Radíme: Platby v zahraničí

S uvoľnením protipandemických obmedzení veľa Slovákov plánuje dovolenku do cudziny. Viacerí smerujú do európskych destinácií so zavedeným eurom, napríklad Grécko, Taliansko, Španielsko či Francúzsko. Na druhej strane v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, ale aj v Česku stále majú svoje domáce meny, kde si teda s eurom turisti nevystačia. Riešením je mať so sebou, okrem aspoň malej hotovosti v miestnej mene, platobnú kartu - ideálne debetnú a aj kreditnú. 

 

Bez ohľadu na to, kam a kedy cestujete, platia všeobecné pravidlá, ktoré je dobré dodržiavať jednak pri bezhotovostných platbách, ako aj pri vyberaní a zamieňaní peňazí v zahraničí. 

1. Pozor na platnosť kariet a ich limity

Pred odchodom za hranice si určite skontrolujte, kedy sa končí platnosť vašich kariet, aby vás ich prípadná expirácia zbytočne nepríjemne neprekvapila počas dovolenky. Taktiež si radšej preverte maximálny denný limit jednotlivých kariet, aby ste sa pri vyššej platbe nedostali do nepríjemnej situácie. Túto informáciu si môžete nájsť aj v internetovom bankovníctve.

2. Radšej plaťte kartou

Pokiaľ je to možné, uprednostňujte platby kartou. Je to spravidla lacnejšie, ako vyberať hotovosť v miestnej mene z bankomatov. Ak máte platobné karty MasterCard aj Visa, môžu sa vám hodiť obe. Niekde totiž preferujú karty od jednej z týchto spoločností, inde zase od tej druhej. V Európe by ste mali ale pochodiť s kartami oboch firiem. Mimo nášho kontinentu, napríklad v Amerike je akceptovanejšia Visa a embosované karty.

3. Kreditnou kartou hotovosť nevyberajte

Keď ste už v zahraničí a potrebujete hotovosť platnú v danej krajine, určite ju z bankomatov nevyberajte kreditnou kartou, ale vždy debetnou. „Zvyčajne totiž za výber hotovosti zaplatíte nemalý poplatok, a navyše sa na hotovostné transakcie pri väčšine kreditných kariet nevzťahuje bezúročné obdobie“, radí Miroslav Zborovský. Ak chcete ušetriť na poplatkoch za výber, preferujte bankomaty vašej banky, resp. bankovej skupiny, do ktorej patrí.

4. Z bankomatu vyberať bez prepočtu

Čo robiť v prípade, ak vám bankomat pri výbere peňazí v zahraničí ponúkne možnosť použiť dynamický prepočet meny (Dynamic Currency Conversion)? „DCC je služba kartových asociácií, ktorá vznikla ako pomoc pre držiteľov kariet, aby si vedeli v okamihu transakcie prepočítať, koľko je suma transakcie v cudzej mene na menu ich účtu. Prevádzkovatelia bankomatov a platobných terminálov si však v rámci služby DCC aplikujú výmenné kurzy s vysokou cenovou prirážkou. Vo výsledku tak síce klient vidí, koľko za transakciu zaplatí v mene svojho účtu, ale pre neho je takáto výmena výrazne nevýhodná a zaplatí viac, ako keby použil menu transakcie. Z tohto dôvodu neodporúčame túto službu DCC využívať", upozorňuje Alesandro Villa. To platí aj pri platbách na POS termináloch v predajniach. Spomínaný dynamický prepočet meny je už v niektorých krajinách na termináloch štandardom.

5. Kreditná karta môže pomôcť 

Ak máte kreditnú kartu, určite si ju zoberte so sebou. Napríklad v požičovni áut alebo pri rezervácii ubytovania ju môžu od vás vyžadovať a bez nej jednoducho nepochodíte. „V rámci kreditnej karty máte navyše väčšinou zahrnuté aj asistenčné služby, ktoré vám môžu pomôcť v kritických životných situáciách. Niektoré karty prostredníctvom asistenčných služieb sprostredkúvajú trebárs okamžitú pomoc pri autonehode či náhlej hospitalizácii“, pripomína Miroslav Zborovský.

6. Majte po ruke aj miestnu hotovosť

Určite je dobré mať so sebou k dispozícii aj nejakú, aspoň malú hotovosť v miestnej mene. Na odľahlejších miestach alebo napríklad za zmrzlinu na pláži či za drobný darček na miestnom trhu totiž zväčša kartou nezaplatíte.

Ešte je tu rada na záver pre tých, ktorí sa vyberú na dovolenku autom. Odporúča sa preštudovať si konkrétne špecifiká v pravidlách cestnej premávky vrátene tých štátov, cez ktoré budete len prechádzať. Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že dostanete vysokú pokutu bez toho, aby ste si boli vedomý toho, že ste urobili nejaký priestupok. Pozor aj na alkohol za volantom. V niektorých prímorských krajinách tolerujú do pol promile, no pri prechode hranicami na územie štátu s nulovou toleranciou, sa môžete dostať do vážnych problémov. Komplikácie môžu nastať aj pri kontrole povinnej výbavy vozidla, ktorá má v niektorých krajinách svoje špecifiká. Tak si ich radšej pred cestou preverte.

Bankroty: V júni zbankrotovalo najviac ľudí v tomto roku

V druhom štvrťroku 2021 zbankrotovalo 1.836 obyvateľov Slovenska. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 2.834 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 35,22 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy od januára do marca 2021 zbankrotovalo 1.250 dlžníkov, ich v druhej štvrtine roka 2021 bolo viac o 46,88 percenta.

„V júni sme zaznamenali najväčší počet osobných bankrotov v tomto roku. Je to zatiaľ jediný mesiac v tomto roku, v ktorom bol počet bankrotov väčší, než v rovnakom období minulého roka. Medzi dlžníkmi v minulom mesiaci sme identifikovali 28 manželských párov a 6 príbuzenských väzieb. Adresu na obecnom, miestnom alebo mestskom úrade, prípadne na virtuálnej adrese malo 112 dlžníkov, čo predstavuje 13,64 percenta z celkového počtu ľudí, ktorí zbankrotovali v júni. Zároveň bol vyhlásený konkurz na majetok 11 osobám, ktorým súdy uložili aj trest prepadnutia majetku. Tieto prípady však nie sú zahrnuté v štatistikách osobných bankrotov, nakoľko s účinosťou od 1. januára 2018 dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody“, komentuje analytička Jana Marková.

