YouTube Shorts: Už aj na Slovensku

Nový formát krátkych videí YouTube Shorts je dostupný už aj na Slovensku. Novinka bola prvýkrát predstavená v septembri 2020 v Indii, v marci tohto roku bola spustená v USA a teraz môžu aj slovenskí používatelia nahrávať, sledovať a zverejňovať krátke 15-sekundové videá len s pomocou mobilného telefónu a doplniť ich krátkym audio doprovodom z katalógu hudby od viac než 250 vydavateľstiev z celého sveta.

YouTube Shorts reagujú na zvyšujúci sa dopyt po krátkom videoobsahu. Sú novým spôsobom, ako sa vyjadriť za menej než 60 sekúnd. Používatelia ich môžu nájsť v špeciálnej záložke v mobilnej aplikácii YouTube. Služba prináša aj nové funkcie ako viacsegmentovú kameru, vďaka ktorej možno spojiť viac videoklipov dokopy, pridávanie textu v jednotlivých fázach videa, filtre pre korekciu farieb a ďalšie možnosti úprav. Shorts sú momentálne k dispozícii v beta verzii. Ďalšie funkcionality budú do budúcnosti pribúdať na základe toho, ako budú tvorcovia produkt používať a aká bude ich spätná väzba. 

Najväčšou novinkou YouTube Shorts je možnosť využívať na svoje vlastné krátke videá hudbu z miliardovej knižnice videí na YouTube. Takto vytvorené Shorts potom odkazujú divákov na pôvodné dlhé video, z ktorého vybrané audio pochádza. Používatelia tak môžu vlastnou kreativitou pretvoriť svoj obľúbený obsah a sprostredkovať ho tak novému publiku. Tvorcovia pôvodných videí majú všetko pod kontrolou a môžu využívanie svojich diel v rámci YouTube Shorts úplne zakázať. V knižnici, ktorú môžu používatelia na tvorbu videí využiť, je k dispozícii hudba z labelov a vydavateľstiev skupiny Universal Music, spoločností Sony Music Entertainment a Sony Music Publishing, Warner Music Group a Warner Chappell Music, Believe, Merlin, Because Music, Beggars alebo Kobalt. 

V posledných troch rokoch spoločnosť vyplatila tvorcom, umelcom a mediálnym domom vyše 30 miliárd dolárov. YouTube navyše oznámil vytvorenie grantového fondu YouTube Shorts Fund v hodnote 100 miliónov dolárov, ktorú plánuje v priebehu rokov 2021 - 2022 rozdeliť práve medzi tvorcov najlepších krátkych videí. Prehrávač YouTube Shorts zaznamenáva v súčasnosti celosvetovo 6,5 miliardy zhliadnutí denne. V nasledujúcich dňoch by mala na Shorts odštartovať tiež globálna kampaň, v rámci ktorej sa YouTube spojil s chlapčenskou k-popovou skupinou BTS.

EU: Boj proti vírusu

Na podporu naliehavého výskumu koronavírusu a jeho variantov zaradila Európska komisia do užšieho výberu 11 nových projektov v hodnote 120 miliónov eur z programu Horizont Európa, najväčšieho európskeho programu pre výskum a inováciu (2021 – 2027). Financovanie je súčasťou výskumných a inovačných opatrení prijatých na boj proti koronavírusu. Prispieva k celkovej prevencii a zmierňovaniu vplyvov vírusu a jeho variantov v súlade s novým európskym plánom pripravenosti na biologickú obranu Inkubátor HERA.
Jedenásť projektov, ktoré sa dostali do užšieho výberu, zahŕňa 312 výskumných tímov zo 40 krajín vrátane 38 účastníkov z 23 krajín mimo EÚ. Väčšina bude podporovať klinické skúšanie nových liečebných postupov a vakcín, ako aj rozvoj rozsiahlych kohort a sietí v súvislosti s koronavírusom za hranicami Európy, čo umožní prepojenie s európskymi iniciatívami. Ďalšie projekty posilnia a rozšíria prístup k výskumným infraštruktúram, ktoré poskytujú služby, alebo sú potrebné na výmenu údajov, odborných znalostí a výskumných zdrojov medzi výskumníkmi s cieľom umožniť výskum zaoberajúci sa koronavírusom a jeho variantmi. Zahŕňajú už aktívne infraštruktúry, akou je Európska platforma údajov o COVID-19 a príslušné európske výskumné infraštruktúry v oblasti biologických vied.


Úspešné konzorciá budú spolupracovať s ďalšími iniciatívami a projektmi na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom maximalizovať synergie a komplementaritu a zabrániť zdvojeniu výskumného úsilia. Prispejú k vytvoreniu Úradu EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ktorý EÚ umožní predvídať budúce pandémie a lepšie ich riešiť.

Absolventi: Ktorí sú najdrahší?

Podľa analýzy Profesie majú najvyššie platové očakávania na Slovensku ľudia, ktorí vyštudovali informatiku, stavebníctvo a strojárstvo. Spomedzi jednotlivých univerzít majú najväčšie očakávania absolventi bratislavských univerzít.

Priemerný očakávaný plat absolventa odboru, ktorý súvisel s informatikou, predstavoval vlani takmer 1.400 eur v hrubom. Napríklad absolventom filozofie stačí o zhruba 430 eur menej. Analýza Profesie rozoberá, aké boli platové očakávania absolventov v roku 2020. Výsledky potvrdzujú, že medzi jednotlivými školami sú pomerne veľké rozdiely. Plat pod 1.000 eur stačí málokomu, priemerný očakávaný zárobok absolventov a absolventiek predstavoval vlani 1.057 eur. Hrubý plat pod 1.000 eur očakávali iba ľudia, ktorí vyštudovali teológiu, školstvo, umenie, šport a filozofiu.

Spomedzi slovenských verejných vysokých škôl majú najvyššie platové očakávania absolventi Slovenskej technickej univerzity. Na druhom mieste skončila Ekonomická univerzita v Bratislave. Na prvých troch miestach sa umiestnili iba vysoké školy, ktoré sídlia v hlavnom meste. Dve spomínané univerzity dopĺňa ešte Univerzita Komenského na treťom mieste. Keď porovnávame očakávania absolventov slovenských škôl s absolventami českých a ďalších zahraničných univerzít, môžeme vidieť, že naši domáci absolventi majú v drvivej väčšine nižšie platové požiadavky. Výnimkou sú iba podmienky absolventov STU, ktoré zostávajú najvyššie aj v porovnaní s univerzitami mimo Slovenska. Priemerný očakávaný plat absolventa českej univerzity predstavoval vlani 1.175 eur a pri absolventoch univerzít z iných krajín išlo o 1.208 eur.

