Kyberšikana: Trestný čin

Nárast kyberšikany a poškodzovania dobrého mena on-line priniesol najmä fenomén internetu a sociálnych sietí: zasielanie útočných mailov, vytváranie dehonestujúcich stránok a blogov, zverejňovanie fotiek a videí s cieľom poškodiť inej osobe či ohováranie v diskusných fórach. Úplne najzraniteľnejšie sú v tomto prípade deti, u ktorých zanecháva kyberšikana ťažké emocionálne rany. Na situáciu už zareagoval aj slovenský parlament, ktorý s účinnosťou od 1. júla t. r. schválil novelu trestného zákona definujúca kybernetickú šikanu ako trestný čin, za ktorý hrozí páchateľovi až 3 roky za mrežami.

S nástupom digitálnych technológií sa prípady zraňovania či zosmiešňovania presunuli do virtuálneho sveta najmä u tínedžerov. Detskí psychológovia pritom upozorňujú, že na internete dokážu byť deti krutejšie ako v reálnom živote. Potvrdzujú to aj štatistiky UNIQA. „Šikana cez internet sa deje najčastejšie cez hanlivé komentáre k fotografiám, zastrašovanie a vydieranie cez správy či neoprávnené zverejňovanie intímnych fotografií či videí na internete, ďalej je to kradnutie identity či posielania správ z falošného profilu, tvorby posmešných stránok o šikanovanej osobe ale aj vytváranie skupín na sociálnych sieťach proti šikanovanej osobe“, vysvetľuje Róbert Koch. Takéto útoky môžu na psychike dieťaťa nechať vážne následky, niektoré prípady zo sveta dokonca skončili až samovraždou. „Podľa slovenských štatistík sa šikanovanie týka 5,9 % žiakov a študentov. Toto číslo však môže byť skreslené, pretože šlo o anonymný výskum a podľa toho istého výskumu len 8,9 % zo šikanovaných, teda MENEJ AKO KAŽDÝ DESIATY, povedal o šikanovaní niekomu dospelému“, upresňuje profesionálna koučka Inka Grohoľová. Situáciu navyše zhoršila pandémia a skutočnosť, že deti boli dlho doma odkázané na on-line svet.

Ako môže rodič zistiť, že jeho dieťa niekto šikanuje cez internet? „Obeť sa postupne začne vyhýbať škole, častejšie bude „unikať“ do choroby, môže mať zhoršený prospech, zmenené správanie. Psychické trápenie je nepretržité, pretože na rozdiel od fyzického šikanovania v škole, pred sociálnymi sieťami niet nikde úniku. To vytvára neustály stres, ktorý sa podpisuje na duševnom zdraví, môžu vzniknúť úzkostné stavy, strach, depresie. Najhorším dôsledkom môžu byť pokusy o samovraždu, ktoré sa, žiaľ, často skutočne končia smrťou“, varuje Inka Grohoľová. Podľa nej však netreba zabúdať ani na páchateľov kyberšikany. Mnohokrát si neuvedomujú závažnosť toho, čoho sa dopúšťajú. Niekedy sa sami cítia byť obeťou, chcú sa obeti za niečo pomstiť. Niekedy majú sami strach zo šikanovania a tak sa radšej pridajú k páchateľom. Tí, ktorí šikanujú, spravidla sami potrebujú pomoc a podporu. Ak zistíte, že Vaše dieťa niečo šikanuje, odborníci radia situáciu riešiť okamžite. „Nenúťte dieťa, aby si to „vyriešilo samé“, ale zasiahnite. Uschovajte si čo najviac dôkazov, riešte situáciu v škole a navštívte školského psychológa, poraďte sa o obrane, náprave vzťahov, ošetrení vzniknutých psychických zranení. Vyslovte svojmu dieťaťu podporu a ubezpečte ho, že sa na vás môže spoľahnúť v každej situácii“, radí I. Grohoľová.

Ako predchádzať kyberšikane? Odborníci radia, aby rodičia so svojimi deťmi neustále komunikovali a diskutovali aj o nástrahách on-line sveta. Mali by deti poučiť, aby o sebe nezverejňovali žiadne citlivé informácie, fotky či videá. Ľahko sa totiž môže stať, že ich niekto môže (hoci neoprávnene) šíriť ďalej. Výbornou prevenciou je tiež stať sa súčasťou ich online sveta – byť ich priateľom na sociálnych sieťach, sledovať, koľko času trávia na internete a s kým. V súčasnosti už dokonca existujú aplikácie, vďaka ktorým môžu mať rodičia nad virtuálnym svetom ich detí významnú kontrolu.

Delta COVID-19: Príznaky ako bežná nádcha

Ministerstvo zdravotníctva SR na svojom webe upozorňuje na odlišné príznaky delta variantu  ochorenia Covid-19 (delta variant). Strata chuti a čuchu sa vyskytuje o niečo zriedkavejšie, často sa prejavuje len ako bežné sezóne prechladnutie. Môže to viesť k podceneniu príznakov a rýchlejšiemu šíreniu ochorenia.

Príznaky tohto variantu sa zatiaľ podobali skôr na chrípku, nádchu či alergiu. Typickou je bolesť hlavy, bolesť hrdla, sekrécia z nosa a zvýšená teplota či horúčka. To môže často vyvolať presvedčenie, že ide iba o bežné prechladnutie. Strata chuti a čuchu nemusí byť tak častým prejavom. Ďalším príznakom môžu byť aj hnačky. Delta variantom sa častejšie infikujú aj mladšie osoby, ktoré môžu ľahšie príznaky podceniť a ochorenie šíriť ďalej. Diagnostika len na základe príznakov nie je možná a ochorenie vylúči, či potvrdí až RT-PCR test. V letnom období je časté, že ľudia majú napr. nádchu, bolesti hlavy spôsobené pobytom v neprimerane vychladených klimatizovaných priestoroch. Pri podozrení na ochorenie je potrebné kontaktovať lekára, izolovať sa a absolvovať RT-PCR test. 

Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje na dodržiavanie všetkých protiepidemických opatrení. Na riziká netreba zabúdať ani počas dovolenky, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Po návrate z cudziny je potrebné dodržať všetky stanovené postupy. Zaregistrovať sa cez formulár eHranica a dodržať prípadnú izoláciu a testovanie. Šírenie infekčnejšieho delta variantu len vyzdvihlo dôležitosť očkovania proti COVID-19.

Časté príznaky delta variantu:

• Bolesť hlavy, hrdla, zvýšená teplota, kašeľ, sekrécia z nosa, hnačka.

EU: Klimatické ciele

Európska komisia prijala balík návrhov s cieľom pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné pre splnenie Európskej zelenej dohody. 

Návrhy umožnia v nasledujúcom desaťročí zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov. Kombinujú rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %. Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
• Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
• V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
• Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO2 do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO2, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
• Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
• V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
• Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO2 pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
• Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
• Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
• A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO2 vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Verejné Wi-Fi: Bezpečnostné riziká

Verejné Wi-Fi siete sú častým zdrojom bezplatného internetového pripojenia, ale predstavujú tiež bezpečnostné riziko. Odborníci z Aliter Technologies varujú pred nezabezpečenými sieťami, cez ktoré môžu používatelia prísť o cenné dáta a upozorňujú, na čo si dať pozor pri využívaní takýchto pripojení.