V júni 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 821 osobných bankrotov. V porovnaní s júnom 2020 s 816 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný nárast o 0,61 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v máji 2021 zbankrotovalo 596 dlžníkov, ich v šiestom mesiaci 2021 bolo o 37,75 % viac. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 811 konkurzov (98,78 %) a 10 dlžníci (1,22  %) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového počtu osobných bankrotov v júni 2021 ich bolo 54 (6,58 %) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 767 (93,42 %) na majetok nepodnikateľov. V júni 2021 súdy zrušili 671 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 594 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 77 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2021 zbankrotovalo 52.507 obyvateľov Slovenskej republiky. Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v júni 2021 ich pripadalo na mužov 531 a na ženy 290. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, v medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov zvýšil o 0,83 percentuálneho bodu (64,68 % v júni 2021 vs. 63,85 % v júni 2020). Pomer žien v júni 2021 medziročne o 0,83 percentuálneho bodu klesol (35,32 % v júni 2021 vs. 36,15 % v júni 2020). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v júni 2021, malo 3,20 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v júni 2020 ich bolo 3,84 %). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,10 % dlžníčok (v júni 2020 ich bolo 2,71 %). V júni sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali spolu muži a ženy tridsiatnici s 29,23 % (27,08 % v júni 2020), za nimi tesne nasledovali štyridsiatnici s podielom 29,11 % (30,64 % v júni 2020). V šiestom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom – 170 a v Nitrianskom kraji – 142; najmenej v Bratislavskom – 31 a v Trenčianskom kraji – 74. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov narástol v šistich krajoch – najviac v Banskobystrickom (188,14 %), a klesol iba v dvoch krajoch - najviac v Bratislavskom kraji (-84,73 %). 

EU: Cezhraničné projekty v doprave, digitalizácii a energetike

Európsky parlament schválil Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a vyčlenil nové finančné prostriedky na projekty v oblasti dopravy, digitalizácie a energetiky na roky 2021 – 2027. V rokoch 2021 až 2027 bude hospodáriť s 30 miliardami eur. Do roku 2030 by mal zaistiť včasné dokončenie zásadných transeurópskych projektov ako Rail Baltica, infraštruktúru na dobíjanie alternatívnych palív či rozširovanie pokrytia 5G na dôležité dopravné osi. Až 60 % prostriedkov je určených na projekty, ktoré prispievajú na plnenie klimatických cieľov EÚ, pričom 15 % prostriedkov z energetického piliera bude smerovať na cezhraničné projekty na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

NPE pozostáva z troch pilierov: približne 23 miliárd eur je určených na dopravné projekty, 5 miliárd eur na projekty v oblasti energetiky a 2 miliardy eur smerujú na projekty v oblasti digitalizácie. Zhruba 10 miliárd eur, ktoré sú vyčlenené na cezhraničné dopravné projekty, bude pochádzať z Kohézneho fondu a pomôže krajinám EÚ dokončiť chýbajúce dopravné spojenia. Komisia zas na základe kritéria konkurencieschopnosti vyberie projekty zamerané na chýbajúce veľké cezhraničné železničné spojenia. Na ich urýchlené dokončenie bude poskytnutá suma vo výške 1,4 miliardy eur. V digitálnom sektore sa bude prostredníctvom NPE podporovať rozvoj projektov spoločného záujmu, akými sú bezpečné a vysokokapacitné digitálne siete a systémy 5G, ako aj digitalizácia dopravných a energetických sietí. Jedným z cieľov nástroja je aj posilnenie interoperability energetických sietí a zabezpečenie súladu projektov, ktoré sa z neho budú financovať, s plánmi EÚ a členských štátov v oblasti energetiky a ochrany klímy.

Parlament schválil aj nové pravidlá vzťahujúce sa na transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T). Legislatívna úprava by mala zjednodušiť postup udeľovania povolení na projekty TEN-T a uľahčiť tak ich dokončovanie. Členské štáty by tiež mali zriadiť kontaktné miesto pre každého predkladateľa projektu a zaistiť, že postup získavania povolení nebude trvať dlhšie než štyri roky.

Trend: Kyberútoky na gamerov

V lockdowne počet on-line gamerov prudko stúpol. Do konca marca minulého roku dosiahol počet aktívnych ako aj súbežných hráčov na Steame (najpopulárnejšej on-line hernej platforme, komunite a obchode) rekordnú hodnotu. Presne o rok neskôr v marci 2021 bola prekonaná a počet používateľov platformy dosiahol takmer 27 miliónov. Kyberzločinci prirodzene hľadali spôsoby, ako tento trend využiť vo svoj prospech. 

Na jar minulého roka experti spoločnosti Kaspersky zistili, že došlo k významnému zvýšeniu počtu webových detekcií zachytených antivírusovými programami na stránkach, ktoré zneužívajú tému gamingu (používajú názvy populárnych hier a platforiem). Na porovnanie, medzi januárom 2020 a aprílom 2020 vzrástol počet zablokovaných presmerovaní na tieto stránky o 54 %. Avšak aj po jarných lockdownoch počet webových útokov zneužívajúcich tému gamingu neustále stúpal, pričom vrchol dosiahol počtom takmer 2,5 milióna útokov v novembri minulého roku. Po poklese, ktorý nastal začiatkom roku 2021, sa však ich počet opäť zvyšoval. V apríli 2021 bol zaznamenaný počet 1,125 milióna útokov, čo je v porovnaní s marcom 2021 nárast o 34 %. Najpopulárnejšou hrou, ktorou sa kyberzločinci snažili zlákať svoje obete, bola Minecraft. V roku 2021 sa však už na ňu z hľadiska narastajúceho počtu škodlivých návnad doťahuje Counter Strike: Global offensive. Enormný nárast zaznamenala ako návnada aj séria strategických videohier Dota, konkrétne v lete 2020. Medzi najbežnejšie hrozby, ku ktorým tieto škodlivé linky zneužívajúce hernú tému viedli, patria rôzne trójske kone (škodlivé súbory, ktoré umožňujú kyberzločincom robiť všetko: od mazania a blokovania údajov až po prerušenie výkonu počítača), pričom malvér sa zvyčajne maskoval ako bezplatná verzia, aktualizácia alebo rozšírenie  pre populárne hry či programy s cheatmi.

Odborníci spoločnosti Kaspersky používateľom venujúcim sa gamingu odporúčajú:

• Ak je to možné, používajte silné heslá a dvojfaktorovú autentifikáciu (2FA), aby ste ochránili svoje herné účty.

• Buďte opatrní pri akýchkoľvek cheatoch a pirátskych kópiách videohier, pretože ide o jednu z obľúbených maskovaní, ktoré využívajú kyberzločinci.

• Používajte silné a spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré nespomalí váš počítač počas hrania.

• Je bezpečnejšie nakupovať hry iba na oficiálnych stránkach a čakať na výpredaje – tie sa konajú pomerne často, buďte trpezliví, dočkáte sa.

• Pozor na phishingové kampane a neznámych hráčov. Je vhodné skontrolovať webovú stránku, na ktorú ste presmerovaný pomocou odkazu v prijatom emaile a rovnako tak aj prípony súboru, ktorý sa chystáte otvoriť.

• Snažte sa neklikať na žiadne odkazy na externé stránky v hernom chate a dôsledne skontrolujte adresu akéhokoľvek zdroja, ktorý vyžaduje zadanie vášho používateľského mena a hesla, pretože môže ísť o falošnú stránku.

Konkurzy: Najviac v Bratislavskom kraji

V druhom štvrťroku 2021 bolo na Slovensku vyhlásených celkom 66 konkurzov na majetok dlžníkov a povolených bolo 10 reštrukturalizácií. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v porovnaní s predchádzajúcim, prvým štvrťrokom 2021 počet konkurzov narástol o 13,79 percenta (z 58 na 66) a počet reštrukturalizácií sa zvýšil o 42,86 percenta (zo 7 na 10). V medziročnom porovnaní s druhým štvrťrokom 2020 sa počet konkurzov zvýšil o 83,33 percenta (z 36 na 66) a počet reštrukturalizácií vzrástol až o 150 percent (zo 4 na 10).

