ich schopnosť splácať záväzky. Ľudia si museli poradiť s vysokými výdavkami na zdravie aj novými druhmi útrat, napríklad na vzdelávanie detí. Najčastejšou príčinou neskorého splácania záväzkov v minulom roku bola strata zamestnania, a to u viac než dvoch pätín Slovákov (43 %).

Podľa prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, za druhú najčastejšiu príčinu neplnenia svojich finančných záväzkov uvádza viac než patina Slovákov (22 %) vysoké splátky súvisiace s niektorými úvermi. Predstavovali problém predovšetkým pre obyvateľov s nízkymi osobnými príjmami (do 330 eur mesačne) a osoby staršie ako 55 rokov. Ďalšia pätina Slovákov (21 %) nesplácala svoje záväzky z dôvodu choroby, či už vlastnej alebo člena rodiny. Minulý rok tiež priniesol nové druhy výdavkov. Vládne nariadenia spôsobili okrem iného prechod na distančný spôsob vzdelávania, čo znamenalo nutnosť zabezpečiť technické vybavenie pre deti. Nové výdavky ako dôvod nesplácania záväzkov uvádzali najmä Slováci žijúci v domácnosti s tromi a viac ako tromi potomkami a ženy na rodičovskej dovolenke.

V priebehu pandémie hrali dôležitú úlohu stále nízka nezamestnanosť a čiastočne aj vládne opatrenia na zmiernenie ekonomického vplyvu pandémie. „V súvislosti s koronavírusom sme začiatkom minulej jari zaznamenali u našich klientov obavy z neschopnosti splácať svoje záväzky. Ľudia začali odkladať splátky a kumulovať úspory, aby dokázali platiť najnutnejšie výdavky Lenže už koncom jari sa väčšina vracala k pravidelnému splácaniu. Veľkú úlohu v tom zohrali osobné úspory. Tomu zodpovedá i výsledok prieskumu, podľa ktorého len 8 % Slovákov sa nedarilo splácať v riadne stanovenom termíne“, vysvetľuje Jaroslava Palendalová. Problémy so splácaním postihli najviac podnikateľov, živnostníkov, ktorí pre vládne nariadenia často nemohli pokračovať vo výkone svojej profesie, aj nezamestnaných. Z respondentov, ktorým sa nedarí splácať v riadnom termíne, je každý piaty zamestnaný v poľnohospodárstve či lesníctve.

V ekonomicky ťažkých časoch hrajú zásadnú úlohu úspory, podľa prieskumu si ich však netvorí 31 % Slovákov. „Stačí, aby sa na nejaký čas znížil príjem domácnosti, napríklad počas čerpania ošetrovného, a môžu sa vyskytnúť problémy so splácaním. Alebo môže prísť neočakávaný väčší výdavok, čo bolo dôvodom problémov so splácaním u každého šiesteho dlžníka (16 %). Jedným z najlepších spôsobov, ako dosiahnuť úspory, môže byť pozorné sledovanie príjmov a plánovanie výdavkov. „Problémom sa dá predísť aj aktívnou komunikáciou s veriteľmi. Každý piaty respondent s dlhmi po splatnosti (20 %) uvádza ako dôvod nesplácania dlhy v rodine, ale v takýchto prípadoch sa dá s veriteľmi dohodnúť na úprave splátkového kalendára či odložení splátok“, dodáva  Jaroslava Palendalová.

Odpad: Na každého Slováka 24 kg plastov

Stali sme sa spolutvorcami plastového odpadu, pričom najväčšou súčasťou sú obaly, do ktorých sa balia potraviny, jedlo, nápoje, kozmetika a rôzny tovar. Až 40 % plastov sa využíva práve na výrobu obalov. Na spotrebný tovar a tovar pre domácnosť sa použije 22 % plastov a na stavebné materiály 20 % plastov. Zvyšok plastov sa využije v automobilovom priemysle, pri výrobe elektrotechniky a v poľnohospodárstve. Pandémia koronavírusu situáciu ešte zhoršuje, oveľa viac využívame rôzne donáškové služby a nakupujeme cez internet, takže naša spotreba obalov sa zvyšuje. Koľko kíl vyhodených plastových obalov pripadá na jedného obyvateľa EÚ a koľko na jedného Slováka?

Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu sa v Európskej únii za rok 2018 vyprodukovalo vyše 17 miliónov ton odpadu z plastových obalov. Na jedného obyvateľa EÚ tak ročne pripadá až 33 kg vyhodených plastových obalov. Samozrejme nejde len o odpad vytvorený obyvateľmi, ale celou ekonomikou (priemyslom, službami, obchodom a aj domácnosťami). Pozitívnou správu je, že Slovensko je na tom o niečo lepšie ako európsky priemer. Na jedného Slováka v roku 2018 pripadlo zhruba 24 kg odpadových plastových obalov vyprodukovaných ekonomikou. Znamená to, že v našej krajine sa za rok vytvorilo 132 tisíc ton takéhoto odpadu. V súčasnosti je toto číslo zrejme ešte vyššie, keďže pandémia koronavírusu spôsobuje zvýšenú spotrebu plastových obalov.

Podľa rozhodnutia Európskej komisie sa tvorba obalového odpadu vyčísluje dvoma spôsobmi – prvý spôsob je analýza obalov umiestnených na trh a druhý spôsob je analýza odpadu z obalov. Samozrejme ale platí, že analýza odpadových obalov je náročný proces, pri ktorom môžu vznikať odchýlky spôsobené rozdielmi v metódach výpočtu či nedostatočným overovaním údajov. To môže spôsobovať, že množsto obalov uvedených na trh v tej – ktorej krajine môže byť podhodnotené. Je potrebné spomenúť aj to, že veľa plastových obalov nie je vytriedených, a teda končí v zmiešanom či komunálnom odpade. V takom prípade je oveľa náročnejšie tento odpad zanalyzovať. Niektoré odhady hovoria dokonca o tom, že plasty tvoria až 7 % z celkového množstva komunálneho odpadu. Na čele európskeho rebríčka sa umiestnilo Írsko, ktoré si vybojovalo prvenstvo s ročnou tvorbou 54 kg plastových obalov na jedného svojho obyvateľa. Nasleduje Luxembursko, Estónsko a Dánsko, ktoré v roku 2018 vyprodukovali cca 42 až 43 kg takéhoto odpadu v prepočte na obyvateľa. Magickú “4O-tku” sa podarilo prekonať aj Portugalsku a priblížilo sa k nej Nemecko. Na opačnom konci rebríčka, teda medzi krajinami s najnižším množstvom vyhodených plastových obalov na hlavu, sa umiestnilo Chorvátsko (necelých 16 kg), Bulharsko (cca 19 kg) a Cyprus a Rumunsko (približne 20 kg). Spomedzi krajín V4 je najnižšia produkcia odpadu vo forme plastových obalov u nás na Slovensku, nasleduje ČR (cca 25 kg na 1 obyvateľa), Poľsko (26 kg) a najhoršie je na tom Maďarsko (takmer 35 kg).

Čo sa robí ďalej s vyhodeným plastovým odpadom? Najväčšia časť z neho (asi 40 %) končí v spaľovniach, kde je možné jeho energetické využitie, pričom ale dochádza aj k znečisťovaniu ovzdušia. Približne 30 % plastového odpadu sa umiestňuje na skládky a len 30 % sa recykluje. Z hľadiska dopadov na životné prostredie by práve recyklácia mala byť prioritná. Naopak, najničivejšie pre životné prostredie je ukladanie plastového odpadu na skládky. Skládkovaním a spaľovaním totiž nielen poškodzujeme životné prostredie, ale sa aj definitívne zbavujeme surovín potrebných na výrobu plastov (hlavne ropa). A tieto suroviny treba potom opäť vyťažiť a spracovať, dodala analytička Jana Glasová.