Najmä v zahraničí na dovolenkách zvyknú používatelia šetriť svoje dáta a pristupovať k internetu pomocou nezabezpečených sietí. Pripojením sa na takúto sieť podstupujete riziko. Verejné Wi-Fi siete sú totiž miestom, kde môžete neopatrnosťou prísť o veľmi cenné dáta. Daniel Suchý upozorňuje: „Hrozí, že vám niekto, kto je pripojený na rovnakej sieti alebo predstiera, že poskytuje dané Wi-Fi pripojenie, môže ukradnúť vaše dáta, prihlasovacie údaje či uvidí vašu komunikáciu. V horšom prípade môže dôjsť až k strate súkromia či identity. Dokonca aj vaše kontakty môžu byť cieľom útočníkov, ktorí vedia zneužiť nielen ich samotné, ale aj dôležité dokumenty a citlivé informácie s nimi spojené, ktoré môžu šíriť ďalej.“ Pre hekerov sú najužitočnejšie práve osobné informácie s prihlasovacími údajmi k rôznym účtom. Stať sa to pritom môže nielen pri nezabezpečených sieťach, ale tiež pri ľahšie zaheslovaných prístupoch, akými disponujú napríklad reštaurácie, hotely, apod. „V prvom rade, pokiaľ sa potrebujete prihlásiť na verejnú Wi-Fi sieť, nikdy nezdieľajte citlivé údaje a neprihlasujte sa do účtov, v ktorých máte cenné informácie. Tými sú napríklad emailové konto, sociálne siete či napríklad internet banking. Na tieto úkony radšej vždy použite mobilné dáta s vlastnou IP adresou. Ak sa už potrebujete pripojiť na verejnú Wi-Fi sieť vždy si aktivujte VPN pripojenie, ktoré vám zabezpečí bezpečný prenos údajov cez zašifrované pripojenie. Týmto medzikrokom skomplikujete prípadný útok hekera“, radí D. Suchý.

VPN (Virtual Private Network) je virtuálna privátna sieť, ktorá vytvorí zašifrovaný komunikačný tunel medzi vašim zariadením a serverom poskytovateľa VPN služby. Následná komunikácia ďalej do internetu prebieha zo serverov poskytovateľa. Takýmto spôsobom sa minimalizuje riziko narušenia dôvernosti vašej komunikácie. Existujú bezplatné aj platené VPN služby. Pre funkčnosť VPN služby je potrebné nainštalovať si aplikáciu do počítača, tabletu alebo smartfónu a vytvoriť si používateľský účet na stránke poskytovateľa VPN služby. Toto zaberie menej ako 10 minút a na druhej strane poskytne dostatočnú ochranu v prípade pripojenia naverejnú či menej zabezpečenú Wi-Fi sieť. Okrem toho použitie VPN utajuje IP adresu, čo sťažuje sledovanie aktivity používateľa.

Tipy na VPN aplikácie:

ExpressVPN

+ Podpora 5 zariadení súčasne

+ Mesiac na skúšku zdarma

+ Jedna z najrýchlejších VPN

- Obmedzený počet súčasne podporovaných zariadení

NordVPN

+ Podpora 6 zariadení súčasne

+ Možnosť vyskúšať na 30 dní zdarma

+ Dôraz na bezpečnosť

- Nie veľmi vydarená mobilná aplikácia

Private Internet Access (PIA)

+ Podpora 10 zariadení súčasne

+ Veľký výber serverov

+ Veľmi dobra aplikácia pre mobilné zariadenia

- Nižšia rýchlosť cez niektoré servery

ProtonVPN

+ Podpora 5 zariadení súčasne

+ Neblokuje streamovacie služby

+ Možnosť vyskúšať na 30 dní zdarma

- Vyššia cena

Zdieľané služby: Strategické ciele sa menia

Z prieskumu Deloitte zameraného na centrá zdieľaných služieb a outsourcing vyplýva, že prvoradým strategickým cieľom väčšiny z nich v tomto roku je štandardizácia a zefektívnenie procesov. Znižovanie nákladov tak bolo v rámci poradia priorít odsunuté na druhé miesto. Trojicu strategických priorít centier zdieľaných služieb uzatvára dosahovanie obchodných hodnôt.

Zo skupiny centier zdieľaných služieb, ktoré označili štandardizáciu a zefektívnenie procesov ako jednu zo svojich priorít, je v jej dosahovaní úspešných až 78 %. Pri znižovaní nákladov sa darí dokonca až 88 %. Menej úspešné boli spoločnosti, ktoré označili ako jednu zo svojich priorít digitalizáciu. Úspešne napreduje iba približne polovica. Digitálne technológie pritom zostávajú kľúčové pri zavádzaní inovácií s cieľom znižovania nákladov. Centrá zdieľaných služieb, ktoré dosiahli tri a viac cieľov, prijali digitálnu transformáciu za svoju strategickú agendu. Za najväčšiu výzvu v rámci automatizácie považuje 43 % respondentov procesnú a technickú náročnosť, zatiaľ čo ERP jednej inštancie a globálne štandardizované procesy sa umiestnili na prvých troch miestach kľúčových faktorov, ktoré umožňujú organizáciám dosahovať ich ciele. Centrá zdieľaných služieb rozvíjajú schopnosť podporovať a poskytovať vyššiu pridanú hodnotu prostredníctvom dátových analýz, výkazníctva, digitálnych zručností, ako aj zlepšovania zákazníckej skúsenosti.  

Zmeny prinesie aj implementácia nových modelov práce. Model vzdialeného pracoviska, ktorý predpokladá, že sa v kancelárii bude pracovať iba niekoľko dní v mesiaci, plánuje prijať 14 % organizácií. Hybridný model, ktorý počíta s dvomi až tromi dňami v kancelárii za týždeň, plánuje implementovať dokonca až 73 % centier. Spoločnosti vďaka tomu počítajú so znížením nákladov a zvýšením produktivity. Nové modely prinášajú aj nové otázky týkajúce sa najmä vplyvu na firemnú kultúru, well-being zamestnancov, ale aj budúce umiestnenie centier zdieľaných služieb. Potrebné sú aj zmeny v oblasti udržania talentov. Centrá zdieľaných služieb musia reagovať na meniace sa preferencie budúcich zamestnancov, a preto prijali celý rad tradičných, ale aj alternatívnych modelov na udržanie talentov. Až 77 % centier zdieľaných služieb sa zameriava na rozvoj silnej firemnej kultúry, 62 % kladie dôraz na well-being zamestnancov a flexibilnú prácu a rovnako 62 % verí v neustále zlepšovanie a inovačné príležitosti. Pracovné modely zaznamenali najmä vplyvom pandémie výrazné zmeny. V reakcii na nové potreby v rámci stratégie udržania talentov aplikovalo 60 % centier zdieľané pracovné miesta a flexibilnú prácu vrátane práce z domu. Naplnenie finančných očakávaní talentov ostáva dôležitým faktorom, ale v zozname priorít v boji o talenty sa tento rok objavili aj nové požiadavky, ktoré budú musieť centrá zohľadniť pri tvorbe svojej budúcej náborovej stratégie. Spoločnosti kladú väčší dôraz na diverzitu zamestnancov vo vedúcich funkciách. Vo vyše 80 % centier zdieľaných služieb, ktoré úspešne dosiahli tri a viac cieľov, zastávajú približne tretinu vedúcich funkcií ženy a zamestnanci z menej zastúpených menšín.

EU: Nútená práca

Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uverejnili usmernenie o náležitej starostlivosti. Spoločnostiam z Európskej únie (EÚ) pomôže riešiť v súlade s medzinárodnými normami riziko týkajúce sa nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch. Posilňuje možnosti firiem, aby dokázali odstrániť nútenú prácu zo svojich hodnotových reťazcov a poskytuje konkrétne praktické rady o tom, ako identifikovať toto riziko, ako mu predchádzať, zmierňovať ho a riešiť ho.