Analýza rozoberá mzdové očakávania absolventov aj podľa fakúlt, ktoré vyštudovali. Na prvých piatich miestach sa umiestnili fakulty so zameraním na informatiku. Najdrahších mladých uchádzačov má Fakulta informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite. Priemerná očakávaná mzda tu predstavuje 1.568 eur v hrubom. Na druhom mieste sa umiestnila ďalšia fakulta STU – Fakulta elektrotechniky a informatiky. Tretie miesto patrí Fakulte riadenia a informatiky na Žilinskej univerzite.

On-line: Očkovacia prémia a bonus

Na Slovensku sa pripravujú podporné nástroje ako motivácia na očkovanie čo najväčšieho množstva obyvateľov proti ochoreniu Covid-19. Ministerstvo financií SR pripravilo pre očkovaciu prémiu a sprostredkovateľský bonus samostatnú webovú stránku.  

Finančnú výhru môže získať každý zaočkovaný, ktorý sa zaregistruje do žrebovania o finančné výhry. Do očkovacej prémie sa budú môcť zapojiť všetci zaočkovaní, bez ohľadu na to, kedy a aká vakcína im bola podaná. Registrovať sa teda budú môcť aj ľudia, ktorí boli zaočkovaní medzi prvými. Keď sa zaočkovaní prihlásia na získanie prémie, automaticky v nej zostávajú počas všetkých kôl žrebovania. Čím skôr sa teda zaočkujú, tým budú mať väčšiu šancu na výhru. Všetci zaregistrovaní budú po overení údajov automaticky zaradení do žrebovania už po prvej dávke vakcíny, alebo po podaní jednodávkovej vakcíny od spoločnosti Johnson & Johnson. Ak sa dajú zaočkovať druhou dávkou, budú mať dvakrát vyššiu šancu na výhru. Prihlasovanie (registráciu) plánuje ministerstvo financií spustiť od 1.8.2021 prostredníctvom internetovej stránky bytzdravyjevyhra.sk. 

Táto webová stránka bude zároveň slúžiť aj na účely sprostredkovateľského bonusu - finančná odmena pre ľudí, ktorí motivovali iných vo svojom okolí, aby sa dali zaočkovať. Zaočkovaná osoba po registrácii od 1.8.2021 na webstránke  bytzdravyjevyhra.sk získa špecifický kód a ten následne odovzdá osobe (sprostredkovateľovi), ktorá ju motivovala na očkovanie. Bonus si môže sprostredkovateľ uplatniť až vtedy, keď osoba, ktorú motivoval k očkovaniu, absolvovala obe dávky vakcíny, (alebo jednu dávku vakcíny od spoločnosti Johnson & Johnson), najneskôr však do 31.10.2021. Ľudia, ktorí absolvujú kompletné očkovanie ešte pred spustením systému, teda v termíne od 1.7.2021 do 1.8.2021, budú musieť svojho sprostredkovateľa prihlásiť do 7 dní od spustenia registrácie, teda do 7.8.2021.

Digitálny dohadzovač: Rande s umelou inteligenciou?

Inteligentné algoritmy v zoznamovacích službách sú vnímané väčšinou pozitívne - podľa štúdie spoločnosti Kaspersky zameranej na randenie a vplyv technológií na vzťahy by 44 % respondentov dôverovalo voľbe umelej inteligencie a 64 % uviedlo, že odporúčania algoritmov plne zodpovedali ich preferenciám. Pozitívne vnímanie umelej inteligencie vyplynulo aj z globálneho prieskumu realizovaného pre spoločnosť ARM, kde 54 % respondentov pripustilo, že má záujem o využitie umelej inteligencie ako osobného spoločníka alebo asistenta.

On-line randenie sa od toho nijako nelíši, pričom zoznamovacie služby využívajú inteligentné algoritmy, aby ľuďom pomohli nájsť partnera a odporučili im vhodné profily. Viac než polovica (54 %) respondentov súhlasí s tým, že zoznamovacie aplikácie vo všeobecnosti tento proces výrazne uľahčili a 43 % by sa navyše stretlo iba s partnermi, ktorých im algoritmus odporúča. Avšak jedna vec je dôverovať odporúčaniam a druhá vybrať si partnera iba na základe odporúčaní umelej inteligencie. Viac než polovica (56 %) opýtaných si nie je istá, či algoritmy dokážu pokryť komplexnosť faktorov, ktoré ľudí k sebe navzájom priťahujú. Okrem toho 39 % respondentov považuje výber partnera na základe algoritmov za dehumanizujúci. „Výsledky nášho výskumu ukazujú, že veľa ľudí vníma zavedenie umelej inteligencie do zoznamovacích aplikácií pozitívne a že mnohým tak dokáže uľahčiť hľadanie vhodného partnera. Inteligentné algoritmy analyzujú záujmy, preferencie a swipy (vpravo či vľavo, výber partnera v aplikáciách, či sa osoba na fotke páči alebo nie) používateľa, na základe ktorých odporučia vhodných kandidátov. Napriek výhodám a možnostiam, ktoré tieto služby poskytujú, vrátane odporúčaní, by ste mali byť vždy ostražití a pamätať na to, že nie je možné s istotou vedieť, kto je na druhej strane obrazovky“, upozorňuje bezpečnostný expert David Jacoby.

Terapeuti Birgitt Hölzel a Stefan Ruzas vnímajú digitalizáciu a jej možnosti ako zmenu formy, akou skutočnú lásku hľadáme a nie skutočnú lásku ako takú. Technológie, napríklad umelá inteligencia, umožňujú vyhľadávať presnejšie, rýchlejšie a ľahšie a minimalizujú riziká. A to je dôležité, pretože zoznamovacie aplikácie sú predovšetkým o nájdení dokonalého partnera. Preto sme takí ochotní nechať umelú inteligenciu, aby nám pomohla. Dokáže pomôcť vo výberovom procese až do prvého stretnutia. Nie je to inak ani v reálnom živote. Keď niekoho stretneme v práci, na športovom podujatí alebo v bare, najskôr sa sústredíme na spoločné záujmy a zvyčajne predstierame, že sme o niečo zaujímavejší, ako by sme mohli byť. Avšak ako tú zhodu „cítime“ v skutočnosti, napríklad, či je spojenie skutočné alebo umelé, či má človek záujem alebo sa nudí, sa nikdy nedá skutočne dešifrovať umelou inteligenciou a jej odporúčaniami. Tiež nám nemôže povedať, ako ten druhý človek vonia, smeje sa alebo vystupuje. Preto umelá inteligencia a láska nejdú dokopy iba na prvý pohľad. Algoritmy nemusia byť schopné cítiť, ale umožňujú vzťahy, ktoré zahŕňajú veľmi osobné vlastnosti, ako sú empatia, otvorenosť a emočná stabilita.

