Radíme: Lepšia hydratácia

Voda je všestranný dar prírody, ktorý sa musíme naučiť lepšie využívať. Už naši predkovia jej účinky považovali za požehnanie a prisudzovali jej zázračné vlastnosti. Na Veľkú noc chlapci oblievali dievčatá, aby boli po celý rok krásne a zdravé a umytie rannou rosou považovali za prevenciu proti chorobám či ako cestu ku krásnej pleti a zdravým vlasom. Dokonca verili, že dokáže predĺžiť život, zabezpečí večnú mladosť a zacelí rany. Ako nám vie byť voda ešte viac nápomocná?

Všetko dobré aj zlé vychádza z nášho vnútra. Ak sa nezdravo stravujeme, najviac sa to odzrkadlí na našej pleti, nechtoch a vlasoch, ale paradoxne aj na našom správaní. Ak neprijímame vyváženú stravu, telo nedostáva potrebné živiny, a tak ani z nášho vnútra nevyžaruje nič pozitívne. Naopak, ak sa snažíme vyberať si zdravšie potraviny a svojmu telu dodávame dostatok vitamínov a minerálov, poďakuje sa nám aj naša pleť a celková duševná pohoda. Doslova žiarime. Nie nadarmo sa hovorí, že sme to, čo jeme. Preto sa skúsme zamyslieť, či robíme všetko preto, aby sme žiarili zdravím. Alebo vieme ešte niečo zlepšiť? Najmä v lete naša pokožka dostáva zabrať nadbytočným vysušovaním slnkom, slanou vodou a nedostatočným pitným režimom. Ako jej môžeme pomôcť?

Hydratovať, hydratovať, hydratovať! V ľudskom tele a navyše v letnom období to platí dvojnásobne. Keďže pri správnom pitnom režime zabezpečíme hydratáciu nielen vnútorným orgánom, ale aj pokožke, nášmu najväčšiemu orgánu. Zároveň napomáhame vyplavovaniu škodlivých látok z tela. Podobne ako zalievame kvety, aj naša koža potrebuje obrazne „zalievať“. Skvelým pomocníkom môže byť výrobník vodíkovej vody, ktorý organizmu zabezpečí kvalitný pitný režim obohatený o molekulárny vodík. Voda, ako už jej chemický vzorec H2O napovedá, obsahuje dva atómy vodíka (jedna molekula) viazané s atómom kyslíka. Terapeutické účinky majú však iba samostatné molekuly vodíka, ktoré nie sú viazané s inými molekulami alebo atómami. Práve molekulárny vodík napomáha lepšej hydratácii pleti vďaka ľahšiemu prenikaniu do pokožky a krvi. Okrem toho priaznivo pôsobí na elasticitu a mikrocirkuláciu ciev, metabolizmus a ako antioxidant sa dokáže v našom organizme dostať kamkoľvek a takmer okamžite.

Ako voda pomáha našej pleti

1. Studená voda bráni začervenaniu pokožky a spevňuje ju.

2. Suchá pokožka rýchlejšie starne a častejšie sa na nej vytvárajú jemné vrásky.

3. Čistá (vodou umytá) pokožka má menší sklon k zápalom a akné.

4. Odvádza škodlivé látky z tela, ktoré sa v konečnom dôsledku odzrkadľujú na pleti a zároveň rozvádza po tele živiny.

5. Nedostatočne hydratovaná pokožka je tenká, suchá a vyzerá nezdravo. Zároveň je náchylnejšia na kožné problémy.

6. Dostatočne hydratovaná pokožka bráni opuchom pri zadržiavaní vody a zároveň zabraňuje ochabovaniu pokožky, keďže pleť sa stáva elastickejšou.

Trend: Spiace firmy

Slovenský obchodný register je plný spiacich spoločností. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet je aktuálne na Slovensku bezmála 32-tisíc firiem, ktoré nevyvíjajú na trhu žiadnu aktivitu. Je to historicky najvyššie číslo. Drvivá väčšina týchto podnikov sídli v Bratislave a okolí.

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných 308.959 firiem (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným), pričom až desatinu z nich tvoria tie, ktoré sú „len na papieri" a nevyvíjajú žiadnu podnikateľskú činnosť. „Podľa našej internej metodiky bolo k začiatku júna t. r. na slovenskom trhu registrovaných 31.918 spiacich spoločností, z toho 879 akcioviek a 31.039 eseročiek. Dovedna je to o 642 podnikov viac ako na konci minulého roka. No zároveň je to o 5.725 viac ako na konci roka 2016. V súčasnosti tak evidujeme na trhu najviac týchto spoločností“, upresňuje analytička Petra Štěpánová.

Na čele rebríčka v počte neaktívnych firiem stojí Bratislavský kraj, v ktorom sídli 13.779 takýchto podnikov, čo je rekordných 43 percent zo všetkých spiacich spoločností. Za Bratislavou nasleduje Nitriansky kraj s počtom 3.515 a trojicu uzatvára Trnavský kraj s celkovo 3.425 spiacimi subjektami. Na konci rebríčka s najmenším počtom neaktívnych firiem je Trenčiansky kraj (1.455). „Podľa našej hodnotiacej metodiky najviac týchto firiem je registrovaných na činnosť v oblasti Ostatných podporných činností pre podnikanie (2.381), Ostatnom poradenstve v oblasti podnikania a riadenia (2.358) a do tretice v segmente Výstavby bytových a nebytových budov (1.611)“, spresnila Petra Štěpánová.

Počet spiacich spoločností v jednotlivých rokoch

Obdobie	Počet	Rozdiel
jún 2021	31.918	642
31.12.20	31.276	559
31.12.19	30.717	1 004
31.12.18	29.713	349
31.12.17	29.364	3 171
31.12.16	26.193

 

EU: Spoločná kybernetická jednotka

Európska komisia prichádza s víziou vybudovať novú spoločnú kybernetickú jednotku, ktorá bude riešiť rastúci počet závažných kybernetickobezpečnostných incidentov ovplyvňujúcich verejné služby ako aj život podnikov a občanov v celej Európskej únii. Zámerom je zlúčiť zdroje a odborné znalosti dostupné v EÚ a jej členských štátoch a účinne predchádzať hromadným kybernetickobezpečnostným incidentom a krízam, odrádzať od nich a reagovať na ne. 

V súčasnosti pôsobia v členských štátoch EÚ v rôznych oblastiach a sektoroch viaceré subjekty, často však čelia rovnakým hrozbám – preto je potrebná koordinácia, výmena poznatkov a dokonca včasné varovanie. Členovia budú vyzvaní, aby poskytli v rámci spoločnej kybernetickej jednotky na vzájomnú pomoc operačné zdroje. Spoločná kybernetická jednotka bude fungovať na operačnej a technickej úrovni s cieľom vypracovať plán reakcie EÚ na kybernetické incidenty a krízy, a to na základe národných plánov; zriadiť a mobilizovať tímy rýchlej reakcie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; uľahčiť prijatie protokolov pre vzájomnú pomoc medzi účastníkmi; zriadiť vnútroštátne a cezhraničné monitorovacie a detekčné spôsobilosti vrátane centier bezpečnostných operácií atď.