„Štatistiky konkurzov a reštrukturalizácií potvrdzujú, že v roku 2020 boli na Slovensku aj tzv. tieňové bankroty. Dočasná ochrana podnikateľov pred veriteľmi oddialila riešenie úpadku u časti týchto podnikov. Napríklad v júni bol vyhlásený konkurz na majetok troch spoločností a povolená reštrukturalizácia dvom dlžníkom, ktorí ešte vlani využívali dočasnú ochranu. Výrazne v prvých šiestich mesiacoch roku 2021 vzrástol počet malých konkurzov - na 27, zatiaľčo v celom minulom roku boli z vyhlásených konkurzov súdmi len 3 preklasifikované na malé konkurzy. Vyvolala to legislatívna úprava platná od začiatku tohto roka, ktorá umožňuje, že o túto formu konkurzu môžu požiadať priamo dlžníci", uviedla analytička Ing. Jana Marková. V priebehu posledných 12 mesiacov bolo na Slovensku vyhlásených 206 konkurzov, čo je o 5,50 percenta menej než v predchádzajúcom období s 218 konkurzmi. V období od júla 2020 do júna 2021 bolo povolených 25 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s 22 povolenými reštrukturalizáciami viac o 13,64 percenta. V júni 2021 bolo vyhlásených 30 konkurzov na majetok právnických osôb. V porovnaní s v predchádzajúcim mesiacom (25 konkurzov) je to o 20 percent viac a v medziročnom porovnaní s júnom 2020 s 10 konkurzmi to predstavuje nárast až o 200 percent. V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 11 konkurzných konaní a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 11 konkurzov. Zároveň bolo začatých 44 nových konkurzných konaní, čo je o 158,82 percenta viac ako v júni 2020. V šiestom mesiaci tohto roka boli povolené 4 reštrukturalizácie, čo je o tretinu viac než v máji 2021 s 3 povolenými reštrukturalizáciami. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka počet reštrukturalizácií v júni 2021 vzrástol o 100 percent, keď v júni 2020 boli povolené 2 reštrukturalizácie.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov bolo v júni 2021 až 28 konkurzov (93,33 percenta) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov, z toho bolo 27 spoločností s ručením obmedzeným a jedna akciová spoločnosť. Do konkurzu sa dostala aj jedna nezisková organizácia - jej podiel na počte vyhlásených konkurzov v júni 2021 predstavuje 3,33 percent, a jedna fyzická osoba - podnikateľ (3,33 percenta). Všetky spoločnosti s povolenou reštrukturalizáciou (100 %) boli právnické osoby podnikatelia, z nich tri boli spoločnosti s ručením obmedzeným a jedna akciová spoločnosť. Až 66,67 percenta dlžníkov, ktorí sa v júni dostali do konkurzu, sú právnické osoby bez zamestnancov. Druhú najväčšiu skupinu s podielom 26,67 percenta predstavujú spoločnosti, ktoré zamestnávali menej ako 10 pracovníkov a 6,67 percenta tvoria dlžníci s 10 – 99 zamestnancami. Najväčšou skupinou s povolenou reštrukturalizáciou sú podnikateľské subjekty s 10 – 99 zamestnancami (75 percent). Najväčším zamestnávateľom, ktorému bola v minulom mesiaci povolená reštrukturalizácia, bola spoločnosť LPP Group s.r.o., podnikajúca v nákladnej cestnej doprave (25 - 49 pracovníkov). V júni 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (12) a odborné, vedecké a technické činnosti (4). Najviac konkurzov súdy v júni 2021 vyhlásili v Bratislavskom kraji – 15. Ani jeden konkurz nebol vyhlásený v Trnavskom kraji a iba jeden konkurz bol vyhlásený na spoločnosť so sídlom v Trenčianskom kraji. Dve reštrukturalizácie boli povolené podnikateľským subjektom pôsobiacim v oblasti administratívnych a podporných služieb a po jednej subjektom z priemyselnej výroby a z oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Dve spoločnosti sídlia v Bratislavskom a dve v Trenčianskom kraji.

Od roku 2006 do konca marca 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 4.412 konkurzov a bolo povolených 875 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov - dlžníkov. Výrazný nárast počtu začatých konkurzných konaní sa môže v ďalších mesiacoch premietnuť do nárastu počtu vyhlásených konkurzov.

On-line: Platby a ochrana údajov

Nákup cez internet sa stal bežnou súčasťou našich životov rovnako ako platba kreditnou kartou. Pri platbe kartou v on-line priestore ale prichádza zároveň k výmene dát kupujúceho a obchodníka. Čo všetko o nás prezrádza platba kreditnou kartou a ako svoje osobné údaje chrániť? 

Európsky výbor pre ochranu osobných údajov (EPDB) nedávno vydal pre obchodníkov odporúčania k ukladaniu platobných údajov z kreditných kariet. Pri platbe kartou získava obchodník dočasne informácie nevyhnutné na samotnú transakciu, predovšetkým číslo karty, dátum vydania a meno držiteľa. Ide o osobné údaje, ktoré môže bez výslovného súhlasu držiteľa karty obchodník použiť len na vykonanie jednej konkrétnej transakcie. Dôležitosť získaných dát si uvedomuje aj nezávislý európsky orgán EPDB, ktorý v záujme ochrany osobných údajov v krátkom dokumente zverejnil odporúčania pre obchodníkov o ukladaní údajov z kreditných kariet. Ak by obchodník chcel pri on-line poskytovaní tovaru a služieb dáta z kreditnej karty ukladať za účelom uľahčenia ďalších nákupov, môže tak urobiť iba na právnom základe súhlasu držiteľa karty podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) GDPR. Tento súhlas musí byť výslovný, slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný. „Je veľmi dôležité, aby obchodník vedel pri prípadnej kontrole preukázať, že súhlas bol udelený na základe jasného kladného oznámenia. Obchodník môže od zákazníka získať súhlas napríklad prostredníctvom zaškrtávacieho políčka, ktoré by však nemalo byť vopred zaškrtnuté, pričom získaný súhlas by mal odkazovať na ďalšie, doplňujúce informácie v rámci tzv. privacy policy. Súhlas je podľa Výboru potrebný preto, lebo iné právne základy sa nedajú použiť. Zapamätanie si údajov o platobnej karte nie je totiž nevyhnutné na realizáciu obchodu. Súhlas na ukladanie platobných údajov sa navyše musí odlišovať od iných súhlasov a nesmie byť podmienkou dokončenia transakcie. Netreba zabúdať na možnosť odvolať súhlas, čo by malo znamenať vymazanie dát uložených na základe súhlasu. Na proces, ktorý by mal nasledovať po odvolaní súhlasu je potrebné myslieť už pri vývoji aplikácie alebo webstránky", upozorňuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty.