EU: Finančná trestná činnosť

Európska komisia predložila ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súčasťou je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Cieľom je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť. 

Navrhnuté opatrenia zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickými inováciami. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Ide o štyri legislatívne návrhy:

1. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
2. Nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva.
3. Šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva.
4. Revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).

Nový orgánu EÚ má zmeniť dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ a posilniť spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.

SR: Vývoj nezamestnanosti v júni

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola v júni t. r. na úrovni 7,76 %, čo je oproti 7,92 % v máji t. r. pokles o 0,16 p. b. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny si prácu našlo takmer 15 tisíc nezamestnaných. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ponúkali vyše 73 tisíc voľných pracovných miest.

Medzimesačne sa na Slovensku znížil aj počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce. V júni t. r. úrady evidovali 212.635 takýchto osôb, čo je o 4.527 ľudí menej ako v máji. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie sa za jún 2021 ustálila na úrovni 8,37 %. Medzimesačne, v porovnaní s májom 2021, poklesla o 0,10 p. b. Predstavuje to spolu 229.394 evidovaných ľudí bez práce, čo je o 2.835 osôb menej ako v máji 2021.

Na druhej strane si svoje uplatnenie na trhu práce našlo 14.976 uchádzačov o zamestnanie, čo je o 1.622 ľudí viac ako tomu bolo v máji t r. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019, kedy Slovensko nepociťovalo dopady pandémie, je to dokonca nárast o 2.003 osôb (12.973 v júni 2019). Celkovo úrady z evidencie vyradili 19.962 uchádzačov o zamestnanie, vrátane nespolupráce či z iných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Upozorňujeme: Zaplavené autá

Najviac ojazdených automobilov sa na Slovensko a do Českej republiky dováža z Nemecka, Belgicka a Holandska, krajín postihnutých obrovskými povodňami. Predpokladá sa, že predajcovia z týchto oblastí sa budú snažiť zbaviť zaplavených vozidiel. Pri kúpe jazdeného auta z dovozu si preto dôkladne skontrolujte, či automobil nepochádza zo zaplavaného územia, napríklad aj zo susedného Česka.

„Na základe našich skúseností sa u rôznych predajcov či v inzercii začínajú zaplavené vozidlá objavovať už krátko po povodniach. Vzhľadom k bleskovému charakteru povodní najmä v Nemecku, ktoré je najobľúbenejšou krajinou pre dovoz ojazdených áut, možno čakať, že áut bolo zaplavených veľké množstvo. Až 100 vozidiel postihla rýchla povodeň dokonca priamo na diaľnici v Severnom Porýní - Vestfálsku. O to väčší počet pokusov o predaj týchto vozidiel môžeme čakať smerom na východ", uviedol Petr Vaněček. Ročne sa na Slovensko zo zahraničia dovezú desaťtisíce áut. Väčšina importov pochádza práve z Nemecka, ktoré na mnohých miestach, vrátane veľkých aglomerácií s hustou automobilovou premávkou, trápili rekordné povodne. „Jazdenky“ z podobne postihnutého Belgicka a Holandska sú taktiež často dovážané na územie Slovenska a Česka. Pri moderných vozidlách plných elektronickej výbavy a rôznych bezpečnostných systémov je pochopiteľne zvýšená náchylnosť na poruchy, najmä po zaplavení veľkým množstvom vody do väčšej výšky než je motorový priestor. Veľa závad potom môže byť až životu nebezpečných. Prakticky kedykoľvek totiž môže nastať zlyhanie elektroniky alebo problémy na vonkajších súčastiach auta vplyvom nadmernej korózie.

„V čase po rozsiahlych záplavách vždy evidujeme pokusy o predaj áut, ktoré sú evidentne poškodené vodou. Preto starostlivo preverujeme, kde sa s vozidlom jazdilo. Oveľa detailnejšie kontrolujeme, či napríklad nie je bahno v rôznych ťažko prístupných miestach, trebárs pod čalúnením dverí. Často býva aj za tesnením okolo dverí alebo pod palubnou doskou. Veľa napovie tiež väčšia miera korózie pod kobercom v batožinovom priestore alebo zápach", opisuje Petr Vaněček. Starostlivo by k nákupu ojazdeného auta mali pristupovať aj motoristi. V kúpnej zmluve by rozhodne mali požadovať ustanovenie o tom, že vozidlo nebolo zatopené, aby v rámci reklamácie mohli žiadať finančnú kompenzáciu. Pri autách zo zahraničia väčšinou ide o individuálne dovozy. Neoplatí sa kupovať autá z druhej ruky od priekupníkov. Pri takýchto vozidlách potom reálne hrozia vážne problémy a s nimi spojené dodatočné náklady na opravy. Tie môžu mnohokrát prevýšiť aj cenu samotného vozidla. Správne by po zatopení vozidla mala byť vymenená celá elektroinštalácia, čo znamená náklady v hodnote stoviek až tisícok eur. Preto sú v mieste pôvodu zatopené autá prakticky nepredajné a smerujú na vývoz. Pri vozidlách dovezených zo zahraničia je overenie ich servisnej histórie a histórie poistných udalostí, vrátane informácií o poškodení povodňami oveľa zložitejšie, najmä ak sa podvodníci snažia pôvod auta zamaskovať, napríklad rýchlym predajom do tretích krajín, aby vozidlo vyzeralo, že nepochádza zo zaplavených oblastí.

Aktuálne: Slováci a úspory

Slováci sa pre pandémiu koronavírusu pozerajú na peniaze a úspory inak než v minulosti. Neistá doba, hrozba straty zamestnania či znížené príjmy, niekoľko mesiacov zatvorené obchody, ako aj obmedzenia v cestovaní mnohých prinútili v uplynulom aj v tomto roku menej utrácať. Takmer polovica Slovákov počas pandémie vôbec nesiahala na svoje úspory. Dve tretiny ľudí ani nehodlajú z našetrených peňazí v najbližšej dobe výraznejšie utrácať. Čakajú, ako sa situácia vyvinie.