Ekosystém kybernetickej bezpečnosti EÚ je široký a rôznorodý a spoločnou kybernetickou jednotkou sa vytvorí spoločný priestor na spoluprácu medzi rôznymi komunitami a oblasťami, čo umožní existujúcim sieťam využiť ich plný potenciál. Nadväzuje na prácu, ktorá sa začala v roku 2017, a to odporúčaním o koordinovanej reakcii na incidenty a krízy – tzv. koncepciou. Komisia navrhuje vybudovať spoločnú kybernetickú jednotku prostredníctvom postupného a transparentného procesu v štyroch krokoch v rámci spoluzodpovednosti s členskými štátmi a rôznymi subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti. Cieľom je zabezpečiť, aby spoločná kybernetická jednotka prešla do operačnej fázy do 30. júna 2022 a aby sa úplne zriadila o rok neskôr, a to do 30. júna 2023. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) bude slúžiť ako sekretariát pre prípravnú fázu a oddelenie bude pôsobiť v blízkosti svojich bruselských kancelárií a úradu CERT-EU, tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach. Investície potrebné na zriadenie spoločnej kybernetickej jednotky bude zabezpečovať Európska komisia najmä prostredníctvom programu Digitálna Európa. Ďalšie príspevky, najmä na rozvoj spôsobilostí členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, môžu pochádzať z Európskeho obranného fondu.

Dovoz auta: Komplikovaný a drahý

Najväčšou prekážkou pri kúpe ojazdeného auta zo zahraničia je na Slovensku extrémne veľká byrokracia pri prihlasovaní áut. Podľa Carvago.com proces registrácie auta je na Slovensku v porovnaní so susednou Českou republikou nepochopiteľne zložitejší. Ak chce štát napomôcť omladeniu vozového parku na Slovensku, je načase prebyrokratizovaný proces zjednodušiť.

V Čechách platí pri dovoze auta pravidlo jedenkrát a dosť. Stačí tak raz navštíviť technickú kontrolu a následne jedenkrát úrad a auto prihlásiť. Dokonca samotnú žiadosť o registráciu možno podať na ktoromkoľvek úrade. Na Slovensku je celý proces mnohonásobne komplikovanejší. Aj keď majú obe krajiny rovnakú lehotu na schválenie prihlášky v trvaní 30 dní, na Slovensku celý proces trvá výrazne dlhšie. Rozdielne sú aj náklady na prihlásenie auta. Kým v Čechách predstavujú celkové náklady (technická kontrola a prihlásenie vozidla) 130 eur, na Slovensku môže suma narásť až na 4.328 eur. Aj pri najmenšom aute s výkonom motora do 80 kW vyjde suma poplatkov na 361 eur. „To je takmer trojnásobok poplatku, ktorý bežný motorista zaplatí v Čechách. Výsledkom je, že na Slovensko prichádza výrazne menej novších jazdených áut a priemerný vek vozového parku zostáva stále vysoký. Kým na Slovensku je to 13,9 roka, v Čechách 9,9 a v Rakúsku dokonca len 7,1 roka“, upresnil Jakub Šulta (Štatistika ACEA,Asociácia európskych konštruktérov vozidiel z roku 2018). Práve kvôli vysokej byrokracii bol dlho dovoz jazdených áut zo západnej Európy na Slovensku do istej miery limitovaný. „Kým 8 z 10 najpredávanejších modelov v bazároch patrí značke Škoda s prevažujúcimi sedanmi, pri on-line nákupe Slováci hľadajú najmä minivany značiek Seat a Volkswagen a SUV s modelmi Toyota CH-R, RAV-4 Dacia Sandero, ako aj Audi Q7, BMW X5. Slovákom nestačí obmedzená ponuka v bazároch, v ktorých sa „točia“ stále tie isté autá, v skutočnosti ich zaujímajú modely, ktoré doma nevedia kúpiť“, dodal Jakub Šulta.

Aj keď Česko a Slovensko vyšli z rovnakého systému registrácie a schvaľovania áut, za posledných takmer 30 rokov od rozdelenia spoločného štátu sa prax oboch štátov výrazne rozišla. Kým český systém sa zjednodušil, ten slovenský sa skomplikoval. Prvým nezmyslom je dvojitá kontrola cez technickú kontrolu a kontrolu originality. Pritom by sa dali urobiť na jednom mieste a za jeden poplatok. Druhou zbytočnosťou je preklad pôvodného technického preukazu do slovenčiny napriek tomu, že údaje sú na európskej úrovni štandardizované a slovenský úrad nemá problém overiť si ich v európskej databáze. Treťou prekážkou navyše sú rozdrobené poplatky: namiesto jedného poplatku za dovoz musí majiteľ osobitne platiť recyklačný poplatok, registračný poplatok a ešte poplatok za vydanie evidenčných čísiel. Nehovoriac o dodatočnom poplatku za administratívnu STK. Štvrtým nezmyslom je dvojitá návšteva úradov: najprv Dopravný úrad vystaví prázdny technický preukaz bez údajov majiteľa a následne musí majiteľ ísť na políciu, kde do dokladov doplnia osobné údaje a vydajú mu „značky“. Nastavenie poplatkov nesprávne podporuje dovoz čo najstarších áut zo zahraničia Osobitnou špecialitou je registračný poplatok podľa výkonu motora a koeficient zostatkovej hodnoty auta, ktorý klesá s vekom vozidla. „Namiesto, aby Slovensko podporovalo dovoz mladších jazdených vozidiel v snahe omladiť vozový park a znižovať emisie CO2 z dopravy, tak finančne zvýhodňuje dovoz starších áut na úkor mladších. V čase, keď Európska únia rieši podmienky novej emisnej normy Euro 7 a existuje záväzok zásadne znížiť emisie CO2 v najbližších rokoch, Slovensko podporuje dovoz skutočne starých áut s normami Euro 3 či Euro 4“, upozorňuje Jakub Šulta. 

Porovnanie procesu prihlásenia auta: Slovensko vs. Česká republika

Česko

1. Technická a emisná kontrola po dovoze auta staršieho ako 4 roky

2. Prihlásenie auta na úrade a vydanie evidenčných čísiel

Slovensko

1. Technická a emisná kontrola po dovoze auta staršieho ako 4 roky

2. Kontrola originality

3. Preklad technické preukazu do slovenčiny

4. Úhrada recyklačného poplatku

5. Prihlásenie na obvodnom úrade a zaplatenie registračného poplatku

6. Vydanie evidenčných čísiel

7. Administratívna STK

 

Prázdniny: Lákavé aj pre hekerov

Zvýšený čas, ktorý deti trávia počas leta on-line pri počítačoch či mobilných zariadeniach, prináša tiež väčšie riziko hekerských útokov, sexuálneho vydierania či kyberšikany. Odborník radí zvýšiť opatrnosť a dohliadať na aktivity detí na internete.