V usmernení sa vysvetľujú praktické aspekty náležitej starostlivosti a prehľad nástrojov EÚ a medzinárodných nástrojov na zodpovedné obchodné správanie, relevantné na boj proti nútenej práci. EÚ už v niektorých odvetviach zaviedla povinné štandardy a aktívne podporuje účinné vykonávanie medzinárodných noriem týkajúcich sa zodpovedného obchodného správania. Podpora zodpovedných a udržateľných hodnotových reťazcov je jedným z pilierov nedávnej obchodnej stratégie EÚ v usmernení, ktoré pomáha podnikom v EÚ prijať vhodné opatrenia už teraz, čím sa preklenie obdobie, kým nebudú prijaté právne predpisy o udržateľnej správe a riadení spoločností. V pripravovaných právnych predpisoch sa plánuje záväzná povinnosť náležitej starostlivosti, na základe ktorej by spoločností z EÚ mali identifikovať vplyvy na udržateľnosť vo svojich činnostiach a dodávateľských reťazcoch, predchádzať takýmto vplyvom, zmierňovať ich a zohľadňovať. S výhradou budúceho posúdenia vplyvu to bude zahŕňať účinné opatrenia a mechanizmy presadzovania, aby sa nútená práca nestala súčasťou hodnotového reťazca spoločností EÚ.

Obchodná politika EÚ už prispieva k zrušeniu nútenej práce prostredníctvom rôznych nástrojov. Obchodné dohody EÚ sú jedinečné tým, že zahŕňajú právne záväzky ratifikovať a účinne vykonávať všetky základné dohovory MOP vrátane tých, ktoré sa týkajú nútenej práce. Tieto dohovory obsahujú povinnosť zastaviť využívanie nútenej alebo povinnej práce vo všetkých jej formách. Takýto záväzok sa vzťahuje aj na krajiny, ktoré využívajú výhody osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP). Všetkých 71 krajín, ktoré využívajú všeobecný systém preferencií, má povinnosť nedopúšťať sa závažného a systematického porušovania zásad základných dohovorov MOP.

Usmernenie takisto napĺňa niekoľko priorít akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v oblasti podnikania a ľudských práv. Medzi tieto priority patrí odstránenie nútenej práce a presadzovanie medzinárodne uznávaných noriem náležitej starostlivosti.

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2021

Zamestnanosť na Slovensku sa v máji 2021 podľa údajov Štatistického úradu medziročne zvýšila len vo vybraných trhových službách a v informačných a komunikačných činnostiach. Rast mzdy bol najvýraznejší v ubytovaní, dosiahnutá mzda však patrila k najnižším.

Zamestnanosť sa v porovnaní s májom 2020 zvýšila v máji 2021 iba vo vybraných trhových službách o 2,9 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 2,7 %. Naopak najviac sa znížila v ubytovaní o 9,5 %, klesla aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,8 %, veľkoobchode o 4,7 %, stavebníctve o 4,2 %, maloobchode o 2,4 %, priemysle o 2,3 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 0,6 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %.

Rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v máji bol vo všetkých odvetviach dvojciferný, v ubytovaní sa blížil k 40 %, mzda v tomto odvetví však bola druhá najnižšia. V máji 2021 sa priemerná nominálna mesačná mzda medziročne najviac zvýšila v ubytovaní o 38,2 % (dosiahla 741 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 20,3 % (575 eur). Ostatné odvetvia zaznamenali nárast nad 10 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 19,4 % (1.155 eur), vo veľkoobchode o 17,9 % (1.205 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 14,9 % (2.271 eur), priemysle o 14,3 % (1.385 eur), maloobchode o 12,7 % (895 eur), vybraných trhových službách o 12,1 % (1.121 eur), doprave a skladovaní o 12 % (1.093 eur) a v stavebníctve o 11,3 % (808 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda v máji 2021 oproti máju 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 35,2 %. Dvojciferný rast bol aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 17,7 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 16,8 %, veľkoobchode o 15,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 12,4 %, priemysle o 11,8 % a v maloobchode o 10,3 %. Zvýšila sa aj vo vybraných trhových službách o 9,7 %, doprave a skladovaní o 9,6 % a v stavebníctve o 8,9 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7,4 %, priemysle o 7,3 %, stavebníctve a vo veľkoobchode zhodne o 6,8 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,4 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 5 %, maloobchode o 4,7 %, doprave a skladovaní o 4,3 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,7 %. Znížila sa len v ubytovaní o 0,8 %.

V priemere za päť mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,9 % a vo vybraných trhových službách o 0,2 %. Klesla v ubytovaní o 19,2 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 12,1 %, stavebníctve o 7,5 %, veľkoobchode o 6,1 %, maloobchode o 4,3 %, priemysle o 4,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,4 % a v doprave a skladovaní o 2,8 %. Mzda sa zvýšila vo vybraných trhových službách o 8,9 % (dosiahla 1.110 eur), priemysle o 8,8 % (1.246 eur), stavebníctve o 8,3 % (783 eur), veľkoobchode o 8,3 % (1.132 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 6,9 % (2.156 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 6,5 % (1.084 eur), maloobchode o 6,2 % (834 eur), doprave a skladovaní o 5,8 % (1.055 eur), v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,2 % (546 eur) a v ubytovaní o 0,6 % (689 eur).

Phishing: Celosvetovo 480 detekcií denne

Ktoré aplikácie sú medzi phishingovými útočníkmi najobľúbenejšie? Najväčší podiel detegovaných škodlivých odkazov medzi decembrom 2020 a májom 2021 bol odoslaný cez WhatsApp (89,6 %), nasleduje s veľkým odstupom Telegramom (5,6 %). Na treťom mieste sa ocitol Viber (4,7 %) a v službe Hangouts predstavoval tento podiel menej než jedno percento. Medzi krajiny, ktoré zaznamenali najväčší počet phishingových útokov patrilo Rusko (46 %), Brazília (15 %) a India (7 %).

Messengerové aplikácie predstihli v roku 2020 sociálne siete o 20 % a stali sa tak najpopulárnejším komunikačným nástrojom. V roku 2020 mala globálna používateľská základňa messengerových aplikácií 2,7 miliardy ľudí a do roku 2023 sa očakáva jej nárast na 3,1 miliardy, čo je takmer 40 % svetovej populácie. Do aplikácie Kaspersky Internet Security pre Android bola pridaná nová funkcia Safe Messaging, ktorá bráni používateľom v otváraní škodlivých odkazov, ktoré dostávajú cez messengerové aplikácie (WhatsApp, Viber, Telegram, Hangouts) aj prostredníctvom SMS. Spoločnosť analyzovala anonymizované kliknutia na phishingové odkazy v týchto aplikáciách a zistila, že v období od decembra 2020 do mája 2021 bolo globálne zaznamenaných 91.242 detekcií. Bezpečnostné riešenie odhalilo na základe štatistík najväčší počet škodlivých odkazov v aplikácii WhatsApp, a to čiastočne kvôli tomu, že je najpopulárnejšou messengerovou aplikáciou na svete. Najväčší podiel takýchto správ bol odhalený v Rusku (42 %), Brazílii (17 %) a Indii (7 %). Spomedzi používateľov aplikácie mala najmenší počet detekcií aplikácia Telegram, no z geografického hľadiska ho mala veľmi podobný ako WhatsApp. Najväčší počet škodlivých odkazov bol zistený v Rusku (56 %), Indii (6 %) a Turecku (4 %). Vysoké čísla v Rusku sú pravdepodobne spôsobené zvýšenou úrovňou popularity tejto messengerovej aplikácie v krajine. Viber a Hangouts mali na základe štatistík menší počet zaznamenaných detekcií. Kľúčovým rozdielom medzi nimi je regionálne zastúpenie. Najväčší počet detegovaných osôb na Viberi bol zistený najmä v Rusku s 89 % a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) – na Ukrajine s 5 % a v Bielorusku s 2 %. Väčšina detegovaných škodlivých odkazov v rámci Hangoutov bola z USA (39 %) a Francúzska (39 %). Pokiaľ ide o počet phishingových útokov zaznamenaných na jedného používateľa v aplikácii WhatsApp, vedie Brazília (177) a India (158). Zároveň sa v porovnaní s inými krajinami stali lídrami v počte detekcií na Viberi (305) a Telegrame (79) ruskí používatelia.

