Novinka: Koronadotácie na Slovensku

Transparency International Slovensko a občianske združenie Alvaria vytvorili aplikáciu na vyhľadávanie prijímateľov koronadotácií na Slovensku zo šiestich rôznych schém, z ktorých bolo zatiaľ vyplatených vyše 2,2 miliardy eur. Dátovými analytikmi boli objemné a vzájomne neprepojené excelovské tabuľky z rôznych schém spracované do používateľsky priateľskejšej formy a prepojené s finančnými dátami firiem z portálu Finstat.

Aplikácia Koronadotácie, vytvorená pomocou analytického nástroja Power BI, umožňuje vyhľadávanie prijímateľov naprieč všetkými šiestimi dotačnými schémami a zobrazuje aj ich súhrnné príjmy. Zobrazovať je možné aj základné štatistické údaje ako priemer a medián dotácií poskytnutých žiadateľom z jednotlivých schém, vytvárať zostavy prijímateľov podľa odvetví a krajov, ale napríklad aj párovať nájomcov a prenajímateľov benefitujúcich zo schémy ministerstva hospodárstva. Prepínať sa medzi jednotlivými podstránkami a v rámci niektorých z nich možno pomocou modrých záložiek navrchu alebo číselnej navigácie v päte stránky. Pridanou hodnotou portálu je aj spomínané prepojenie na databázu Finstat. Záznamy jednotlivých firiem tak neobsahujú len údaje o čepraných koronadotáciach, ale aj o ich ekonomických výsledkoch v čase bezprostredne pred pandémiou (2019) a počas nej. Tieto dáta možno zobraziť napríklad pridržaním kurzora nad grafickým znázornením údajov o firme.

Dôležitým faktom je, že aplikácia nepokrýva všetky štátne programy koronapomoci. Štátna Eximbanka a Slovenská záručná a rozvojová banka napríklad odmietli sprístupniť informácie komu a v akej výške cez ne poskytlo ministerstvo financií pomoc vo forme koronaúverov a bankových záruk. Koronadotácie, ale aj koronanákupy bude Transparency sledovať aj počas pravdepodobnej tretej vlny pandémie. Aktualizovať dáta v aplikácii plánuje aspoň raz mesačne. 

EU: Zdravotná bezpečnosť

Európsky parlament je po hlasovaní pripravený rokovať s členskými štátmi o posilnení rámca Európskej únie na prevenciu a kontrolu chorôb a spoločnom zvládaní cezhraničných zdravotných hrozieb.

Legislatívny návrh na rozšírenie mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) schválil Európsky parlament pomerom hlasov 598 (za): 84 (proti): 13 (zdržalo sa hlasovania). Poslanci v ňom požadujú, aby členské štáty vypracovali národné plány pripravenosti a reakcie a včas poskytovali porovnateľné a kvalitné údaje. Presadzujú tiež rozšírenie mandátu ECDC aj na závažné neprenosné choroby – napríklad kardiovaskulárne choroby, rakovinu, cukrovku či duševné choroby.

Nariadenie o prevencii, pripravenosti a reakcii na možné budúce krízy spôsobené závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia získalo podporu 594 poslancov, 85 zákonodarcov hlasovalo proti a 16 sa hlasovania zdržalo. Podľa poslancov z koronakrízy jasne vyplynulo, že Európska únia musí ešte viac podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pohraničnými regiónmi. Text nariadenia prináša opatrenia, ktorých súčasťou by mali byť aj jasnejšie postupy a zvýšená transparentnosť týkajúca sa spoločných zmlúv EÚ v oblasti obstarávania a nákupu zdravotníckych produktov.

QakBot: Opätovný rast

Počet používateľov napadnutých malvérom QakBot (mimoriadne silný bankový trójsky kôň) vzrástol počas prvých siedmich mesiacov tohto roku o 65 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, pričom celosvetovo zasiahol 17.316 používateľov. Tento nárast vzbudil pozornosť expertov spoločnosti Kaspersky, ktorí preskúmali jeho aktualizácie až po najnovšiu verziu tohto trójskeho koňa.