Veľa detí počas letných prázdnin trávi s počítačom či tabletom. Jednou z najčastejších aktivít u detí a mladistvých je hranie on-line hier či trávenie voľného času na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram, TikTok, Twitch či YouTube. Zvýšená aktivita na internete je lákadlom pre hekerov, ktorí sa okrem firiem zameriavajú často aj na mladistvých či deti, ktoré sú v on-line prostredí najzraniteľnejšie. „Útoky hekerov na deti nie sú ničím výnimočným, v praxi sa stretávame s dvoma najčastejšími typmi útokov. V prvom rade ide o útoky s cieľom obohatenia sa, kedy sa útočníci snažia vylákať od detí údaje z kreditných kariet rodičov, napríklad pri nákupe doplnkovej výbavy k hre a tie následne zneužívajú a obohatia sa. Iným prípadom je sexuálne vydieranie detí, kedy sa útočníci pod falošnou identitou snažia získať od detí fotografie, ktoré následne zneužijú. Okrem toho sú deti ohrozené aj kyberšikanou, ktorá môže mať podobu buď slovných útokov alebo ponižovaním pred ostatnými“, upozorňuje Daniel Suchý.  

Spôsobov, ako ochrániť deti pred hekermi či kyberšikanou, je niekoľko. Odborník radí najmä venovať pozornosť aktivitám dieťaťa na internete: „Mnoho rodičov dnes nemá potuchy, čo robia deti v on-line priestore, pritom spôsobov, ako ich ochrániť, je hneď niekoľko. Dôležité je dohliadnuť na to, aby sa deti nedostali na webstránky, ktorých obsah nie je vhodný pre ich vekovú skupinu. Pomôcť tomu môže nastavenie filtrácie obsahu. Rodičovská kontrola zasa pomáha nastaviť prístup k jednotlivým hrám, no siahnuť môžete aj po funkcii časového rozvrhu, ktorý určí, koľko času môže dieťa tráviť on-line. Po prekročení sa systém automaticky vypne. Toto opatrenie sa dá nastaviť aj pre prístup na sociálne siete.“ Technologických riešení na monitoring činností detí na internete je viacero: napríklad kontrola histórie vyhľadávača, supervízia aplikácií a programov, ktoré dieťa využíva či nástroj, ktorý kontroluje príspevky na sociálnych sieťach. Softvér, ktorý slúži ako rodičovská kontrola, tiež sumarizuje správanie dieťaťa na internete a vyhodnocuje možné problematické situácie. „Nie menej dôležité je tiež s dieťaťom hovoriť o možných nástrahách a rizikách používania internetu. Žiadna technológia totiž nie je 100% účinná a neochráni vaše dieťa pred nástrahami on-line priestoru, preto je dôležité kombinovať opatrenia s rozhovorom, aby dieťa lepšie chápalo a nebálo sa v prípade problému hovoriť s rodičmi o tejto téme“, uzatvára D. Suchý.

EU: 822 miliónov eur na podporu výskumu

Nové výzvy na podporu odbornej prípravy, zručností a kariérneho rastu výskumných pracovníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), hlavného programu EÚ pre financovanie doktorandského štúdia a postdoktorandskej odbornej prípravy, boli vyhlásené v rámci programu Horizont Európa. Celkový rozpočet 6,6 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027 má podporiť výskumných pracovníkov z celého sveta, a to vo všetkých fázach kariéry a vo všetkých disciplínach. Majú byť prínosom aj pre inštitúcie – podporia vynikajúce doktorandské a postdoktorandské programy, spoločný výskum a inovačné projekty, zvýšia ich celosvetovú príťažlivosť a viditeľnosť, a posilnia spoluprácu mimo akademickej obce, napr. s veľkými spoločnosťami či malými a strednými podnikmi.

V roku 2021 poskytnú akcie Marie Curie-Skłodowskej približne 822 miliónov eur na päť hlavných akcií pracovného programu:

1. Doktorandské siete MSCA – vykonávajú doktorandské programy zamerané na odbornú prípravu doktorandov v rámci akademickej obce a iných odvetví vrátane priemyslu a podnikov. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 402,95 milióna eur skončí 16. novembra 2021.
2. Postdoktorandské štipendiá MSCA – zvyšujú tvorivý a inovačný potenciál výskumných pracovníkov, ktorí získali titul PhD a chcú nadobudnúť nové zručnosti prostredníctvom pokročilej odbornej prípravy, medzinárodnej, interdisciplinárnej a medzisektorovej mobility. Finančné prostriedky budú k dispozícii výskumným pracovníkom, ktorí sú pripravení realizovať výskum na hraniciach poznania a inovatívne projekty v Európe a na celom svete, a to aj mimo akademickej obce. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 242 milióna eur skončí 12. októbra 2021.
3. Výmenné pobyty pracovníkov MSCA – rozvíjajú medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu udržateľnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom výmeny pracovníkov. Program pomáha premeniť nápady na inovatívne produkty, služby alebo procesy. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 72,5 milióna eur sa začína 7. októbra 2021 a skončí 9. marca 2022.
4. MSCA COFUND – táto akcia spolufinancuje nové alebo existujúce doktorandské programy a postdoktorandské štipendijné programy v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa s cieľom šíriť najlepšie postupy MSCA. To zahŕňa medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj medzinárodnú a medziodvetvovú mobilitu výskumných pracovníkov vo všetkých fázach ich kariéry. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 89 milióna eur sa začína 12. októbra 2021 a skončí 10. februára 2022.
5. MSCA a občania – približuje výskum študentom, rodinám a širokej verejnosti najmä prostredníctvom Európskej noci výskumníkov. Táto akcia zvyšuje povedomie o vplyve práce výskumných pracovníkov na život občanov, spoločnosť a hospodárstvo, a posilňuje verejné uznanie vedy a výskumu. Jej cieľom je takisto zvýšiť záujem mladých ľudí o kariéru vo výskume a vede. Výzva na rok 2022 s rozpočtom vo výške 15,5 milióna eur sa vzťahuje na ročníky 2022 a 2023 Európskej noci výskumníkov a začne sa 22. júna s uzávierkou 7. októbra 2021.

V rámci programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 budú akcie MSCA klásť väčší dôraz na medzisektorovú spoluprácu, najmä medzi akademickou obcou a podnikmi, ako aj na účinný dohľad a kariérne poradenstvo prostredníctvom nových usmernení MSCA týkajúcich sa dohľadu. Budú takisto podporovať udržateľné správanie, výskumné činnosti a riadenie v súlade s Európskou zelenou dohodou prostredníctvom zelenej charty MSCA.

