Aktuálne: Svetový deň rodiny a klonkovania

Predčasne narodené dieťa vidia jeho rodičia len cez sklá inkubátorov. O to viac majú význam spoločné momenty či kontakt koža na kožu - klokankovanie, na ktorý sa pozornosť upriamuje 15. mája, symbolicky na deň rodiny. OZ malíček predstavuje knihu, ktorá má pomôcť nájsť vhodné slová v ťažkých chvíľach, kedy dieťa potrebuje počuť hlas otca a mamy, slová lásky a povzbudenia. Hlas a dotyky dieťatko liečia, lepšie sa mu darí, stimulujú sa jeho životné funkcie a po čase môže kniha slúžiť ako pamätník na významné míľniky, či ako pomôcka na stimuláciu zraku.

Blízkosť a prvý dotyk rodiča a dieťaťa bezprostredne po pôrode nie je samozrejmosťou pre 5.000 detí, ktoré sa ročne na Slovensku narodia predčasne. Predčasne narodené dieťa čaká po narodení odlúčenie od rodiča a doslova boj o jeho život a zdravie. Bábätká do dlane sa po predčasnom pôrode pasujú s mnohými nástrahami. Rodičia ich vidia len cez sklá inkubátorov, cez množstvo „hadičiek“ a prvý dotyk je možný, až keď to zdravotný stav dieťatka dovoľuje. V prieskume, ktorý vlani realizovalo OZ malíček, uviedlo až 90 % rodičov predčasne narodených detí, že jedným z najnáročnejším aspektov po predčasnom pôrode bolo odlúčenie od svojho dieťaťa a až 76 % rodičov uviedlo, že prvý kontakt bezprostredne po pôrode nebol možný, ale museli na neho čakať niekoľko dní, až týždňov. Je to nesmierne kritické obdobie pre dieťa, ale rovnako náročné aj pre rodičov.

Na význam blízkosti dieťaťa a rodičov upozorňuje aj Svetový deň klokankovania (The International Kangaroo Care Awareness Day). „Klokankovanie“, „Kangaroo care“ či „K – starostlivosť“ je metóda skin to skin, teda koža na kožu, ktorá využíva priamy kontakt medzi rodičom (matkou či otcom) a dieťaťom ihneď po narodení, resp. ihneď, ako to dovoľuje ich zdravotný stav. Kolísanie, priloženie dieťatka na kožu či hladenie sú ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja, keďže telo matky je prirodzený inkubátor – dieťatko počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti vôňu a počúva poznaný hlas. Kangaroo care bola po prvýkrát použitá v 80. rokoch 20. storočia v Bogote v Kolumbii, ako reakcia na vysokú úmrtnosť predčasne narodených detí a zároveň nedostatok inkubátorov. Vďaka jej výhodám sa znížila úmrtnosť nedonosených detí v spomínanom regióne o polovicu. Dnes je už klokankovanie natoľko známe a úspešné, že 15. máj je jeho svetovým dňom. Kontakt kože na kožu má predovšetkým priaznivý vplyv na životné funkcie bábätka a zároveň aj na psychiku rodiča. Dotyky rodiča sú spolu s jeho hlasom formou terapie a súčasťou starostlivosti. Skúsenosti i prax ukazujú, že tieto podnety urýchľujú dozrievanie centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, stabilizujú jeho dýchanie, srdečnú činnosť, zlepšujú toleranciu stravy a stimulujú ďalšie funkcie a orgány. Dieťa lepšie prospieva a tým sa skracuje doba hospitalizácie.

Knihu bude môcť združenie vydať prostredníctvom crowdfundingovej kampane na startlab.sk/malicek. Okrem finančnej podpory projektu môžu darcovia rodinám poslať spolu s knihou aj svoj osobný odkaz – dodať im odvahu, silu a podporu zvládať túto životom nastolenú skúšku s nádejou na šťastný koniec v podobe zdravého dieťatka v ich náručí. Ak suma prekročí cieľový rozpočet, bude navýšený počet výtlačkov a financie združenie použije na zlepšenie podmienok detí a rodičov na neonatologických oddeleniach zakúpením kresiel, v ktorých by mohli rodičia “klokankovať” svojich malíčkov, pohodlne dojčiť, tráviť pri svojich deťom čo najviac času a čítať im túto knihu.

EU: Nulové znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy

Európska komisia prijala ďalší akčný plán Európskej únie (EÚ) Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy – ide o kľúčový cieľ Európskej zelenej dohody a hlavnú tému tohtoročného Zeleného týždňa EÚ. Obsahuje náčrt integrovanej vízie do roku 2050: svet, v ktorom sú úrovne znečisťovania také nízke, že už nepredstavujú hrozbu pre ľudské zdravie ani prírodné ekosystémy. Plán takisto zahŕňa opis krokov potrebných na dosiahnutie tohto stavu, pričom osobitný dôraz kladie na digitálne riešenia. Plánuje aj preskúmanie príslušných právnych predpisov EÚ s cieľom odhaliť pretrvávajúce medzery a zistiť, kde treba vylepšiť vykonávanie, aby sa tieto právne povinnosti spĺňali.

Akčný plán má poslúžiť na dosiahnutie cieľa zdravej planéty pre zdravých ľudí do roku 2050. Zahŕňa čiastkové ciele, ktoré majú pomôcť znížiť znečisťovanie pri zdroji do roku 2030 v porovnaní so súčasným stavom, konkrétne:

• zlepšiť kvalitu ovzdušia v snahe znížiť počet predčasných úmrtí spôsobených jeho znečistením o 55 %,
• zredukovať množstvo odpadu a plastov, ktoré sa dostávajú do oceánov (o 50 %), a mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia (o 30 %), a tak zlepšiť kvalitu vody,
• znížiť mieru straty živín a používania chemických pesticídov o 50 % s cieľom zlepšiť kvalitu pôdy,
• zmierniť podiel ekosystémov EÚ, v ktorých znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 %,
• znížiť počet ľudí, ktorí sú chronicky vystavení škodlivému hluku z dopravy, o 30 % a
• výrazne zredukovať mieru vzniku odpadu a o 50 % znížiť objem zvyškového komunálneho odpadu.

Plán zahŕňa náčrt viacerých hlavných iniciatív a opatrení:

• užšie zladenie noriem kvality ovzdušia s aktuálnymi odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie,
• preskúmanie noriem kvality vôd vrátane riek a morí EÚ,
• zníženie miery znečistenia pôdy a podpora jej revitalizácie,
• preskúmanie väčšiny právnych predpisov EÚ o odpade s cieľom prispôsobiť ich podľa zásad čistého a obehového hospodárstva,
• podpora nulového znečisťovania pri výrobe a spotrebe,
• predstavenie hodnotiacej tabuľky ekologickej výkonnosti regiónov na podporu nulového znečisťovania v nich,
• zníženie miery zdravotných znevýhodnení v dôsledku nepomerného podielu škodlivých účinkov na zdravie, ktorému v súčasnosti čelia najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva,
• obmedzenie vývozu škodlivých a toxických výrobkov a odpadu do tretích krajín v snahe zmenšiť externú ekologickú stopu EÚ,
• zavedenie tzv. živých laboratórií zameraných na zelené digitálne a inteligentné riešenia pre nulové znečisťovanie,
• konsolidácia vedomostných centier EÚ zaoberajúcich sa nulovým znečisťovaním a vytvorenie platformy pre zainteresované strany v tejto oblasti,
• posilnenie presadzovania predpisov o nulovom znečisťovaní v spolupráci s orgánmi životného prostredia a inými orgánmi.