Štyria z desiatich respondentov očakáva zlepšenie svojej finančnej situácie. Naopak, jej zhoršenia sa obáva 22 %. Najväčšie obavy pritom majú zo zdražovania energií a rastu daní. Vyplýva to z prieskumu  agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit (jún 2021). Súčasná doba ovplyvnená koronavírusom veľmi výraze poznačila nielen spotrebiteľské správanie sa Slovákov, ale aj ich vnímanie vlastných financií, úspor či investícií. Slováci vyčkávajú, čo ich čaká. „Ako ukázal prieskum, 48 percent ľudí pre pandémiu nesiahlo na svoje ušetrené peniaze. Ak aj áno, väčšinou nešlo o príliš vysoké sumy. Dvaja z desiatich minuli z úspor do 400 eur, tretina do 800 eur. No našli sa aj dve percentá takých, ktorí si ukrojili z našetrených peňazí viac ako 4.000 eur“, približuje analytik Jaroslav Ondrušek. To, čo si Slováci v uplynulom období našetrili, väčšine z nich na účtoch v najbližšom období aj ostane. Až dve tretiny opýtaných nechcú z úspor výraznejšie míňať. 

Finančné rezervy má drvivá väčšina Slovákov uložených na svojich bežných účtoch. Keď už museli siahať na svoje úspory, až 48 % respondentov peniaze brala predovšetkým odtiaľ. Pomerne veľká časť ľudí míňala aj z hotovosti, ktorú mali k dispozícii doma (39 %), ale taktiež aj zo sporiaceho účtu (29 %). Je zaujímavé, že predovšetkým mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov čerpali svoje úspory z hotovosti, ktorú mali uloženú doma (51 %). Počas pandémie sa Slovákom príliš zadlžovať nechcelo. Pôžičku si vzalo len 8 % ľudí. Najčastejšie išlo o pôžičku v sume do 400 eur (24 %). „Realita v uplynulom období ukázala, že viacerí boli pre znížené príjmy nútení využiť aj odklad splátok. Ľudia by si preto mali uvedomiť, že pôžička môže pomôcť iba v situácii, keď dokážu mesačne ušetriť na jej splátku. V neistej dobe je dobré si záväzok vo forme úveru dobre premyslieť a keď už, tak siahnuť po takom, ktorý napríklad ponúka flexibilné možnosti splácania, aby sa v prípade výpadku príjmu človek vedel danej situácii na nejaký čas prispôsobiť", radí Miroslav Zborovský. 

Očakávajú Slováci zlepšenie svojej finančnej situácie? Štyria z desiatich si myslia, že sa im v tomto roku a nasledujúcom období bude finančne dariť lepšie. Na druhej strane, približne pätina opýtaných v tomto smere očakáva skôr zhoršenie svojich finančných záležitostí.

EU: Digitálna suverenita

Dve nové aliancie - Aliancia pre procesory a technológie polovodičov a Európska aliancia pre priemyselné dáta, edge a cloud majú podporiť budúcu generáciu mikročipov a priemyselných technológií cloud / edge computing a poskytnúť Európskej únii kapacity potrebné na posilnenie jej kritických digitálnych infraštruktúr, produktov a služieb. Zároveň majú spojiť podniky, zástupcov členských štátov, akademickú obec, používateľov, ako aj výskumné a technologické inštitúcie.

Európska aliancia pre priemyselné procesory a polovodičové technológie vychádza z ambície Európskej komisie posilniť európske hodnotové reťazce mikroelektronických a zabudovaných systémov a špičkové výrobné kapacity. V decembri 2020 sa členské štáty zaviazali spolupracovať na posilnení európskych schopností v oblasti polovodičových technológií a najlepšieho výkonu pre aplikácie v širokom spektre odvetví. Túto iniciatívu už signovalo 22 členských štátov.

Európska aliancia pre priemyselné dáta, edge a cloud vychádza z politickej vôle vyjadrenej všetkými 27 členskými štátmi v októbri 2020 s cieľom podporiť rozvoj cloudu a kapacít budúcej generácie pre verejný aj súkromný sektor. V spoločnom vyhlásení sa signatárske členské štáty dohodli na spolupráci pri rozmiestňovaní odolnej a konkurencieschopnej cloudovej infraštruktúry a služieb v celej Európe.

Trend: Falšované a pašované cigarety

Zatiaľčo celková spotreba cigariet naďalej klesá, podiel nezákonných cigariet sa podľa novej správy KPMG o spotrebe a tokoch nezákonných cigariet v 30 európskych krajinách (27 členských štátov EÚ, Spojené kráľovstvo, Nórsko a Švajčiarsko) zvýšil o pol percentuálneho bodu na 7,8 % celkovej spotreby v roku 2020 - v rámci 27 členských štátov EÚ (EÚ27) bolo spotrebovaných 34,2 miliárd takýchto cigariet. Za zvýšením spotreby nezákonných cigariet: pašované, falšované cigarety a „illicit whites“ (cigarety vyrábané s úmyslom pašovania na iné trhy) bol bezprecedentný prudký nárast spotreby falšovaných cigariet o 87%. Daňová strata pre vlády v EÚ27 teraz predstavuje približne 8,5 miliardy EUR.

Štúdia KPMG na základe zákazky od Philip Morris International  ukazuje, aký vplyv mala na spotrebu zákonných a nezákonných cigariet pandémia COVID-19, obdobie lockdownov a obmedzeného pohybu ľudí v rámci EÚ v kombinácii s poklesom financií. Odhaduje, že celková spotreba cigariet poklesla v roku 2020 o 4,7 % na 438,8 miliardy v EÚ27, pričom hraničné kontroly a cestovné obmedzenia súvisiace s COVID-19 mali za následok prudký pokles spotreby dovážaných cigariet, ktorá v roku 2020 klesla o 18,5 % (11,9 miliardy cigariet). Zároveň ale došlo v roku 2020 k nárastu v kategórii jemne rezaného tabaku o 6,0 miliárd ekvivalentných kusov cigariet.