Tipy pre messengerové aplikácie:

• Buďte ostražití a hľadajte preklepy alebo iné neštandardné symboly v odkazoch.

• Bežnou praxou útočníkov je „reťazová schéma“, kedy podvodník požiada používateľa, aby zdieľal škodlivý odkaz so svojimi kontaktmi. Tieto správy potom vyzerajú legitímne pre ostatných používateľov, pretože sú od osoby, ktorú poznajú. Dávajte si na to pozor a nezdieľajte so svojimi kontaktmi žiadne podozrivé odkazy.

• Podvodníci často používajú WhatsApp a ďalšie messengerové aplikácie na komunikáciu s používateľmi, ktorí sa skontaktovali na inom legitímnom zdroji (napríklad na rôznych on-line trhoviskách či v službách rezervácie ubytovania), a tiež ich používajú ako spôsob komunikácie v škodlivých správach. Aj keď správy a webové stránky vyzerajú dôveryhodne, hypertextové odkazy budú mať pravdepodobne nesprávny pravopis alebo vás môžu presmerovať na iné miesto.

• Aj keď vám správa alebo mail prišiel od jedného z vašich najlepších priateľov, nezabudnite, že tiež mohlo dôjsť k napadnutiu ich účtov. V každej situácii buďte opatrní. Aj keď sa správa zdá byť priateľská, dajte si pozor na odkazy a prílohy v nej.

• Nainštalujte si dôveryhodné bezpečnostné riešenie a postupujte podľa jeho odporúčaní. Bezpečnostné riešenia vyriešia väčšinu problémov automaticky a v prípade potreby vás na to upozornia.

Internetbanking: Trvalý rast

Vlani využili internetbanking dve tretiny Slovákov vo veku od 16 do 74 rokov - aj v dôsledku čiastočného obmedzenia platenia v hotovosti. Dôvodom boli obavy zo šírenia nákazy koronavírusu prostredníctvom bankoviek. Počet používateľov on-line bankovníctva vzrástol za posledných desať rokov viac ako trojnásobne. Aktívnych používateľov internetbankingu pribúda aj vďaka zvyšovaniu dosiahnutého vzdelania ľudí.

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2020 z 27 krajín Európskej únie dosahujeme vo využívaní internetbankingu priemerné výsledky. Zo susedných krajín Slovensko predbehli Česi aj Rakúšania. Rekordérmi v tomto smere sú Dáni. Až deväť z desiatich Dánov využíva internetbanking. Rebríčku už dlhé roky kraľujú škandinávske krajiny, naopak najmenej ho využívajú Bulhari (13 %) a Rumuni (12 %), a to kvôli nízkemu internetovému pokrytiu v krajine. V Česku využíva internetbanking až 70 % ľudí, v Rakúsku 66 %, v Maďarsku 51 % a v Poľsku 49 %. Priemer za 27 krajín únie je na úrovni 58 %. „Celkovo počet Európanov používajúcich on-line bankovníctvo sa za posledných 10 rokov zdvojnásobil. V súčasnosti využíva služby internetbankingu osem z desiatich Slovákov s vyšším dosiahnutým vzdelaním, takmer polovica ľudí so stredným vzdelaním a len 13 percent ľudí s nižším vzdelaním“, doplnila analytička Lenka Buchláková.

Internetbanking na Slovensku najčastejšie využívajú mladí ľudia vo veku 25 až 29 rokov, pričom početnejšou skupinou v rámci tejto vekovej kategórie sú muži. Internetbanking je ale populárny aj v skupine dôchodcov. Až 40 percent ľudí nad 65 rokov využíva služby internetbankingu. Vlani sme cez internetbanking denne zaplatili v priemere 20 eur. Spolu s ostatnými platbami v hotovosti či prostredníctvom mobilných aplikácii sme minuli v priemere 60 eur denne.

Blahoželáme: Ocenenie pre Zmudri

Tohtoročnú Cenu európskeho občana získala za Slovensko platforma Zmudri. Ocitla sa tak medzi 28 laureátmi z 27 krajín Európskej únie. Slávnostné odovzdanie ceny je naplánované na jeseň.

Zmudri.sk je nezisková on-line platforma, ktorej cieľom je prinášať mladým ľuďom overené informácie, praktické tipy a rady v oblastiach využiteľných v bežnom živote. Organizuje kurzy na rôzne témy, medzi ktoré patrí kritické myslenie, finančná gramotnosť, výber vysokej školy, zvládanie stresu a veľa ďalších. „V Zmudri sa cez naše video kurzy snažíme mladým ľuďom ukázať, že byť občanom nielen demokratického Slovenska, ale aj EÚ, nie je „len tak“. Mladí ľudia tvoria 26 % populácie, ale 100 % našej budúcnosti, preto je dôležité, aby im to, čo sa deje okolo nich, nebolo ľahostajné. Zisk Ceny európskeho občana 2021a ocenenie tohto nášho úsilia nás preto nesmierne teší“, uviedol zakladateľ projektu Julian Gerhart.

Európsky parlament každoročne udeľuje Cenu európskeho občana za mimoriadne úspechy alebo výnimočnú angažovanosť v oblasti podpory vzájomného porozumenia a užšej integrácie medzi občanmi členských štátov, cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce v rámci EÚ, nadnárodnej kultúrnej spolupráce, ktorá prispieva k posilneniu európskeho ducha, za príspevok k projektom, ktoré súvisia s aktuálnym Európskym rokom, či za činnosti, ktoré sú prejavom hodnôt zakotvených v Charte základných práv EÚ. Cenu získava z každého členského štátu aspoň jeden laureát, výnimočne je však možné vybrať viac než jedného laureáta za členský štát. V predchádzajúcich rokoch cenu za Slovensko získali Olympiáda ľudských práv, Divadlo z pasáže, fotograf Šymon Kliman, predsedníčka Ligy proti rakovine Eva Siracká, kultúrny a spoločenský zväz Csemadok či bloger Ján Benčík.

.

EU: Zdanenie nadnárodných spoločností

Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk skupiny G20 schválili dohodu, ktorá do medzinárodného rámca daní z príjmov právnických osôb vnesie spravodlivosť a stabilitu. Predstavuje začiatok komplexnej reformy medzinárodného systému dane z príjmov právnických osôb, ktorej súčasťou bude prerozdelenie práv zdanenia. Najväčšie spoločnosti na svete tak budú musieť platiť daň, nech podnikajú kdekoľvek. Globálna minimálna efektívna sadzba dane vo výške prinajmenšom 15 % zároveň pomôže udržať na uzde agresívne daňové plánovanie a zastaviť „preteky“ o platenie čo najnižšej dane z príjmov právnických osôb.