Roaming: Vplyv pandémie

Z prieskumu verejnej mienky o využívaní roamingových služieb a dopade pandémie (agentúra Focus, máj 2021, vzorka 1000 občanov SR) vyplýva, že roamingové služby využívajú na Slovensku primárne ľudia s vysokoškolským vzdelaním, so stredným a vyšším príjmom, najmä zo západného Slovenska v mladšom a strednom produktívnom veku. Roaming využíva iba 42 % Slovákov, pričom 58 % ľudí tvrdí, že roaming nevyužíva vôbec.

Počas pandémie začalo intenzívnejšie roaming využívať viac seniorov a domácností s viacerými členmi, ale aj ľudia bez osobného príjmu. Celkovo ale možno povedať, že takmer dve tretiny ľudí využívali počas pandémie roaming rovnako ako pred ňou. Až 52 % používa svoj mobilný telefón v zahraničí rovnako, ako keď sú na Slovensku a 26 % z opýtaných ho využíva menej, pretože majú obavy a snažia sa predísť vysokým faktúram. Spolu až 44 % občanov SR nerozumie, čo znamená roaming v rámci EÚ, keďže podľa prieskumu si až 30 % si myslí, že ceny za mobilné služby sú rovnaké všade v zahraničí (nielen v EÚ) a 14 % uviedlo, že nevie, ako to je. Pomerne vysoké je povedomie o tom, že používanie mobilu v rámci EÚ je za rovnaké ceny ako na Slovensku - myslí si to až 73 % opýtaných, pričom 27 % o tom nevie alebo nevie, čo si má o tom myslieť. Až 73% Slovákov jednoznačne potvrdilo, že vedia o možnosti využiť mobilné služby v európskom zahraničí za domáce ceny

Súčasné pravidlá využívania roamingových služieb v európskom zahraničí za domáce ceny čoskoro vypršia a Európsky parlament pripravuje ich revíziu. Tieňovým spravodajcom parlamentu pre roaming je po prvý raz poslanec zo Slovenska - Robert Hajšel, člen výboru ITRE pre priemysel, výskum a energetiku. Napriek pandémií dlhodobo stúpa spotreba dát či už doma alebo počas pobytu v zahraničí a významný vplyv na správanie užívateľov majú aj dynamicky sa rozširujúce nové technológie a zavádzanie 5G sietí, je preto najvyšší čas pristúpiť k revízií pravidiel. Okrem predĺženia platnosti sa plánuje presadiť skvalitnenie poskytovaných služieb, bezplatné sprístupnenie všetkých dostupných núdzových liniek, odstránenie diskriminácie či väčšiu informovanosť občanov v rodnom jazyku počas pobytu v zahraničí o doplnkových linkách pri domácom násilí, ochrane maloletých, zdravotne znevýhodnených a zraniteľných osôb, ale aj informácie o epidemiologickej situácií a obmedzeniach. „Verím, že sa podarí aj zabrániť situáciám, ktoré u mnohých nastali pri nevedomom použití satelitnej siete a následnom šoku pri pohľade na účet po príchode z dovolenky. Diskutovanou je téma nastavenia poklesu tzv. stropov veľkoobchodných cien za dáta, kde napriek oprávneným očakávaniam verejnosti treba brať do úvahy aj fakt, že rapídne zníženie týchto cien automaticky neznamená, že sa to premietne do zníženia cien na účtoch občanov. Hľadáme preto vyhovujúci a udržateľný kompromis, ktorý pri postupnom znižovaní cien a s tým súvisiacim navyšovaním objemu dát, ktoré môžu ľudia použiť, nespôsobí nestabilitu na trhu a prípadné technické výpadky. Práve v prípade menších krajín, ako napríklad Slovensko, by to totiž mohlo spôsobiť aj spomalenie ďalších investícií do infraštruktúry a sietí ďalšej generácie", dodal R. Hajšel.

Keďže súčasné pravidlá čoskoro vypršia, čas nás tlačí a potrebujeme sa dohodnúť do konca roka. Rokovať budeme počas leta a verím, že od jesene začneme tzv. trialógy medzi nami ako zástupcami Európskeho parlamentu, Radou a Komisiou tak, aby naši občania mohli od ďalšieho leta plynule využívať voľné telefonovanie, sms a dáta v zahraničí bez obmedzení a v kvalitnejšej a dostupnejšej podobe.

 

 

Aktualizácie: Výhovorka on-line mítingu

Až 21 % zamestnancov predstiera inštaláciu aktualizácií zariadenia, len aby sa nemuseli zúčastniť on-line hovoru alebo stretnutia. Táto výhovorka je dostatočne vierohodná, keďže aktualizácie softvéru môžu reálne narušiť pracovný deň zamestnanca. Viac než jedna tretina (35 %) zamestnancov uviedla aktualizácie tiež ako dôvod meškania na on-line konferenčný hovor. 

Podľa novej štúdie spoločnosti Kaspersky, ktorá skúmala postoje a návyky zamestnancov k aktualizáciám zariadení, sa časté stretnutia veľakrát považovali za jednu z najnepríjemnejších aktivít kancelárskej rutiny. Prechod na prácu z domu a virtuálne schôdzky tomuto problému nepomohli, keďže ľudia pociťovali únavu z videohovorov a na konci pracovného dňa sa cítili ešte vyčerpanejší. Časť zamestnancov si však našla zámienku na vynechanie niektorých videokonferenčných hovorov – tvárili sa, že ich pracovné zariadenie je mimo prevádzky kvôli aktualizáciám. Ich kolegovia mohli uveriť tejto výhovorke, keďže sami zažívajú potrebu aktualizácie svojich zariadení. Okrem zmeškaných stretnutí, až 37 % zamestnancov stratilo časť svojej neuloženej práce alebo údajov, keď sa im po nainštalovaní aktualizácií reštartoval počítač alebo notebook.

Niektorí zamestnanci vnímajú výpadok ich zariadenia ako príležitosť na prokrastináciu, pričom 27 % respondentov pripúšťa, že si inštalovali aktualizácie, aby zámerne mrhali časom v práci. Avšak vo väčšine prípadov zamestnanci nie sú príliš nadšení, keď je ich práca prerušená aktualizáciou: 65 % vyjadrilo želanie, aby sa aktualizácia uskutočnila mimo pracovnej doby kvôli udržaniu ich produktivity. „Aktualizácie sa zvyčajne sťahujú počas pracovnej doby v tzv. tichom móde a neovplyvňujú pracovné povinnosti. Avšak na to, aby došlo k ich nasadeniu do systému, je potrebný reštart zariadenia. Niektoré pracovné povinnosti samozrejme nemožno odložiť, takže používateľ môže svoje zariadenie obvykle reštartovať v istom časovom rámci. Ako môžeme vidieť, niektorí ľudia takéto oznámenia buď nezachytia, alebo to jednoducho nechcú urobiť. Preto môže dôjsť k požadovanému reštartu v tom najnevhodnejšom okamihu – napríklad tesne pred dôležitým hovorom alebo keď máte rozpísaný dlhý e-mail”, komentuje Miroslav Kořen.