Spotreba „illicit whites” a iných pašovaných cigariet medziročne poklesla, čo však vyvážil nárast spotreby falšovaných cigariet, ktorá sa z 5,5 miliardy v roku 2019 takmer zdvojnásobila v roku 2020 a predstavovala 10,3 miliardy falšovaných cigariet. Predpokladá sa, že hlavnou príčinou bol predovšetkým bezprecedentný nárast spotreby falšovaných cigariet vo Francúzsku o 609 %, pričom len v tejto krajine spotreba dosiahla 6,0 miliardy falšovaných cigariet. Z rozhovorov s pracovníkmi orgánov na presadzovanie práva (súčasť štúdie) vyplýva, že organizované zločinecké skupiny pokračovali s presunom svojich operácií vo vnútri hraníc EÚ, keďže sa predpokladá, že veľká časť „illicit whites“ a falšovaných cigariet bola vyrobená v nelegálnych fabrikách v rámci EÚ. Tento predpoklad podporuje aj rastúci počet razií v nelegálnych fabrikách na cigarety vo viacerých európskych krajinách. Dostupnosť lacných, falšovaných a neregulovaných cigariet na čiernom trhu podrýva úsilie o zníženie rozšírenia fajčenia a o prevenciu fajčenia mladých ľudí. 

EESSI: Rýchlejšie sociálne dávky

V Sociálnej poisťovni spustili nový informačný systém na medzinárodnú výmenu údajov o sociálnom zabezpečení v Európskej únii. Systém EESSI (Elektronická výmena informácií o sociálnom zabezpečení) zrýchli dokladovanie, priznávanie aj vyplácanie sociálnych dávok.

Elektronická výmena informácií uľahčí vybavovanie medzinárodného formulára PD A1. Prostredníctvom EESSI si zahraničná inštitúcia môže aj sama overiť, či občan má potrebný formulár vystavený a platný, zákonom ktorej krajiny občan podlieha a na aké obdobie. Tieto zmeny sa dotknú viac než 100 tisíc občanov Slovenska aj ďalších európskych krajín, ktorí si formulár PD A1 vybavujú cez Sociálnu poisťovňu. Pozitíva priamej elektronickej výmeny údajov medzi organizáciami sociálneho zabezpečenia pocítia aj občania, ktorí si pri pôsobení v rôznych členských krajinách EÚ potrebujú riešiť nemocenskú dávku alebo export dávky v nezamestnanosti (dávku z jednej krajiny poberáte v inej krajine EÚ, napr. na Slovensku). Len v roku 2020 Sociálna poisťovňa spracovala 1.000 exportov dávky v nezamestnanosti. V prípade nemocenských dávok si poisťovňa dokáže vyžiadať obdobia nemocenského poistenia získané v inom členskom štáte a občan si už nebude musieť dodatočne zabezpečovať rôzne potvrdenia a formuláre. Vlani takto Sociálna poisťovňa žiadala inštitúcie iného členského štátu EÚ o potvrdenie dôb nemocenského poistenia v približne 300 prípadoch.

Sociálna poisťovňa si s inštitúciami ďalších 26 členských štátov EÚ vymieňa údaje cez štandardizované elektronické dokumenty (SED). Stala sa tzv. prístupovým bodom pre všetky organizácie poskytujúce sociálne zabezpečenie na Slovensku voči sociálnym inštitúciám v EÚ. Do výmeny dokumentov sú zapojené aj krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko), ale aj Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Na zavedenie medzinárodnej elektronickej výmeny informácií sa Sociálnej poisťovni podarilo získať grant z rozpočtu EÚ, na ktorý dostalo financie 11 najlepších predložených projektov z 22 žiadajúcich štátov. Úvodné zapracovanie projektu EESSI do informačných systémov Sociálnej poisťovne bolo ukončené v závere roka 2019. Systém sa bude rozvíjať v etapách a postupne v ňom pribudnú viaceré služby.

COVID-19: Kombinácia vakcín

Po prvých očkovaniach odlišných vakcín proti COVID-19 na Slovensku bude napokon podľa ministerstva zdravotníctva takáto kombinácia vakcín možná len v presne špecifikovaných prípadoch. Na základe  odporúčanie odborníkov by kombinácia vakcín mala byť realizovaná výlučne z dôvodu zdravotnej kontraindikácie.

Druhá dávka inej očkovacej látky na Slovensku by teda mala byť podaná, ak nastala závažná vedľajšia príhoda po podaní prvej dávky vakcíny proti ochoreniu COVID-19 s kontraindikáciou podania druhej dávky, príp. ak sa eviduje nedostupnosť rovnakého druhu vakcíny. Kombinácia vakcín môže byť aj v prípade, ak sa človek očkoval prvou dávkou vakcíny v zahraničí, a tá nie je na Slovensku registrovaná alebo k dispozícii. Podľa ministerstva sa môže kombinovať prvá dávka vektorovej vakcíny a druhá dávka mRNA vakcíny, rovnako sa môže kombinovať prvá dávka mRNA vakcíny a druhá dávka vektorovej vakcíny. Časový interval je minimálne 28 dní a maximálne môže byť až do 12 týždňov s dosiahnutím plnej ochrany neskôr.

Ak vakcinačné centrum na Slovensku očkuje mimo nastavených pravidiel, je to plne na jeho zodpovednosť. Posúdiť kontraindikáciu teda môže aj priamo lekár vo vakcinačnom centre.

EU: Správa údajov

Poslanci Európskeho parlamentu prijali pravidlá, ktoré majú uľahčiť sprístupnenie väčšieho množstva údajov s cieľom pomôcť pri vytváraní nových produktov a inovácií, najmä v oblasti umelej inteligencie. Očakáva sa, že množstvo údajov generovaných verejnými orgánmi, podnikmi a občanmi sa medzi rokmi 2018 a 2025 zvýši päťnásobne. Nové pravidlá majú umožniť využiť tieto údaje a pripraviť pôdu pre odvetvové európske dátové priestory.

Cieľom zákona Európskej únie o správe údajov (DGA) je zvýšiť dôveru v zdieľanie údajov, vytvoriť nové európske pravidlá v oblasti neutrality trhov s údajmi a uľahčiť opakované použitie určitých verejných údajov, akými sú niektoré zdravotné, poľnohospodárske a environmentálne údaje doteraz k dispozícii na základe smernice otvorených dát. Poslanci objasnili rozsah právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o služby sprostredkovania údajov, aby sa zabezpečilo, že ich rámec bude pokrývať veľké technologické spoločnosti. Orgány verejného sektora by sa mali vyhnúť uzatváraniu dohôd, ktoré vytvárajú výlučné práva na opakované použitie určitých údajov. Europoslanci navrhujú obmedziť výlučné dohody na obdobie 12 mesiacov v snahe sprístupniť viac údajov malým a stredne veľkým ako aj začínajúcim spoločnostiam.