Pod záštitou inkluzívneho rámca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa práca sústredí na dve hlavné úlohy:

1. Prispôsobiť medzinárodné pravidlá, podľa ktorých sa zdanenie ziskov právnických osôb rozdeľuje medzi jednotlivé krajiny tak, aby zohľadňovali meniaci sa charakter obchodných modelov vrátane schopnosti spoločností podnikať aj bez fyzickej prítomnosti. Podľa nových pravidiel by bol nadmerný zisk najväčších a najziskovejších nadnárodných spoločností prerozdelený jurisdikciám tých trhov, kde žijú daní spotrebitelia alebo používatelia.
2. Zabezpečiť, aby bol všetok zisk nadnárodných podnikov každý rok zdanený minimálnou efektívnou sadzbou dane. Táto daň bude stanovená na úrovni prinajmenšom 15 % a uplatňovala by sa na všetky nadnárodné skupiny s kombinovaným finančným výnosom viac ako 750 miliónov eur.

Technické podrobnosti dohody sa dojednajú v nadchádzajúcich mesiacoch. Cieľom je dospieť ku konečnej dohode všetkých 139 členov inkluzívneho rámca v októbri t. r. (aktuálne ju podporuje 132 jurisdikcií). Po dosiahnutí konsenzuálnej celosvetovej dohody na oboch pilieroch Európska komisia bez meškania navrhne opatrenia na ich vykonanie v Európskej únii v súlade s únijnou daňovou agendou a potrebami jednotného trhu.

Trend: Alternatívne palivá

Vozidlá na zemný plyn sú čoraz obľúbenejšie aj na Slovensku, kde vlani ich počet vzrástol o pätinu. Odborníci očakávajú, že v Európe bude ich nárast do roku 2030 ešte dymanickejší najmä vďaka „zeleným“ plánom EÚ a vízii udržateľnej dopravy. Aké ďalšie prínosy majú alternatívne palivá?

Prechod na udržateľný život a podnikanie je celospoločenským trendom a nevyhla sa tomu ani doprava či logistika. Hoci stále prevládajú „konvenčné palivá" ako benzín a nafta, čoraz väčší dôraz sa kladie na používanie alternatívnych palív. Nejde len o dnes toľko diskutovanú elektromobilitu, ale aj o palivá využívajúce zemný plyn, či už stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG). Potvrdzujú to aj údaje zatiaľ o najvyššom 20 % medziročnom náraste počtu CNG vozidiel na Slovensku za rok 2020, pričom najviac CNG vozidiel pribudlo v kategórii M1, teda v rámci osobných vozidiel do 3,5 t. (podľa údajov SPP CNG).  Na Slovensku je v súčasnosti motoristom k dispozícii 15 verejných plniacich staníc CNG a v tomto roku sa plánuje rozširovanie plniacej infraštruktúry.

Stlačený aj skvapalnený zemný plyn majú v porovnaní s tradičnými fosílnymi palivami v doprave viacero výhod. Úžitkové a nákladné vozidlá poháňané CNG a LNG produkujú oveľa menej emisií skleníkových plynov a pevných častíc, a tým menej znečisťujú ovzdušie (napr. emisie CO 2 sa znižujú až o 20 % a pri použití bio-LNG, pri bio-CNG dokonca až o 95 %). Vďaka výrazne tichšej prevádzke môžu tieto vozidlá jazdiť aj na miestach, kde nie je povolená jazda s konvenčnými spaľovacími motormi (napr. nepodliehajú zákazu jazdy v meste alebo v noci). Za zmienku stoja aj ekonomické výhody. Vozidlá na CNG alebo LNG majú síce vyššie obstarávacie náklady ako napríklad vozidlá na naftu, ale môžu mať nižšie celkové náklady na vlastníctvo. Umožňujú to nižšie náklady na pohonné hmoty ako aj štátna podpora vo forme dotácií alebo oslobodenia od mýta. Konkrétne, podľa údajov spoločnosti Eurowag používanie LNG prinesie až 20 % zníženie nákladov na palivo vďaka kombinácii nižších nákladov na pohonné hmoty a nižšej spotreby. Dojazd nákladných vozidiel s pohonom na skvapalnený zemný plyn sa v súčasnosti pohybuje od 900 do 1.600 kilometrov podľa konfigurácie vozidla. 

Počet plniacich staníc CNG a LNG rastie a v súčasnosti pokrýva prakticky celú Európu. Vďaka vládnym stimulom a rastúcemu dopytu na trhu odborníci očakávajú, že počet čerpacích staníc na alternatívne palivá sa v blízkej budúcnosti ešte zvýši. „Naším cieľom je poskytnúť zákazníkom čo najširšiu sieť čerpacích staníc LNG. V súčasnosti máme v rámci našej akceptačnej siete 93 staníc v deviatich európskych krajinách. Napríklad v Nemecku pokrývame viac ako 41 percent dostupných staníc LNG našou palivovou kartou“, vysvetľuje Jan Laluch. Očakáva sa, že počet čerpacích staníc LNG v Európe sa do roku 2030 zvýši na vyše 2.000 v súlade so „zelenými“ plánmi EÚ na zníženie emisií z cestnej dopravy. Štúdie naznačujú, že v tom čase bude na európskych cestách jazdiť približne 280.000 nákladných vozidiel na LNG. V porovnaní s 9.500 takýmito vozidlami v roku 2019 to bude dramatický posun. 

Alergie: Stále na vzostupe

Alergie sú najčastejším chronickým ochorením v Európe. Podľa odhadov odborníkov by do roku 2050 mohol byť na niečo alergický až každý druhý človek. Odborníci upozorňujú, že podceňovanie a neliečenie alergie môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Celú situáciu navyše skomplikovala aj pandémia COVID-19, počas ktorej klesla diagnostika alergických ochorení na Slovensku až o 40 %.

Problémy spojené s alergiami sa neraz zľahčujú a podceňujú. Včasná diagnostika a adekvátna liečba je pritom podľa odborníkov kľúčová. Neliečenie alergie môže okrem negatívnych dopadov na kvalitu života pacienta spôsobiť aj rozvoj do ďalších alergických ochorení, astmy, ako aj iných zdravotných komplikácií. Napriek tomu, že u alergií je dostupná liečba, na Slovensku ju užíva stále nízke percento pacientov. Ide o alergénovú imunoterapiu, ktorú Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby, ktorý dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len príznaky. „Pri tejto liečbe je pacientovi v nízkych dávkach podávaný alergén, na ktorý je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu daný alergén tolerovať a na tento alergén nereagovať prehnanou, teda alergickou reakciou, pričom účinok liečby sa zvyšuje, čím v skoršej fáze ochorenia je podaná“, vysvetľuje prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, FAAAAI, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI). Alergénová imunoterapia je na Slovensku aktuálne dostupná pre najčastejšie typy alergénov. Pokiaľ máte alergiu na roztoče a peľ stromov, tráv či burín, práve alergénová imunoterapia vás môže tejto alergie zbaviť. Okrem injekčnej a kvapkovej formy máme už aj na Slovensku dostupnú tabletkovú sublingválnu, teda podjazykovú imunoterapiu pre všetky najčastejšie alergény.

Viacerí alergici však často siahajú po množstve voľne dostupných protialergických liekov, ktorých úlohou je potláčať príznaky alergie. „Pacient pocíti dočasnú úľavu, no alergiu nelieči. Liečba alergie jednoznačne patrí do rúk alergológa“, upozorňuje mim. Prof. MUDr. Peter Pružinec, Csc., hlavný odborník MZ SR pre alergológiu a imunológiu. Počas pandémie COVID-19 však poklesol počet fyzických návštev pacientov v ambulanciách imuno-alergológov na Slovensku až o takmer 60 %. Diagnostika poklesla o 40 %. Odborníci preto pri príležitosti Svetového dňa alergie vyzývajú k včasnej diagnostike a liečbe alergických ochorení. Sezóna alergií sa každým rokom predlžuje. Za skorší nástup alergií, dlhšie trvanie alergického obdobia a tiež stupňujúce sa príznaky alergií u mnohých ľudí môžu aj klimatické zmeny. Napríklad alergia na peľ tráv je v našich končinách najčastejšia, a každým rokom vidíme, že táto sezóna sa vplyvom klimatických zmien výrazne predlžuje. 