Bankové trójske kone po úspešnom infikovaní počítača umožňujú kyberzločincom ukradnúť peniaze z on-line bankových účtov obete, ako aj jej elektronických peňaženiek – preto sa považujú za jeden z najnebezpečnejších typov malvéru. Malvér QakBot bol identifikovaný už v roku 2007. V posledných rokoch však vývojár QakBotu veľa investoval do jeho rozvoja, čím sa tento trójsky kôň stal jedným z najsilnejších a najnebezpečnejších spomedzi existujúcich druhov tohto typu malvéru. Popri charakteristických funkciách, ktoré sú pre bankové trójske kone úplne štandardné (napríklad zaznamenávanie stlačených klávesov, krádež súborov cookies, hesiel či prihlasovacích údajov) obsahujú najnovšie verzie QakBota funkcie a techniky, ktoré mu umožňujú zistiť, či beží vo virtuálnom prostredí. Takéto prostredie často využívajú bezpečnostné riešenia a anti-malvéroví špecialisti na odhalenie malvéru na základe sledovania jeho správania. Takže ak teraz malvér zistí, že beží vo virtuálnom prostredí, môže zastaviť podozrivé aktivity alebo úplne prestať fungovať. Okrem toho sa QakBot snaží chrániť pred analýzou a odstránením zo strany expertov či automatizovaných nástrojov. Ďalšou novou a neobvyklou funkciou, ktorú si výskumníci spoločnosti Kaspersky všimli v posledných verziách QakBota, je jeho schopnosť kradnúť emaily z napadnutého zariadenia. Tieto emaily sa neskôr využívajú v rôznych kampaniach sociálneho inžinierstva namierených na používateľov v zozname mailových kontaktov obete.

„Je nepravdepodobné, že by QakBot v dohľadnej dobe prestal útočiť. Tento malvér neustále dostáva aktualizácie a útočníci, ktorí za ním stoja, mu neustále pridávajú nové schopnosti a aktualizujú jeho moduly s cieľom maximalizovať príjmy, pričom kradnú aj ďalšie informácie. V minulosti sa QakBot aktívne šíril prostredníctvom botnetu Emotet. Tento botnet bol začiatkom roka odhalený a znefunkčnený, avšak súdiac podľa štatistík pokusov o infekciu, ktoré v porovnaní s minulým rokom narástli, útočníci stojaci za QakBotom našli nový spôsob šírenia tohto škodlivého softvéru“, uviedol Miroslav Kořen.

Ak sa chcete chrániť pred finančnými hrozbami, ako napríklad QakBot, experti spoločnosti Kaspersky odporúčajú:

• Neklikať na odkazy zo spamových správ, ani neotvárať dokumenty, ktoré s nimi prichádzajú.
• Používať online bankovníctvo s viacfaktorovou autentifikáciou.
• Uistite sa, že všetok váš softvér je aktualizovaný – vrátane operačného systému a všetkých
• softvérových aplikácií (útočníci využívajú zraniteľnosti v bežne používaných programoch, aby
• sa dostali do systému).
• Používajte dôveryhodné bezpečnostné riešenie, ktoré vám pomôže skontrolovať bezpečnosť
• navštívenej adresy URL a otvoriť akúkoľvek stránku v chránenom prostredí, aby ste zabránili
• krádeži citlivých údajov (napríklad finančných informácií).

Sirotské dôchodky: Potvrdenie o návšteve školy

Ku koncu júla 2021 Sociálna poisťovňa vyplácala celkovo 17.938 sirotských dôchodkov s priemernou výškou 145 eur. Väčšina študentov, ktorí poberajú sirotský dôchodok a pokračujú v štúdiu na Slovensku, nemá na začiatku školského roka voči Sociálnej poisťovni žiadne oznamovacie povinnosti. Iná situácia je, ak štúdium prerušili, študujú na školách silových rezortov alebo v zahraničí.

Informáciu o tom, že naďalej pokračujú v štúdiu a sú zapísaní do ďalšieho ročníka poskytne Sociálnej poisťovni ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu cez elektronický informačný systém. Výnimkou sú študenti škôl, ktoré neposkytujú údaje ministerstvu školstva (ide napríklad o školy patriace do pôsobnosti rezortov obrany a vnútra) a študenti-siroty, ktorí študujú v zahraničí. V záujme skoršieho vyplatenia dávky však môže ktorýkoľvek študent potvrdenie o štúdiu Sociálnej poisťovni predložiť.