EU: Horizont Európa 2021 – 2027

Európsky parlament schválil výskumný program Horizont Európa na roky 2021 – 2027. Program Európskej únie (EÚ) na podporu výskumu a inovácií má pomôcť systémom zdravotnej starostlivosti lepšie sa pripraviť na budúce pandémie, priemyslu účinnejšie znižovať emisie, digitalizovať aj inovovať. Celkový rozpočet bol schválený vo výške 95,5 miliardy eur.

Horizont Európa bude v rokoch 2021 - 2027 zaisťovať krátkodobé a dlhodobé financovanie výskumu a inovácií spojených s celosvetovými výzvami, akými sú napríklad boj proti zmene klímy, digitalizácia či pandémia nového koronavírusu. Na základe dohody poslancov a ministrov členských štátov sa z rozpočtu EÚ vyčlenila rekordná suma na financovanie výskumu v oblasti digitálnych technológií a digitalizácie. Program je zameraný aj na podporu inovatívnych malých a stredných podnikov (MSP) a európskej výskumnej infraštruktúry. Parlamentným vyjednávačom sa tiež podarilo presadiť uvoľnenie ďalšej miliardy eur na základný výskum, ktorú bude mať na starosti Európska rada pre výskum.

Európska komisia už nový program predbežne spustila, a to 1. januára 2021. Európsky parlament ho s konečnou platnosťou a v znení, ktoré je výsledkom dohody vyjednávačov EP a Rady (ministrov) EÚ, schválil 27. apríla 2021:

• Celkový rozpočet vo výške 95,5 miliardy eur vrátane 5,4 miliardy eur z plánu obnovy EÚ pre budúce generácie.

• Výrazné zameranie na oblasti zdravia, digitalizácie a podpory inovatívnych malých a stredných podnikov.

• Predbežné uplatňovanie programu od 1. januára 2021.

Superodpočet: Prvenstvo pre IT sektor

Možnosť uplatnenia superodpočtu nákladov na výskum a vývoj v roku 2019 využilo 373 subjektov, najviac z Bratislavského kraja. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) spoločne čerpali vyše 119,5 mil. eur. Pri 21 % sadzbe tak na dani z príjmov ušetrili viac ako 25 mil. eur. Napriek zvýšeniu sadzby zo 100 na 150 percent vynaložených nákladov však superodpočet nedosiahol úroveň čerpania v roku 2018. 

V uplatňovaní superodpočtu nepokračovalo 76 subjektov, ktoré si ho uplatňovali v predchádzajúcom roku. Najvýznamnejším z nich je spoločnosť U. S. Steel Košice, na ktorú v predchádzajúcich dvoch rokoch pripadala viac ako tretina, resp. takmer polovica objemu čerpaného superodpočtu. Bez jej vplyvu na výsledky roku 2018 by medziročný index rastu čerpaného superodpočtu mierne presiahol 1,5-násobné navýšenie zodpovedajúce rastu sadzby. Výpadok týchto subjektov na objeme čerpaného superdopočtu bol takmer v plnej miere kompenzovaný superodpočtom 177 spoločností - nováčikov. 

Zastúpenie subjektov v rukách zahraničného kapitálu v roku 2019 dosiahlo necelých 27 %, čo je od roku 2016 najnižší výsledok. Klesol aj ich podiel na objeme čerpaného superodpočtu z úrovne cca 70 % na 55 %. „V kategórii superodpočtov nad 1 mil. eur naďalej dominujú subjekty vo vlastníctve zahraničných osôb. Medzi 27 subjektmi je len 5 v rukách slovenských vlastníkov. Tie však čerpali spolu viac ako 21 percent z celkového objemu miliónových superodpočtov, kým v roku 2018 to bolo len 13 percent“, konštatuje Jana Šnircová. Z hľadiska odvetvového smerovania superodpočtu vo výsledkoch za rok 2019 početnosťou aj objemom vedie priemysel: zahŕňa necelých 40 % subjektov, ktoré si uplatnili takmer 60 % z celkového objemu superodpočtu. Pre oba parametre je to však najnižšia úroveň v doterajšej histórii superodpočtu. Nadpolovičný podiel v počte stratila sekcia Priemyselnej výroby už v roku 2018, o post najväčšieho generátora objemu superodpočtu prišla v roku 2019. Väčší objem superodpočtu si uplatnili nové subjekty zo sekcie J – Informácie a komunikácia, ktorá tak získala až 36,5-percentný podiel na objeme superodpočtu čerpaného nováčikmi.

Zaujímavosťou roka 2019 je aj posilnenie zastúpenia subjektov v rukách domácich vlastníkov v štatistikách nováčikov. To sa dokonca výraznejšie prejavuje v objeme čerpania superodpočtu ako v samotnom počte subjektov. „Pokles objemu čerpania superodpočtu pri 1,5-násobnom navýšení jeho sadzby môžeme hodnotiť ako negatívny výsledok. Už v predchádzajúcich analýzach sme avizovali, že 

úspech tohto nástroja daňovej stimulácie súkromných investícií do výskumu a vývoja na Slovensku môže naraziť na bariéru nemožnosti uplatniť si vynaložené náklady formou superodpočtu voči dostatočnému daňovému základu. Pokles ziskov slovenských podnikateľských subjektov naprieč takmer všetkými odvetviami hospodárstva sa objavil už v roku 2018 a očakával sa aj pre rok 2019, teda už v rokoch pred pandémiou. Dobrou správou pre budúcnosť superodpočtu je však zapojenie sa 177 nováčikov. Je pravdepodobné, že získaná skúsenosť so superodpočtom týchto nováčikov povzbudí k opätovnému využívaniu takejto daňovej úľavy aj v nasledujúcich rokoch. Širší okruh skúsených spoločností dáva väčšiu šancu, že superodpočet za covidový rok 2020 dosiahne aspoň úroveň čerpania v roku 2019. Legislatíva síce pripravila lákavé navýšenie jeho sadzby až na 200 %, otázkou ale zostáva, koľkým subjektom ekonomické dopady pandémie dajú šancu túto sadzbu využiť“, upozorňuje analytička Jana Šnircová v kontexte budúcnosti superodpočtu v rokoch zasiahnutých koronakrízou.

Napriek tomu, že počet aj podiel veľkých superodpočtov nad 100 tis. eur kontinuálne rástol od začiatku uplatňovania tohto stimulačného daňového nástroja, a to aj vďaka rastu jeho sadzby (z 25 % v prvých troch rokoch na 100 % v roku 2018 a 150 % v roku 2019), až v roku 2019 prvýkrát v histórii viac ako polovica subjektov čerpala superodpočet nad 100 tis. eur. Pri takých hodnotách už možno predpokladať reálne výsledky posilnenia konkurencieschopnosti investorov do výskumu a vývoja. Paradoxne však maximálny superodpočet roka 2019 bol takmer päťkrát nižší ako v roku 2018. Dôvodov, prečo 76 subjektov, ktoré čerpali superodpočet v roku 2018, nenachádzame v zozname za rok 2019, môže byť viacero. Napríklad aj ukončenie projektov a nezáujem o nové. Až 33 z nich však dosiahlo v roku 2019 daňovú stratu, teda nemali možnosť uplatniť si superodpočet, aj keby im oprávnené náklady na výskum a vývoj vznikli. Pritom týchto 76 subjektov v roku 2018 spoločne čerpalo superodpočet v objeme takmer 57,4 mil. eur (z toho viac ako 52 mil. pripadá na tých 33 subjektov, ktoré v roku 2019 dosiahli daňovú stratu). Postihnuté boli všetky tri najsilnejšie sekcie SK NACE v čerpaní superodpočtu: priemysel, IT aj obchod. Objemovo najväčší výpadok bol v sekcii priemyslu, z ktorej v zozname chýba 34 subjektov čerpajúcich spolu v roku 2018 viac ako 52 mil. eur. V štruktúre divízií najviac subjektov (10) vypadlo z divízie 62 - Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, ďalších 9 z divízie 28 - Výroba strojov a zariadení a 5 z divízie 45 – Veľkoobchod a maloobchod a opravo motorových vozidiel a motocyklov.