Citlivé údaje verejného sektora sa budú môcť prenášať do tretích krajín iba pri zabezpečení rovnakej úrovne ochrany ako v EÚ. Komisia vyhlási, či tretia krajina poskytuje takúto ochranu prostredníctvom delegovaného aktu, ktorý umožňuje Európskemu parlamentu vyjadriť sa k rozhodnutiu. Členské štáty by mali stanoviť aj sankcie za porušenia. Aby sa využil potenciál využívania údajov poskytovaných dobrovoľne na základe informovaného súhlasu alebo všeobecného záujmu, ako vedecký výskum, zdravotná starostlivosť, boj proti zmene podnebia či zlepšenie mobility, právne predpisy by mali tiež stanoviť súbory údajov v rámci dobrovoľnej registrácie organizácií uznaných v EÚ pre tzv. dátový altruizmus.

On-line: Registrácia pri leteckej doprave

Pred príletom na Slovensko sa požaduje vyplniť on-line formulár, v niektorých prípadoch sa tiež preukázať negatívnym výsledkom testu na nový koronavírus.  

Povinnosťou každej osoby prichádzajúcej na Slovensko letecky je vyplniť formulár na webovej stránke mindop.sk/covid. Po príchode z krajín, akými sú Albánsko, Andorra, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bielorusko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Čína, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Hongkong, Írsko, Island, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kanada, Južná Kórea, Kosovo, Kuba, Libanon, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macau, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Severné Macedónsko, Singapur, Slovinsko, Španielsko, USA, Mexiko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taiwan, Taliansko, Turecko a Ukrajina nie je potrebné absolvovať test na nový koronavírus. Ale po príchode z krajiny, ktorá sa na uvedenom zozname nenachádza, je nutné preukázať sa negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším než 72 hodín.

Zaregistrovať sa na stránke naletisko.mzv.sk je potrebné v prípade prepravy blízkych z alebo na letisko nachádzajúce sa na území Česka, Poľska Maďarska alebo Rakúska. Pri kontrole sa musia osoby preukázať vytlačeným potvrdením tejto registrácie a letenkou prepravovanej osoby alebo jej elektronickou kópiou, upozornilo ministerstvo zdravotníctva s tým, že cestu sú povinné vykonať výhradne cez územie členských štátov EÚ, bez zastavenia, s výnimkou tankovania či výstupu prepravovaných osôb. Pri dodržaní týchto pravidiel je možné vstúpiť na územie Slovenska aj bez platného negatívneho testu aj bez karantény.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Pribudli nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré boli nahlásené do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) vo Švédsku. Výrobky z Pakistanu sa môžu predávať aj v iných krajinách. 

Vo výrobku na zosvetlenie pokožky Sheesha Beauty Cream značky Sheesha bola zistená prítomnosť ortuti v množstve 12600 mg/kg a látka clobetasol propionate 0,07%, čo je v rozpore európskou legislatívou.

Aj v druhom výrobku na zosvetlenie pokožky Thai Beauty Cream for Night Use značky AQSA Cosmetics (typ výrobku/číslo výrobku: Best before: December 2021, čiarový kód: 9781855682986) bola zistená prítomnosť ortuti v množstve 10900 mg/kg, čo je v rozpore s európskou legislatívou. 

Ortuť sa hromadí v tele a podľa Úradu verejného zdravotníctva môže spôsobiť poškodenie obličiek, mozgu, nervového systému, môže mať vplyv aj na reprodukciu.

Inflácia: Vývoj cien potravín

Júnová inflácia dosiahla vysoký rast – podľa národného CPI indexu o 2,9 % a podľa zverejneného HICP indexu (harmonizovaný index spotrebiteľských cien podľa Eurostatu) o 2,5 %. V oboch prípadoch ide o najvyššie úrovene od februára 2020, teda ešte z obdobia pred pandémiou. HICP index na rozdiel od CPI indexu neobsahuje imputované nájomné, a práve táto položka zahŕňa aj ceny stavebných materiálov, ktoré sa aktuálne výrazne zvyšujú a tlačia tak nahor aj celkovú infláciu podľa nášho národného CPI indexu.

Pod rast inflácie podľa HICP indexu sa výrazne podpísali hlavne potraviny. Ich ceny boli v predchádzajúcich mesiacoch síce nižšie ako pred rokom, ale medzimesačne rástli, čo indikovalo aj ich prichádzajúci medziročný rast. Pod vyššiu medziročnú infláciu sa podpísala aj drahšia ropa a zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška najrýchlejšie rástli podľa HICP indexu ceny v doprave (až o 9,9 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Druhý najväčší rast dosiahol v júni alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 8,3 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. K medziročnému zdraženiu došlo v júni v prípade takmer všetkých položiek spotrebného koša. V predchádzajúciich mesiacoch nás lacnejšie vychádzali potraviny, a to v dôsledku bázického efektu. Efekt medziročne lacnejších potravín ale bol len dočasný a aktuálne “vyprchal” a potraviny už boli v júni medziročne drahšie o 1,4 % a medzimesačne o 0,6 %. Lacnejšie nás v medziročnom porovnaní podľa HICP indexu vychádzalo len bývanie (o -2,1 %), keďže táto položka v harmonizovanom indexe neobsahuje ceny stavebných materiálov, ktoré aktuálne výrazne rastú.

Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo rastu. Smerom nahor ju budú tlačiť hlavne vyššie ceny benzínu, agrokomodít a potravín, a podľa národného CPI indexu aj vyššie ceny za bývanie. Tie budú naďalej ovplyvňované rastúcimi cenami stavebných materiálov. Za celý tento rok sa očakáva priemerná CPI inflácia na úrovni okolo 2 % a harmonizovaná HICP inflácia môže byť kvôli odlišnej metodike o niečo nižšia. V druhom polroku bude ešte “karty miešať” hlavne 3. vlna pandémie a jej dopad na ekonomiku, ale aj materiálová kríza vo svete. A ako sa budú vyvíjať ceny potravín? Index cien potravín FAO v júni medzimesačne klesol, čo je prvý pokles po 12 mesiacoch. Pokles spôsobili hlavne nižšie ceny rastlinných olejov, obilnín a čiastočne aj mliečnych výrobkov. Rastú naopak ceny mäsa a cukru. V medziročnom porovnaní je ale samozrejme index FAO výrazne vyšší, až o tretinu. To má dopad aj na rastúce ceny potravín. Predpokladáme, že ceny potravín budú naďalej rásť aj v našich obchodoch. Môžeme pritom identifikovať tri hlavné faktory, ktoré podporujú rast cien potravín. Tým najdôležitejším sú rastúce ceny agrokomodít na svetovom trhu. Druhým faktorom je drahšia ropa, ktorá zvyšuje prepravné náklady. No a do tretice je to pandémia, ktorá v niektorých krajinách (Brazília, severná Amerika, ale aj Ázia) obmedzila produkciu kvôli protipandemickým opatreniam, karanténe a nedostatku pracovnej sily. Index cien potravín FAO odzrakadľuje zvyšujúce sa ceny mäsa. Rastúci dopyt z Číny po bravčovom mäse z Európy vedie k tomu, že ceny bravčového idú nahor. Zdražovanie sa zrejme prejaví aj pri kuracom mäse, pod čo sa podpisuje aj vtáčia chrípka. Očakávame, že sa budú zvyšovať aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to hlavne kvôli drahším obilninám a očakávanej nižšej úrode. V druhom polroku bude ceny potravín ovplyvňovať nová úroda, a to nielen tá naša, ale aj svetová. Pokiaľ bude dobrá, bude tlačiť ceny nadol.