Aktuálne: Oživenie ekonomiky poháňa najmä USA

Európa bude na oživenie ekonomiky potrebovať o rok viac než USA. Návrat na predkrízovú úroveň HDP sa na starom kontinente očakáva začiatkom budúceho roku. Na predpandemickú rastovú cestu sa však pravdepodobne dostane až o štyri roky neskôr, ak vôbec. Slovensko by sa na predkrízovú úroveň malo dostať tiež v roku 2022. Také sú hlavné očakávania odborníkov spoločnosti Euler Hermes s tým, že rast svetovej ekonomiky pre tento rok odhadujú na +5,5 % HDP.

„Globálna ekonomika sa priblížila k predkrízovej úrovni v 1. štvrťroku 2021, o čo sa zaslúžili najmä USA a Čína. V nasledujúcich mesiacoch očakávame rýchle zotavenie na základe výrazného oživenia v ďalších vyspelých ekonomikách“, hovorí Peter Mucina. V roku 2021 sa má výrazne naštartovať aj globálny obchod, aj keď naďalej musíme byť pripravení na lokálne prekážky a krátkodobé spomalenia. Analytici Euler Hermes odhadujú nárast svetového obchodu o 7,7 % v objemovom vyjadrení (po poklese o 8 % v roku 2020) a nárast o 15,9 % v hodnotovom vyjadrení (po poklese o 9,9 % v roku 2020). „Za súčasným oživením globálneho exportu jednoznačne stál ázijsko-pacifický región, pričom export ostatných regiónov sa držal pod predkrízovým priemerom. Celosvetová nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa však môže v lete prehĺbiť, a to vzhľadom na nové ohniská nákazy Covid-19 v Ázii, najmä na Taiwane, od ktorého je svet čoraz viac závislý v elektronickom priemysle“, poznamenal Peter Mucina.  Práve z tohto dôvodu bude pri snahe o oživenie ekonomík hrať kľúčovú úlohu stav zaočkovanosti jednotlivých krajín. Zatiaľčo vyspelé ekonomiky sa sústreďujú na čo najskoršie dosiahnutie kolektívnej imunity, nedostatočné očkovanie v Ázii a na rozvíjajúcich sa trhoch môže spôsobiť nesynchrónny ekonomický rast. 

Čo sa týka Slovenska, v roku 2019 dosiahol rast HDP úroveň +2,3 %, no v krízovom roku 2020 to bol prepad o -5,2 %. Analytici očakávajú, že v aktuálnom roku by naša ekonomika mohla rásť o 3,8 % a v budúcom roku o 4,1 %. Spolu s Českom a Maďarskom sa však podľa expertov Euler Hermes dostaneme na predkrízovú úroveň až v roku 2022. Lepšie na tom majú byť Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, ktorým sa to má podariť do konca roku 2021. Prekážky v dodávateľskom reťazci súvisiace s dodávkou surovín, s prepravnou kapacitou a s počtom pracovníkov budú pravdepodobne držať inflačné náklady na päťročnom maxime až do konca roku 2021. Napriek tomu, že sa globálne inflačné tlaky držia na rekordne vysokých úrovniach, je dobrou správou, že sú spôsobené najmä cenami energií a posilňovaním amerického dolára. Tento jav by však mal byť iba dočasný.

Európska centrálna banka bude aj naďalej zabezpečovať priaznivé podmienky financovania počas ranej fázy oživenia, aj keď je pravdepodobné, že inflácia v Eurozóne v 2. polroku 2021 dosiahne medziročný nárast o 2,5%. Slovensko by mohlo v roku 2021 mať infláciu v priemere na úrovni 1,9 percenta. Silné fiškálne stimuly v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou Covid-19 by mali u nás vytlačiť verejný dlh nad 60 percent HDP, čo je hranica Maastrichtských kritérií. „Slovensko sa však z tohto pohľadu zatiaľ stále drží pod priemerom eurozóny", poznamenal Peter Mucina. Aj ostatné krajiny podporovali svoje ekonomiky rôznymi formami fiškálnych stimulov. Celkový globálny dlh sa tak v roku 2020 zvýšil o viac ako 24 biliónov dolárov, verejný dlh z toho tvoril 12 biliónov USD, súkromný dlh dosiahol rovnakú výšku.

V dôsledku lockdownov znížilo veľa domácností aj firiem svoje výdavky a zvýšilo svoje úspory. Vytvorené úspory v Európe dosahujú podľa analytikov Euler Hermes 500 miliárd EUR a v USA až bilión dolárov. Dôvera spotrebiteľov v ekonomickú stabilitu narastá, a preto sa očakáva oživenie spotrebiteľského správania v tvare písmena V. Analytici odhadujú, že zadržiavaná spotreba prispeje v USA a Veľkej Británii 3% k tvorbe HDP, v Európe to bude okolo 1,5% HDP. Okrem úsilia o ekonomické zotavenie je v poslednom čase skloňovanou témou aj zelená ekonomika. „Tá si bude vyžadovať generovanie nových fiškálnych zdrojov aj dotácií, zabezpečenie ochrany domácich výrobcov a investovanie do infraštruktúry“, podotkol Peter Mucina. Odborníci pripomínajú, že v období rokov 2021 - 2050 sa musia ročné investície do energetického sektoru zvýšiť približne o 1% globálneho HDP v porovnaní s dnešnými úrovňami, aby sa umožnil prechod na nulovú čistú energiu. 

EU: Odborné služby

Európska komisia predložila aktualizované odporúčania pre reformy týkajúce sa siedmich oblastí odborných služieb. Zámerom je motivovať členské štáty a poskytnúť im pomoc pri vytváraní regulačného prostredia, ktoré je priaznivé pre rast, inováciu a vytváranie pracovných miest, a najmä odstrániť pretrvávajúce prekážky na jednotnom trhu so službami.

Aktualizované odporúčania sú odrazom minimálneho pokroku, ktorý členské štáty od roku 2017 dosiahli pri reformovaní pravidiel v oblasti odborných služieb. Len niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na odstránenie neprimeranej regulácie. Vo všeobecnosti sa v reformách zohľadnili odporúčania komisie len čiastočne a vo väčšine členských štátov tak stále ostáva značný priestor na ďalšie zlepšenia v oblasti regulácie. Cielené a účinné štrukturálne reformy v týchto oblastiach by prospeli európskym priemyselným systémom, ktoré pandémia výrazne zasiahla, vytvorením otvorenejšieho podnikateľského prostredia a zlepšením výberu, cien a dostupnosti služieb pre spotrebiteľov a priemyselné odvetvie.

Odporúčania sa zameriavajú na sedem oblastí odborných služieb pre podniky s vysokým potenciálom rastu, inovácií a zamestnanosti: architekti, inžinieri, právnici, účtovníci, patentoví zástupcovia, realitní agenti a turistickí sprievodcovia. Odporúčania sa zameriavajú na vnútroštátne pravidlá, ktoré regulujú prístup k týmto službám a ich vykonávanie, napríklad tak, že vyhradzujú široké oblasti činností odborníkom s osobitnou kvalifikáciou alebo obmedzujú formy obchodných spoločností a určujú povolené vlastnícke štruktúry. Takéto postupy môžu obmedziť hospodársku súťaž, ako aj prístup podnikov ku kapitálu, úspory z rozsahu a inovácie. Prístup k regulovaným povolaniam a ich výkon sa opakovane uvádza medzi pretrvávajúcimi prekážkami pre podnikanie na jednotnom trhu.