Akčný plán spolu so stratégiou udržateľnosti v oblasti chemikálií prijatou minulý rok slúži na prijímanie konkrétnych krokov v snahe zrealizovať cieľ nulového znečisťovania a netoxického prostredia. Zaradil sa medzi ostatné ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrálnosti, zdravia, biodiverzity a efektívneho využívania zdrojov a vychádza z iniciatív v oblasti energetiky, priemyslu, mobility, potravín, obehového hospodárstva a poľnohospodárstva.

DDoS: Útoky klesajú

Počet DDoS útokov sa podľa údajov Kaspersky DDoS Prevention v 1. štvrťroku 2021 znížil o 29 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020, ale v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom (Q4 2020) sa zvýšil o 47 %. Toto zvýšenie je možné vysvetliť neobvyklým nárastom útokov v januári tohto roku, kedy počet útokov predstavoval až 43 % z celkového počtu útokov v prvom štvrťroku, zatiaľčo ostatné dva mesiace tohto roku boli viac - menej pokojné.

Na začiatku roku 2021 stále pracovalo veľa ľudí z domu a doma trávili aj voľný čas. Kybernetickí zločinci sa preto zamerali na subjekty, ktoré používatelia potrebovali ku každodennému životu, napríklad na poskytovateľov telekomunikačných služieb alebo na webstránky s on-line hrami. Napriek tomu, že útoky na tieto subjekty naďalej pretrvávajú, štatistické údaje ukazujú, že celková situácia v oblasti DDoS útokov sa stabilizuje. Odborníci spoločnosti Kaspersky vysvetľujú pokles útokov v porovnaní s rovnakým štvrťrokom minulého roka netypickou aktivitou na začiatku roku 2020. Z dôvodu náhleho prechodu na prácu na diaľku sa korporátne VPN brány a webové zdroje, napríklad mailové schránky alebo firemné servery, ktoré boli predtým dostupné iba v sídlach firiem, stali terčom DDoS útokov. V priebehu roka však veľká časť firiem implementovala ochranu týchto častí IT infraštruktúry. Z tohto dôvodu mohli byť útoky na tieto webové zdroje menej účinné a tak počet DDoS útokov klesol. Vo februári a marci tohto roka sa počet útokov vrátil späť na hodnoty spred lockdownu.

Január 2021 sa počtom DDoS útokov vymyká normálu. Potvrdzujú to aj údaje vyplývajúce zo štatistiky systému Kaspersky DDoS Intelligence, ktorý zachytáva a analyzuje príkazy prijaté robotmi z riadiacich a kontrolných serverov. Napríklad 10. a 11. januára počet registrovaných útokov presiahol hranicu 1.800 útokov a počas niekoľkých dní v mesiaci prekročil hranicu 1.500 útokov. „Vo všeobecnosti bol prvý štvrťrok 2021 pokojný, okrem januárových výkyvov. Nárast útokov v januári mohol byť spôsobený aj poklesom cien kryptomien, v dôsledku čoho niektorí zločinci zmenili účel útokov prostredníctvom infikovaných zariadení v botnetoch tak, aby namiesto ťažby kryptomeny posielali nevyžiadanú komunikáciu. Napriek celkovému poklesu v prvom štvrťroku stále odporúčame chrániť webové zdroje pred DDoS útokmi. Je totiž zrejmé, že zločinci motivovaní ziskom peňazí môžu ľahko zmeniť svoju taktiku v závislosti od aktuálnych okolností“, odporúča Miroslav Kořen.

V záujme ochrany pred DDoS útokmi odborníci ďalej odporúčajú:

• Prevádzku webových služieb zverte do rúk odborníkom, ktorí vedia ako reagovať na DDoS útoky.
• Overte dohody a opätovne si potvrďte kontaktné údaje tretích strán vrátane tých uzatvorených s poskytovateľmi internetových služieb. Tímom tak zabezpečíte rýchly prístup k týmto dohodám v prípade útoku.
• Implementujte profesionálne riešenia na zabezpečenie svojej organizácie pred DDoS útokmi.

ŠÚ SR: Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda v marci 2021

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná mzda na Slovensku v marci 2021 rástla vo všetkých odvetviach, opačný však bol vývoj zamestnanosti - vo väčšine odvetví medziročne klesla, zvýšila sa len v informačných a komunikačných činnostiach.

Zamestnanosť sa v marci 2021 v porovnaní s marcom 2020 zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 3,1 %. Najviac sa znížila v ubytovaní o 19,8 % a pokles nad 10 % bol aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13 %). Klesla aj v stavebníctve o 8 %, veľkoobchode o 5,2 %, maloobchode o 4,7 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,1 %, doprave a skladovaní o 3,6 %, priemysle o 3,5 % a vo vybraných trhových službách o 2,4 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda v marci 2021 medziročne vzrástla vo všetkých odvetviach, viac ako dvojciferný rast dosiahli v stavebníctve a vo vybraných trhových službách a po ročnom poklese mierne vzrástla aj v ubytovaní. Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v marci 2021 oproti marcu 2020 v stavebníctve o 10,8 % (dosiahla 789 eur), vybraných trhových službách o 10,5 % (1.143 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 8,7 % (1.084 eur), veľkoobchode o 8,5 % (1.174 eur), priemysle o 7,7 % (1.233 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 7,2 % (2.387 eur), doprave a skladovaní o 7,1 % (1.057 eur), maloobchode o 6 % (824 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,6 % (547 eur). Po ročnom poklese sa zvýšila aj mzda v ubytovaní, aj keď len mierne, o 0,9 % (710 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda v marci 2021 medziročne vzrástla v stavebníctve o 9,3 %, vybraných trhových službách o 9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 7,2 %, veľkoobchode o 7 %, priemysle o 6,2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,7 %, doprave a skladovaní o 5,6 %, maloobchode o 4,5 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 2,2 %. Klesla len v ubytovaní o 0,5 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 6,3 %, stavebníctve o 5,1 %, veľkoobchode o 2,6 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,5 %, priemysle o 2,3 %, maloobchode o 1,4 % a v doprave a skladovaní o 0,3 %. Klesla v ubytovaní o 14 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,3 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,2 %.

V priemere za prvý štvrťrok v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,2 %. Klesla v ubytovaní o 21,8 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13,9 %, stavebníctve o 9,2 %, veľkoobchode o 6,9 %, priemysle o 5,2 %, maloobchode o 4,8 %, doprave a skladovaní a v predaji a oprave motorových vozidiel zhodne o 3,9 % a vo vybraných trhových službách o 1,4 %. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa mzda zvýšila vo vybraných trhových službách o 7,4 % (dosiahla 1 107 eur), stavebníctve o 6,2 % (768 eur), veľkoobchode o 3,6 % (1.101 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 3,5 % (2.108 eur), priemysle o 3,3 % (1.182 eur), maloobchode o 2,4 % (809 eur), doprave a skladovaní o 1,3 % (1.029 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,8 % (1.054 eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa znížila v ubytovaní o 13,1 % (669 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,3 % (532 eur).

Pandémia: Životné poistenie

COVID-19 dokáže pripútať na lôžko, zanechať dlhodobé následky či dokonca spôsobiť úmrtie. Stačilo niekoľko prvých týždňov pandémie a záujem o životné poistenie ihneď rástol. A hoci Slovensko dobehlo susedné štáty, poistné tu zostáva stále nízke.