Iná situácia je, ak študent štúdium v lete prerušil. Takýto študent prestáva byť od prerušenia štúdia nezaopatreným dieťaťom, a teda nemá nárok na výplatu sirotského dôchodku. Vyplácanie sirotského dôchodku sa obnoví opäť až po začatí štúdia, po predložení žiadosti o pokračovanie vo výplate sirotského dôchodku spolu s potvrdením o návšteve školy. Za ukončenie štúdia sa pri vysokoškolákoch považuje termín štátnej záverečnej skúšky, pri stredoškolákoch je to posledný deň letných prázdnin v záverečnom roku štúdia. Ukončením štúdia končí nárok na výplatu sirotského dôchodku. Ak študent ukončil bakalárske štúdium a chce pokračovať v magisterskom, termín ukončenia štúdia je aj termín bakalárskej skúšky. Následne po začiatku magisterského štúdia predloží žiadosť o uvoľnenie výplaty sirotského dôchodku a priloží k nej potvrdenie o štúdiu. Sociálna poisťovňa študentovi opäť začne sirotský dôchodok vyplácať a doplatí mu ho aj za obdobie júl a august.

Trend: Masívne útoky

Útok so silou 17,2 miliónov požiadaviek za sekundu (rps), čo je trikrát viac než ktorýkoľvek doteraz známy útok, bol zaznamenaný v tohtoročnom letnom období. Dosiahol 68 % priemernej legitímnej http prevádzky, t.j. 25 miliónov požiadaviek za sekundu, ktorý spoločnosť Cloudflare registrovala vo svojich dátových centrách v druhom štvrťroku.

Útok namierený proti zákazníkovi z finančného sektora bol vedený pomocou veľmi výkonného botnetu. Ten dokázal zasypať infraštruktúru ochraňujúcu systémy zákazníka celkovo 330 miliónmi požiadaviek. Podľa zistení prišiel od viac než 20.000 botov zo 125 krajín po celom svete – najviac ich bolo umiestnených v Indonézii, Indii a Brazílii. Útok bol automaticky detegovaný a odvrátený pomocou autonómneho edge systému na ochranu pred DDoS útokmi.

Masívne útoky, najmä na bankové organizácie, sú vo svete stále častejšie, ale nevyhýbajú sa ani lokálnym finančným inštitúciám. V súvislosti s nedávnymi problémami internetových stránok globálnych spoločností sa ich klienti nemohli prihlásiť do internet bankingu, nefungoval web a ani mobilné bankovníctvo.

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Európska komisia navrhla plán na dosiahnutie digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky do roku 2030 nazvaný Cesta k digitálnemu desaťročiu. Bude slúžiť pri plnení cieľov na úrovni Európskej únie v oblasti digitálnych zručností, digitálnych infraštruktúr, digitalizácie obchodných modelov a verejných služieb ako riadiaci rámec a bude sa zakladať na ročnom mechanizme spolupráce s členskými štátmi. Jeho cieľom je tiež identifikovať a realizovať digitálne projekty veľkého rozsahu.

Digitalizácia ponúka množstvo nových príležitostí na európskom trhu, kde v roku 2020 zostalo neobsadených vyše 500.000 voľných pracovných miest pre dátových expertov a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. Digitálny pokrok v členských štátoch je v posledných rokoch veľmi nevyrovnaný. Vďaka novej ceste k digitálnemu desaťročiu dôjde k štruktúrovanej spolupráci na spoločnom dosahovaní dohodnutých cieľov s ohľadom na rôzne východiskové pozície medzi členskými štátmi. Komisia konkrétne navrhuje, že sa zapojí do každoročného mechanizmu spolupráce s členskými štátmi, ktorý bude pozostávať:

• zo spoločného transparentného a štruktúrovaného monitorovacieho systému založeného na indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý slúži na meranie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov do roku 2030; vrátane kľúčových ukazovateľov výkonnosti;
• z výročnej správy o stave digitálneho desaťročia, v ktorej komisia zhodnotí pokrok a odporučí niektoré opatrenia;
• z viacročných strategických plánov digitálnej dekády pre každý členský štát, v ktorých budú uvedené prijaté alebo plánované politiky a opatrenia na podporu cieľov do roku 2030;
• zo štruktúrovaného ročného rámca ako priestoru na diskusiu a riešenie oblastí nedostatočného pokroku formou odporúčaní a spoločných záväzkov Komisie a členských štátov;
• z mechanizmu na podporu projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny.