Ukladanie platobných údajov z kreditných kariet na uľahčenie ďalšej transakcie nemôže byť podľa Výboru považované ani za oprávnený záujem v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR, keďže nemožno jednoznačne preukázať, že by touto činnosťou obchodník kupujúcemu uľahčoval ďalšie nákupy. Nákup totiž závisí od voľby spotrebiteľa a nie je určený možnosťou zrealizovať ho „jedným kliknutím“. Zároveň podľa usmernení Výboru sú finančné údaje obzvlášť citlivé osobné údaje a dotknutá osoba, teda kupujúci, nemôže odôvodnene očakávať, že sa údaje o kreditnej karte budú uchovávať dlhšie ako počas transakcie. Vo väčšine prípadov si však údaje o platobnej karte nepamätajú webstránky obchodníkov ale operačné systémy alebo prehliadače, ak si používateľ zvolí takúto možnosť. „Odporúčania sa výslovne nevzťahujú na operačné systémy a prehliadače, ktoré si tiež môžu dané platobné údaje pamätať. Tie chápu dané operácie ako svoju službu s pridanou hodnotou, na ktorej používanie sa môžu vzťahovať osobitné zmluvné podmienky, ktoré používateľ akceptuje. V týchto prípadoch nemusí byť súhlas jedinou možnosť a za určitých okolností je možné rozmýšľať aj o plnení zmluvy. Odporúčania však potvrdzujú, že platobné údaje síce nepatria medzi tzv. osobitné kategórie osobných údajov (ktoré nazývame citlivé), ale v praxi sa k nim pristupuje veľmi obozretne. Z môjho pohľadu ide o oveľa citlivejšie údaje ako sú vymenované v čl. 9 GDPR“, dodáva advokát Jakub Berthoty.

EU: Sexuálne zneužívanie detí on-line

Ako reakcia na znepokojivý nárast on-line materiálu zobrazujúceho zneužívanie detí počas pandémie Európsky parlament schválil dočasné nariadenie zamerané na účinnejšiu ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním pri používaní služieb elektronickej komunikácie, akými sú správy, emaily či chaty. Platiť bude maximálne tri roky alebo menej, ak sa podarí dohodnúť nové dlhodobé pravidlá zamerané na boj proti sexuálnemu zneužívaniu v on-line prostredí.

Poskytovatelia služieb elektronickej komunikácie – napríklad v oblasti správ, emailov či chatov – budú môcť na základe dohodnutej výnimky dobrovoľne odhaľovať a nahlasovať sexuálne zneužívanie detí na internete, hoci to nebude ich povinnosťou. Rovnako budú môcť prijímať opatrenia proti kybernetickému groomingu (nadväzovaniu kontaktov na sexuálne účely) a oznamovať domnelé sexuálne zneužívanie detí on-line príslušným orgánom presadzovania práva a justičným orgánom či organizáciám konajúcim vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí. 

Poskytovatelia služieb by pritom mali používať technológie, ktoré zasahujú do súkromia v čo najmenšej miere. Na odhaľovanie on-line materiálu spojeného so sexuálnym zneužívaním detí slúžia špecifické technológie, ktoré skenujú obsah – napríklad snímky či text – a prenášané dáta. Zatiaľčo technológie hašovania sa dajú využiť pri fotografiách či videách, klasifikátory a umelá inteligencia sa používajú na analyzovanie textu či prenášaných dát na účely odhaľovania kybernetického groomingu. Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na skenovanie zvukovej komunikácie. Vďaka predbežnému posúdeniu vplyvu a konzultačným postupom by vnútroštátne orgány na ochranu údajov mali mať lepší dohľad nad technológiami, ktoré používajú poskytovatelia služieb a jednotlivci by mali mať možnosť podať sťažnosť, ak sa domnievajú, že ich práva boli porušené. 

e-Služby: S heslom a bezpečnostným kódom

Nový spôsob prístupu do e-Služieb s prihlásením aj pomocou mena, hesla a mobilnej aplikácie zaviedla Sociálna poisťovňa. Je to ďalšia bezpečná možnosť popri vstupe s elektronickým občianskym preukazom (eID), ktorá má nahradiť používanie Grid kariet.

Novinka v prihlasovaní sa týka zamestnávateľov (pre službu Odvádzateľ poistného), SZČO (pre službu Saldokonto) a fyzických osôb (pre službu Individuálny účet poistenca), ktorým prístupy do e-Služieb zriaďujú pobočky Sociálnej poisťovne (SP). Klienti aktuálne využívajúci Grid kartu sa môžu do e-Služieb prihlásiť rovnako ako doteraz. V nastaveniach svojho profilu si vedia aktivovať nový spôsob prihlasovania. Nových používateľov e-Služieb pri podpise dohody už čaká nový spôsob prihlásenia. Vo svojej mailovej schránke si nájdu e-mail, ktorý bude obsahovať odkaz na vytvorenie hesla. Pre nový prístup do e-Služieb je potrebná aplikácia, ktorú si používatelia jednoducho stiahnu do svojho smartfónu (pre Android alebo iOS). Pomocou nej si nasnímajú QR kód z e-Služieb (urobia to len pri prvej aktivácii) a aplikácia im vygeneruje jedinečný kód, ktorým sa overí ich prístup. E-služby používateľa pri každom ďalšom prihlásení pomocou mena a hesla, vyzvú na zadanie jedinečného kódu z mobilnej aplikácie a potom ho presmerujú do prostredia e-Služieb.  

Po aktivovaní nového spôsobu prihlásenia si klient bude môcť spravovať svoj profil sám. Môže si zmeniť heslo v záujme ochrany pred zneužitím, prípadne si ho obnoviť, ak ho zabudne. V takýchto prípadoch už nebude musieť navštíviť pobočku poisťovne, ako to je napríklad pri strate Grid karty. Nový prístup predpokladá, že klient využíva jedinečnú mailovú adresu, ku ktorej nemá prístup iná osoba. Ak tú istú mailovú adresu využíva v e-Službách viacero klientov, poisťovňa ich na to upozorní správou cez e-Služby.

Zdieľané ubytovanie: Na Slovensku okrem domácich Česi a Poliaci

Cez najväčšie platformy zdieľanej ekonomiky v oblasti cestovného ruchu si podľa Eurostatu v roku 2019 návštevníci na Slovensku objednali ubytovanie na 2,4 milióna nocí (na základe rezervácií). Takmer tri štvrtiny hosťovských prenocovaní v rámci krátkodobého ubytovania si na Slovensku rezervovali turisti zo zahraničia, najmä z Českej republiky (370-tisíc nocí) a Poľska (283-tisíc nocí). Vyše 100-tisíc prenocovaní mali aj turisti z Veľkej Británie, Dánska a Maďarska. Zdieľané formy na zabezpečenie si ubytovania v súkromí na Slovensku však využili aj turisti z Ameriky, Ázie či Austrálie a Oceánie. Viac ako štvrtinu, 614-tisíc hosťovských nocí, si objednali Slováci.