Z dostupných údajov predchádzajúcich rokov pripravilo OVB Allfinanz Slovensko porovnanie Slovenska a ďalších štátov v životnom poistení. Slovensko bolo dlho v porovnaní so susedmi z V4 v životnom poistení v pozícii „menšieho brata“, to však už neplatí. Predpísané poistné v Maďarsku a Čechách je približne 1,5-násobné, v Poľsku a Rakúsku približne 5-násobné. Toto porovnanie však „kríva na obe nohy“, keďže nezohľadňuje veľkosť trhu. Ak porovnávame predpis v % HDP, je na tom Slovensko s 1 % porovnateľne s Maďarskom (1,1 %), nasledované Poľskom (0,9 %) a Českom (0,7 %). V tomto porovnaní sa náskok Rakúska z predchádzajúcej štatistiky scvrkol z 500 na 40 %. Dôvod na radosť je však predčasný: priemerný predpis v EÚ je až 4,4 %. Ešte priaznivejšie vychádza štatistika ročného predpisu na hlavu, v ktorom sme na tom jasne lepšie ako naši susedia z V4 (2019: Slovensko 170 EUR, Maďarsko 159 EUR, Česko 147 EUR, Poľsko 130 EUR) a pred nami - aj keď s obrovským odstupom - je len Rakúsko (618 EUR).

Znamená to, že máme dôvod na spokojnosť? „Sme na dobrej ceste, avšak ešte ďaleko od cieľa. 170-eurové ročné poistné na obyvateľa je stále nízke. Problémom je, že ešte stále je mnoho ľudí bez poistnej zmluvy. Zároveň mnoho ľudí má životné poistenie nastavené nedostatočne. Zvlášť alarmujúci je tento stav pri dospelých živiteľoch rodín. Ich poistná ochrana by mala pokrývať všetky hlavné poistné riziká s dostatočnou poistnou sumou, aby boli spolu s rodinami skutočne chránení. To predstavuje mesačné poistné cez 60 eur. Pri mladých ľuďoch bez rodiny stačí pokryť smrť s výrazne nižšou poistnou sumou, čo bežne znamená polovicu z tejto sumy“, upozornila Silvia Miklová. Signály z trhu však ukazujú, že rok 2021 by mohol priniesť silnejší dopyt po životnom poistení a (pravdepodobne) aj rast poistných súm.

EU: Sociálne práva

Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý predložila Európska komisia začiatkom marca, stanovuje konkrétne opatrenia na ďalšie vykonávanie 20 zásad piliera. Navrhujú sa v ňom aj hlavné ciele v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia na úrovni Európskej únie (EÚ), ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Tento akčný plán má pomôcť Európe zvládnuť transformáciu, ktorú so sebou prináša nový spoločenský, technologický a hospodársky vývoj a sociálno-ekonomické dôsledky pandémie. Zároveň má pomôcť zaručiť, aby sa v rámci dvojakej digitálnej a klimatickej transformácie na nikoho nezabudlo.

Pandémia COVID-19 mala ďalekosiahly a zásadný sociálno-ekonomický vplyv. Spoločná reakcia členských štátov a EÚ prispela k ochrane pracovných miest a živobytia občanov, ako aj k obmedzeniu mnohých negatívnych účinkov pandémie. Nezamestnanosť a nerovnosti však pravdepodobne budú pretrvávať a narastať. Účastníci sociálneho samitu na vysokej úrovni v Porte preto vyzývajú lídrov EÚ, aby nasmerovali zdroje tam, kde sú potrebné najviac. Tvorcovia politík by mali zamerať svoje úsilie na oživenie zamestnanosti a vytváranie kvalitných pracovných miest, na investície do celoživotného vzdelávania, ktoré ľuďom umožní nadobudnúť nové alebo dodatočné zručnosti, ktoré potrebujú na to, aby uspeli v ekologickej a digitálnej transformácii, a na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom podpory rovnakých príležitostí pre všetkých.

Tri hlavné ciele do roku 2030 stanovené v akčnom pláne Európskej komisie na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv:

1. zamestnaných by malo byť najmenej 78 % ľudí vo veku 20 – 64 rokov;

2. každoročne by sa na odbornej príprave malo zúčastňovať aspoň 60 % všetkých dospelých;

3. počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí.

Tento záväzok prijali v prvý deň sociálneho samitu v Porte predsedníčka Európskej komisie, predseda Európskeho parlamentu, premiér Portugalska, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ, európski sociálni partneri aj organizácie občianskej spoločnosti. Ďalej sa zaviazali urobiť maximum pre vybudovanie inkluzívnejšej, sociálnejšej Európy. Cieľom je dať do pohybu silné a spravodlivé oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest.

SR: V apríli bankrotovali najmä štyridsiatnici

V apríli 2021 zbankrotovalo 419 obyvateľov Slovenska. Podľa spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) to v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 963 osobnými bankrotmi predstavuje pokles o 56,49 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v marci zbankrotovalo 284 dlžníkov, ich v štvrtom mesiaci toho roka bolo o 47,54 percenta viac. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca apríla 2021 zbankrotovalo už 51.090 obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca apríla 2021 zbankrotovalo 1.669 dlžníkov.

„V apríli sme medzi dlžníkmi identifikovali 59 osôb bez domova – s adresou na obecnom, miestnom alebo mestskom úrade, prípadne na virtuálnej adrese. Predstavujú až viac ako 14-percentný podiel. Identifikovali sme aj 16 manželských párov a tri páry v inom príbuzenskom zväzku, napríklad rodičov s deťmi. Osobný bankrot tak v mnohých prípadoch zasahuje celé rodiny“, upozorňuje analytička Jana Marková. Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom – 92 a najmenej v Bratislavskom kraji – 26. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov v každom kraji klesol, najviac v Trenčianskom kraji (- 73,39 percenta). Z celkového množstva osobných bankrotov v apríli 2021 ich bolo 30 (7,16 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 389 (92,84 percenta) na majetok nepodnikateľov. Na mužov pripadlo 266 a na ženy 153 osobných bankrotov. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, v medziročnom porovnaní ich pomer na celkovom počte osobných bankrotov narástol o 2,43 percentuálneho bodu (63,48 percenta v apríli 2021 vs. 61,06 percenta v apríli 2020). Pomer žien v apríli 2021 medziročne o 2,43 percentuálneho bodu klesol (36,52 percenta v apríli 2021 vs. 38,94 percenta v apríli 2020). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v apríli 2021, malo 1,88 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v apríli 2020 ich bolo 3,23 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,61 percenta dlžníčok (v apríli 2020 ich bolo 2,93 percenta). V apríli sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali štyridsiatnici s 30,55 percenta (29,60 percenta v apríli 2020), za nimi nasledovali tridsiatnici s podielom 26,25 percenta (26,17 percenta v apríli 2020).

V minulom mesiaci bolo vyhlásených 414 konkurzov (98,81 percenta) a 5 dlžníci (1,19 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. V apríli 2021 súdy zároveň zrušili 700 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 644 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 56 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

SR: Informačné technológie vystriedal obchod a výroba

Analýza portálu Profesia.sk potvrdzuje, že máme za sebou najúspešnejší apríl za posledných šesť rokov. Aktuálnu situáciu ovplyvnilo uvoľnenie opatrení. Vyše 23-tisíc pracovných ponúk neevidoval portál ani v apríli 2019, ani 2018, ale ani v roku 2017 či 2016. Oproti minulému roku stúpol počet ponúk na takmer trojnásobok. Apríl 2020 bol po príchode pandémie na Slovensko mesiacom s najnižším počtom pracovných inzerátov. Rok 2019 prekonávame už posledné štyri týždne.

Za posledné dva kalendárne týždne uverejnili zamestnávatelia na Profesii od pondelka do nedele vždy viac než 6-tisíc pracovných ponúk. Takéto počty nových pracovných príležitostí sme nevideli ani v rovnakom období v roku 2019, kedy svet pojem koronakríza ešte nepoznal. Vyššie čísla, ako bolo v spomínanom roku 2019, eviduje Profesia už posledné 4 kalendárne týždne. Akých ponúk je najviac? Zamestnávatelia ponúkajú aktuálne najviac pracovných možností na operátorov a operátorky výroby. Najväčšia časť ponúk požaduje maturitné vzdelanie. Spomedzi inzerátov, ktoré zamestnávatelia uverejnili v apríli, išlo až o 37 percent.