V navrhovanom riadiacom rámci sa predpokladá systém monitorovania pokroku založený na prísnejšom indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Komisia by najskôr spolu s členskými štátmi vypracovala plánované trajektórie EÚ pre každý jeden cieľ a členské štáty by následne navrhli národné strategické plány na ich dosiahnutie. Každý rok komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie správu o stave digitálneho desaťročia s cieľom:

• porovnať reálne dosiahnuté výsledky v oblasti digitalizácie s plánovanými trajektóriami;
• vypracovať cielené odporúčania pre členské štáty na dosiahnutie cieľov do roku 2030 s ohľadom na vnútroštátne okolnosti.

Komisia ciele do roku 2026 preskúma, aby zohľadnila technologický, hospodársky a spoločenský vývoj.

Projekty zahŕňajúce viacero krajín sú projekty veľkého rozsahu, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov digitálnej transformácie Európy do roku 2030, t. j. projekty, ktoré by žiadny členský štát nezvládol sám. Tieto projekty umožnia členským štátom spojiť sa a združiť zdroje na budovanie digitálnych kapacít v oblastiach nevyhnutných na posilnenie digitálnej suverenity Európy a na podporu jej obnovy. Komisia zostavila prvotný zoznam projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny, v ktorom sú identifikované viaceré investičné oblasti: dátová infraštruktúra, nízkoenergetické procesory, komunikácia 5G, vysokovýkonná výpočtová technika, bezpečná kvantová komunikácia, verejná správa, blockchain, centrá digitálnych inovácií a investície do digitálnych zručností. V rámci projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny by sa mali spojiť investície z finančných zdrojov EÚ, vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale aj z členských štátov. V prípade záujmu môžu do projektov investovať aj iné verejné a súkromné subjekty. Program poskytuje aj novú právnu štruktúru, Konzorcium pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC).

SR: Vývoj spotrebiteľských cien v auguste 2021

Štatistický úrad SR potvrdil pokračujúci rast cien. V auguste na Slovensku dosiahla medziročná inflácia až 3,8 %, čo je najvyššia hodnota za takmer deväť rokov. Naďalej ju nahor ťahali vyššie ceny za dopravu (palivá), imputované nájomné ovplyvňované cenami stavebných materiálov a stále dynamicky rastúce ceny potravín.

Po mesiacoch na začiatku tohto roka, kedy najvýznamnejšia položka vo výdavkoch slovenských spotrebiteľov – bývanie a energie, tlmili rast cien, v druhej polovici tohto roka ho už podporujú. Výrazne rastúce ceny stavebných materiálov prejavujúce sa v položke imputované nájomné totiž prekryli efekt zlacnenia energií v úvode roka. K tomu sa pridali drahšie palivá s medziročným rastom už štvrtý mesiac nad úrovňou 20 %. Aktuálne v auguste poskočili aj ceny potravín a medziročne boli vyššie o 3,7 % (najviac od júna 2020), a to vplyvom rastu tých zložiek, ktoré narástli medzimesačne, a to najmä ceny chleba a obilnín, mlieka, syrov a vajec ako aj mäsa. Najvýraznejší vplyv na celkový rast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mali ceny váhovo menej dôležitých položiek ako nábytok, palivá (pohonné látky) a výrobky osobnej starostlivosti.

V porovnaní s júlom 2021, medzimesačne ceny vzrástli o 0,4 %, tempo rastu sa spomaľovalo a bolo najmiernejšie za posledné štyri mesiace (v júli bol medzimesačný rast cien 0,5 %). Spomedzi 12 odborov spotrebného koša vzrástli ceny v siedmich z nich, v dvoch odboroch ostali ceny nezmenené. Najvýznamnejšie k medzimesačnému rastu cien prispeli rastúce ceny v odbore nábytok, bytové zariadenia a bežná údržba, ktoré rastú pomaly od apríla a aktuálne sa zvýšili o 1,1 %. Vzrástli najmä ceny nábytku, zariadení aj podlahovín o 1,4 %, ako aj ceny za tovary a služby súvisiace s bežnou údržbou domácností (patria sem napr. pracie a čistiace prostriedky, klince, alobal a pod.) o 1,9 %. Významný vplyv malo tiež pokračujúce zvyšovanie cien v odbore doprava (o 1 %), čo naďalej ťahali rastúce ceny pohonných hmôt (palív) o 0,7 % a tiež rastúce ceny v odbore rozličné tovary a služby (0,8 %), kde sa zvýšili ceny pomôcok a výrobkov osobnej starostlivosti (o. i. predmety pre osobnú hygienu) ako aj kadernícke a skrášľovacie služby. V odbore bývanie a energie naďalej pokračoval rast cien v zložke (skupine) - imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) o 1,6 %, čo je prejavom drahších stavebných materiálov. Tlmiaci účinok na medzimesačnú infláciu mali najmä potraviny a nealkoholické nápoje (pokles o 0,1 %), najmä vývoj cien v zložke nealko nápoje. Tento stav bol súčasne dôsledkom vyšších cien pri chlebe a obilninách, mlieku, syroch a vajciach, ako aj drahšieho mäsa, olejov a tukov, a na druhej strane poklesu cien ovocia a zeleniny. V súhrne to znamenalo, že potraviny ako celok si udržali júlovú úroveň.