Aby aktualizácie vyhovovali zamestnancom aj správcom IT sietí:

1. Aktualizácie plánujte skôr ku koncu pracovného dňa, kedy sú zariadenia ešte stále zapnuté a môžu si sťahovať požadované aktualizácie, no zároveň je už obvykle v tej dobe aktivita zamestnancov nižšia.

2. Ak je to možné, použite funkciu Wake-on-LAN. Táto technológia umožňuje zapnutie pracovných zariadení cez sieť, takže aktualizácie je možné sťahovať aj mimo pracovnej doby.

3. Rozdeľte používateľov do viacerých skupín, vrátane testovacej skupiny. Aktualizujte ich potom jednu skupinu po druhej, aby IT oddelenie mohlo všetkým včas pomôcť, ak dôjde k nejakým problémom.

4. Informujte zamestnancov o funkcii „automatického ukladania“ (AutoSave), ktorá je dostupná v niektorých softvéroch na produktivitu práce – automaticky ukladá všetky zmeny v dokumentoch.

5. Nainštalujte riešenie ochrany koncových bodov s funkciami správy opráv. Technológie detekcie správania a prevencie pred zneužitím nedajú útočníkom možnosť využiť nezaplátané bezpečnostné chyby.

ÚRSO: Verejná konzultácia o výnimkách

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) otvára verejnú konzultáciu ku kritériám udeľovania výnimiek z nariadení Komisie (EÚ) týkajúcich sa požiadaviek pripojenia do prenosovej alebo distribučnej sústavy. Pripomienky v rámci verejnej konzultácie je možné posielať v termíne od 21.06.2021 do 12.07.2021 elektronicky: denisa.lanikova@urso.gov.sk alebo písomne na poštovú adresu úradu.

Úrad spúšťa verejnú konzultáciu k vytvoreným kritériám, ktoré je potrebné splniť v prípade podania žiadosti o udelenie výnimiek z uvedených nariadení v súlade s nariadeniami Komisie (EÚ) č. 2016/631 zo 14. apríla 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre požiadavky na pripojenie výrobcov elektriny do elektrizačnej sústavy, č. 2016/1388 zo 17. septembra 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy a č. 2016/1447 z 26. septembra 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o požiadavkách na pripojenie sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia a jednosmerne pripojených jednotiek parku zdrojov do elektrizačnej sústavy. 

Materiál na verejnú konzultáciu:

https://www.urso.gov.sk/kriteria-pre-udelovanie-vynimiek-z-nariadeni-komisie-eu-tykajucich-sa-poziadaviek-pripojenia-do-prenosovej-alebo-distribucnej-sustavy/

EU: Boj proti bezdomovectvu

Európske inštitúcie, vlády EÚ a občianska spoločnosť sa po prvýkrát zaviazali spolupracovať v boji proti bezdomovectvu v únii. Na konferencii na vysokej úrovni v Lisabone oznámili zriadenie Európskej platformy na boj proti bezdomovectvu s cieľom podnietiť dialóg, uľahčiť vzájomné učenie, zlepšiť dôkazovú základňu a monitorovanie a posilniť spoluprácu medzi všetkými aktérmi, ktorí sa usilujú bojovať proti bezdomovectvu.

Konferenciu na vysokej úrovni v Lisabone spoluorganizuje portugalské predsedníctvo Rady EÚ, Európska komisia a Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA). Účastníci konferencie podpísali „lisabonské vyhlásenie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu“, na základe ktorého sa daná platforma zriaďuje. Všetci sa zaviazali spolupracovať pod záštitou platformy a vykonávať opatrenia v rámci svojich príslušných právomocí. Zriadenie platformy je začiatkom procesu na dosiahnutie spoločného porozumenia, stanovenie záväzku a zabezpečenie konkrétneho pokroku v členských štátoch v boji proti bezdomovectvu. Prestavuje príležitosť nadviazať kontakt a spolupracovať s miestnymi aktérmi vrátane miest a poskytovateľov služieb. Všetci aktéri si tak budú môcť lepšie vymieňať znalosti a postupy a určiť efektívne a inovatívne prístupy, čo im umožní dosiahnuť pokrok pri odstránení bezdomovectva.

Ciele vyhlásenia:

• nikto nesmie spať na ulici z dôvodu nedostatku dostupného, bezpečného a vhodného núdzového ubytovania,
• nikto nesmie žiť v núdzovom alebo prechodnom ubytovaní dlhšie než je to nevyhnutné na úspešný prechod k trvalému bývaniu,
• nikoho nesmú prepustiť zo žiadneho zariadenia (napr. väzenia, nemocnice, zariadenia dlhodobej starostlivosti) bez ponuky vhodného ubytovania,
• pokiaľ to je možné, malo by sa zabrániť nútenému vysťahovaniu a nikto nesmie byť vysťahovaný bez toho, aby mu bola v prípade potreby poskytnutá pomoc pri hľadaní vhodného bývania;
• nikto nesmie byť diskriminovaný kvôli bezdomovectvu.

S cieľom podporiť inkluzívne politické opatrenia zamerané na boj proti bezdomovectvu sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ. Členské štáty budú investovať významnú časť svojich prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) na podporu sociálneho začlenenia a znižovania chudoby. Príležitosti na podporu investícií do sociálnej infraštruktúry vrátane sociálneho bývania poskytuje aj fond InvestEU. Nová platforma je takisto konkrétnym výsledkom akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Pomáha splniť obnovený záväzok inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov prijatý na májovom sociálnom samite v Porte, ktorého cieľom je podporiť silnú sociálnu Európu a spravodlivú a inkluzívnu obnovu po pandémii.

Upozorňujeme: Lákavé ponuky

Byť obozretní a nenaletieť na lákavú ponuku platí aj pre dovolenky a rôzne letné súťaže. Dôvodom na opakované upozornenie je niekoľkonásobné zvýšenie nahlásených pokusov o podvody, ktoré zaznamenala Československá obchodná banka (ČSOB). 

Najčastejšie o phishing, teda podvodné emaily, ktoré podvodník posiela hromadne. Snaží sa navodiť dojem, že ide o komunikáciu banky, ktorá prostredníctvom podvodného linku požaduje prihlásenie sa do elektronického bankovníctva, pričom sú čoraz sofistikovanejšie. Banka vždy, keď takúto podvodnú komunikáciu identifikuje, bezodkladne iniciuje znefunkčnenie priloženého linku, aby sa klienti ďalej nepreklikli k podvodníkovi. V posledných týždňoch sa na Slovensku rozšírili aj podvodné telefonáty s rovnakým cieľom, kedy útočníci vystupujú v mene banky a opäť žiadajú prístupové údaje do elektronického bankovníctva. Prechod na prácu z domu zároveň podporil rozšírenie útokov typu Microsoft fraud. Podvodníci snažia svoju obeť presvedčiť, že sú technikmi spoločnosti Microsoft a aplikovaním formy sociálneho inžinierstva sa pokúšajú naviesť svoje obete k tomu, aby im sprístupnili svoje zariadenia a následne od obete vylákajú prístupové údaje k bankovníctvu alebo čísla platobných kariet.