Kým prvý štvrťrok t. r. uverejnili firmy na Slovensku najviac pracovných ponúk v IT, v apríli bolo najviac inzerátov v obchode a vo výrobe. Zamestnávatelia uverejnili za posledný mesiac 4.185 pracovných inzerátov v obchode, 3.980 vo výrobe a 3.420 v informačných technológiách. Uvoľnenie opatrení prebralo aj odvetvie cestovný ruch, gastro a hotelierstvo, kde pracovný portál zaznamenal v apríli 933 pracovných ponúk. To je o 320 inzerátov viac ako za celý prvý štvrťrok tohto roka. V januári išlo iba o 171, vo februári o 184 a v marci o 258 pracovných ponúk.

Kyberútoky: V riadených službách

Dopyt po riadených službách zásadne ovplyvní najnovšie trendy kybernetických útokov vrátane vylepšených vydieračských taktík, malvérových techník a nových ciest na ohrozovanie firemných systémov. Od poskytovateľov IT a riadených služieb to bude podľa ZEBRA SYSTEMS vyžadovať posilnenie aktuálnej ponuky služieb tak, aby vyšli v ústrety dopytom zákazníkov v oblasti IT bezpečnosti.

Podľa zistení spoločnosti N-able patria medzi hlavné kybernetické riziká:

• Ransomvér – Okrem už tradičného šifrovania dát napadnutých organizácií zdokonalili útočníci svoje vydieranie o hrozbu zverejnenia citlivých dát, ktoré by poškodili reputáciu či boli
• predmetom vysokej pokuty za nedodržanie GDPR.
• Nové vektory útokov – Emailová komunikácia naďalej zostáva hlavným distribučným kanálom malvéru, útočníci však stále viac využívajú otvorené internetové porty a RDP protokol,
• predovšetkým v útokoch na vzdialených pracovníkov.
• Bezsúborové útoky (Fileless attacks) – Pretože väčšina antivírusových programov skenuje iba súbory, útočníci ich obchádzajú pomocou techník, ktoré nevyužívajú súbory, ale zneužívajú
• administračné nástroje ako PsExec alebo PowerShell.
• Útoky na manažované služby – Stále viac útokov je cielených na poskytovateľov IT služieb a poskytovateľov IT bezpečnosti s cieľom preniknúť do systémov viacerých zákazníkov naraz. Aby ochránili svojich zákazníkov, potrebujú títo poskytovatelia zvýšiť úroveň vlastnej IT bezpečnosti alebo využiť služby externého MSSP (Managed Security Services Provider).

Kybernetickí útočníci neustále vylepšujú stratégie a techniky, ako obísť existujúcu obranu podnikov a organizácií a získať prístup k dátam, ktoré môžu speňažiť. Nielenže vylepšujú jednotlivé metódy útokov, ale tiež ich vzájomne kombinujú do komplexných, viacfázových útokov. Podmienkou úspešnej obrany proti takýmto napadnutiam je existencia viacvrstvového zabezpečenia.

EU: Budúcnosť únie

Dva dni pred zahájením Konferencie o budúcnosti Európy boli zverejnené kompletné výsledky prieskumu Eurobarometer zameraného na budúcnosť Európskej únie (EÚ). Prieskum, ktorého prvé výsledky boli zverejnené už 9. marca, si objednali spoločne Európsky parlament a Európska komisia. 

Podľa celkových výsledkov:

· približne osem z desiatich Európanov (81%) súhlasí a viac ako tretina (38%) rozhodne súhlasí s tým, aby jedna z priorít Konferencie o budúcnosti Európy bolo zlepšenie zvládania kríz, akou je súčasná pandémia ochorenia COVID-19;

· dve tretiny respondentov (66%) sú presvedčené, že projekt EÚ ponúka európskej mládeži perspektívu do budúcnosti a podobný podiel opýtaných (65%) vníma Úniu ako priestor stability v nepokojnom svete;

· viac ako dve tretiny respondentov podporujú voľbu predsedu Európskej komisie prostredníctvom výberu z vedúcich kandidátov európskych politických strán v európskych voľbách, proti takémuto postupu je menej ako štvrtina (22%) opýtaných;

· možnosť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za kandidátov z nadnárodných listín podporilo približne dvakrát viac opýtaných (42%), ako ju odmietlo (19%).

Približne osem z desiatich Európanov (81%) súhlasí s tým, aby sa Konferencia o budúcnosti Európy prioritne zamerala na to, ako na úrovni EÚ zlepšiť zvládanie kríz podobných súčasnej pandémii. Rozhodne sa s touto myšlienkou stotožňuje viac ako tretina (38%) respondentov. Európania, ktorí sa chcú na konferencii aktívne zúčastniť, preferujú za týmto účelom najmä stretnutia v okolí svojho bydliska, ktoré môžu mať formu diskusií alebo zhromaždení občanov (44%). Do procesu zhromažďovania podnetov či ideí sa chcú občania zapojiť odpovedaním na otázky v prieskume (34%), ponúkaním nápadov a predkladaním návrhov európskym a vnútroštátnym politikom (31%), ako aj účasťou na online konzultáciách prostredníctvom diskusných platforiem (30%).

Viac ako osem z desiatich Európanov (83%) si myslí, že do konferencie by za účelom presadenia nových myšlienok mali byť špecificky zapojení mladí ľudia. Štyria z desiatich opýtaných (40%) sa s týmto tvrdením stotožňujú úplne. Dve tretiny respondentov (66%) sú presvedčené, že projekt EÚ ponúka mladým ľuďom v Európe perspektívu do budúcnosti. Podobný podiel opýtaných (65%) súhlasí s tvrdením, že EÚ predstavuje priestor stability v nepokojnom svete - v porovnaní s prieskumom v roku 2018 však ide o pokles o 11 percentuálnych bodov.

Eurobarometer sa zameral aj na európske voľby a súvisiacu voľbu predsedu Európskej komisie. Výsledky prieskumu naznačujú, že možnosť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za kandidátov na nadnárodných listinách podporuje ako dobrý krok približne dvakrát viac Európanov (42%), ako ju odmieta (19%). Žiadnu preferenciu nevyjadrilo pri tejto otázke 36% respondentov. Viac ako dve tretiny opýtaných podporujú proces voľby predsedu Európskej komisie založený na výbere z vedúcich kandidátov európskych politických strán vo voľbách do Európskeho parlamentu, proti je menej ako štvrtina respondentov (22%). Takýto postup by podľa takmer dvoch tretín opýtaných (64%) priniesol viac transparentnosti do procesu voľby predsedu Európskej komisie, podľa 61% respondentov by však dával zmysel iba v prípade možnosti hlasovať v európskych voľbách za kandidátov z nadnárodných listín. Väčšina opýtaných si tiež myslí, že takýto postup voľby šéfa exekutívy EÚ by posilnil legitimitu Európskej komisie (63%) a predstavoval by významný pokrok pre demokraciu v EÚ (62%).

Osobitný prieskum Eurobarometer s názvom Budúcnosť Európy (EB94.1) prebiehal od 22. októbra do 20. novembra 2020 v 27 členských štátoch EÚ formou osobných rozhovorov, kvôli pandémii bol však v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi on_line. Celkovo bolo uskutočnených 27.034 rozhovorov.

Trend: Rast priemyslu

Vo februári 2021 sa produkcia našich priemyselníkov zvýšila len mierne o 1 %, ale v marci t. r. podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR prudko medziročne vzrástla až o 24,5 %. Je teda o takmer štvrtinu vyššia než pred rokom, kedy došlo k vypuknutiu prvej vlny pandémie. K tomuto pozitívnemu výsledku samozrejme vo veľkej miere dopomohol bázický efekt, keďže vlani v marci výroba v našom priemysle klesla skoro o pätinu.