Medziročná hodnota inflácie v auguste 2021 stúpla o 3,8 %. Ceny rástli oproti augustu 2020 vo všetkých odboroch, avšak najvýraznejší vplyv na ňu mali hlavne rastúce ceny v odbore bývanie a energie, ktorý predstavuje najvyšší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností. Rast cien sa zrýchlil na 2,2 %, a to najmä už niekoľko mesiacov pokračujúcim vplyvom rastu cien stavebných materiálov, ktorý sa odráža v imputovanom nájomnom. Voči minulému roku táto položka mala vyššie ceny o 8,6 %. Dynamicky tiež vzrástli aj ceny za údržbu a opravu obydlia o 7,4 %. Druhý najvýznamnejší podiel vo výdavkoch domácností majú ceny potravín a nealkoholických nápojov. Ich rast sa medziročne zdynamizoval na úroveň 3,7 %, medziročne drahšie boli potraviny vo všetkých deviatich sledovaných zložkách (tried) v rámci skupiny potraviny, najvýraznejšie zelenina o 12,9 %, mäso o 2,4 %, chlieb a obilniny o 2,5 % ako aj mlieko, syry a vajcia o 2,3 %. V odbore doprava boli ceny vyššie o 11,1 %, naďalej hlavne vplyvom cien palív a mazadiel (medziročne platili spotrebitelia viac o 22,1 %). Tento rast je podporený aj bázickým efektom, teda nižším porovnávacím základom, keď vplyvom prvej vlny pandémie palivá počas roka 2020 zlacňovali. Šiesty mesiac po sebe ovplyvňuje infláciu v medziročnom porovnaní aj rast cien tabakových výrobkov po úprave daní (o 16,5 %) a v auguste tiež vyššie ceny alkoholických nápojov, hlavne destilátov. V menšej miere k úrovni inflácie prispeli medziročne vyššie ceny nábytku, zariadení aj podlahovín (6,8 %), pokračujúci rast cien za noviny, knihy a kancelárske potreby o 6,6 % aj za dovolenkové zájazdy o 4,9 %.

Index spotrebiteľských cien sa v auguste t. r. oproti júlu zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,4 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,3 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3,8 %, za domácnosti dôchodcov o 3,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 3,6 %. Za osem mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,1 %. Medziročne sa od začiatku roka index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2 %, za domácnosti dôchodcov o 1,9 %.

Výzva: Pomoc pre cestovné kancelárie

Výzvu na podávanie žiadostí o návratnú finančnú pomoc pre cestovné kancelárie na Slovensku zverejnilo Ministerstvo financií SR. Elektronický formulár žiadosti bude dostupný  na webstránke Slovenskej záručnej a rozvojovej banky szrb.sk.

Schéma pomoci, ktorú pripravilo ministerstvo, reaguje na nepriaznivú situáciu, ktorú spôsobila pandémia a následné rušenie dovolenkových zájazdov. Toto opatrenie pomôže nielen cestovným kanceláriám prekonať náročné obdobie, ale pomôže najmä desiatkam tisíc ľudí, ktorí tak dostanú späť svoje peniaze za stornované dovolenky. Na tento účel ministerstvo financií vyčlenilo 65 miliónov eur. Očakávame, že pomoc bude potrebovať približne 82 cestovných kancelárií.