Upozorňujeme: Zastarané systémy

Až 22 % používateľov počítačov stále používa operačný systém Windows 7, ktorého podpora bola ukončená v januári 2020. Pritom ak operačný systém dospel ku koncu svojej životnosti, nie sú preň viac vydávané aktualizácie vrátane kritických bezpečnostných opráv. Hoci operačný systém môže na prvý pohľad fungovať správne, môže byť náchylnejší na útoky. 

Keď sú operačné systémy na konci svojej životnosti, zraniteľné miesta zostávajú bez bezpečnostných záplat a tak poskytujú kybernetickým útočníkom potenciálne spôsoby, ako získať prístup do systému. Z týchto dôvodov je preto nevyhnutné aktualizovať operačný systém, aby ste chránili systémy či firemné siete pred hrozbami, ktorým sa dá tak jednoducho predísť. Medzi používateľmi, ktorí stále používajú Windows 7, majú podľa štúdie Kaspersky z anonymizovaných metadát operačných systémov poskytnutých so súhlasom používateľov siete Kaspersky Security Network takmer rovnaký podiel spotrebitelia, malé a stredné podniky ako aj mikropodniky – po 22 %. Takmer štvrtina mikropodnikov stále používa zastaraný operačný systém, pričom práve z dôvodu, že nemajú dedikovaného IT pracovníka zodpovedného za kyberbezpečnosť, je ešte dôležitejšie zabezpečiť aktuálnosť využívaného operačného systému. V súčasnosti majú spoločnosti k dispozícii rozšírenú platenú podporu pre Windows 7, čo však predstavuje ďalšie výdavky – a táto ponuka nebude dostupná večne (podľa MS Extended Security Updates FAQ končí posledné obdobie rozšírených platených aktualizácií v roku 2023).

Iba malé percento (menej ako 1 %) ľudí aj organizácií stále používa staršie operačné systémy, akými sú Windows XP a Vista, ktorých podpora sa skončila v roku 2014 pre XP a v roku 2017 pre Vistu. Celkovo takmer štvrtina (24 %) používateľov stále používa operačný systém Windows bez bežnej podpory (Windows 7, Windows 8, Windows XP, Windows Vista). Našťastie až 72 % používateľov používa Windows 10, najnovšiu verziu operačného systému Windows, ktorá sa javí ako najbezpečnejšia voľba. 

Poznanie rizík operačného systému na konci životného cyklu je dobrým začiatkom, ale na základe týchto znalostí je potrebné aj konať. Aby ste chránili seba či svoju firmu, spoločnosť Kaspersky odporúča:

• Používajte aktuálnu verziu operačného systému a uistite sa, že máte aktivovanú funkciu automatické aktualizácie.
• Ak aktualizácia na najnovšiu verziu operačného systému nie je možná, organizácie by mali zakomponovať túto skutočnosť do svojich modelov hrozieb a uvažovať nad inteligentným oddelením zraniteľných uzlov od zvyšku siete. Špeciálne riešenie môže poskytnúť podporu, pretože umožňuje prevádzkovať aj taký starý operačný systém ako Windows XP SP2, ktorý beží na systémoch s veľmi nízkymi hardvérovými nárokmi.
• Používajte technologické riešenia so zakomponovanou prevenciou proti zneužitiu, ktoré pomáhajú znižovať riziko zneužitia nezaplátaných zraniteľností, ktoré sa môžu nachádzať v zastaraných operačných systémoch (Windows 7 a starších).

Aktuálne: Nepoznáme úroveň mailových rizík

Lokálne SMB firmy a organizácie (malé a stredne veľké spoločnosti) zápasia v oblasti IT bezpečnosti s celým radom výziev, hlavne s ochranou elektronickej pošty, kritickými softvérovými opravami a zlepšovaním celkovej úrovne zabezpečenia. Zistenia vyplývajú z aprílového prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými IT pracovníkmi zo SMB segmentu.

Firemní správcovia v poslednom čase čelia niekoľkým výzvam: rastie počet koncových zariadení, IT infraštruktúra sa kvôli koronavírusovým opatreniam rozširuje za fyzické hranice organizácií a IT administrátori majú stále menej času a zdrojov na riešenie bezpečnostných incidentov. Firmy stále častejšie zisťujú, že antivírus a firewall už nestačí, a stoja pred dilemou, ktoré časti svojej IT infraštruktúry ochrániť skôr a ktoré neskoršie.

Zistenia z prieskumu medzi lokálnymi IT pracovníkmi:

 79 % IT pracovníkov v SMB spoločnostiach nepozná úroveň aktualizácie emailových rizík.

 46 % nemôže potvrdiť, že v organizácii sú nainštalované všetky kritické opravy.

 V 44 % spoločností nie sú odstránené všetky zastarané prihlásenia zo zariadení.

 Nainštalovaný antivírus na všetkých zariadeniach nemá 15 % organizácií.

 48 % pracovníkov nedokáže preukázať postupné zlepšovanie úrovne zabezpečenia IT vo svojej

organizácii.

„Počas minuloročnej pandémie sa firmy v prvotnej reakcii sústredili predovšetkým na pokrytie vzdialených pracovníkov pomocou VPN sietí. S ročným odstupom naše aktuálne zistenia hovoria o tom, že v českých a slovenských SMB organizáciách sa nachádza mnoho iných medzier, ktoré ohrozujú ich IT bezpečnosť a obchodnú kontinuitu. Alarmujúce je hlavne podceňovanie nebezpečných emailových útokov a nedôsledná aktualizácia systémov a aplikácií“, dodal Jozef Kačala.

EU: Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európsky parlament a Rada sa politicky dohodli o návrhu Európskej komisie týkajúcom sa úverového nástroja pre verejný sektor. Boli odsúhlasené všetky návrhy týkajúce sa Mechanizmu spravodlivej transformácie a teraz sa čaká na ich konečné schválenie Európskym parlamentom a Radou.

Nástroj je osobitne zameraný na verejné subjekty a vytvára preferenčné úverové podmienky pre projekty, ktoré negenerujú dostatočné príjmy na to, aby boli finančne životaschopné. Pozostáva z kombinácie grantov (1,5 miliardy EUR) z rozpočtu Európskej únie a úverov (10 miliárd EUR) poskytovaných Európskou investičnou bankou (EIB). Podpora vo forme grantov bude dopĺňať úvery EIB s cieľom znížiť finančnú záťaž prijímateľov a zvýšiť atraktívnosť príslušných investícií. Prijímateľom sa bude poskytovať poradenská podpora prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU. Plnením cieľov Európskej zelenej dohody pomôže tento nástroj riešiť sociálno-ekonomické výzvy spojené s prechodom na klimatickú neutralitu v tých regiónoch, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia touto transformáciou najviac negatívne zasiahnuté. Bude dopĺňať ďalšie dva piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorými sú Fond na spravodlivú transformáciu a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU.