Počet rezervácií ubytovaní (bookingov) na Slovensku patrí medzi najnižšie v Európe - v roku 2019 piaty najnižší počet strávených nocí a šiesty najmenší počet rezervovaných pobytov v EÚ podľa aktuálnych pilotných výsledkov experimentálnych štatistík o nových formách zdieľaných služieb ubytovania zverejnených Európskym štatistickým úradom (Eurostatom). Tieto štatistiky zachytávajú ukazovatele o rezerváciách v rámci krátkodobých prenájmov bytov, domov či apartmánov (nie ubytovania v hoteloch, penziónoch a kempingoch). Podklady poskytli štyri najväčšie on-line platformy pre ubytovacie služby (Airbnb, Booking, Expedia Group a Tripadvisor) a štatistika vychádza z počtov rezervácií. Hlavným ukazovateľom je takzvaný počet hosťovských prenocovaní, ktorý zohľadňuje počet strávených nocí aj celkový počet hostí. Sleduje sa aj počet bookingov (rezervácií). Najčastejšie bolo na Slovensku rezervované ubytovanie počas letných mesiacov, až 32 % hosťovských prenocovaní počas júla (350-tisíc) a augusta (395-tisíc). Vyše 200-tisíc nocí strávili návštevníci v ubytovacích zariadeniach ešte vo februári. Z regionálneho hľadiska bol najčastejším cieľom návštevy s bookingom cez ubytovacie platformy Bratislavský kraj (765-tisíc hosťovských nocí). Na druhom mieste bol Žilinský kraj (598-tisíc nocí) nasledovaný Prešovským krajom (476-tisíc nocí). Objednávatelia si na Slovensku najčastejšie prenajímali byty či domy, iba desatina nocovala v spoločných zariadeniach. Súčasne platilo, že 90 % hosťovských prenocovaní sa zrealizovalo v ubytovacích priestoroch s kapacitou do desať lôžok.

Súčasťou aktuálnych výstupov Eurostatu sú tiež dáta o celkovom počte bookingov v jednotlivých európskych krajinách. Slovensko dosiahlo v roku 2019 prostredníctvom spomínaných platforiem 300-tisíc rezervácií. Je to približne rovnako ako mali Slovinsko či Cyprus. V priemere návštevníci strávili na Slovensku 7,9 noci, v celej EÚ to bolo 10,4 noci. Zaujímavosťou je napríklad, že Cyprus s približne rovnakým počtom rezervácií ako SR mal výrazne dlhšie pobyty, až 16,4 noci na návštevníka. Celkovo v krajinách EÚ si návštevníci v roku 2019 „zdieľane“ rezervovali viac ako 554 miliónov hosťovských prenocovaní, ich počet medziročne vzrástol o 14 %. Najviac ich bolo v Španielsku (112 miliónov nocí), vo Francúzsku (109 miliónov nocí) a v Taliansku (83 miliónov nocí). Najpopulárnejšie spomedzi viac ako 330 európskych regiónov boli Andalúzia, jadranské pobrežie Chorvátska a Katalánsko, ktoré predminulý rok jednotlivo zaznamenali viac ako 20 miliónov prenocovaní. Najobľúbenejšími mestami boli Paríž, Barcelona, Rím, Lisabon a Madrid.

EU: Z farmy na stôl

Nový Kódex správania EÚ v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov v potravinárstve predstavuje ďalší splnený cieľ stratégie „z farmy na stôl“. Je podstatnou súčasťou úsilia EÚ o zvýšenie prístupnosti a cenovej dostupnosti zdravých, udržateľných potravín, ktoré pomáhajú zmierňovať našu celkovú environmentálnu stopu. 

Na koncipovaní kódexu sa spolu s útvarmi Európskej komisie podieľali aj združenia a podniky EÚ. Aktívne sa zapojili a prispeli aj ďalšie zainteresované strany vrátane medzinárodných, mimovládnych organizácií, priemyselných zväzov a odborových združení. Združenia a spoločnosti v potravinárskom odvetví, ktoré kódex podpísali, sa zaväzujú zrýchliť svoj prínos k prechodu na udržateľnosť. Vyjadrili tak svoju podporu cieľom kódexu a motivujú podobné spoločnosti, aby sa zapojili tiež.

Kódex zahŕňa dve úrovne záväzku:

• Združenia EÚ: súbor siedmich cieľov, každý s konkrétnymi cieľovými hodnotami a odporúčanými činnosťami. Ide o činnosti zamerané na propagáciu prechodu na zdravé a udržateľné spotrebiteľské návyky. Zámerom je zlepšiť vplyv potravinárskeho spracovateľského odvetvia, maloobchodu a stravovacích služieb na udržateľnosť a posilniť udržateľnosť potravinových hodnotových reťazcov – pokiaľ ide o prvovýrobcov aj iných aktérov v reťazci. Združenia by každoročne mali podávať správy o svojom pokroku.
• Spoločnosti: rámec určený pre spoločnosti, ktoré chcú byť v tejto iniciatíve priekopníkmi. Obsahuje ctižiadostivé záväzky s merateľnými výstupmi a vzťahuje sa na širokú škálu oblastí: od dobrých životných podmienok zvierat, cez znižovanie obsahu cukru až po zmierňovanie emisií skleníkových plynov v ich celkovej palete výrobkov. Spoločnosti svoje výsledky každý rok nahlásia v zhrnutí správy o svojej udržateľnosti.

V deň zavedenia kódexu sa 65 signatárov (26 výrobcov potravín, 14 maloobchodných predajcov potravín, 1 signatár zo sektora stravovacích a ubytovacích služieb, 24 združení) stalo prvými priekopníckymi spoločnosťami a združeniami. Ďalším združeniam a spoločnostiam v potravinárskom sektore EÚ bola adresovaná výzva, aby sa zapojili a začali dodržiavať kódex správania, ktorý predstavuje prevratné riešenie. Jeho koncepcia založená na dialógu mnohých zainteresovaných strán môže slúžiť ako vzor pre premenu na celom svete. Európska komisia plánuje kódex predstaviť tento rok na samite OSN venovanom potravinovým systémom.

Upozorňujeme: Nebezpečené platby kartou

Podľa posledného prieskumu, ktorý zrealizoval v roku 2017 Eurobarometer, si Slováci riziko odcudzenia či zneužitia platobnej karty príliš neuvedomujú. Len 32 % z opýtaných uviedlo, že sa obáva o bezpečnosť pri platbe on-line. K zneužitiu platobnej karty však dochádza aj v prípade Slovákov pomerne často. 

Rizikové sú v letných mesiacoch najmä platby kartou na dovolenkách tak doma ako aj v zahraničí. Ľudia by si mali podľa IT experta Daniela Suchého dávať pozor najmä na to, aby kartu nedávali z rúk: „Debetné či kreditné karty obsahujú všetky potrebné informácie na vykonanie platby. Pre zníženie rizika zneužitia karty sa odporúča odstrániť zo zadnej strany karty tzv. CVV (“Card Verification Value”), resp. CSC (“Card Security Code”) kód. Tu je však dôležité dodržať podmienky používania karty. Predtým si tento kód nezabudnite uchovať na bezpečnom mieste – ideálne v zabezpečenom úložisku hesiel napr. vo vašom telefóne. Bez znalosti tohto 3- alebo 4-miestneho kódu, nebude páchateľ vedieť vykonať on-line platbu.“  Stáva sa, a to nielen na dovolenkách v zahraničí, že odovzdáme platobnú kartu čašníkovi alebo predajcovi, aby zrealizoval platbu a bez dohľadu nevieme, kde sa naša karta práve nachádza. Stačí si ju len odfotiť telefónom, keďže všetky údaje potrebné na platbu sú na nej natlačené a môže dôjsť k jej zneužitiu. „Často sa tiež stáva, že používateľ má v peňaženke, resp. na spoločnom mieste s platobnou kartou aj informáciu o PINe ku karte pre vykonanie platby. V takomto prípade je finančná strata takmer istá. Aj s chýbajúcim PIN kódom však môže prísť k úniku financií. Stačí, aby si niekto opísal všetky potrebné údaje z vašej karty, pripadne načítal údaje z karty skenerom a následne ich použil pri on-line platbe“, upozorňuje D. Suchý. Odporúča preto nastaviť si dvojfaktorovú autentifikáciu, teda tzv. druhé potvrdenie o platbe či už formou SMS správy s dodatočným kódom alebo napríklad autorizáciou platby v zabezpečenej bankovej aplikácii.