Návratná pomoc pre cestovné kancelárie bude splatná do 4. rokov a jej výška nesmie presiahnuť 25 % celkového obratu za rok 2019. Cestovné kancelárie budú mať zároveň aj zvýhodnenú úrokovú sadzbu počas celého obdobia. Malé a stredné podniky vo výške 0,49 % a veľké podniky 1,01 %. Nárok na poskytnutie pomoci majú tie cestovné kancelárie, ktoré vydali oznámenia o náhradnom zájazde, ak cestujúci neprijal navrhnutú zmenu zmluvy o zájazde alebo tie kancelárie, ktoré vrátili zálohy za zrušené zájazdy takzvanej chránenej skupine klientov. Ide o stornované dovolenky v termíne od 12. marca 2020 do 31. augusta 2021.

SR: Zamestnanosť a mzda v júli 2021

Štatistický úrad SR zverejnil najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti a priemernej mesačnej mzde na Slovensku za júl 2021. Zamestnanosť sa v porovnaní s júlom 2020 zvýšila najviac v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 6,4 %. Priemerná nominálna mesačná mzda sa v júli t. r. medziročne zvýšila vo všetkých odvetviach, najviac v ubytovaní o 16,6 % (dosiahla 876 eur).

Zamestnanosť na Slovensku sa v júli t. r. zvýšila aj v ďalších odvetviach, rasty však boli len do 1 %: v predaji a oprave motorových vozidiel vzrástla o 0,5 %, vybraných trhových službách o 0,4 % a v priemysle o 0,2 %. Najviac sa znížila v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,6 %. Klesla aj vo veľkoobchode o 3,5 %, maloobchode a ubytovaní zhodne o 2,9 %, stavebníctve o 2,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %. V priemere za sedem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 % a vo vybraných trhových službách o 0,5 %. Klesla v ubytovaní o 15,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,6 %, stavebníctve o 6,1 %, veľkoobchode o 5,4 %, maloobchode o 3,9 %, priemysle o 3,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,5 % a v doprave a skladovaní o 2,4 %.

Dvojciferný rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v júli t. r. zaznamenali na Slovensku aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 11,6 % (1.185 eur), vo veľkoobchode o 11 % (1.215 eur) a vo vybraných trhových službách o 11 % (1.145 eur). Zvýšenie pod 10 % bolo v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,9 % (613 eur), maloobchode o 9,5 % (900 eur), priemysle o 6,8 % (1.244 eur), doprave a skladovaní o 6,8 % (1.111 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 5,2 % (2.068 eur) a v stavebníctve o 5,1 % (822 eur). Oproti júlu 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 12,9 %, zvýšila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 8 %, vo veľkoobchode a vo vybraných trhových službách zhodne o 7,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,4 %, maloobchode o 6 %, priemysle a v do­prave a skladovaní zhodne o 3,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 1,8 % a v stavebníctve o 1,7 %. V priemere za sedem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa mzda zvýšila vo vybraných trhových službách o 9,9 % (1.123 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 8,7 % (1.115 eur), priemysle o 8,6 % (1.245 eur), veľkoobchode o 8,5 % (1.157 eur), stavebníctve o 8 % (794 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,4 % (565 eur), ubytovaní o 7,3 % (737 eur), maloobchode o 7,1 % (849 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 6,8 % (2.138 eur) a v doprave a skladovaní o 6,5 % (1.070 eur). Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7,9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 6,7 %, priemysle o 6,6 %, veľkoobchode o 6,5 %, stavebníctve o 6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,4 %, ubytovaní o 5,3 %, maloobchode o 5,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 4,8 % a v doprave a skladovaní o 4,5 %.

EU: Nová modrá karta

Počas septembrového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu by mali poslanci schváliť reformu smernice o modrej karte Európskej únie, ktorá umožňuje zamestnávať v EÚ vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín. Pôvodná smernica pochádza z roku 2009, jej reformu navrhla Európska komisia v roku 2016. V máji 2021 sa na zmene pravidiel predbežne dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady. Ide o jedinú zmenu v oblasti legálnej pracovnej migrácie na európskej úrovni za posledné roky.