Celkovo sa očakáva, že prostredníctvom tohto nástroja sa počas nadchádzajúcich siedmich rokov zmobilizujú investície vo výške 25 až 30 miliárd EUR. Jeho hlavným finančným partnerom bude EIB. V nariadení sa však stanovuje možnosť spolupracovať s inými finančnými partnermi v prípade možného budúceho navýšenia zdrojov. Nástroj bude vykonávať Európska komisia a Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie v rámci priameho riadenia a podpora sa z neho bude poskytovať buď na individuálne projekty alebo prostredníctvom rámcových úverov.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• Zdroje: 1,525 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na grantovú zložku a úvery od EIB vo výške 10 miliárd EÚ.
• Cieľ: podpora verejnoprávnych subjektov pri riešení sociálno-ekonomických výziev na územiach, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia najviac negatívne zasiahnuté klimatickou transformáciou EÚ.
• Grantová zložka sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia.
• Granty sa budú udeľovať v dvoch krokoch: granty udelené na základe výziev na predkladanie návrhov, ktoré nepresahujú prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny, a granty udelené na súťažnom základe na úrovni EÚ až do vyčerpania zostávajúcich zdrojov.
• Poradenská podpora pri príprave, vypracovaní a realizácii oprávnených projektov sa prijímateľom bude poskytovať prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.
• Podmienky oprávnenosti a kritériá výberu projektov, ako aj ich prioritizácie v prípade, že dopyt presahuje finančné zdroje vyčlenené pre jednotlivé krajiny, budú špecifikované v pracovných programoch.
• Kritériá na vyhodnotenie návrhov, ktoré sa neskôr podrobne opíšu v pracovných programoch a ktoré možno uplatniť v prípade, že počet oprávnených projektov presiahne dostupné zdroje. Prednosť by mali prijímatelia nachádzajúci sa v najmenej rozvinutých regiónoch,
• Zoznam horizontálnych zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri všetkých iniciatívach vrátane rešpektovania základných práv, rodovej rovnosti, zásady nediskriminácie a sociálnej a environmentálnej ochrany. Súčasťou týchto prvkov je aj zásada „nespôsobovať významnú škodu“.
• Zvýšená grantová zložka pre menej rozvinuté regióny, ktorá by mohla dosiahnuť až 25 % úverovej zložky.
• Vyšší prídel prostriedkov na technickú pomoc v prospech realizátorov projektov v menej rozvinutých regiónoch.

Výzva: Kreatívny voucher

Kreatívny voucher poskytovaný v rámci projektu Podpora rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku môžu malí a strední podnikatelia využiť aj v roku 2021 na služby v troch odvetviach: dizajn, reklama a marketing, IKT – počítačové služby. Môžu tak získať podporu do výšky maximálne 50 % nákladov na služby z týchto oblastí. Výška finančnej pomoci je v rozpätí od 1.000 do 4.300 eur.

Jednou z najvýraznejších zmien v rámci zjednodušovania a zrýchľovania doterajších procesov je, že detaily projektu si žiadateľ upresní až po potvrdení rezervácie zdrojov s vysúťaženým subjektom. Pre vysúťažený subjekt aj naďalej platí podmienka podnikania v príslušnom odvetví kreatívneho priemyslu minimálne jeden rok. Avšak čas na ich povinný zápis do zoznamu oprávnených realizátorov sa predlžuje až po moment predloženia žiadosti o preplatenie kreatívneho vouchera. Momentálne je v Galérii realizátorov zverejnených už viac ako 860 profilov oprávnených realizátorov.

Podrobné informácie o podmienkach aktuálnych výziev sú k dispozícii na stránke vytvor.me v sekcii Výzvy. On-line registrácia žiadostí bude otvorená v pracovných dňoch od 26. 04. 2021 do 30. 04. 2021 v čase od 12:00 do 20:00 hod. Pri elektronickej registrácii vyplní podnikateľ jednoduchý formulár. Od momentu zaregistrovania sú pre podnikateľa v systéme rezervované prostriedky na jeho kreatívny voucher. Kompletné žiadosti bude možné predkladať do 21. 05. 2021. V prípade otázok môžu záujemcovia o vouchere kontaktovať konzultačné centrá národného projektu v Bratislave a v Košiciach. Pomoc vo forme kreatívnych voucherov je poskytovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

Sociálne médiá: Preč z nášho života

Aj keď majú sociálne médiá veľa pozitívnych vlastností, niekedy sa môžu zmeniť na veľmi toxické prostredie. Príkladom bol nedávno francúzsky futbalista Thierry Henry, ktorý skončil so sociálnymi sieťami kvôli kyberšikane a rasizmu. Spoločnosť Reboot Online využila on-line analytický nástroj Ahrefs na prieskum, v ktorých krajinách používatelia s najväčšou pravdepodobnosťou opustia sociálne médiá. Základom bola analýzy kľúčových on-line dotazov naznačujúcich jasný úmysel opustiť sociálne médiá.

Analýza on-line vyhľadávaní bola triedená do skupín podľa neustále sa opakujúcich dopytov na Google od jednotlivcov, ktoré najviac predikovali zámer opustiť sociálne siete, napríklad: Ako odstrániť sociálne médiá? Ako odstrániť Facebook? Ako odstrániť Instagram? Ako odstrániť Tumblr? Ako vymazať TikTok? Ako vymazať Twitter? Ako odstrániť Snapchat?

Podľa výsledkov s najväčšou pravdepodobnosťou opustia sociálne médiá najmä Američania, čo potvrdil najvyšší priemerný počet on-line dopytov za mesiac 1.134.400. To zodpovedá 36.594 on-line vyhľadávaní na túto tému každý deň. Keď sa to porovná s počtom aktívnych internetových používateľov v Amerike (312.320.000), opustiť sociálne siete plánuje 0,363 % amerických používateľov internetu. Na druhom mieste je India s počtom 497.940 on-line vyhľadávaní signalizujúcich zámer opustiť sociálne siete. Spojené kráľovstvo je na treťom mieste, pretože každý mesiac Briti zadajú v priemere 308.850 on-line dopytov, ktoré demonštrujú ich vôľu natrvalo opustiť sociálne siete. Keď vezmeme do úvahy počet aktívnych používateľov internetu vo Veľkej Británii (65.001.016), má záujem mesačne opustiť sociálne siete 0,475% britských používateľov internetu.Medzi ďalšie krajiny patrí Kanada (109.120 on-line vyhľadávaní) a Austrália (97.060 on-line vyhľadávaní), ktorých občania mesačne uskutočnia vyše 90.000 on-line vyhľadávaní naznačujúcich ambície ukončiť v dohľadnej budúcnosti sociálne siete (štvrté a piate miesto). Na opačnom konci 20. pozíciu obsadilo Španielsko s priemerným počtom 3.330 on-line vyhľadávaní občanov, ktoré prejavili svoju túžbu nadobro opustiť sociálne siete. Ak to porovnáme s počtom aktívnych používateľov internetu v Španielsku (42.400.756), plánuje mesačne iba 0,008 % španielskych používateľov internetu opustiť sociálne siete.

Tipy na obmedzenie používania sociálnych sietí:

1) Stop pre Push: Ihneď ako mobil vydá zvuk, láka našu pozornosť. Push notifikácie pripojené k aplikáciám sociálnych sietí je možné zakázať a bolo by rozumné urobiť to, aby sa znížil príjem sociálnych médií. Je pravdepodobné, že menej zvukov a svetiel upozornení od aplikácií sociálnych sietí bude mať pozitívny vplyv na produktivitu a úroveň koncentrácie.

2) Denný detox: Stanovte si denný cieľ a vymedzte si aspoň hodinu počas dňa, kedy nebude vôbec používaž sociálne siete - môže to byť počas rána, obeda alebo v noci - ktorákoľvek hodina vám vyhovuje najlepšie. Je to vynikajúci spôsob, ako sa odpútať od sociálnych sietí a znížiť svoju závislosť na nich. Možno si počas tej hodiny nájdete hobby, ktoré nezahŕňa zízanie na obrazovku.