Smerom nahor ťahali náš priemysel v marci t. r. podľa analytičky Jany Glasovej hlavne automobilky, ktorých výroba medziročne vzrástla až o takmer 60 %. Ako exportne orientované odvetvie ťažia automobilové fabriky najmä z rastúceho dopytu z ázijských krajín a ešte nemuseli zastavovať výrobu kvôli nedostatku čipov. Čipová kríza vo svete ale už aktuálne dopadla aj na našich výrobcov. Druhým ťahúňom našej ekonomiky je výroba počítačov a elektroniky, ktorá bola v marci až o 21 % vyššia ako pred rokom. K priaznivému vývoju v priemysle dopomohla aj výroba strojov (rast o cca 26 %),výroba elektrických zariadení (rast o 23 %), produkcia vo farmaceutickom priemysle a taktiež výroba kovov (zhodne o cca 17 %). V marci sa výroba medziročne znížila už len v dvoch spomedzi sledovaných 15 priemyselných odvetví. Najvýraznejší pokles nastal v produkcii ropných výrobkov (o cca -12 %) a mierne sa znížila textilná výroba.

Očakávame, že podobne ako v marci, tak aj v apríli a máji t. r. dosiahne naša priemyselná produkcia vysoký medziročný rast. Bude to ale vo veľkej miere dané bázickým efektom, keďže vlani v týchto mesiacoch zaznamenali naši priemyselníci prudký prepad výroby kvôli pandémii. Stále ale platí, že prvý kvartál a aj úvod druhého kvartálu tohto roka sú ešte silno zasiahnuté koronakrízou v Európe. Okrem toho, riziko pre našu priemyselnú produkciu predstavuje hlavne čipová kríza v automobilovom priemysle. Dopyt po automobiloch bude aj naďalej silný, ale pre chýbajúce čipy musia automobilky robiť dočasné odstávky výroby. Očakáva sa, že práve tento nedostatok súčiastok bude v ďalších mesiacoch tlačiť nadol výrobu aj export v automobilovom priemysle.

Pandemická situácia sa u nás síce zlepšuje, koronakríza je tu ale ešte stále prítomná. Teda z pohľadu ekonomického rastu aj z pohľadu priemyselnej výroby bude prvý polrok tohto roka stále náročný. Výraznejšie zlepšenie očakávame až v 2. polroku, kedy ožije domáci aj zahraničný dopyt a priemyselníci budú môcť takpovediac „šliapnuť na plyn“.

Upozorňujeme: Nebezpečný kotol aj hrnce

Cez Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá (RASFF) bolo Úradu verejného zdravotníctva SR zaslané oznámenie z Nemecka o nebezpečnom elektrickom kotli na varené víno z Číny. Slovenská obchodná inšpekcia zasa upozornila na nebezpečné tlakové hrnce. Spotrebitelia by nebezpečné výrobky rozhodne nemali používať a môžu ich vrátiť späť v mieste zakúpenia.

Vo varnom kotli 6,8 l, značka: Monzana (výr. č.: 4250525304275, iné označ.: 100991, Order: DB0470050, Batch: J/22), výrobca: ZOKIN ELECTRICAL APPLIANCES MFG CO., LTD., Čína, dovozca: Deuba GmbH & Co. KG, Merzig, Nemecko, boli laboratórnou analýzou zistené prekročené odporúčané limity pre olovo a kadmium podľa európskej legislatívy. V Nemecku bolo už nariadené stiahnutie tohto výrobku z trhu. Výrobok bol dodaný aj do SR spoločnosti GammaHS s.r.o., Trenčín (v septembri a v októbri 2020 v celkovom počte 230 ks) a následne bol expedovaný konečným spotrebiteľom – fyzickým a právnickým osobám. 

Slovenská obchodná inšpekcia vyhodnotila za nebezpečné tlakový hrniec Berlinger Haus® BH/1080 6L TURBO PRESSURE COOKER a Berlinger Haus® BH/1081 8L TURBO PRESSURE COOKER. Predstavujú závažné riziko ohrozenia, preto ich okamžite prestaňte používať. Môžete ich vrátiť v ktorejkoľvek predajni DATART aj Hej.sk, alebo ich poslať na reklamačné oddelenie spoločnosti ELEKTROSPED. Kúpnu cenu za vrátené výrobky budú kompenzované v plnom rozsahu vrátane účelne vynaložených nákladov na dopravu výrobku späť. 

Radíme: Ako triediť kovy

Ako správne triediť kovové obaly? Odpad z kovov patrí do červených kontajnerov, ale na ich zber sa využívajú tiež žlté kontajnery spolu s plastami aj nápojovými kartónmi. Dôležitým pravidlom, najmä u nápojových plechoviek, je ich stláčanie. 

V priemernom kontajneri sa podľa Natur-Pack stláčaním nápojových plechoviek ušetrí aj vyše 25 percent obsahu. Zabráni sa tak preplneniu kontajnera aj nesprávnemu vyhadzovaniu týchto odpadov do susediacich, najčastejšie zmesových kontajnerov. Kovy totiž patria medzi často využívané materiály a ich výhodou je, že sú podobne ako sklo mimoriadne dobre a prakticky donekonečna recyklovateľné.

Do kontajnerov určených na zber kovových obalov patria najmä obaly od nápojových plechoviek, konzervy, kovové obaly od kozmetických výrobkov, hliníkové fólie a uzávery od rôznych nádob. Naopak, do kontajnerov na triedený zber nepatrí kovový šrot, zásadne nie ťažké ani ostré kovové predmety, ani elektronika. Tento odpad patrí na zberný dvor, prípadne do predajne elektrozariadení.

EU: Vývoj a dostupnosť liekov

Európska komisia dopĺňa stratégiu Európskej únie (EÚ) v oblasti vakcín o stratégiu liečby ochorenia COVID-19, ktorá má podporiť vývoj a dostupnosť nevyhnutných liekov proti koronavírusu vrátane liečby tzv. dlhodobého COVID-u. Navrhnutá stratégia pokrýva celý životný cyklus liekov: od výskumu, cez vývoj a výrobu až po ich obstarávanie a uvoľnenie do obehu. Komisia o. i. zostaví portfólio 10 potenciálnych liekov proti ochoreniu COVID-19 a do júna 2021 z nich vyberie päť najsľubnejších.

Stratégia EÚ ponúka opatrenia a ciele vrátane schválenia troch nových liekov proti koronavírusu do októbra 2021, prípadne ďalších dvoch do konca roka. 

Výskum, vývoj a inovácie

• Investovať 90 miliónov eur do populačných štúdií a klinických skúšok, spoznať súvislosti medzi rizikovými faktormi a účinkami na zdravie a následne lepšie informovať tvorcov politiky v oblasti verejného zdravia a klinický manažment vrátane pacientov s dlhodobým COVID-om.
• Do júla 2021 zriadiť tzv. katalyzátor inovácie liekov na podporu tých najsľubnejších liekov – od predklinického výskumu až po ich registráciu. Tento nástroj bude vychádzať zo súčasných iniciatív a investícií do vývoja liekov a úzko spolupracovať s Úradom EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) na prípravnej akcii týkajúcej sa mapovania liečivých prípravkov. Zabezpečí tak koordináciu všetkých výskumných projektov v oblasti liekov proti koronavírusu, podporí inovácie a zrýchli vývoj liekov.