Počet obyvateľov Európskej únie v produktívnom veku klesne v roku 2070 na 292 miliónov. V roku 2016 ich bolo 333 miliónov. Toto bude to mať značný vplyv na pracovnú silu EÚ. Preto je potrebná reforma systému modrej karty s cieľom uľahčiť zamestnávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Revidovaná smernica prináša flexibilnejšie kritériá na vstup a pobyt v EÚ. Znížila sa napríklad minimálna požadovaná výška platu žiadateľa. Jej držitelia budú mať viac práv, napríklad jednoduchšiu mobilitu v rámci EÚ a zrýchlia sa aj postupy prijímania ich rodín. Uchádzačom bude po aktualizácii stačiť predložiť platnú pracovnú zmluvu na najmenej šesť mesiacov namiesto súčasných 12. Minimálny plat pre žiadosť o modrú kartu sa zníži na 1 až 1,6- násobok priemernej hrubej ročnej mzdy.

Držitelia modrej karty sa budú môcť tiež jednoduchšie presúvať z jednej krajiny Európskej únie do druhej jeden rok po práci v krajine, v ktorej sa prvýkrát usadili. Ich rodina ich bude môcť sprevádzať. Aktualizované pravidlá zároveň umožnia utečencom a žiadateľom o azyl, ktorí sú v súčasnosti v EÚ, požiadať o modrú kartu v ostatných členských štátoch a nielen tam, kde im bol udelený azyl, ako je to v súčasnosti. Modrá karta umožňuje vysoko kvalifikovaným pracovníkom z krajín mimo EÚ žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ s výnimkou Dánska a Írska.

Krajiny EÚ budú však tiež môcť odmietnuť obnoviť žiadosti o modrú kartu v prípade preukázaného ohrozenia verejnej bezpečnosti. Pred vydaním karty budú môcť vziať do úvahy domáci trh práce, napríklad vysokú nezamestnanosť.

Prieskum: Dôverujeme spracovateľom osobných údajov?

Svoje osobné informácie poskytujeme čoraz viac, aby sme mohli využívať rôzne produkty či služby poskytované celým radom odvetví. Jedným z kľúčových segmentov je technologický sektor. MoneyTransfers.com analyzoval najnovšie údaje z portálu YouGov, aby zistil, ktoré krajiny na svete najviac dôverujú technologickým spoločnostiam pri spracovávaní ich osobných údajov.

 

Podľa tohto prieskumu sa na prvom mieste umiestnila India, kde 17 % obyvateľov dôveruje technologickým spoločnostiam v oblasti práce s osobnými údajmi. Na druhom mieste je Indonézia, kde 15 % Indonézanov vníma technologické spoločnosti ako svedomitých spracovateľov ich osobných údajov. Nemecko, Mexiko a Spojené arabské emiráty (SAE) sú na spoločnom treťom mieste, pretože iba 12 % občanov v každej príslušnej krajine verí, že technologické spoločnosti sú kompetentné a správajú sa eticky pri správe osobných údajov. Čína (11%) a Poľsko (11%) patria medzi ďalšie krajiny, kde viac než 10% občanov v danej krajine dôveruje technologickým spoločnostiam pri ich práci s osobnými údajmi (štvrté miesto).

                                                                    

The countries which trust tech companies the most and least with their personal data
Rank	Country	% Trust
1.	India	17%
2.	Indonesia	15%
3.	Germany	12%
3.	Mexico	12%
3.	United Arab Emirates (UAE)	12%
4.	China	11%
4.	Poland	11%
5.	Italy	9%
5.	Denmark	9%
5.	Sweden	9%
5.	Spain	9%
6.	Australia	8%
6.	Hong Kong	8%
7.	United States (US)	7%
8.	United Kingdom (UK)	5%
9.	Singapore	5%

Na opačnej strane, na deviatej pozícii je Francúzsko, pretože francúzski občania sú najskeptickejší - iba 4 % dôverujú technologickým spoločnostiam pri spracovávaní osobných údajov. Tesne nad Francúzskom sa ešte umiestnili Singapur a Spojené kráľovstvo na spoločnom ôsmom mieste, pretože iba 5 % občanov v každej z oboch krajín je presvedčených, že technologické spoločnosti zodpovedne dohliadajú na spôsoby práce s osobnými údajmi.

Upozorňujeme: Nebezpečná kaša

Úrad verejného zdravotníctva SR informoval o nevyhovujúcom výrobku - HAMI nemliečna kaša ryžová banánová, 170 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 20.04.2022, číslo šarže (výrobná dávka): 101248648, EAN kód: 5900852047947. Podľa skúšok odborných laboratórií bola vo výrobku zistená Salmonella Enteritidis.