3) Produktívny prístup: So sociálnymi sieťami sa dá ľahko dostať do nezmyselných debát, alebo sa nechať fixovať komediálnymi mémmi / videami, ale prečo netráviť svoj čas na sociálnych sieťach produktívne. Prečo aj tu nesledovať tie, o ktoré máte skutočný záujem a absorbovať ich obsah, aby ste získali cenné vedomosti?

Výzva: IMPULZ 2021

Cieľom novej výzvy Slovenskej akadémie vied (SAV) v rámci  programu IMPULZ 2021 je skvalitniť vedecké organizácie SAV prostredníctvom náboru medzinárodne uznávaných vedcov a talentovaných mladých výskumných pracovníkov pôsobiacich v zahraničí aj na Slovensku. Ich úlohou bude vytvoriť a riadiť svoje vlastné výskumné skupiny, ktoré budú pracovať na nových výskumných smeroch v súlade s aktuálnymi svetovými trendmi. Vybrané projekty môžu požiadať o finančné prostriedky v rozmedzí od 60.000 do 160.000 eur ročne.

Dátum vyhlásenia výzvy: 26. apríl 2021

Konečný termín podania prihlášok: 30. jún 2021, 23:59 SEČ (21:59 UTC/GMT)

Predpokladaný konečný termín posudzovania prihlášok: október 2021

Predpokladaný začiatok realizovania projektov: december 2021

Kritériá výberu uchádzačov

Prihlášky musia spĺňať kritéria výberu v súlade so Štatútom programu IMPULZ:

• Uchádzači musia byť v čase podávania prihlášky držiteľmi titulu PhD. alebo ekvivalentného titulu.
• Uchádzači musia preukázať dostatočné skúsenosti vo výskume získané na zahraničnom výskumnom pracovisku. Buď takto získali titul PhD., alebo absolvovali dlhodobý pobyt mimo SR, spravidla nie kratší ako dva roky.
• Uchádzači musia preukázať, že pravidelne publikujú vo významných vedeckých časopisoch v danej vednej oblasti, boli opakovane pozvaní prezentovať svoje vedecké výsledky na významných medzinárodných konferenciách a boli zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu.
• V prípade mladého výskumníka musia uchádzači preukázať svoju nezávislosť od školiteľa dizertačnej práce, a to uvedením zoznamu publikácií, ktorých spoluautorom nie je školiteľ. Navrhovaná téma projektu sa tiež musí líšiť od témy dizertačnej práce uchádzačov.
• Uchádzači musia preukázať schopnosti viesť navrhovaný výskumný tím, ako aj schopnosť získavať výskumné projekty v dlhodobom horizonte.

Prihlášky sa podávajú výlučne v anglickom jazyku prostredníctvom elektronického prihlasovacieho systému a musia obsahovať všetky náležitosti uvedené v Príručke o elektronickom podávaní prihlášok. Prihláška musí obsahovať aj stanovisko hostiteľskej organizácie (ústavu SAV), keďže počas celého trvania projektu musia byť uchádzači zamestnaní na plný pracovný úväzok v danom ústave SAV. Hodnotiaci proces je dvojkolový́. Po kontrole oprávnenosti prihlášok z hľadiska formálnych a technických požiadaviek posudzuje v prvom kole prihlášku Hodnotiaca komisia Programu Impulz. Komisia hodnotí životopis uchádzačov, rozšírený abstrakt projektu a stanovisko hostiteľskej organizácie (ústavu SAV). Vybrané prihlášky sa budú ďalej posudzovať v druhom kole, keď sa hodnotí celý projekt na základe konsenzu troch nezávislých zahraničných hodnotiteľov. Osobné stretnutie s uchádzačmi sa uskutoční iba na žiadosť hodnotiacej komisie alebo Predsedníctva SAV. Na konci hodnotiaceho procesu komisia odporučí vybraných uchádzačov Predsedníctvu SAV, ktoré urobí konečné rozhodnutie. Podrobné informácie, vrátane hodnotiacich kritérií, sú uvedené v Štatúte Programu IMPULZ.

Oprávnené náklady na projekt zahŕňajú mzdové náklady, cestovné náklady, náklady na materiál, výskumnú infraštruktúru, publikačné náklady, vrátane otvoreného prístupu a služby. Vybraní uchádzači budú zamestnaní na jednotlivých ústavoch SAV, ktoré zabezpečia financovanie nepriamych nákladov projektu. V polovici realizácie projektu sa uskutoční priebežné hodnotenie projektu. Len v prípade jeho kladného výsledku – t. j. splnenia vopred stanovených podmienok – sa bude projekt naďalej financovať. Priebežné hodnotenie projektu zohľadní aj všetky vyhliadky projektu na spolufinancovanie z iných externých zdrojov – ako je napr. Horizont Európa (s osobitným dôrazom na grantovú schému ERC) alebo iný prestížny zahraničný grant s porovnateľným financovaním ako riešený Projekt IMPULZ.

EU: Digitálna transformácia

Európsky parlament sa chystá hlasovať o správe o formovaní digitálnej budúcnosti v Európe. V tomto dokumente poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby sa intenzívnejšie zaoberala výzvami, ktoré so sebou prenáša digitálna transformácia, napríklad umelá inteligencia a jednotný digitálny trh, aby sme z nich mali čo najväčší úžitok.

Digitalizácia zohráva dôležitú úlohu vo všetkých politikách Európskej únie (EÚ). Digitálne riešenia so sebou prinášajú veľké príležitosti a sú veľmi dôležité pri obnove hospodárstva po koronakríze a upevňovaní pozície vo svetovej ekonomike. Európsky plán hospodárskej obnovy žiada od členských štátov, aby na digitalizáciu vynaložili minimálne 20 % zo záchranného balíka v hodnote 672,5 miliárd eur. Investičné programy EÚ, napríklad výskumný program Horizont Európa alebo Connecting Europe facility zameraný na infraštruktúru, majú vyčlenené nemalé čiastky svojho rozpočtu práve na digitalizáciu.

Počas aprílového plenárneho zasadnutia bude Európsky parlament hlasovať o programe Digitálna Európa. Ide o vôbec prvý finančný nástroj únie, ktorého cieľom je priblížiť technológie občanom a firmám. Z programu by sa mala financovať digitálna infraštruktúra a strategické technológie, ktoré by mali zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, pomôcť pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo a zabezpečiť technologickú suverenitu. Dokopy by sa z neho malo investovať takmer 7,6 miliardy eur v piatich oblastiach: superpočítače, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie digitálnych technológií do všetkých oblastí.

On-line platformy, ako napríklad sociálne siete alebo on-line trhoviská, sú dôležitou súčasťou ekonomiky aj nášho každodenného života. Existujú tu však aj značné výzvy. EÚ pracuje na nových právnych predpisoch o digitálnych službách, ktorých cieľom je podpora konkurencieschopnosti, inovácie a rastu a zároveň posilnenie on-line bezpečnosti, boj proti nelegálnemu obsahu a zabezpečenie ochrany slobody prejavu, slobody tlače a demokracie. Parlament bude v apríli hlasovať aj o nových pravidlách, ktoré majú zabrániť šíreniu teroristického obsahu on-line. Poslanci majú na stole aj návrh na zriadenie nového európskeho centra pre kybernetickú bezpečnosť.