Prístup ku klinickým skúškam a ich rýchle schválenie

• Investovať 5 miliónov EUR z programu EU4Health do získavania lepších a hodnoverných údajov o bezpečnosti pri klinickom skúšaní lieku, a tým včas dosiahnuť spoľahlivé výsledky.
• Poskytnúť krajinám EÚ finančnú podporu z pracovného programu EU4Health na rok 2021 vo výške 2 milióny eur na urýchlené a koordinované posudzovanie, ktoré uľahčí schvaľovanie klinických skúšok.
• Zistiť, ako pomôcť ľuďom pracujúcim na vývoji liekov s budovaním kapacít na získavanie prvotriednych materiálov pre klinické skúšky.

Skenovanie potenciálnych liekov

• Investovať 5 miliónov eur do zmapovania liekov a diagnostiky na analýzu vývojových fáz, výrobných kapacít a dodávateľských reťazcov, ako aj možných problémov.
• Zostaviť širšie portfólio 10 potenciálnych liekov proti ochoreniu COVID-19 a do júna 2021 z nich vybrať päť najsľubnejších.

Dodávateľské reťazce a dodávky liekov

• Financovať prípravnú akciu v hodnote 40 miliónov eur na podporu flexibilnej výroby a dostupnosti liekov proti ochoreniu COVID-19 v rámci projektu FAB EÚ, z ktorého sa tak neskôr stane dôležitý nástroj pre budúci Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA).

Flexibilita regulačného rámca

• Do októbra schváliť najmenej tri nové liečivé prípravky, prípadne ďalšie dva do konca roka a vypracovať flexibilné regulačné postupy, ktoré urýchlia posudzovanie sľubných a bezpečných liekov proti koronavírusu.
• Do konca roku 2021, v závislosti od výsledkov výskumu a vývoja, vykonať sedem priebežných preskúmaní sľubných liekov.

Spoločné obstarávanie a financovanie

• Do konca roka pripraviť nové zmluvy na nákup povolených liekov.
• Zabezpečiť rýchlejší prístup k liekom s kratšími administratívnymi lehotami.

Medzinárodná spolupráca

• Zlepšiť zapojenie Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19 do liekového piliera.
• Využiť iniciatívu „OPEN“ pre medzinárodnú spoluprácu.

SR: Pod dočasnou ochranou deväť spoločností

V apríli 2021 súdy Slovenskej republiky rozhodli o poskytnutí dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi iba jednému podnikateľskému subjektu, dvom spoločnostiam bola dočasná ochrana predĺžená o tri mesiace. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK), do 30. apríla 2021 tak dočasnú ochranu využívalo deväť podnikateľských subjektov.

„Malý počet dlžníkov pod dočasnou ochranou je spôsobený zmenou legislatívy. Jej zámerom bolo, aby tento inštitút pomoci využili iba subjekty, u ktorých je predpoklad, že po uplynutí obdobia troch respektíve šiestich mesiacov pod ochranou budú schopní uhrádzať svoje záväzky”, pripomína analytička Ing. Jana Marková. Ako ďalej vyplýva z analýzy CRIF SK, z deviatich spoločností, ktoré k 30. aprílu 2021 využívali dočasnú ochranu, štyri podnikajú v priemysle. Každý z ostatných subjektov pôsobí v inej oblasti: v administratíve a podporných službách; doprave a skladovaní; poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove; stavebníctve a v oblasti umenia, zábavy a rekreácie.

Z hľadiska dosahovaného obratu sú najväčšími spoločnosťami Nexis Fibers s.r.o. z Humenného a FORTISCHEM a. s. „pod dočasnou ochranou“ so sídlom v Novákoch s príjmom od 50 do 149 miliónov eur. Priemyselný podnik z Hornej Nitry je zároveň aj najväčším zamestnávateľom, keďže v ňom pracuje od 500 do 999 zamestnancov.

Trend: Zodpovedné nakupovanie

Riešenie od slovenskej technologickej spoločnosti Vacuumlabs 2030 Calculator umožňuje firmám aj spotrebiteľom vypočítať uhlíkovú stopu produktov, čím sa snaží pomôcť ekologickejšiemu nakupovaniu. Navyše softvérový vývojársky nástroj umožňuje bankám a ďalším firmám integrovať do svojich aplikácií údaje o ekologickej stope každej aktivity ich zákazníkov.

Švédsky startup Doconomy sa dostal do povedomia svojou kreditnou kartou DO Black, ktorá ako prvá na svete limituje disponibilnú sumu na účte používateľov nie na základe finančného stropu, ale v závislosti od produkcie oxidu uhličitého spojeného s výrobou a používaním zakúpených produktov a služieb. Zákazníci podľa prognóz nebudú v budúcnosti porovnávať produkty len podľa ceny a kvality, ale aj na základ uhlíkovej stopy, čo bude predstavovať veľmi potrebný posun v spotrebiteľskom správaní.  S CO2 kalkulačkou reaguje aj na Emission Gap Report, ktorý v roku 2018 vydala OSN a odporúča v ňom na záchranu udržateľnosti a klímy znížiť produkciu oxidu uhličitého o 50 %. Vzhľadom na to, že vyše 60 % tvorby tohto skleníkového plynu je spojených s ľudskou spotrebou, spoločnosť sa rozhodla vytvárať nástroje, ktoré môžu pomôcť každému jednotlivcovi pochopiť tvorbu CO2 a aktívne znižovať svoju uhlíkovú stopu uprednostnením zodpovedných nákupov.

2030 Calculator je on-line nástroj, ktorý môže každá značka alebo výrobca použiť na rýchly výpočet uhlíkovej stopy svojich výrobkov. Obsahuje kompletne bezplatné informácie o emisiách produktu alebo služby od jeho výroby, cez prepravu až po predaj. Do výpočtu uhlíkovej stopy započítava materiál, obaly, prepravu aj energiu spotrebovanú pri výrobnom procese. Ide o súčasť globálneho vzdelávacieho programu a zároveň je súčasťou zastrešujúceho konceptu Planet Loyalty, ktorého cieľom je zaviesť označovanie produktov uhlíkovou stopou ako základ pre vedomú spotrebu. Podporujú ho nielen veľké značky ako Mastercard, ale aj vládne organizácie.

Konkurzy: Najmä vo firmách bez zamestnancov

V apríli 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 11 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené 3 reštrukturalizácie. Podľa analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov klesol o 56 percent (z 25 na 11) a počet reštrukturalizácií sa zvýšil o 200 percent (z 1 na 3). V medziročnom porovnaní s aprílom 2020 počet konkurzov klesol o 8,33 percenta (z 12 na 11) a počet reštrukturalizácií sa zvýšil o 200 percent (z 1 na 3). V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 13 konkurzných konaní (14 v apríli 2020) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 7 konkurzov (7 v apríli 2020). Zároveň sa začalo 25 nových konkurzných konaní (18 v apríli 2020).