V odporúčaniach sa navrhuje: 

• monitorovať pokrok v reformách; 
• zvýšiť informovanosť o zaťažujúcej regulácii; 
• a určiť oblasti reforiem s najvyšším hospodárskym potenciálom.

SR: Centrálny register exekúcií

Služby centrálneho registra exekúcií na Slovensku využilo počas jeho päťročnej existencie 20.150 návštevníkov, pričom priemerne každý návštevník využil dve lustrácie na zistenie, či v ním sledovanej položke prebieha exekúcia a aké sú jej parametre.

Register je prístupný aj právnickým osobám. Za päť rokov doň vstúpilo 4.073 firiem, priemerne si každá z nich zisťovala 580 prípadov. V exekučnej databáze môžu bezplatne vyhľadávať aj orgány verejnej moci. Spoločne zaznamenal centrálny register exekúcií 2.402.528 požiadaviek na lustráciu. V registri je možné vyhľadávať podľa priezviska a dátumu narodenia alebo bydliska, názvu alebo obchodného mena, IČO alebo spisovej značky súdu, ktorý udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ak občan či firma potrebuje z registra výpis, použiteľný na právne účely, môže oň požiadať v listinnej alebo elektronickej forme. O výpis doteraz požiadalo 14.367 občanov a 4.413 firiem.

„Centrálny register exekúcií nájdu občania na webovej stránke www.cre.sk, kde sa môžu zaregistrovať a po uhradení administratívneho poplatku začať vyhľadávať podľa priezviska, dátumu narodenia, obce, IČO, názvu spoločnosti alebo spisovej značky súdu“, uviedla hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová. Vznik centrálneho registra exekúcií schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2014 v rámci zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Od 1. januára 2015 sú súdni exekútori povinní zapísať do registra každú novú exekúciu, prípadne aktualizovať údaje už prebiehajúcej a neukončenej exekúcie. Zároveň musia do 14 dní vymazať z registra všetky údaje tých prípadov, ktoré boli právoplatne ukončené. Od 1. júla 2016 je register prístupný verejnosti.

Novinka: Turistický semafor

Viacerí Slováci kvôli pandemickým opatreniam sa tento rok rozhodnú dovolenkovať na Slovensku. Pomôcť získať informácie o návštevnosti národných parkov a chránených krajinných oblastiach má nová webová aplikácia Turistický semafor.

Účelom Turistického semaforu je podľa ministerstva životného prostredia poskytnúť návštevníkom chránených území odporúčania a aktuálne informácie aj o ich návštevnosti, na základe ktorých si budú môcť turisti vybrať menej vyťažené miesta. Turistický semafor tak bude inšpirovať na návštevu aj menej známych miest. Odbremení sa tým aj príroda od veľkého náporu rekreantov a zároveň sa zabezpečí komfort každému turistovi, ktorý hľadá v prírode oddych.

Webová aplikácia prinesie nielen zvýšenie komfortu dovolenkovania, ale podporí aj ochranu životného prostredia. Impulzom pre vznik Turistického semaforu je zaznamenaná zvýšená návštevnosť v slovenskej prírode o 2,5 milión návštev oproti minulému roku. Informácie na webe turistickýsemafor.sk sa budú aktualizovať každý deň o 10 hodine. 

 

AR: Nákup diamantov s rozšírenou realitou

On-line klenotníctvo s diamantovými prsteňmi Läken & Blake zaviedlo pre kupujúcich rozšírenú realitu (AR). Podľa jeho prieskumu by sedem z desiatich (71 %) zákazníkov nakupovalo častejšie, ak by používali AR, pričom až 70 % z nich vo veku 16 - 44 rokov už o AR vie. Používatelia smartfónu alebo tabletu si budú môcť prostredníctvom AR vyskúšať na diaľku, ako im pristanú diamantové prstene priamo na ich rukách a aj skúšať rôzne varianty šperkov.

Läken & Blake tiež poskytuje zákazníkom príležitosť sledovať cestu svojho diamantu pomocou blockchainu. Po ťažbe diamantu sa vytvorí digitálne aktívum, ktoré zaregistruje diamantovú baňu, krajinu pôvodu a pravosť. Diamant a digitálne aktívum sa potom prevedie na našich zúčastnených partnerov v hodnotovom reťazci, kde sa digitálne aktívum aktualizuje na každom kroku cesty diamantov, od rezania cez leštenie až po triedenie a obchodovanie. Pred dodaním kupujúcemu sa vytvorí Non-Fungible Token (NFT), ktorý spojí zákazníka Läken & Blake s jeho diamantom a jeho jedinečnou cestou k nemu.

Spoločnosť sa zároveň zaviazala zasadiť strom pre každý uskutočnený nákup so súhlasom zákazníkov, ktorí budú tiež vyzvaní, aby sa pripojili k službe Tree Gifting poskytovanej prostredníctvom moretrees.eco (zákazníkom zdarma). Spoločnosť vysadí strom ako špeciálny darček pre významné životné udalosti, čo bude mať pozitívny vplyv na znižovanie emisií uhlíka.

EU: Udržateľné financovanie

Európska komisia prijala viacero opatrení s cieľom zvýšiť úroveň ambícií v oblasti udržateľného financovania. V novej stratégii udržateľného financovania sa predovšetkým stanovuje niekoľko iniciatív na riešenie zmeny klímy a iné environmentálne výzvy, pričom sa zvyšujú investície – a inkluzívnosť malých a stredných podnikov (MSP) – na prechod EÚ na udržateľné hospodárstvo. Návrhom normy EÚ pre zelené dlhopisy sa vytvorí vysokokvalitná dobrovoľná norma pre dlhopisy, z ktorých sa budú financovať udržateľné investície. Komisia napokon prijala aj delegovaný akt o informáciách, ktoré majú zverejňovať finančné a nefinančné spoločnosti v súvislosti s tým, aké udržateľné sú ich činnosti, a to na základe článku 8 taxonómie EÚ.

Nová stratégia udržateľného financovania zahŕňa šesť súborov opatrení:

• Rozšíriť existujúci systém udržateľného financovania na uľahčenie financovania prechodu.
• Zlepšiť inkluzívnosť malých a stredných podnikov (MSP) a spotrebiteľov tým, že sa im poskytnú správne nástroje a stimuly na prístup k financovaniu prechodu.
• Upevniť odolnosť hospodárskeho a finančného systému voči rizikám ohrozujúcim udržateľnosť.
• Zvýšiť prínos finančného sektora k udržateľnosti.
• Zabezpečiť integritu finančného systému EÚ a monitorovať jeho riadny prechod k udržateľnosti.
• Rozvíjať medzinárodné iniciatívy a normy v oblasti udržateľného financovania a podporovať partnerské krajiny EÚ.

Do konca roku 2023 predloží Európska komisia správu o uplatňovaní stratégie a bude aktívne podporovať členské štáty v ich úsilí zameranom na udržateľné financovanie.