Umelá inteligencia nám môže priniesť mnoho výhod, či už je to lepšia zdravotná starostlivosť, bezpečnejšie autá alebo služby na mieru. Môže zlepšiť výrobné procesy a priniesť konkurenčnú výhodu európskym podnikom, a to aj v odvetviach, v ktorých majú spoločnosti EÚ už silné postavenie, ako je napríklad zelené a obehové hospodárstvo, strojárska výroba, poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch. Ak chce Európa čo najlepšie využiť možnosti umelej inteligencie, poslanci zdôraznili, že potrebujeme právny rámec zameraný na človeka, ktorý zabezpečí dôveryhodnosť, etické štandardy, pracovné miesta a konkurencieschopnosť a ktorý bude schopný formovať globálne štandardy. Európska komisia predložila svoj návrh nariadenia o umelej inteligencii 21. apríla 2021. Vývoj umelej inteligencie v Európe bude do veľkej miery závisieť na tom, ako využívame údaje. Parlament už zdôraznil potenciál priemyselných a verejných údajov pre firmy a výskum v EÚ a žiadal vytvoriť európske dátové priestory, infraštruktúru pre big data a právne predpisy, ktoré zabezpečia dôveru.

Trend: Menej úverov, viac nákupov on-line

Aj segment spotrebiteľských úverov sa za posledný rok presunul do on-line prostredia. Ľudia vo zvýšenej miere kupujú tovar na splátky v e-shopoch, naučili sa oveľa viac využívať kreditné karty pri nákupoch na internete a taktiež vzrástol počet používateľov mobilných aplikácií. Očakáva sa, že Slováci, ktorí v uplynulých mesiacoch využívali nakupovanie vo virtuálnom svete, sa už do kamenných prevádzok nevrátia. Ľudia by pri zadlžovaní sa v najbližšom období mali byť o niečo opatrnejší. 

Podľa analýz Home Credit sa spotrebiteľské správanie väčšiny Slovákov za uplynulý rok nútene zmenilo vplyvom širokých obmedzení spôsobených koronavírusom a taktiež pre zhoršenú ekonomickú situáciu viacerých domácností. Zatvorené kamenné prevádzky väčšiny obchodov ľudí prinútili nakupovať len vo virtuálnom prostredí. Vo väčšej miere sa tak Slováci naučili využívať kreditné karty aj pri on-line nákupoch a takisto vzrástol počet používateľov mobilných aplikácií na on-line nakupovanie. „Očakávame, že väčšina zákazníkov, ktorí si úspešne vyskúšali on-line prostredie na poli spotrebiteľských úverov, pri tom už zostane. Menšia časť sa, samozrejme, vráti ku klasickému splátkovému predaju v kamenných predajniach," konštatuje Milan Cáder. S ústupom pandémie odborníci počítajú s postupným oživovaním ekonomiky. „Predpokladáme, že spotreba domácností bude stúpať, ale neočakávame skokový návrat v krátkodobom horizonte k predcovidovej situácii. Množstvo ľudí bude míňať svoje úspory a budú opatrnejší pri zadlžovaní sa. Očakávame taktiež nárast záujmu o konsolidácie úverov, keďže ľudia budú hľadať možnosti, ako ušetriť na mesačnej splátke, a práve konsolidácia je jedným z možných nástrojov, ako to dosiahnuť", dopĺňa Milan Cáder.

Zatvorené kamenné prevádzky a znížené príjmy veľkého množstva ľudí viedli logicky aj k zníženému dopytu po spotrebiteľských úveroch. Spoločnosť Home Credit za vlaňajšok na Slovensku vykázala približne 10-percentný pokles záujmu o spotrebiteľské úvery v porovnaní s rokom 2019. Väčší prepad bol najmä pri úveroch, ktoré priamo súvisia s lockdownom, teda pri nákupoch na splátky v kamenných predajniach a taktiež v prípade pôžičiek na automobily. Naopak, medziročne nastal 20-percentný nárast nákupov na splátky v e-shopoch. Vlani nastal veľký obrat aj pri vydávaní kreditných kariet. Zatiaľčo v roku 2019 bolo schválených klientom Home Creditu 6 krát viac kreditných kariet v kamenných predajniach ako v e-shopoch, v roku 2020 tvorili kreditky vydané v kamenných prevádzkach obchodov už len 1,5-násobok v porovnaní s e-shopmi. Ďalším fenoménom, ktorý priniesla pandémia, je odklad splátok úverov. Celkovo si klienti spoločnosti Home Credit odložili vlani na Slovensku splácanie približne 5 tisíc úverov. O odklad sa častejšie žiada v prípade väčších úverov, kde sú splátky vyššie. „Počet žiadostí o odklad, resp. o individuálny splátkový kalendár, postupne klesá. Mesačne je to momentálne približne 200 prípadov. Očakávame, že žiadosti o odklady splátok ešte nejaký čas potrvajú, presné čísla je však vzhľadom k neistej situácii okolo pandémie ťažké odhadnúť", uvádza Martin Popík.

V roku 2020 bol produktom číslo jeden kúpeným cez kreditnú kartu iPhone 11. Z údajov Home Credit ďalej vyplýva, že až štvrtina zo všetkých takýchto nákupov pripadla na čiernu techniku (mobily, televízory, notebooky, tlačiarne a pod.), 19 percent tvorili domáce doplnky (koberce, závesy, dekorácie a pod.), rovnako 19 percent biela technika (chladničky, práčky sušičky, mikrovlnky a pod.) a 14 percent nábytok (sedačky, skrine, postele, stoly a pod.)

Aktuálne: Krajiny s najväčším počtom miliardárok

Ženy miliardárky sú v porovnaní s mužmi miliardármi výrazne menej v centre pozornosti. Spoločnosť MoneyTransfers.com analyzovala najnovšie údaje z rebríčka Forbes World’s Billionaires List (2021) a prináša rebríček krajín s najväčším počtom miliardárok. Vytvorila desiatku TOP krajín aj s identifikovaním odvetvia, v ktorom sú najviac zastúpené miliardárky. Ak to nebolo možné, používal sa výraz „rôzne“ a označenie „diverzifikovaná“ znamená, že obchodné aktivity / finančné investície väčšiny miliardárok nie sú obmedzené na jedno odvetvie v danej krajine. Všetky finančné hodnoty v výskume sú uvádzané v amerických dolároch ($ - USD) - aby boli čo najpresnejšie vzhľadom na reprezentáciu finančných hodnôt od Forbes.

Asi nie je žiadnym prekvapením, že najvyšší počet miliardárok na svete s celkovým počtom 85 majú USA. Ich čistá hodnota majetku sa dohromady odhaduje na 555,9 miliárd dolárov. Alice Walton, dedička renomovaného maloobchodného impéria Walmart, je najbohatšou ženou v Amerike s kolosálnym čistým imaním 61,8 miliárd dolárov! Nasleduje Julia Koch, ktorej čisté imanie dosahuje 46,4 miliárd dolárov. Na druhom mieste je Nemecko s 29 miliardárkami. Kumulatívna čistá hodnota ich majetku dohromady je 102,5 miliárd dolárov. Okrem toho sedem z 29 miliardárok pochádza z oblasti zdravotníctva. Čína je na treťom mieste s 26 miliardárkami a ich celková čistá hodnota majetku predstavuje 165,7 miliárd dolárov. Yang Huiyan je najbohatšia žena v Číne s čistým imaním 29,6 USD, čo je majetok, ktorý si 39-ročná spoločnosť z veľkej časti zhromaždila v realitnom priemysle.

Medzi ďalšie krajiny s 10 a viac ženskými miliardárkami patrí Taliansko (13) a Hongkong (10), ktoré sú na štvrtom a piatom mieste. Farmaceutická magnátka Massimiliana Landini Aleotti je najbohatšou ženou v Taliansku s čistou hodnotou 9,1 miliárd dolárov, to isté platí pre technologického inovátora Zhou Qunfei v Hongkongu s čistou hodnotou 15,4 miliárd dolárov. Francúzsko obsadilo ôsmu pozíciu s piatimi miliardárkami, ktorých celkové čisté imanie dosahuje 95 miliárd dolárov. Až 77 % z týchto 95 miliárd dolárov je pripísaných Francoise Bettencourtovej Meyers. Ako vnučka zakladateľa L & Oreal má jej majetok čistú hodnotu 73,6 miliárd dolárov, čo z nej robí nielen najbohatšiu ženu vo Francúzsku, ale na celom svete. 