ORSR: Automatizované doplnenie

Podľa novely zákona o obchodnom registri z roku 2019 sú osoby zapísané v obchodnom registri povinné najneskôr do 30. septembra 2022 doplniť identifikačné údaje o všetkých osobách vystupujúcich v obchodnom registri v určitom právnom postavení, napr. ako spoločníci či prokuristi. S využitím údajov, ktoré má štát už k dispozícii, Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s registrovými súdmi plánuje vykonať automatizované doplnenie identifikačných údajov, a to najneskôr do 31. mája 2022. 

Nebude to však zrejme možné pri všetkých zapísaných osobách, keďže vedené údaje nemusia byť dostatočné na ich jednoznačnú identifikáciu. Ak sa však stotožnenie podarí, dostane zapísaná osoba najneskôr 31. mája 2022 oznámenie o doplnení údajov a od povinnosti doplnenia údajov bude oslobodená. Ak ale nedôjde k automatizovanému doplneniu identifikačných údajov, zapísané osoby požiadajú o doplnenie týchto údajov podaním návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov. V prípade, že sa návrh na zápis zmeny bude týkať len doplnenia týchto údajov, bude oslobodený od poplatku (novela zákona o obchodnom registri a zákona o súdnych poplatkoch).

Účelom doplnenia údajov je, ​aby sa v budúcnosti pri zmenách údajov vyplývajúcich z iných evidencií mohol plne naplniť princíp 1-krát a dosť. Vďaka tomuto doplneniu bude možné preberať relevantné údaje o osobách z iných informačných systémov verejnej správy automatizovane. Ak sa teda napríklad spoločník presťahuje alebo spoločníčka zmení priezvisko, spoločnosť už nebude musieť podávať spoplatnený návrh na zmenu zapísaných údajov, ale pri zmene údajov evidovaných o nejakej osobe v registri fyzických osôb bude možné spracovať zmenu údajov o nej aj v obchodnom registri automatizovane.

EU: Nesplnené povinnosti

V pravidelnom súbore rozhodnutí týkajúcich sa prípadov nesplnenia povinnosti Európska komisia podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva Európskej únie. Cieľom je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov. Aké nedostatky sa vzťahujú na Slovensko?

Právne predpisy EÚ o práve na prístup k obhajcovi

Komisia sa rozhodla zaslať formálnu výzvu šiestim krajinám EÚ: Rakúsku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Rumunsku a Švédsku, za to, že v plnej miere netransponovali smernicu o práve na prístup k obhajcovi (smernica 2013/48/EÚ). Takisto sa rozhodla zaslať Slovensku odôvodnené stanovisko a Bulharsku dodatočné odôvodnené stanovisko. Už v januári 2017 zaslala formálnu výzvu Bulharsku a Slovensku za to, že neoznámili vnútroštátne predpisy, ktorými sa uvedený právny predpis EÚ vykonáva. Slovensko a Bulharsko medzitým oznámili vnútroštátne pravidlá, ktoré však nezabezpečujú vykonanie všetkých ustanovení smernice, najmä pokiaľ ide o informovanie inej dospelej osoby. Komisia sa preto rozhodla zaslať Slovensku odôvodnené stanovisko a Bulharsku dodatočné odôvodnené stanovisko. Členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali na odôvodnené stanovisko a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade Európska komisia postúpi veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Pravidlá EÚ o poskytovaní služieb dátového spojenia

Komisia sa rozhodla zaslať odôvodnené stanoviská Cypru, Francúzsku, Grécku, Malte, Portugalsku a Slovensku pretože neposkytujú a neprevádzkujú služby dátového spojenia pre všetkých prevádzkovateľov náležite vybavených lietadiel, ktoré lietajú vo vzdušnom priestore, za ktorý zodpovedajú. Toto rozhodnutie nadväzuje na formálne výzvy zaslané 15. mája 2020 a dodatočné formálne výzvy zaslané 18. februára 2021. Podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 29/2009 v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ musí každý členský štát prijať tieto opatrenia, aby určení poskytovatelia letových prevádzkových služieb mohli poskytovať a prevádzkovať tieto služby. Komunikácia medzi lietadlom a zemou, ktorá sa prenáša dátovým spojením, dopĺňa hlasovú komunikáciu tradične používanú medzi pilotnou kabínou a strediskami riadenia letovej prevádzky. Zavedenie tejto interoperabilnej technológie v Európe je nevyhnutné na zlepšenie účinnosti komunikácie medzi pilotmi a radiacimi letovej prevádzky, čím sa zvýši kapacita riadenia letovej prevádzky. Lehota, ktorú mali prevádzkovatelia na zavedenie služieb dátového spojenia, uplynula a nedostatočné vybavenie v niektorých kontrolných strediskách účinne bráni prevádzkovateľom lietadiel, ktorí takisto boli povinní zaviesť danú technológiu, využívať služby dátového spojenia. Dotknuté členské štáty majú teraz dva mesiace, aby prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Európska komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Smernica o presadzovaní smernice EÚ o vysielaní pracovníkov