Komisia navrhla aj nariadenie o dobrovoľnej norme EÚ pre zelené dlhopisy. Na základe tohto návrhu sa vypracuje dobrovoľná norma, ktorá bude k dispozícii všetkým emitentom (súkromným aj štátnym) s cieľom pomôcť im financovať udržateľné investície. Zelené dlhopisy sa už využívajú na zvýšenie financovania v takých sektoroch ako napríklad výroba a distribúcia energie, bývanie efektívne využívajúce zdroje a nízkouhlíková dopravná infraštruktúra. O tieto dlhopisy majú veľký záujem aj investori. Existuje však potenciál na rozšírenie a zvýšenie environmentálnych ambícií trhu so zelenými dlhopismi. Normou EÚ pre zelené dlhopisy sa stanoví „zlatý štandard“, pokiaľ ide o to, ako môžu spoločnosti a subjekty verejného sektora využívať zelené dlhopisy na zvyšovanie finančných prostriedkov na kapitálových trhoch s cieľom financovať ambiciózne investície a zároveň plniť náročné požiadavky v oblasti udržateľnosti a ochrany investorov pred environmentálne klamlivými vyhláseniami. Predovšetkým:

• Emitenti zelených dlhopisov budú mať k dispozícii masívny nástroj, ktorý im umožní preukázať, že financujú zelené projekty v súlade s taxonómiou EÚ.
• Investori, ktorí budú kupovať tieto dlhopisy, si budú môcť ľahšie overiť, že ich investície sú udržateľné, a tým sa zníži riziko environmentálne klamlivých vyhlásení.

Novú normu EÚ pre zelené dlhopisy budú môcť používať všetci emitenti zelených dlhopisov, vrátane emitentov so sídlom mimo EÚ. V navrhovanom rámci sú štyri kľúčové požiadavky:

• Finančné prostriedky získané na základe dlhopisov by mali byť v plnej miere prideľované na projekty, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ.
• Prideľovanie finančných prostriedkov získaných z dlhopisov musí byť plne transparentné, a preto budú existovať podrobné požiadavky na vykazovanie informácií.
• Všetky zelené dlhopisy EÚ musí prekontrolovať externý posudzovateľ, aby sa zabezpečilo dodržiavanie nariadenia a aby financované projekty boli v súlade s taxonómiou. V prípade štátnych emitentov sa počíta s osobitnou obmedzenou flexibilitou.
• Externí posudzovatelia, ktorí poskytujú služby emitentom zelených dlhopisov EÚ, musia byť zaregistrovaní v rámci Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, ktorý nad nimi vykonáva dohľad. Tým sa zabezpečí kvalita a spoľahlivosť ich služieb a vydaných posúdení v záujme ochrany investorov a zaistenia integrity trhu. V prípade štátnych emitentov sa počíta s osobitnou obmedzenou flexibilitou.

Kľúčovým cieľom je vytvoriť nový „zlatý štandard“ pre zelené dlhopisy, s ktorým bude možné porovnávať iné obchodné normy, a prípadne aj usilovať o ich zosúladenie. Tento štandard sa bude zameriavať na riešenie obáv z environmentálne klamlivých vyhlásení a na ochranu integrity trhu s cieľom zabezpečiť financovanie legitímnych environmentálnych projektov. Dnes prijatý návrh Komisie bude v rámci legislatívneho postupu spolurozhodovania predložený Európskemu parlamentu a Rade.

Európska komisia prijala aj delegovaný akt, ktorým sa dopĺňa článok 8 nariadenia o taxonómii, v ktorom sa od finančných a nefinančných spoločností vyžaduje, aby investorom poskytovali informácie o environmentálnom správaní svojich aktív a hospodárskych činností. Trhy a investori potrebujú jasné a porovnateľné informácie o udržateľnosti s cieľom zabrániť environmentálne klamlivým vyhláseniam. V dnes prijatom delegovanom akte sa bližšie určuje obsah, metodika a prezentácia informácií, ktoré majú zverejňovať veľké finančné a nefinančné spoločnosti, pokiaľ ide o podiel ich obchodných, investičných alebo úverových činností, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ. Nefinančné spoločnosti budú musieť zverejňovať podiel svojho obratu, kapitálu a prevádzkových nákladov súvisiacich s environmentálne udržateľnými hospodárskymi činnosťami vymedzenými v nariadení o taxonómii a delegovanom akte o taxonómii EÚ v oblasti klímy formálne prijatom 4. júna 2021, ako aj vo všetkých budúcich delegovaných aktoch týkajúcich sa ďalších environmentálnych cieľov. Finančné inštitúcie, hlavne veľké banky, správcovia aktív, investičné spoločnosti a poisťovne/zaisťovne, budú musieť zverejňovať podiel environmentálne udržateľných hospodárskych činností na celkových aktívach, ktoré financujú alebo do ktorých investujú. Delegovaný akt bude predložený Európskemu parlamentu a Rade na kontrolu v trvaní 4 mesiacov, ktorá sa môže raz predĺžiť o 2 mesiace.

SR: Najhoršia prevencia v Európe

Na Slovensku ročne umiera na odvrátiteľné úmrtia až 11.000 ľudí aj z dôvodu absencie včasnej zdravotnej starostlivosti či efektívnej a inovatívnej liečby. Slovensko je v štatistikách odvrátiteľných úmrtí dlhodobo medzi najhoršími krajinami v rámci Európy.  V rámci diskusie Talkie o zdraví sa odborníci zhodli na systémovej zmene v zdravotníctve, ktorej dôležitou súčasťou by mala byť aj prevencia a edukácia spoločnosti.  

Odvrátiteľné úmrtia sú všetky úmrtia do 75 rokov, ktorým by sa dalo včasnou a kvalitnou zdravotnou starostlivosťou predísť. Medzi ne patria liečiteľné úmrtia, ktoré by nemali existovať, ak by bola v systéme dostupná efektívna zdravotná starostlivosť a dostupná liečba a preventabilné úmrtia, ktoré súvisia s rizikovými ovplyvniteľnými faktormi, akými sú obezita, požívanie alkoholu či fajčenie. Slovensko je v štatistikách odvrátiteľných úmrtí dlhodobo medzi najhoršími krajinami v rámci Európy, za nami sú už len Maďarsko či Rumunsko a rovnako  zaostávame v oblasti prevencie. Na prevenciu dávame v priemere 15 eur na obyvateľa. Na porovnanie krajiny ako Španielsko, Taliansko či Švajčiarsko minú na prevenciu od 100 do 200 eur na jedného obyvateľa. S edukatívnymi a preventívnymi kampaňami pre pacientov prichádzajú dlhodobo pacientske organizácie. Sú však často financované tretími stranami, rôznymi organizáciami či farmaceutickými spoločnosťami, čo pacientsku organizáciu následne diskvalifikuje v diskusiách s rezortom zdravotníctva. Problémom je aj dostupnosť inovatívnych liekov. 

Aby sa zmenil prístup k prevencii, ale aj liečbe a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, sú potrebné zásadné zmeny a reformy. Podľa Martina Smatanu je dôležitá optimalizácia siete nemocníc, reforma zákona o lieku, ktorý by mal sprístupniť viacero inovatívnych liekov, ale v neposlednom rade si reformu vyžaduje aj ambulantná sféra a určenie priorít zdravotnej politiky. Posilniť by sa mohla aj úloha Úradu verejného zdravotníctva. Ten sa historicky sústredil vždy len na hygienu a menej na verejné zdravie. Pomôcť v prevencii či včasnej diagnostike by preto mohli napríklad aj poradne verejného zdravia. Zuzana Dolinková odporúča, aby prevencia a preventívne programy boli súčasťou Plánu obnovy a podľa nej je dôležité podporiť aj ambulantný sektor, nielen všeobecných lekárov, ale aj špecialistov. Jana Bittó Cigániková dodala, že v našom zdravotníckom systéme chýba meranie výsledkov a prínosov pre pacienta, absentuje tu analýza hodnoty za peniaze. Dominik Tomek vníma ako jeden z výrazných problémov zdravotníctva chýbajúce strategické plánovanie. Podľa neho je zároveň najrýchlejším a najúčinnejším spôsobom ako znížiť veľkú časť úmrtí vakcinácia. Nielen proti COVIDU, ale aj proti chrípke, pneumokokom či ďalším ochoreniam, ktorým sa vďaka pokroku vedy a technológií dá účinne predchádzať.