Začínajúca sa letná sezóna praje aj typickým pokusom o podvod, kedy útočníci sľubujú možnosť výhry letnej dovolenky, pričom zapojenie sa do súťaže alebo prevzatie výhry podmieňujú poskytnutím údajov o platobnej karte či platbou za víza vopred a podobne. Ide o neštandardné podmienky, podobne ako keď v uplynulých mesiacoch podvodníci vystupovali v mene pošty a prevzatia zásielky podmieňovali prevodom malej sumy. Klient im tak poskytol nielen finančné prostriedky, ale hlavne údaje o svojej platobnej karte. Ak zaevidujete skýkoľvek pokus o podvod, informujte vždy svoju banku a bezodkladne konajte aj v prípade, ak ste podvodníkovi údaje poskytli. Pri podozrení, že banková karta môže byť zneužitá, si ju okamžite zablokujte aj sami - či už v mobilnej aplikácii alebo cez internebanking.

5G: Rozšírenie aj za Bratislavu

Najmodernejšia 5G sieť je aktuálne dostupná na Slovensku pre väčšinu obyvateľov hlavného mesta v 17 lokalitách Bratislavy a aj v časti Banskej Bystrice (stredné Slovensko). Od pondelka 21. júna 2021 pribudli k územiam s dostupnosťou 5G tiež prvé tri dediny za hranicou hlavného mesta Slovenska. 

Medzi pokryté územia Bratislavy 5G sieťou Telekom patria: Jarovce, Rusovce, Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto, Kramáre, Ružinov, Trnávka, Vajnory, Rača, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Karlová Ves, Dúbravka, Lamač, Devín a Devínska Nová Ves (vrátane areálu Volkswagen). K nim teraz pribudli aj prvé dediny: Veľký Biel, Tomášov a Dunajská Lužná. Viaceré dediny v blízkosti hlavného mesta dosahujú vo vyťaženosti 4G siete pomerne vysoké hodnoty, preto sa operátor rozhodol priniesť 5G práve tam. Objem prevádzky tu razantne stúpa s postupnou výstavbou i vyššími dátovými nárokmi používateľov. Navyše aj počas dvoch vĺn pandémie a lockdownov ukázali veľký dopyt po dátach.

5G sieť s vysokou prenosovou kapacitou spustil v polovici mája t. r. na Slovensku aj ďalší operátor Orange - zatiaľ pre bratislavskú Petržalku a časť Banskej Bystrice.

Vodíkový pohon: Prvé čerpacie stanice

Na Slovensku majú pribudnúť prvé dve čerpacie stanice umožňujúce dopĺňať palivo do áut a autobusov na vodíkový pohon. Financované budú z európskych zdrojov v rámci podpory klimatickej neutrality, ktorú chce Európska únia dosiahnuť do roku 2050. Verejné obstarávanie vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).

Prvá čerpacia stanica s minimálnym tlakom plnenia 350 bar musí byť prispôsobená na operatívny presun, aby ju bolo možné pristaviť na vopred určené miesto v rámci Slovenska. Druhá čerpacia stanica s minimálnym tlakom plnenia 700 bar bude väčšinou umiestnená v Bratislave. Obe vodíkové čerpacie stanice budú využívané na dopĺňanie paliva vodíkových áut a autobusu, ktoré majú slúžiť v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva Žiť energiou na odborno-prezentačné účely, ako aj na získavanie štatistických údajov o ich prevádzke. Predpokladá sa, že obe čerpacie stanice na vodík ba mali byť sprevádzkované k 1. októbru 2021. Úspešný uchádzač, ktorý vzíde z verejného obstarávania, bude musieť zabezpečiť okrem staníc aj samotné vodíkové palivo.

Hoci sa na Slovensku už predáva prvé vodíkové auto, čerpacie stanice na vodík stále nemáme, najbližšia je vo Viedni. V Česku majú čerpaciu stanicu na vodík už od roku 2009 a do roku 2023 ich chcú mať aspoň šesť. Najviac čerpacích vodíkových staníc v rámci EÚ je v Nemecku - takmer sto.

EU: Európsky prehľad výsledkov inovácie 2021

Inovačná výkonnosť v celej Európskej únii (EÚ)  zlepšuje, od roku 2014 sa zvýšila v priemere o 12,5 %. V rámci EÚ dochádza k neustálemu zbližovaniu; krajiny s horšími výsledkami rastú rýchlejšie ako krajiny s vyššou výkonnosťou, čím sa zmenšuje rozdiel v oblasti inovácie medzi nimi. 

V globálnom meradle vedie EÚ vo výkonnosti pred svojimi konkurentmi ako Čína, Brazília, Južná Afrika, Rusko a India, zatiaľčo Južná Kórea, Kanada, Austrália, Spojené štáty a Japonsko sú oproti EÚ ďalej. Tohtoročný európsky prehľad výsledkov inovácie vychádza z revidovaného rámca, ktorý zahŕňa nové ukazovatele digitalizácie a environmentálnej udržateľnosti, čím sa viac zosúlaďuje s politickými prioritami EÚ.

Hlavné zistenia

Na základe počtu bodov sa krajiny EÚ delia na štyri výkonnostné skupiny: inovační lídri, silní inovátori, mierni inovátori a noví inovátori.

• Švédsko je aj naďalej lídrom EÚ v oblasti inovácií, za ním nasledujú Fínsko, Dánsko a Belgicko, pričom inovačná výkonnosť všetkých týchto krajín je výrazne nad priemerom EÚ.
• Tieto výkonnostné skupiny sa vyznačujú sústredením v jednej zemepisnej oblasti, pričom inovační lídri a silní inovátori sú krajiny v severnej a západnej Európe a väčšina miernych a nových inovátorov sú krajiny v južnej a vo východnej Európe.
• Inovačná výkonnosť EÚ sa od roku 2014 zvýšila v priemere o 12,5 percentuálneho bodu. Najviac sa pritom zvýšila na Cypre, v Estónsku, Grécku, Taliansku a Litve.
• Päť členských štátov zaznamenalo zlepšenie výkonnosti o 25 percentuálnych bodov alebo viac (Cyprus, Estónsko, Grécko, Litva a Taliansko). V štyroch členských štátoch sa výkonnosť zlepšila o 15 až 25 percentuálnych bodov (Belgicko, Fínsko, Chorvátsko a Švédsko). V ôsmich členských štátoch sa výkonnosť zlepšila o 10 až 15 percentuálnych bodov (Česko, Holandsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Španielsko). Zvyšných desať členských štátov zaznamenalo zlepšenie výkonnosti do desať percentuálnych bodov.
• Z porovnania priemeru EÚ s vybranými globálnymi konkurentmi vyplýva, že Južná Kórea je najinovatívnejšou krajinou s inovačnou výkonnosťou o 36 % vyššou ako EÚ v roku 2014 a 21 % vyššou ako EÚ v roku 2021. EÚ vedie v tohtoročnom prehľade pred Čínou, Brazíliou, Južnou Afrikou, Ruskom a Indiou, zatiaľ čo Kanada, Austrália, Spojené štáty a Japonsko sú oproti EÚ ďalej.
• Inovačná výkonnosť sa od roku 2014 zvýšila v 225 regiónoch z celkového počtu 240 regiónov. Rozdiely v regionálnej výkonnosti sa časom zmenšovali.
• Najinovatívnejším regiónom v Európe je Štokholm vo Švédsku, za ktorým nasleduje Etelä-Suomi vo Fínsku a Oberbayern (Horné Bavorsko) v Nemecku. Hovedstaden v Dánsku je na štvrtom mieste a Zürich vo Švajčiarsku na piatom.