Komisia sa rozhodla začať postupy v prípade nesplnenia povinnosti zaslaním formálnych výziev Belgicku, Bulharsku, Česku, Dánsku, Nemecku, Estónsku, Írsku, Grécku, Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku, Cypru, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Malte, Holandsku, Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, Slovensku a Fínsku, pretože neuviedli rôzne vnútroštátne ustanovenia do súladu so smernicou o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov (2014/67/EÚ). V smernici o presadzovaní sa vymedzujú najmä administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia, ktoré môžu členské štáty zaviesť na monitorovanie dodržiavania pravidiel o vysielaní pracovníkov, chránia sa práva vysielaných pracovníkov, ako aj oni sami pred odvetnými opatreniami (nepriaznivé zaobchádzanie zo strany zamestnávateľa, ak voči zamestnávateľovi podniknú právne alebo správne kroky v prípade, že ich práva neboli rešpektované), zabezpečuje sa ochrana práv vyslaných pracovníkov v prípadoch subdodávok, ako aj účinné uplatňovanie a výber administratívnych sankcií a pokút vo všetkých členských štátoch EÚ a členským štátom sa ukladá povinnosť zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Komisia vedie dialóg s 24 členskými štátmi EÚ, ktoré nesprávne transponovali niektoré alebo všetky uvedené ustanovenia smernice. Členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Európska komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodnených stanovísk.

6G: S umelou inteligenciou

Odborníci už pripravujú ďalšiu sieť novej generácie 6G. Výskumný ústav spoločnosti OPPO vydal svoju prvú štúdiu Sieť 6G s umelou inteligenciou, ktorá je jedným z prvých hĺbkových pohľadov na to, ako môže umelá inteligencia posilniť architektúru sietí 6G a ukazuje podrobnejšiu víziu komunikačných sietí budúcej generácie. 

Podľa spoločnosti 6G zmení spôsob, akým ľudia komunikujú s umelou inteligenciou a zároveň umožní, aby sa umelá inteligencia stala technológiou, ktorá bude v prvom rade slúžiť samotným ľudom. Inteligentné zariadenia s podporou siete 6G sa stanú dôležitými pomocníkmi umelej inteligencie. Budú sťahovať a nasadzovať jej algoritmy na rôznych aplikačných úrovniach a vytvárať tak nové zážitky. Zariadenia budú taktiež neustále zhromažďovať dáta, ktoré budú slúžiť ako základ pre pokročilejšie nástroje umelej inteligencie. Siete 6G budú schopné na základe polohy autonómneho vozidla a aktuálnych podmienok (napr. denná doba či počasie) priradiť najvhodnejší algoritmus umelej inteligencie rovnako ako odporúčať optimálne komunikačné spojenie. „Technologický vývoj musí byť orientovaný na budúcnosť. Mobilné komunikačné technológie sa vyvíjajú v desaťročných intervaloch a očakáva sa, že štandardizácia budúcej generácie komunikačných technológií začne v roku 2025 a komerčná implementácia bude nasledovať približne v roku 2035. Pri pohľade do roku 2035 očakávame, že počet inteligentných zariadení výrazne prevýši počet ľudí. Preto by budúca generácia siete 6G mala byť schopná slúžiť nie len potrebám ľudí, ale všetkým formám inteligencie vrátane ich rôznych interakcií. Počiatočný technický výskum a návrh systému sme vykonali práve s ohľadom na tento konečný cieľ“, uviedol Henry Tang. 

Súčasné siete možno rozdeliť do dvoch úrovní: riadiacu úroveň (z angl. control plane, CP) a používateľskú úroveň (z angl. user plane UP). Používateľská úroveň je zodpovedná predovšetkým za výkon siete, ktorý sa priamo dotýka používateľov, teda napríklad za jej rýchlosť a latenciu. Riadiaca úroveň naproti tomu úzko súvisí s konfiguráciou siete, zaisťuje jej bežnú prevádzku pri rôznych vzorkách pohybu a rozmedzí polohy uzlov siete. Ak prirovnáme používateľskú úroveň k vozidlám, ktoré sa rýchlo pohybujú mestskou prevádzkou, potom tá riadiaca predstavuje riadenie cestnej prevádzky. Jednou z inovácií, ktorú štúdia o sieťach 6G priniesla, je pomenovanie celkom novej funkčnej úrovne umelej inteligencie. Tá bude novou dimenziou v sieťach 6G, ktorá bude súčasnú funkčnú a používateľskú úroveň pretínať kolmo a vytvorí celkom nové komplexné prostredie postavené na umelej inteligencii. Táto jedinečná architektúra vylepší sieť 6G na dvoch úrovniach: Vďaka sieťovým funkciám a pokročilým sieťovým schopnostiam sa bude sieť 6G sama optimalizovať a dynamicky sa spravovať, rovnako ako inteligentne distribuovať svoje zdroje. 

Sieť 6G zásadným spôsobom zmení metódy, akými umelá inteligencia získava informácie, učí sa, komunikuje a používa sa. Vyrieši tiež veľa tradičných problémov, s ktorými sa vývoj umelej inteligencie stretáva, napríklad dátová sila či súkromie používateľov. Aby sa zmiernili niektoré súčasné obmedzenia algoritmov umelej inteligencie, navrhuje rozdeliť zdroje do rôznych oblastí. Usporiadanie podľa konkrétnych úloh rovnako ako integrácia viacerých uzlov a zdrojov v rámci siete 6G vytvorí domény umelej inteligencie, ktoré poskytnú najlepšiu stratégiu pre presné prideľovanie najvhodnejších modelov, plánovanie sieťových zdrojov a zdieľanie dát. V súčasnej dobe je kvôli obmedzenému výpočtovému výkonu a úložnej kapacite inteligentných zariadení náročné využívať rozsiahle a všeobecné algoritmy umelej inteligencie. Zároveň špecializovaná AI, ktorá je schopná na týchto zariadeniach fungovať, nemôže uspokojiť obrovské dátové nároky používateľov. V rámci siete 6G však bude vedieť zastávať viacero úloh, napríklad úlohu základnej dosky, databázy, úložisko modelov umelej inteligencie a aplikačného serveru. V rámci navrhovanej siete budú zariadenia podporujúce 6G prideľované do oblastí umelej inteligencie na základe ich umiestnenia a požiadaviek. Umelá inteligencia potom pridelí najvhodnejší algoritmus a úlohu potrebnú k poskytovaniu požadovaných služieb. Zároveň poskytne optimálne komunikačné spojenie k vykonávaniu príslušných úloh. Na rozdiel od sietí 4G a 5G bude umelá inteligencia používaná na odvodzovanie a rozhodovanie v sieťach 6G organicky integrovaných na strane zariadení aj na strane siete, pričom dôležitejšiu úlohu bude hrať samotné zariadenie.