Naopak, za pomerne bezpečné považuje on-line mobilné platby ako napríklad Google Pay, Apple Pay a pod. využívajúce sofistikované metódy zabezpečenia, akými sú tokenizácia a viacfaktorová autentifikácia. Na vykonanie platby sa v nich namiesto čísla účtu používa séria náhodne vygenerovaných čísel (token), takže citlivé bankové dáta nie sú vystavené zneužitiu. Na realizáciu platby je potrebné dvojfaktorové overenie – na to je možné použiť odtlačok prsta, alebo jednorazový kód. Pri on-line platbách, kde netreba fyzicky použiť kartu v termináli, sa považuje za bezpečnú metódu tzv. jednorazová on-line karta. Banky dnes ponúkajú možnosť vygenerovať jednorazovú on-line platobnú kartu určenú špeciálne len na túto jednu platbu, takže sa nemusíte báť, že by dáta o vašej karte boli uložené v cudzom počítači či prehliadači, prípadne že by sa dostali do nesprávnych rúk. V prípade, že vám platobnú kartu ukradli, prípadne máte podozrenie, že mohla byť skopírovaná alebo dáta z nej odpísané neznámym človekom, odborník odporúča kartu ihneď zablokovať, aby neprišlo k škodám: „Rozhodne odporúčam kartu preventívne zablokovať a nečakať kým sa niečo stane. Veľa slovenských bánk ponúka možnosť zablokovať kartu on-line cez aplikáciu, prípadne sa dá obrátiť na infolinku."

COVID-19: 6.697 podozrení na nežiaduce účinky vakcín

Na Slovensku bolo k 30.6.2021 podľa Národného centra zdravotníckych informácií zaočkovaných prvou dávkou na prevenciu ochorenia COVID-19 celkom 2.030.946 osôb, druhou dávkou 1.587.668 osôb. Štátny ústav pre kontrolu liečiv evidoval za prvý polrok 6.697 hlásení podozrení na nežiaduce účinky, z toho 564 závažných (8,4 %).

Na Slovensku evidujeme zatiaľ štyri úmrtia v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri troch prípadoch bol súvis stanovený ako možný (po vakcínach Comirnaty, Spikevax a Vaxzevria) a v jednom ako pravdepodobný (po vakcíne Vaxzevria). Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený. Aj ak súvis nebol potvrdený, ale úmrtie bolo štátnemu ústavu nahlásené, hlásenie bolo zasilané spolu s jeho popisom do európskej databázy nežiaducich účinkov (EudraVigilance). Štátny ústav informuje verejnosť iba o uzavretých prípadoch úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním. Ak v časovej súvislosti po očkovaní nastane úmrtie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadi vykonanie pitvy, výsledky ktorej poskytujú primárne dôkazy o príčine úmrtia. Štátny ústav teda v prípade hlásených úmrtí úzko spolupracuje so Sekciou súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Vakcíny určené na prevenciu ochorenia COVID-19 podávané injekčne do svalu môžu v priebehu hodín až dní po podaní vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne v priebehu niekoľkých dní odznievajú. Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, od veku (všeobecne sú nežiaduce reakcie po očkovaní u ľudí vo vyššom veku menej časté a menej intenzívne), iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, ale v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka. Takisto ich výskyt a intenzita závisí od toho, či ide o prvú alebo druhú dávku. Pri tzv. mRNA vakcínach – Comirnaty a Spikevax boli pozorované častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke vakcíny. Naopak, po vakcíne Vaxzevria boli po druhej dávke v klinických skúšaniach pozorované nežiaduce reakcie menej často a menej intenzívne.

Radíme: Registrácia v eHranica

Pri príchode na Slovensko zo zahraničia platí povinnosť zaregistrovať sa v aplikácii eHranica a následne sa registráciou v elektronickej alebo papierovej verzii preukázať. Vyplniť formulár je možné už 30 dní pred návratom na Slovensko aj na korona.gov.sk/ehranica. 

Povinnú registráciu tak môžu cestujúci vykonať ešte pred samotným vycestovaním do zahraničia. Zároveň sa tým vytvára priestor, aby si cestujúci, ktorí nedisponujú smartfónom či iným potrebným mobilným zariadením, urobili registráciu ešte pred vycestovaním a potvrdenie o registrácii si vytlačili ešte pred odchodom zo Slovenska.

Nezáleží na tom, či osoba vstupujúca na územie SR bola len na nákupe v prihraničnej obci, alebo či strávila v zahraničí dovolenku. Rovnako nezohráva žiadnu rolu ani to, či osoba bola zaočkovaná, má negatívny test, alebo či prekonala ochorenie COVID-19. Podľa ministerstva zdravotníctva pri samotnej registrácii je však možné uplatniť si výnimku z karantény, ak osoba spĺňa niektorú z podmienok.

SR: Na 1 Slováka 446 kg odpadu

Slovenské domácnosti v roku 2020 podľa údajov Štatistického úradu SR opäť zvýšili objem vyprodukovaného komunálneho odpadu, pričom podiel recyklovaného odpadu stúpol na 44 %. Prvýkrát v histórii skončila na skládkach menej ako polovica komunálneho odpadu (48 %).

Obyvateľ Slovenska vyprodukoval v roku 2020 v priemere 446 kg komunálneho odpadu. Je to o 53 kg viac ako je priemerná ročná hodnota vyprodukovaného odpadu za predošlých päť rokov (2015 – 2019). Celkovo tak domácnosti SR vyprodukovali za minulý rok 2,43 mil. ton komunálneho odpadu. Z regionálneho hľadiska sa najviac odpadu – viac ako 500 kg na jedného obyvateľa za rok - vyprodukovalo v troch krajoch západného Slovenska a to v Trnavskom (584), Bratislavskom (531) a Nitrianskom kraji (521). Naopak, najmenej odpadu vygenerovali obyvatelia v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. V týchto regiónoch množstvo odpadu na obyvateľa nepresiahlo 400 kg. V Prešovskom kraji vyprodukuje jeden človek v priemere o dve tretiny menej odpadu ako v Trnavskom kraji.

V roku 2020 prvýkrát v histórii SR na skládkach skončilo menej ako polovica vyprodukovaného komunálneho odpadu, len 48 %. Ešte pred piatimi rokmi na skládky putovalo až 69 % komunálneho odpadu. Situácia v jednotlivých regiónoch sa však líši. Celkovo v šiestich z ôsmich krajov Slovenska stále prevažuje skládkovanie odpadu nad spaľovaním a recyklovaním. V dvoch krajoch je situácia výrazne priaznivejšia – v Bratislavskom kraji sa na skládky dostane len štvrtina a v Košickom tretina odpadu. Dôvodom je skutočnosť, že v týchto dvoch regiónoch sa okrem recyklácie odpad zhodnocuje spaľovaním. V Bratislavskom kraji sa spaľuje (energeticky zhodnocuje) takmer 30 % odpadu a v Košickom kraji 27 %. Celkovo však na celoslovenskej úrovni zatiaľ energeticky zhodnocujeme (v spaľovniach premieňame odpad na teplo alebo elektrinu) len 8 % odpadu. Miera recyklácie komunálneho odpadu vrátane kompostovania sa v posledných rokoch významne zvyšuje, v roku 2020 bolo zrecyklovaných 44 % odpadov, kým pred piatimi rokmi to bolo len necelých 15 %. Najviac odpadu recykloval vlani Trnavský kraj (47,2 %) a najmenej Košický kraj (39,4 %).