Výzva: Podpora inovácií a technológií

Výskumná agentúra ako správca programu Rozvoj obchodu inovácií a MSP vyhlásila novú Výzvu na predkladanie žiadostí o projekt na podporu inovácií a rozvoja podnikania (kód BIN 01). Zameriava sa predovšetkým na podporu malých a stredných podnikov v dvoch programových oblastiach: Zelené inovácie v priemysle a Verejnoprospešné technológie a pomoc starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní. Financovaná bude z Nórskych grantov aj štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Finančné prostriedky budú poskytnuté na projekty, ktoré prispejú k vývoju, zavádzaniu a komercionalizácii inovačných technológií, procesov a produktov. Mali by napríklad podporiť rast zamestnanosti, znižovanie emisií CO2 a produkcie odpadov, využívanie nových materiálov či inteligentných stavebných riešení. V oblasti verejnoprospešných technológií môže byť podporené zavádzanie produktov a služieb, ktoré pomáhajú starším osobám a hendikepovaným občanom. Môže ísť napríklad o systémy na monitorovanie životných funkcií, technológie pre lekársku starostlivosť vhodné na domáce použitie, inteligentné textílie a iné.

Výška finančného príspevku na projekt sa pohybuje v rozmedzí od 200.000 eur do 2.000.000 eur. Na výzvu sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 11.578.235 eur. Dátum uzatvorenia výzvy je 17. 9. 2021. Žiadosti o projekt sa predkladajú v anglickom jazyku v elektronickom systéme egrant. Viac informácií na vyskumnaagentura.sk/sk/granty-ehp-vyzvy/vyhlasene-vyzvy.

NKÚ: Slovensko nedokáže čerpať eurofondy

Čerpanie európskej finančnej pomoci je dlhodobo problematickou témou, na ktorú upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) pravidelne. V rámci programového obdobia 2014–2020 mohla Slovenská republika využiť 13,7 mld. eur, ale k záveru minulého roka sa podarilo vyčerpať len 39,7 % z alokovaných európskych financií (približne 5,5 mld. eur). V rámci platných pravidiel sa prostriedky z ukončeného sedemročného programového obdobia môžu postupne čerpať až do konca roku 2023. 

Napriek prijímaným opatreniam je Slovensko každý rok na konci rebríčka čerpania zo všetkých členských štátov Európskej únie. Do konca minulého roka sa naša krajina nedokázala dostať cez hranicu 40 % čerpaných prostriedkov. Doteraz najviac prostriedkov išlo tradične do oblasti dopravy, v ktorej sa už podarilo vyčerpať 2,16 mld. eur, čo však predstavuje iba 36 % z celkovej alokácie. Kontrahovanie bolo v rámci tohto programu na úrovni 80 % z celkovej alokácie. Vzhľadom na to, že v ostatných rokoch nastali pri dopravných projektoch vážne pozemkové, stavebnotechnické problémy, ako aj problémy pri verejnom obstarávaní, môžu nastať komplikácie, ktoré v konečnom dôsledku bude musieť riešiť vláda z národných, nie alokovaných európskych zdrojov. Kontrolóri poukazujú tiež na zvýšenie finančných opráv z titulu nezrovnalostí, ktoré sa dostali na úroveň 200 mil. eur. 

Nízka výška čerpania nie je dobrým signálom hlavne v období, kedy sú verejné rozpočty výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami spojenými s minimalizáciou dopadov celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal k 55 mld. eur a v porovnaní s rokom 2019 tak vzrástol o takmer 10 mld. eur. Slovenská republika sa napriek nepriaznivému vývoju stále drží uprostred členských krajín EÚ s dlhom 60,6 % HDP. Dlh na jedného obyvateľa Slovenska je už nad úrovňou 10.100 eur. Výšku celkového verejného dlhu najvýraznejšie ovplyvnili výdavky štátneho rozpočtu (23,5 mld. eur), ktoré boli v mimoriadne zložitom rozpočtovom roku o 7,8 mld. eur vyššie ako príjmy (15,7 mld. eur). Vládne výdavky 1,8 mld. eur, ktoré priamo súviseli s riešením mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 zahrňujú aj európske prostriedky využité na úhradu výdavkov podpornej schémy Prvá pomoc vo výške 251,9 mil. eur a na poskytovanie úverov pre podnikateľov v sume 83 mil. eur. Podľa Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) Slovensko v roku 2020 vynaložilo na boj proti koronavírusu 4,9 % HDP. V porovnaní s finančnou krízou z roku 2009 slovenská vláda vyčlenila na boj s pandémiou dvanásťnásobne viac verejných zdrojov. 

SR: Vývoj nezamestnanosti v máji

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku aktuálne ponúkajú vyše 70-tisíc voľných pracovných miest, čo je najviac od začiatku tohto roka. Miera evidovanej nezamestnanosti v máji t. r. dosiahla úroveň 7,92 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles o 0,08 p. b. Pokles zaznamenali aj počty nahlásených hromadných prepúšťaní. V porovnaní s obdobím január až máj roku 2020, je to v tomto roku menej o 34 v prípade počtu ohrozených pracovných miest ide o pokles o 3.462 osôb.

V máji t. r. si podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR našlo prácu celkom 13.354 uchádzačov o zamestnanie, čo je len o 282 osôb menej ako v roku 2019, kedy na Slovensku neplatili žiadne pandemické opatrenia. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o nárast o 3.689 osôb (9.665 osôb v máji 2020). Miera evidovanej nezamestnanosti 7,92 % znamená medzimesačný pokles o 0,08 p. b. (8,00 % v apríli 2021). Počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú pripravení ihneď nastúpiť do práce predstavuje 217.162 osôb (v porovnaní s aprílom ide o mierny pokles (o 0,97 %). Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie medzimesačne poklesla a v máji 2021 bola na úrovni 8,47 %. Úrady práce evidovali celkovo 232.229 ľudí bez práce. Z evidencie bolo vyradených celkom 16.435 uchádzačov o zamestnanie.