„Pandemická situácia zatiaľ iba minimálne ovplyvnila počet vyhlásených bankrotov firiem. Štatistiky v ďalších mesiacoch sa však môžu zmeniť, nie všetky firmy s finančnými problémami spĺňajú podmienky na dočasnú ochranu pred veriteľmi po legislatívnej úprave a budú tak musieť podstúpiť bankrot“, uvádza analytička Ing. Jana Marková. V apríli 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (4). Ostatné spoločnosti v konkurze pôsobili v oblastiach poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1), stavebníctvo (1), doprava a skladovanie (1), informácie a komunikácia (1); činnosti v oblasti nehnuteľností (1); odborné, vedecké a technické činnosti (1) a umenie, zábava a rekreácia (1). Spoločnosti s povolenou reštrukturalizáciou pôsobia v troch sekciách: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1); veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (1); administratívne a podporné služby (1). Najviac konkurzov súdy v apríli 2021 vyhlásili v Nitrianskom (3), Bratislavskom (2) a v Prešovskom kraji (2). V Banskobystrickom, Košickom, Trenčianskom a v Trnavskom kraji bol vyhlásený jeden konkurz. Ani jeden konkurz nebol vyhlásený v Žilinskom kraji. Spoločnosti, ktorým boli povolené reštrukturalizácie, sídlia v Banskobystrickom (1), Bratislavskom (1) a v Košickom (1) kraji.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v apríli 2021 bolo 10 konkurzov (90,91 percenta) vyhlásených na majetok spoločností s ručením obmedzeným a jeden na majetok akciovej spoločnosti (9,09 percenta). Až 63,64 percenta predstavujú spoločností bez zamestnancov a 27,27 percenta spoločnosti s menej ako 10 zamestnancami. Najväčším zamestnávateľom, na ktorého bol v minulom mesiaci vyhlásený konkurz, je nákladný cestný dopravca CAMION, s.r.o., s 20 – 24 pracovníkmi. V apríli 2021 boli povolené reštrukturalizácie jednej „eseročke“, jednej akciovej spoločnosti a jednému družstvu. Najväčším zamestnávateľom je JOBELCA SLOVENSKO, s.r.o., vyrábajúca dielce a príslušenstvo pre motorové vozidlá. Pracuje v nej od 250 do 499 zamestnancov. K najznámejším spoločnostiam, ktorej bola v minulom mesiaci povolená reštrukturalizácia, patrí finančná skupina Arca Capital Slovakia, a. s.

EU: Priemyselná stratégia

Priemyselná stratégia Európskej únie (EÚ) sa aktualizuje, aby ambície v tejto oblasti plne odzrkadľovali novú realitu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a boli hnacím motorom pri prechode na udržateľnejšie, digitálne, odolné a globálne konkurencieschopné hospodárstvo. Jadrom aktualizovanej stratégie sú malé a stredné podniky (MSP). Na ne je zacielená špecifická finančná podpora a opatrenia, ktoré majú MSP a startupom uľahčiť túto dvojitú transformáciu. Európska komisia prijala aj návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich jednotný trh. 

Posilnenie odolnosti jednotného trhu

Pandémia ochorenia COVID-19 bola pre jednotný trh náročnou skúškou, keďže po jej vypuknutí došlo k obmedzeniu dodávok, uzavretiu hraníc a fragmentácii trhu. Kríza zdôraznila zásadnú potrebu zachovať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu, ako aj nutnosť spolupracovať na posilnení jeho odolnosti voči narušeniam. Komisia na tento účel podnikne okrem iného tieto opatrenia:

• Navrhne núdzový nástroj pre jednotný trh ako štrukturálne riešenie na zabezpečenie voľného pohybu tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz. Tento nástroj by mal zaručiť väčšiu transparentnosť a solidaritu a mal by pomôcť riešiť kritický nedostatok výrobkov tým, že urýchli ich dostupnosť a posilní spoluprácu v oblasti verejného obstarávania.
• Zabezpečí, aby členské štáty v plnej miere vykonali smernicu o službách a plnili si svoje existujúce povinnosti vrátane oznamovacej povinnosti, aby bolo možné identifikovať a odstrániť nové potenciálne prekážky.
• Posilní dohľad nad trhom s výrobkami tým, že bude podporovať vnútroštátne orgány pri zvyšovaní kapacít a urýchľovaní tempa digitalizácie pri kontrolách výrobkov a zbere údajov.
• Zmobilizuje významné investície na podporu MSP. Navrhne a zavedie mechanizmy alternatívneho riešenia sporov na riešenie oneskorených platieb pre MSP a stanoví opatrenia na riešenie rizík platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP.

Riešenie strategických závislostí EÚ

Otvorenosť obchodu a investíciám je silnou stránkou EÚ, ktorá je významným dovozcom a vývozcom, ako aj zdrojom jej rastu a odolnosti. Pandémia však upriamila našu pozornosť aj na potrebu analyzovať a riešiť strategické závislosti technologického i priemyselného charakteru. Komisia preto:

• Vykonala analýzu metódou zdola nahor založenú na obchodných údajoch: z 5.200 výrobkov dovážaných do EÚ sa v počiatočnej analýze identifikovalo 137 výrobkov (ktoré predstavujú 6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) v citlivých ekosystémoch, na ktorých je EÚ veľmi závislá. Ide najmä o energeticky náročné priemyselné odvetvia (ako suroviny) a ekosystémy v oblasti zdravia (ako farmaceutické zložky), ako aj iné výrobky, ktoré sú dôležité z hľadiska podpory zelenej a digitálnej transformácie. Z toho je 34 výrobkov (predstavujúcich 0,6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) potenciálne ešte zraniteľnejších z dôvodu obmedzených možností, pokiaľ ide o ďalšiu diverzifikáciu a nahradenie výrobou v EÚ. Analýza takisto odhalila výzvy a závislosti v oblasti pokročilých technológií.
• Prezentuje výsledky šiestich hĺbkových preskúmaní týkajúcich sa surovín, batérií, účinných farmaceutických látok, vodíka, polovodičov a cloudových a špičkových technológií, ktoré poskytujú ďalšie informácie o pôvode strategických závislostí a ich dosahu.
• Začne druhú fázu preskúmania potenciálnych závislostí v kľúčových oblastiach vrátane výrobkov, služieb alebo technológií, ktoré sú kľúčové pre dvojitú transformáciu. K nim patria obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie a kybernetická bezpečnosť. Okrem toho vytvorí monitorovací systém v rámci strediska Európskej komisie na monitorovanie kritických technológií.
• Pracuje na diverzifikácii medzinárodných dodávateľských reťazcov a usiluje sa nadväzovať medzinárodné partnerstvá v záujme zlepšenia pripravenosti.
• Podporuje nové priemyselné aliancie v strategických oblastiach, v ktorých sa takéto aliancie považujú za najlepší nástroj na urýchlenie činností, ktoré by sa inak nerozvinuli. Priemyselné aliancie sa budú podporovať tam, kde dokážu prilákať súkromných investorov, aby diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch otvoreným a transparentným spôsobom a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Podporovať sa budú aj oblastiach, kde majú potenciál vytvárať inovácie a pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú v zásade širokú a otvorenú platformu, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť začleneniu startupov a MSP.
• Komisia pripravuje spustenie Aliancie pre procesory a polovodičové technológie a Aliancie pre priemyselné dáta, edge a cloud. Okrem toho zvažuje založenie Aliancie pre kozmické nosné rakety a Aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.
• Podporuje úsilie členských štátov o združovanie verejných zdrojov prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblastiach, kde trh nedokáže priniesť prelomové inovácie. Na tento účel môže prípadne vynaložiť prostriedky z rozpočtu EÚ.
• Avizuje stratégiu a možnú legislatívnu zmenu s cieľom posilniť vedúce postavenie pri stanovovaní noriem, a to aj v oblasti služieb, pričom otvorene spolupracuje s ostatnými aktérmi v oblastiach spoločného záujmu.

Urýchlenie dvojitej transformácie

V priemyselnej stratégii z roku 2020 sa oznámili opatrenia na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, no pandémia mala radikálny vplyv na jej rýchlosť a rozsah. Komisia preto načrtáva nové opatrenia na podporu podnikateľského hľadiska v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou tým, že:

• Vytvorí v partnerstve s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami transformačné dráhy v oblastiach, v ktorých je to potrebné, počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami. Takéto dráhy by mohli umožniť lepšie pochopenie rozsahu, nákladov a podmienok požadovaných opatrení, ktoré súvisia s dvojitou transformáciou v najrelevantnejších ekosystémoch. To by viedlo k vypracovaniu vykonateľného plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti.
• Zabezpečí koherentný regulačný rámec na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia Európy a ambícií balíka „Fit for 55“ okrem iného rýchlejším zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie a zaručením prístupu k dostatočným dodávkam cenovo dostupnej a dekarbonizovanej elektrickej energie.
• Zabezpečí služby poradcov pre udržateľnosť pre MSP a bude podporovať obchodné modely založené na údajoch, aby MSP mali čo najväčší úžitok zo zelenej a digitálnej transformácie.
• Bude investovať do zvyšovania úrovne kvalifikácií a rekvalifikáciu v záujme podpory dvojitej transformácie.