 

Z hľadiska zloženia bol najviac zastúpeným druhom zmesový odpad, ktorý tvoril až 47 % z celkového komunálneho odpadu. Postupne sa zvyšuje miera vytriedeného odpadu, vlani podiel vytriedených zložiek dosiahol 29 %, pričom ešte pred desiatimi rokmi sa pohyboval len okolo 7 %. V triedenom komunálnom odpade sú najviac zastúpené vytriedené kovy (z kontajnerov aj zberných dvorov obcí a miest), ďalej papier, sklo a plasty. Z údajov zistených za rok 2020 vyplýva, že viac ako polovicu (54,4 %) z celkového vytriedeného odpadu v tonách predstavujú kovy a obaly z kovov, podiel odpadu z papiera je 14,4 %, zo skla 11,2 % a z plastov 9,8 %.

EU: Zmena klímy najzávažnejší problém

Podľa nového prieskumu Eurobarometra sa európski občania domnievajú, že zmena klímy je tým najzávažnejším problémom, ktorému svet čelí. Viac ako deväť z desiatich opýtaných považuje zmenu klímy za vážny problém (93 %), pričom takmer osem z desiatich (78 %) ju považuje za veľmi vážny problém. Keď mali respondenti vybrať ten najzávažnejší problém súčasného sveta, viac ako štvrtina (29 %) si zvolila zmenu klímy (18 %), zhoršovanie stavu prírody (7 %) alebo zdravotné problémy spôsobené znečistením (4 %).

Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, deväť z desiatich Európanov (90 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) považuje za dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnaké percento sa domnieva, že je zásadné, aby EÚ poskytovala podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Väčšina (64 %) občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Na otázku, kto je zodpovedný za boj proti zmene klímy, občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali na národné vlády (63 %), podniky a priemysel (58 %) a EÚ (57 %). Viac ako osem z desiatich opýtaných Európanov (81 %) súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to vedie k zníženiu dotácií na fosílne palivá. Tri štvrtiny Európanov (75 %) sa domnievajú, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.

Takmer osem z desiatich Európanov (78 %) súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov. Takmer osem z desiatich respondentov (78 %) súhlasí s tým, že podpora odborných znalostí EÚ o čistých technológiách v krajinách mimo EÚ môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Viac ako sedem z desiatich Európanov (74 %) súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

Phishing: Najčastejšie útoky

Českí a slovenskí IT administrátori sa aktuálne najviac stretávajú u svojich zákazníkov s phishingovými útokmi. Najväčší záujem podľa GFI Software ale prevláda o VPN riešenia a ochranu sietí firewallom, pričom antispamové a antiphishingové sú medzi prioritami až na treťom mieste.

Rastúce počty útokov súvisia so stále veľkým množstvom pracovníkov, ktorí fungujú z domácich kancelárií a iba pomaly sa vracajú do firemných priestorov. Zamestnávatelia sa stále zameriavajú skôr na ochranu sietí pomocou VPN a firewallu než na zlepšenie ochrany elektronickej pošty, ktorá je zraniteľnejšia, ak sa pracovníci k nej pripájajú vzdialene. IT administrátori sa teraz viac dopytujú po riešení alebo modeli integrovaného zabezpečenia, aby sa vyhli náročnej správe jednotlivých nástrojov.

Najzaujímavejšie zistenia:

• Najviac sa českí a slovenskí IT správcovia stretávajú s phishingom (73 %), šírením malvéru (64 %) a zneužívaním softvérových zraniteľností (36 %).
• Najväčší záujem zo strany zákazníkov je o riešení VPN a firewallu (oboje 82 %) a anti-spamu a anti-phishingu (55 %).
• IT administrátori na integrovaných riešeniach IT bezpečnosti najviac oceňujú jednoduchú správu (68 %), centrálny prístup k jednotlivým nástrojom (59 %) a automatizácii rutinných úloh (50 %).

„Zatiaľčo kybernetické útoky sa stávajú komplexnejšie a zameriavajú sa na viac vektorov naraz, ukazuje sa, že SMB organizácie stále riešia zabezpečenie týchto vektorov jednotlivo. Nemožno sa potom čudovať, že keď zacelia medzery vo svojej sieti pomocou firewallu, objavia sa nové, napríklad na úrovni používateľskej pošty", komentoval Zdeněk Bínek.

Aplikácie: Pre finančné služby

V prvom štvrťroku tohto roka dosiahli mobilné aplikácie pre finančné služby takmer jeden a pol miliardy stiahnutí. Medziročne, v porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 ide o výrazný nárast o 34 %. 

Jedným z dôvodov je investovanie, ktorému sa vo voľnom čase začalo venovať výrazne viac ľudí na celom svete. Vyplýva to z údajov o stiahnutiach aplikácií prostredníctvom dvoch popredných služieb na trhu, App Store a Google Play, ktoré analyzovala investičná spoločnosť BCM Begin Capital Markets. Podiel stiahnutí finančných aplikácií na celkovom počte stiahnutých aplikácií sa za posledný rok tiež zvýšil. Kým v prvom štvrťroku 2019 bol tento podiel 2,52 % a o rok neskôr to bolo 2,61 %, v prvých troch mesiacoch tohto roka už podiel stiahnutí finančných aplikácií na celkovom počte dosiahol 4,1 %.

„Zrýchlenie záujmu širokej verejnosti o finančné aplikácie pripisujeme dvom hlavným faktorom, pričom oba stále platia aj v súčasnom období po pandémii“, hovorí hlavný analytik Tomáš Kolomazník a dodáva: „Jedným z faktorov bola skutočnosť, že ľudia vo všeobecnosti začali vo väčšej miere vybavovať z domu nielen nákupy, ale aj bankové služby, najmä platby. Ďalším faktorom, ktorý sa prejavil najmä v náraste počtu investičných a obchodných žiadostí, bolo viac času stráveného doma pri zachovaní alebo dokonca zvýšení disponibilného príjmu. Jednoducho povedané, namiesto cestovania a iných voľnočasových aktivít ľudia viac času venovali premýšľaniu o využití svojich voľných finančných prostriedkov a začali aktívne investovať.“

Trend: Flexibilná práca

Home - office, práca z domu bola pred obdobím pandémie COVID-19 považovaná za benefit, ktorý sa počas nej stal bežným spôsobom fungovania väčšiny inštitúcií. Ako to ovplyvní budúcnosť práce v kancelárii?