No a na opačnom konci sa na spoločnom 10. mieste ocitli Izrael, Nórsko, Rusko a Spojené kráľovstvo s tromi miliardárkami.

Upozorňujeme: Podvodné telefonáty aj maily

V posledných týždňoch sa na Slovensku objavil zvýšený počet podvodných telefonátov vydávajúcich sa za technickú podporu Microsoftu. Bezpečnostní experti zachytili aj phishingovú kampaň zameranú na klientov Slovenskej sporiteľne. Ešte v marci upozorňovala na podobný prípad Tatra banka. O čo tu ide?

Podvodné telefonáty nie sú ničím novým. Doposiaľ však boli rozšírenejšie najmä v krajinách, ktoré hovoria svetovými jazykmi ako angličtina či španielčina. V súvislosti s pandémiou a čoraz častejšou prácou z domu sa však rozšírili aj u nás. „Pod zámienkou, že s vašim zariadením nie je niečo poriadku, sa z vás podvodníci snažia vylákať citlivé údaje ako prístupové heslá či údaje o kreditnej karte. V horších prípadoch sa môžu pokúsiť zriadiť si aj vzdialený prístup. Telefonát pritom môže prichádzať zo zahraničného aj zo slovenského telefónneho čísla, pričom rozhovor prebieha väčšinou v angličtine“, vysvetľuje Ondrej Kubovič. Najlepšou prevenciou je ostražitosť. Microsoft, ani žiadny iný poskytovateľ softvéru či služieb totiž týmto spôsobom nekomunikuje a pokiaľ zákazník nevolá sám na linku podpory, nič podobné žiadať nebude. „Stačí vám teda na tento trik nenaletieť a telefonát či rady volajúceho jednoducho odmietnuť. Ak ste si svoju chybu uvedomili neskôr a útočníkom ste odovzdali svoje prístupové údaje, určite odporúčame zmeniť si heslo a zvýšiť jeho bezpečnosť aj ďalším faktorom. V prípade, že ide o finančné údaje, určite na to upozornite vašu banku či poskytovateľa služby a všímajte si, či sa na vašom konte neobjavia podozrivé aktivity. Zariadenie si tiež preskenujte bezpečnostným softvérom, ktorý dokáže odhaliť prípadný škodlivý kód“, dopĺňa Kubovič. Inštrukcie ako postupovať v prípade, že podvodníci získali aj vzdialený prístup, sú dostupné na stránke NBÚ.

Experti zachytili aj phishingovú kampaň zameranú na klientov Slovenskej sporiteľne. Zákazníci môžu dostať podvodný e-mail, ktorý ich upozorňuje na zablokovanie platobnej karty. „Tento e-mail nepôsobí veľmi presvedčivo, najmä kontaktné údaje v pätičke mailu a pozmenené logo Slovenskej sporiteľne vzbudzuje podozrenie. To sa však zmení po kliknutí na odkaz, ktorý vedie na uveriteľnejší prihlasovací formulár do internet bankingu“, vysvetľuje Ondrej Kubovič. Aj v tomto prípade platí, že by používatelia mali zostať ostražití. Banky nežiadajú o prihlasovacie ani osobné údaje prostredníctvom emailu. „V prípade, ak si nie ste istý, či ide o skutočnú alebo podvodnú komunikáciu, radšej do vašej banky priamo zavolajte a overte si, či sú informácie v maile pravdivé“, radí Kubovič. Nejde pritom o ojedinelý prípad phishingovej kampane z posledného obdobia. Len pred mesiacom upozorňovala svojich klientov na phishingové útoky Tatra banka, kedy sa útočníci usilovali vylákať prístupové údaje cez falošný prihlasovací formulár.

EU: Nové občianske iniciatívy

Európska komisia rozhodla o registrácii dvoch európskych iniciatív občanov s názvom Výmenný program pre štátnych zamestnancov (Civil Servant Exchange Program – CSEP) a Zelené strešné záhrady (Green Garden Roof Tops). Komisia sa domnieva, že obidve iniciatívy sú z právneho hľadiska prijateľné, pretože spĺňajú potrebné podmienky. Preto rozhodla o ich zaregistrovaní, pričom v tomto štádiu neanalyzovala podstatu iniciatív.

Organizátori iniciatívy Výmenný program pre štátnych zamestnancov vyzývajú Európsku komisiu, aby začala výmenný program a program odbornej prípravy pre štátnych zamestnancov členských štátov Európskej únie. Cieľom programu by bolo ponúknuť štátnym zamestnancom odbornú prax v dĺžke 2 až 12 mesiacov v podobnej službe v inom členskom štáte. Organizátori iniciatívy Zelené strešné záhrady vyzývajú Európsku komisiu, aby uľahčila vytváranie zelených záhrad na strechách budov spoločností. Nevyužité strechy by tak mohli prispieť k životnému prostrediu a pomôcť mu.

Organizátori tak môžu začať proces zbierania podpisov na ich podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Európska komisia sa bude musieť k takejto iniciatíve vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne bola aktivovaná v apríli 2012. Po formálnom zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov môže milión občanov z aspoň štvrtiny členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby v oblastiach, v ktorých má právomoc konať, navrhla právne akty. Od začatia európskej iniciatívy občanov komisia celkovo doteraz zaregistrovala 78 občianskych iniciatív a 26 ich zamietla, pretože nesplnili podmienky – webové sídlo.

Open source: Budúcnosť softvéru?

Jeden z najrozsiahlejších prieskumov open source technológií v podnikovom prostredí 2021 State of Enterprise Open Source Report priniesol pre niekoho možno prekvapivé zistenia. Medzi kľúčové patrí, že hlavnou oblasťou využitia open source sú digitálne transformácie, podnikový open source je motorom pre inovácie, bezpečnosť je dôležitou pridanou hodnotou podnikového open source rovnako ako je dôležité zapojenie dodávateľov do open source komunít.

Prieskum zadala už tretí rok po sebe spoločnosť Red Hat, tento rok sa ho zúčastnilo 1.250 respondentov z rôznych krajín sveta, vo všetkých prípadoch ani neboli zákazníkmi Red Hat a nevedeli, že  prieskum zadala táto spoločnosť. Pribudlo aj niekoľko nových otázok, ktoré priniesli nečakanú odpoveď. Viac ako polovica (54 %) opýtaných považuje za dôležitú oblasť využitia podnikového open source (OS) digitálne transformácie. Toto číslo za posledné dva roky vzrástlo o 11 bodov, pričom podobného hodnotenie teraz dosahujú aj ďalšie príbuzné kategórie ako vývoj aplikácií a DevOps. Pre digitálne transformácie je toto obdobie vôbec rušné. Potvrdzuje to aj správa Globálny technologický výhľad pre rok 2021, ktorá digitálne transformácie uvádza ako hlavnú investičnú prioritu v rámci netechnického IT s tým, že 21 % opýtaných urýchľovalo svoje plány - pravdepodobne v reakcii na COVID-19. Modernizácia infraštruktúry zostáva najdôležitejšou oblasťou, kde sa využíva podnikový open source vo väčšine geografických oblastí, hoci v EMEA remizuje s digitálnymi transformáciami. Ak uvážime, že korene open source často siahajú k modernizácii infraštruktúry, nie je to prekvapivé. Na druhej strane nástup podnikového open source do kategórií viac spätých s dôležitými obchodnými iniciatívami, ako digitálne transformácie, je o niečo horšie predikovateľný.