Prebiehajúcou rozsiahlou revíziou pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa takisto zabezpečí, aby v čase, kedy sa zásadne mení aj globálne konkurenčné prostredie, podporovali tieto pravidlá zelenú a digitálnu transformáciu v prospech Európanov.

Smartfón: Chránite svoje osobné údaje?

V roku 2020 v Európskej únii používalo smartfón na súkromné ​​účely 81 % ľudí vo veku 16 - 74 rokov.  Až 18 % uviedlo, že pri používaní alebo inštalácii aplikácie do smartfónu nikdy neobmedzili či neodmietli prístup k osobným údajom, akými sú napr. aktuálna poloha alebo kontakty. Dokonca 6 % nevedelo, že je možné obmedziť či odmietnuť prístup k ich osobným údajom pri používaní alebo inštalácii aplikácie.

Údaje vychádzajú z ročného prieskumu Eurostatu o využívaní info - komunikačných technológií  v domácnostiach a jednotlivcami. Uvedené výsledky sa týkajú skúseností jednotlivcov za posledné tri mesiace pred prieskumom, teda prvý štvrťrok 2020. Referenčné obdobie sa týka hlavne obdobia pred začiatkom pandémie COVID-19. Kvôli obmedzeniam COVID-19 bolo potrebné terénne práce odložiť alebo predĺžiť a načasovanie trojmesačného referenčného obdobia sa v jednotlivých krajinách líši, pričom z Francúzska údaje za rok 2020 nie sú k dispozícii. Vo výsledku sa odhadol agregát EÚ.

Podiel ľudí, ktorí nikdy neobmedzili alebo neodmietli prístup k svojim osobným údajom, bol najvyšší medzi najmladšími (20 % pre osoby vo veku 16 - 24 rokov) a najnižší medzi najstaršími (14 % pre osoby vo veku 65 - 74 rokov). Asi tretina ľudí vo veku 16 - 74 rokov nikdy neobmedzila alebo neodmietla prístup k svojim osobným údajom pri používaní alebo inštalácii aplikácie v Chorvátsku (37 %) a Česku (36 %), ako aj v Lotyšsku (32 %) a Litve (31 %) ). Naproti tomu iba 11 % ľudí vo veku 16 - 74 rokov vo Švédsku nikdy neobmedzilo alebo neodmietlo prístup, nasledované Talianskom, Holandskom a Portugalskom (všetci 12 %), Belgickom, Nemeckom a Slovinskom (všetci 13 %).

Trend: Drahšie nehnuteľnosti

Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu zvýšili v 1. kvartáli tohto roka medziročne až o 15,5 %. Meter štvorcový nehnuteľnosti je v priemere za 1.930 eur, čo je o takmer 260 eur viac ako pred pandémiou. Aj v kvartálnom porovnaní ceny nehnuteľností vzrástli, a to o 4,2 %. Za meter štvrocový teda zaplatíme o 77 eur viac ako v závere vlaňajška. Ceny na našom realitnom trhu rástli počas celého minulého roka a aj tento rok má zdražovanie nehnuteľností pokračovať.

Prvý kvartál tohto roka bol silno zasiahnutý druhou vlnou pandémie, ktorá spôsobila nárast nezamestnanosti a aj mzdový rast sa spomaľuje. To by malo za následok aj ďalšie zhoršenie dostupnosti bývania u nás. Z dlhodobého hľadiska ale na dostupnosť bývania pozitívne vplývajú nízke úrokové sadzby, keďže veľa ľudí si byty kupuje na hypotéku. Prečo ceny nehnuteľností napriek koronakríze stále rastú? Koronakríza stiahla našu ekonomiku do recesie, spôsobila nárast nezamestnanosti, na realitnom trhu sa ale takpovediac neprejavila. Dôvodom rastúcich cien bytov a domov je predovšetkým dlhodobo slabá ponuka cenovo dostupných nehnuteľností, ktorá nedokáže uspokojiť dopyt. Navyše, niektoré stavebné spoločnosti pristúpili počas krízy k okresávaniu investícií, alebo odložili plánovanú výstavbu na neskôr. NAvyše úrokové sadzby z úverov sú stále na úrovni historických miním, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu a tlačí ceny smerom nahor. No a v neposlednom rade na realitný trh vplýva aj rozbehnutá vakcinácia, ktorá prináša patričnú dávku optimizmu na trhy.

Kde sú ceny dnes v porovnaní s realitným boomom v roku 2008 a prečo porovnanie práve s týmto rokom? Išlo totiž o rok ekonomického boomu, kedy prudký rast cien nehnuteľností viedol k vytvoreniu realitnej bubliny. Ceny bytov aj domov vtedy dosiahli svoje historické maximá a následne došlo k prasknutiu bubliny a ceny prudko klesli. V úvodnom kvartáli tohto roka boli nehnuteľnosti v priemere až o takmer 25 % drahšie než v roku 2008 (porovnanie s 2. kvartálom 2008). Meter štvrocový nehnuteľnosti vychádza drahšie až o 381 eur. Drahšie ako v roku 2008 sú predovšetkým byty. Za jeden štvorcový meter si priplatíme až 560 eur, teda cca 35 %. Úrovne z roku 2008 už prekročili všetky typy bytov, no najvýraznejší náskok zaznamenali veľkometrážne byty. Aj ceny domov sú vyššie oproti roku 2008, ale nárast je miernejší (o 14 % resp. o 179 eur za meter štvorcový). Drahšie nehnuteľnosti ako v roku 2008 sú realitou vo všetkých našich regiónoch. Úrovne z obdobia realitného boomu najviac prekročili nehnuteľnosti v Žilinskom kraji, kde je meter štvorcový drahší až o 45 % , t. j. o 431 eur. Najmiernejší rast zaznamenal Prešovský kraj, kde sú byty a domy drahšie „len“ o pätinu, teda o 202 eur za meter štvorcový. V Bratislavskom kraji sú ceny vyššie o zhruba 28 % oproti cenám v roku 2008. V absolútnom vyjadrení to ale predstavuje až 560 eur za meter štvorcový. Nehnuteľnosti sú síce dnes drahšie, ale na rozdiel od roku 2008 sa v súčasnosti nenachádzame vo fáze realitnej bubliny. Rástli totiž nielen ceny realít, ale aj naše platy. Opatrnosť je ale aj tak na mieste, nakoľko podľa údajov NBS sa nachádzame vo fáze rizika, za ktorou už nasleduje len spomínaná fáza bubliny.

Ako sa budú vyvíjať ceny bytov a domov v tomto roku? Analytička Jana Glasová predpovedá, že na náš realitný trh budú aj naďalej pôsobiť dva veľmi dôležité faktory. Tým prvým je nízka ponuka nehnuteľností, ktorá už dlhodobo nedokáže uspokojovať dopyt. Druhým dôležitým faktorom je to, že úrokové sadzby z úverov sú na minimálnych úrovniach, čo láka ľudí ku kúpe nehnuteľnosti. Rovnako bude pôsobiť aj rastúca zaočkovanosť populácie a návrat nášho života do normálu. Naopak brzdiaco na realitný trh vplývajú prísnejšie pravidlá pre poskytovanie hypték stanovené NBS. Vzhľadom na uvedené faktory očakávam, že ceny nehnuteľností na našom trhu sa budú aj počas tohto roka zvyšovať.