Podľa pychologičky Kristiny Pomothy zamestnancom vyhovuje najmä možnosť výberu, prípadne kombinácia práce home - office a v kancelárii. Firmy zároveň prehodnocujú prínos a veľkosť svojich kancelárií, formujú sa takzvané hybridné kancelárie aj vzhľadom na to, že dokázali byť maximálne flexibilné a fungovať on-line. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz predpokladá, že ľudia sa už do kancelárií v rovnakom počte nevrátia, preto firmy, ktoré na to majú podmienky, budú prirodzene optimalizovať svoje priestory a kombinovať ich s prácou z domu. Flexibilita spojená so zmenou pracovného prostredia aj podľa slov Campus Cowork zvyšuj mieru spokojnosti a kreativity. „Práca od 9 do 5 bola už pred pandémiou skôr prežitkom ako realitou. Moderné, progresívne firmy si oveľa viac vážia ľudí, ktorí prídu do práce motivovaní a plní nápadov ako tých, ktorí si splnia povinnosť a o 8:58 priložia čipovú kartu k čítačke”, hovorí Sandra Hemzová. Podľa jej slov sa tiež počas obdobia pandémie ukazuje, že čas práce vzrástol v priemere o jednu hodinu denne, čo u mnohých vyústilo do pocitu vyhorenia a prepracovania.

Zostáva teda otázkou, ako k aktuálnej situácii pristúpia firmy, či sa vrátia do pôvodného režimu spred pandémie, alebo začnú hľadať iné spôsoby fungovania pre svojich zamestnancov. Podľa prieskumu medzi členmi Campus Cowork približne 20 % ľudí chce naďalej pracovať z domu, no väčšine by vyhovoval hybridný model, teda mix homeofficu a práce z kancelárie. Aj to je dôkazom toho, že pracovný trh sa mení a do popredia vystupujú nové trendy, akými sú vysoká flexibilita pracovného času a miesta výkonu práce. 

EU: Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti

Vo vidieckych oblastiach EÚ je obyvateľstvo v priemere staršie ako v mestských oblastiach a v nadchádzajúcom desaťročí sa bude jeho počet dospelých ešte znižovať. V spojení s nedostatočnou konektivitou, nerozvinutou infraštruktúrou a nedostatkom pracovných príležitostí ako aj obmedzeným prístupom k službám to povedie k tomu, že zostanú pre život a prácu menej atraktívne. 

Ak sa podarí splniť ciele stanovené v digitálnych ambíciách EÚ do roku 2030, môžu vzniknúť príležitosti pre udržateľný rozvoj vidieckych oblastí presahujúci rámec poľnohospodárstva, rastlinnej a živočíšnej výroby a lesného hospodárstva. Cieľom dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti EÚ predloženej Európskou komisiou je riešiť výzvy a obavy tak, že sa bude stavať na nových príležitostiach zelenej a digitálnej transformácie EÚ a skúsenostiach získaných z pandémie COVID-19. Určia sa spôsoby na zlepšenie kvality života na vidieku, dosiahnutie vyváženého územného rozvoja a bude sa stimulovať hospodársky rast.

Vo vízii a v akčnom pláne sa vymedzujú štyri oblasti činnosti podporované hlavnými iniciatívami, ktorých cieľom je:

• sila: zamerať sa na posilnenie postavenia vidieckych komunít, zlepšenie prístupu k službám a uľahčenie sociálnej inovácie,
• konektivita: zlepšiť prepojenosť z hľadiska dopravy, ako aj digitálneho prístupu,
• odolnosť: zachovať prírodné zdroje a ekologizáciu poľnohospodárskych činností v záujme boja proti zmene klímy a zároveň zabezpečiť sociálnu odolnosť prostredníctvom poskytovania prístupu k vzdelávacím kurzom a rôznym kvalitným pracovným príležitostiam,
• prosperita: diverzifikovať hospodárske činnosti a zlepšiť pridanú hodnotu poľnohospodárskych a agropotravinárskych činností a agroturistiky.

Komisia bude podporovať a monitorovať vykonávanie akčného plánu EÚ pre vidiek a pravidelne ho bude aktualizovať, aby bol relevantný. Bude tiež spolupracovať s členskými štátmi a subjektami pôsobiacimi na vidieku s cieľom udržiavať dialóg o vidieckej problematike. Zavedie „overovanie vplyvov na vidiecke oblasti“, pričom politiky EÚ sa budú preskúmavať optikou vidieka. Cieľom je lepšie identifikovať a zohľadniť možné vplyvy a dôsledky politickej iniciatívy na zamestnanosť, rast a udržateľný rozvoj na vidieku. Zriadi stredisko pre monitorovanie vidieka s cieľom ďalej zlepšovať zber údajov a analýzu vidieckych oblastí. Bude takisto poskytovať informácie potrebné na tvorbu politík týkajúcich sa rozvoja vidieka a zároveň bude podporovať celkové vykonávanie akčného plánu pre vidiek.

Migrácia: Východisko pre mladé mozgy?

Prieskum Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku (Inštitút pre verejné otázky) ukázal, že až 50 % mladých vzdelaných ľudí – vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl – uvažuje o odchode zo Slovenska. Spomedzi nich 14 % uvažuje o trvalom odchode a ďalších 36 % o odchode na istý čas.  

O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (29 %), študenti technických vied (25 %) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (22 %). Najmä študenti techniky a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky deklarujú pomerne vysokú pevnosť rozhodnutia zostať na trvalo. Zvláštnu skupinu tvoria študenti zdravotníckych odborov. Spomedzi nich uvažuje o trvalom odchode síce len 17 %, no pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia. Na rozdiel od študentov sú úvahy absolventov o migrácii do zahraničia podstatne triezvejšie. O trvalom opustení Slovenska uvažuje iba 10 % a o odchode na určitý čas ďalších 29% opýtaných. Iba necelá štvrtina (23 %) z tých čo, chcú na trvalo o dísť, je zároveň pevne rozhodnutá takýto krok aj urobiť. Najvyšší podiel potenciálnych migrantov medzi absolventami je pritom z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky. O trvalom opustení Slovenska uvažuje každý desiaty (11 %) a dočasnom takmer polovica z nich (43 %). No s pevnosťou ich rozhodnutia je to pomerne nejasné – až 73 % s takýmto rozhodnutím stále váha. Druhou najväčšou skupinou sú absolventi humanitných vied a umenia. Pomerne významnou skupinou sú tiež absolventi zdravotníckych odborov. Medzi nimi je totiž najviac takých, ktorí uvažujú o trvalom odchode (17 %).

Medzi „mladými mozgami“ je destináciou č. 1 Česká republika. Preferuje ju každý piaty opýtaný (22 %). Medzi TOP 10 krajín patria ďalej Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, USA, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko. Týchto TOP 10 destinácií pritom tvorí takmer 70 % všetkých (spontánne) menovaných krajín, do ktorých by mladí chceli odísť žiť. Medzi najdôležitejšie dôvody, ktoré mladých na zahraničí „priťahujú“, patria vysoká životná úroveň, široká ponuka pracovných príležitostí, zdokonalenie v cudzom jazyku, spoznávanie novej krajiny, ľudí a ich kultúry. „Mladým mozgom“ tiež na zahraničí imponujú možnosti vzdelávania – teda vysoká úroveň školstva, resp. vzdelávacieho systému, možnosť študovať to, čo ich zaujíma a vysoká úroveň vedy a výskumu.