Pozitívny vývoj potvrdzuje aj rast voľných pracovných miest, ktorých je najviac od začiatku tohto roka. Ich počet dosiahol úroveň 71.096 miest. Je to o 4.411 pracovných miest viac ako v apríli 2021. Najviac voľných miest eviduje Bratislavský kraj - 21.152 miest (podiel 29,75 %), najmenej pracovných príležitostí má Košický kraj - 3.463 (podiel 4,87 %). Rovnako najviac pracovných miest od začiatku roka ponúkol mesiac máj aj pre absolventov, celkovo 32.414. Zamestnávatelia hľadajú najmä operátorov a montérov strojov a zariadení, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov.

EU: Posilnenie európskeho ombudsmana

Funkcia európskej ombudsmanky bude posilnená. Po niekoľkých rokoch prieťahov sa v máji 2021 na modernizácii štatútu európskeho ombudsmana dohodol Európsky parlament s členskými štátmi aj Európskou komisiou. Nové pravidlá by mali poslanci schváliť na plenárnom zasadnutí v dňoch 23.-24. júna t. r.

Európsky ombudsman/ka má za cieľ chrániť záujmy ľudí a vyšetrovať prípady, kedy existuje podozrenie, že inštitúcia alebo orgán EÚ konala v rozpore so zákonom alebo správnymi administratívnymi postupmi. Prípady sa môžu týkať administratívnych nezrovnalostí, diskriminácie, zneužitie právomoci alebo nečinnosti. Aktualizovaný štatút posilňuje právo ombudsmana konať nielen pri sťažnostiach, ale tiež vykonávať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, najmä v systémových alebo závažných prípadoch zlej správy zo strany inštitúcií EÚ. Ombudsmanka mohla už predtým konať z vlastnej iniciatívy, no nové pravidlá budú oveľa jasnejšie. Umožňujú napr. právo požadovať v priebehu vyšetrovania prístup k utajovaným informáciám EÚ. O zdieľanie informácií môžu byť takisto požiadané aj orgány členských štátov.

Európsky ombudsman je volený Európskym parlamentom na začiatku každého legislatívneho obdobia. V budúcnosti bude platiť, že kandidáti nesmú byť v predchádzajúcich dvoch rokoch členmi Európskeho parlamentu, Európskej rady, Európskej komisie alebo národnej vlády. Cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť nezávislosť ombudsmana. Osobitný postup pre rozhodovanie o štatúte európskeho ombudsmana stanovuje Lisabonská zmluva: pravidlá navrhuje Európsky parlament, ktorý musí pred konečným hlasovaním poslancov získať stanovisko Európskej komisie a súhlas Rady.

SR: Pôrody v roku 2019

Podľa aktuálnych štatistických údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2019 na Slovensku narodilo 57.087 živých detí. Väčšina z nich mala pôrodnú hmotnosť od 2.500 do 3.499 gramov. Takmer tretina rodičiek priviedla svoje dieťa na svet cisárskym rezom.

V slovenských zdravotníckych zariadeniach bolo v roku 2019 evidovaných 56.596 pôrodov, z toho 44,0 % (24.874) pripadalo na prvorodičky. Najvyšší počet pôrodov bol v Bratislavskom kraji (50,3 pôrodov na 1.000 žien v reprodukčnom veku daného kraja) a Prešovskom kraji (49,9/1.000). Oproti tomu najnižší počet bol v Nitrianskom kraji (38,8/1.000). Najpočetnejšie boli pôrody u 25 až 29-ročných rodičiek (91,0 pôrodov na 1.000 žien v danej vekovej skupine) a 30 až 34-ročných rodičiek (86,9/1.000). Pôrody vo vyššom veku sa týkali najmä žien z Bratislavského kraja. Pôrody v mladších vekových skupinách sa vyskytovali najmä u žien z Košického a Prešovského kraja.

Z celkového počtu 56 596 pôrodov išlo v 67,9 % prípadov (38.405 pôrodov) o spontánny pôrod a vo zvyšných 32,1 % (18.191) o operačný pôrod. K najčastejším operačným pôrodom patrili pôrody cisárskym rezom (16.741). V ďalších prípadoch bolo nutné pôrod ukončiť pomocou zvonu (1.214 pôrodov) a zriedkavo sa pri pôrode zvolila operačná metóda kliešťami (224) alebo extrakciou (12). Kým 58,4 % (9.771) zákrokov cisárskym rezom bolo indikovaných ešte pred pôrodom, 21,7 % (3.631) vyplynulo z akútnej situácie počas pôrodu a 19,9 % (3.339) z akútnej situácie pred pôrodom. Čím staršia bola rodička, tým vyššia bola pravdepodobnosť pôrodu operačnou metódou. Vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov rodilo týmto spôsobom 46,3 % žien a vo vekovej skupine 45 až 49 rokov to bolo 47,1% rodičiek.

S nízkou pôrodnou hmotnosťou do 2.500 g sa narodilo 4.275 novorodencov a naopak s vysokou pôrodnou hmotnosťou nad 4.500 g to bolo 551 detí. Až 91,9 % novorodencov (52.463) bolo po prepustení domov alebo po preklade na iné oddelenie vyživovaných materským mliekom.

SMB: Najviac sa podceňujú slabé heslá a školenia

Malé a stredne veľké spoločnosti (SMB) najviac podceňujú oblasť správy hesiel a školenia používateľov o kybernetickej bezpečnosti. S ohľadom na zvýšené aktivity hekerov by ale mali tejto téme venovať špeciálnu pozornosť a preveriť u svojich poskytovateľov riadených služieb možnosti ich zabezpečenia.

Fakt, že slabé heslá sú jedným z hlavných bezpečnostných problémov SMB firiem, potvrdzuje drvivá väčšina oslovených MSP partnerov v prieskume Zebra systems. Môže to byť jedným z dôsledkov toho, že firmy sa dnes venujú presunu iných oblastí bezpečnosti do služieb, ako napr. zálohovanie a ochrana emailov, a nemajú kapacitu riešiť napr. práve správu hesiel. Pritom na úrovni MSP poskytovateľov existujú silné nástroje, ktoré ponúkajú organizáciám vysokú úroveň bezpečnosti a zároveň komfort v prístupe do podnikových systémov.

Najzaujímavejšie údaje z prieskumu:

• V oblasti kybernetickej bezpečnosti podceňujú zákazníci najviac slabé heslá (95 %), školenia používateľov (73 %), nezabezpečené emaily (36 %), nechránené siete (32 %) a neaktualizované aplikácie (32 %).
• Do SaaS služieb presúvajú predovšetkým zálohovanie (65 %), ochranu emailov (60 %), s odstupom aj ochranu koncových bodov (15 %).
• V oblasti riadených služieb poskytujú MSP poskytovatelia predovšetkým služby správy serverov (76 %), kompletnú správu IT (76 %), monitoring a správu sietí (67 %), správu koncových zariadení (62 %) a správu emailov (61 %).