Kým modernizácia infraštruktúry zostáva dôležitou oblasťou využitia podnikového open source, historicky uznávaná výhoda vo forme nižších celkových nákladov sa aktuálne prepadla až na šieste miesto v rebríčku. To znamená, že vnímanie podnikového open source ako lacnejšej a postačujúcej alternatívy proprietárneho softvéru sa mení a všeobecne sa OS vníma lepšie. V prvom rade respondenti uvádzajú vyššiu kvalitu, ktorú označujú za najväčší prínos podnikového open source. Schopnosť bezpečne poskytovať OS technológie potom zmieňujú na štvrtom mieste. To dobre korešponduje s výhodou prístupu k inováciám, ktorú respondenti uvádzajú na druhom mieste. Všetky výhody zmieňované IT lídrami v prieskume naznačujú, že podnikový open source vnímajú ako spôsob, ako získať špičkový softvér, ktorý môžu zodpovedne nasadiť. 

Bezpečnosť je v istom zmysle druh kvality. Tento prínos, spomínaný respondentmi na treťom mieste, však stojí za zváženie sám o sebe, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, bezpečnosť je extrémne horúca téma. Za ďalšie, dopad voľné dostupnosti kódu na bezpečnosť býval na základe analógií s fyzickými bezpečnostnými systémami častou témou diskusií, a občas ešte stále je. Každopádne názor, že otvorený zdrojový kód prináša riziká, slabne. V skutočnosti, vedľa 30 % IT lídrov označujúcich bezpečnosť medzi tromi najdôležitejšími benefity, uvádza 87% podnikový open source ako "bezpečnejšie", alebo "rovnako bezpečný" ako proprietárny softvér. Prieskum sa hlbšie zameral aj na strategické postoje. V 84% opýtaní indikovali, že podnikový open source "je kľúčovou súčasťou bezpečnostnej stratégie organizácie." V 75% potom hovorili, že dôverujú podnikovému open source, pretože prechádza dôkladným procesom preverovanie a komerčného testovanie pre zaručenie kvality kódu. 

Komunity okolo open source softvéru sú miesta, kde vzniká veľa z vyššie spomínaných inovácií. Samotný pohľad na množstvo open source projektov v oblastiach ako cloud a umelá inteligencia nám poskytuje dobrý prehľad. Čísla v prieskume to potvrdzujú a podnikový open source ponúka organizáciám cestu na využitie všetkých týchto inovácií. To, aby bol dodávateľ schopný poskytovať podnikový open source zákazníkom čo najefektívnejšie, vyžaduje jeho účasť priamo v open source projektoch. Je to spôsob, ktorým získava expertízu potrebnú na podporu produktov a je to to, čo ho stavia do najlepšej pozície na ovplyvnenie smerovanie projektu k potrebám jeho zákazníkov. Ale zaujíma toto vôbec IT lídrov? Vnímajú nejaký rozdiel medzi dodávateľmi, ktorí pasívne konzumujú open source projekty a tými, ktorí sa ich aktívne snaží posunúť vpred? Predpoklad bol, že niekoľkým IT lídrom na tom pravdepodobne záleží. Opak bol ale pravdou. Môžeme sa len domnievať, že to bolo tým, že opýtaným IT lídrom nebol pripísaný dostatok zásluh. Len 38 % z nich uviedlo, že "oveľa pravdepodobnejšie" zvolí dodávateľa, ktorý prispieva a ďalších 45 % opýtaných sa potom "skôr prikloní" k takejto voľbe.

EU: Predaj nových áut

V prvom štvrťroku 2021 tvorili podľa Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA) hybridné elektrické vozidlá 18,4 % z celkového predaja osobných automobilov v Európskej únii (EÚ), čím sa za rok takmer zdvojnásobil ich podiel na trhu. Zvýšil sa aj dopyt po elektricky nabíjateľných automobiloch v EÚ: akumulátorové elektrické vozidlá tvorili 5,7 % všetkých predaných nových automobilov, zatiaľčo hybridy typu plug-in predstavovali 8,2 %. Predaj tradičných automobilov na fosílne palivá v únii naďalej klesal, hoci benzín a nafta stále tvorili 65,4 % automobilového trhu.

Od januára do marca 2021 klesol objem nafty oproti predchádzajúcemu roku o 20,1 % a dosiahol 593.559 automobilov predaných v celej Európskej únii. Diesel má v súčasnosti trhový podiel 23,2 %, čo je pokles z 29,9 % v prvom štvrťroku 2020. Väčšina trhu EÚ zaznamenala v tomto segmente dvojciferný pokles, vrátane troch zo štyroch hlavných: Nemecka (-29,4 %), Španielska (-28,3 %) a Francúzsko (-11,1 %). Podobne pokračoval v klesajúcom trende  dopyt po benzínových automobiloch, keď tržby klesli o 16,9 % z 1,3 milióna predaných kusov v 1. štvrťroku 2020 na 1,1 milióna v tomto roku. V dôsledku toho sa podiel benzínu na trhu automobilov v EÚ znížil z 52,3 % v prvom štvrťroku 2020 na 42,2 % v rovnakom období roku 2021. S výnimkou Francúzska (+ 8,3%) registrácia benzínových automobilov poklesla na všetkých významných trhoch EÚ počas trojmesačného obdobia: Nemecko (-30,0%), Španielsko (-25,7%) a Taliansko (-4,8%).

Počas prvého štvrťroka t. r. sa registrácia batériových elektrických vozidiel (BEV) v EÚ zvýšila o 59,1 % a na 146.185 automobilov, pričom dopyt stále ťaží z vládnych stimulov pre vozidlá s nulovými emisiami. Tento rast bol podnietený veľkými prírastkami na kľúčových trhoch EÚ, najmä v Nemecku (+ 149,0%) a Taliansku (+ 145,6%). Naopak, v Španielsku od januára do marca poklesol dopyt po batériových elektromobiloch (-12,6%). Registrácia plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV) vyskočila o 175,0 % na celkových 208.389 kusov. Jedným z motorov tohto rastu bolo Taliansko, kde bolo v prvom štvrťroku zaregistrovaných 16.103 automobilov typu plug-in, čo predstavuje medziročný nárast o 445,7 %. Tri ďalšie významné trhy EÚ tiež v tomto roku zaznamenali dvojnásobné alebo dokonca trojnásobné zisky v segmente PHEV: Nemecko (+ 195,4%), Francúzsko (+ 231,4 %) a Španielsko (+ 116,1 %). Hybridné elektrické vozidlá (HEV) zostali najväčšou objemovou kategóriou alternatívne poháňaných osobných automobilov v EÚ, od januára do marca 2021 bolo registrovaných 469.784 kusov (nárast o 101,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka). Registrácia hybridov vzrástla takmer všade v regióne, vrátane Talianska (+246,8 %), Francúzska (+135,0 %), Nemecka (+60,5 %) a Španielska (+39,4 %).

Dopyt po vozidlách na zemný plyn (NGV) v Európskej únii klesol počas prvého štvrťroka o 10,1 % na 14.300 kusov, a to aj napriek nárastu registrácie o 24,5 % v Taliansku (najväčší trh EÚ s týmito vozidlami). Na druhej strane sa predaj automobilov na LPG takmer zdvojnásobil (+ 92,7 %) na 46.037 vozidiel, čo bolo podporené pozoruhodnými ziskami vo Francúzsku (+ 1.748,6 %; v súčasnosti druhý najväčší trh v EÚ pre automobily na LPG) a v Taliansku (+23,9 %), čo predstavovalo viac ako polovicu celkového predaja LPG.