Na Slovensku sa už prijímajú opatrenia na stiahnutie uvedeného výrobku z trhu. Zároveň bude nahlásený aj do Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF).

Všetkým spotrebiteľom sa odporúča, aby tento výrobok nekupovali a už zakúpený výrobok nepoužívali. Zakúpené výrobky je možné vrátiť späť v mieste predaja.

EU: Agropotravinársky obchod

V roku 2020 sa Európska únia stala tretím najväčším dovozcom agropotravinových výrobkov po Spojených štátoch a Číne. Objem agropotravinárskeho obchodu dosiahol celkovú hodnotu 306 miliárd eur: 184 miliárd eur na strane vývozu a 122 miliárd eur na strane dovozu. Obe hodnoty sa oproti roku 2019 mierne zvýšili – vývoz o 1,4 % a dovoz o 0,5 %.

EÚ vyváža širokú škálu výrobkov zo všetkých častí hodnotového reťazca, od komodít až po vysokospracované výrobky potravinárskeho priemyslu. Na druhej strane v rámci dovozu do EÚ jasne dominujú základné potraviny a krmivá, ktoré predstavujú približne 75 % celkového dovozu. Pokiaľ ide o kategórie výrobkov, k zvýšeniu celkového vývozu agropotravinových výrobkov z EÚ prispel najmä vývoz bravčového mäsa a pšenice. Rast dovozu agropotravinových výrobkov do EÚ bol spôsobený najmä zvýšením hodnôt dovozu olejnatých semien, mastných kyselín a voskov, palmového oleja, ovocia a sóje.

V roku 2020 sa objem vývozu agropotravinových výrobkov z EÚ zvýšil najmä smerom do Číny, Švajčiarska a regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky. Najväčší pokles zaznamenal vývoz z EÚ do Spojených štátov, Turecka, Singapuru a Japonska. Z hľadiska dovozu sa výrazne zvýšil dovoz do EÚ z Kanady. Hodnota dovozu do EÚ sa najviac znížila zo Spojeného kráľovstva, z Ukrajiny a zo Spojených štátov. Najdôležitejším partnerom EÚ v agropotravinárskom obchode bolo Spojené kráľovstvo s podielom 23 % na celkovom vývoze agropotravinových výrobkov z EÚ a 13 % na celkovom dovoze.

Superodpočet 2020: Uplatnilo 140 subjektov

Vďaka ďalšiemu zvýšeniu sadzby superodpočtu zo 150 % na 200 % si firmy na Slovensku v daňových priznaniach za minulý rok mohli prvýkrát zo svojho výsledného daňového základu odpočítať dvojnásobok všetkých svojich nákladov, ktoré na výskum a vývoj v roku 2020 vynaložili. Odpočet mohli ešte navýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu, že na projekty nevyužívali dotačné prostriedky z iného domáceho alebo európskeho verejného zdroja. 

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj v roku 2020 využilo zatiaľ 140 subjektov. Spoločne čerpali takmer 38 mil. eur, čím pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov ušetrili necelých 8 mil. eur. Tieto závery sú uskutočnené nad prvým zoznamom subjektov zverejnenom 30. júna 2021. Priebežné výsledky budú dopĺňané ešte o daňové priznania odložené do konca júna a septembra. Hoci počas minuloročnej vyhlásenej mimoriadnej situácie daňové subjekty vo väčšej miere využívali možnosť odkladu podania svojho daňového priznania, už v prvom zozname čerpaných superodpočtov ich bolo o 21 viac ako je tomu v tom tohtoročnom. Priemerná výška superodpočtu na subjekt zatiaľ výrazne zaostáva za priemernou výškou z roku 2018, kedy sadzba superodpočtu bola 100 % a je tiež o 50 tis. nižšia ako v roku 2019 pri 150-percentnej sadzbe.

Podľa doteraz známych výsledkov aj za rok 2020 platí, že o štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. IT sektor s tretinovým podielom na počte subjektov získal pätinový podiel na objeme superodpočtu. Priebežné výsledky naznačujú zaostávanie IT sektora oproti roku 2019 v sume superodpočtu (podiel klesol z takmer 27 % na 21 %) napriek rastu jeho podielu v počte subjektov uplatňujúcich si túto daňovú úľavu. Predpokladáme však, že ide len o jav dočasný, ako to bolo aj v minulých rokoch, nakoľko tradiční najväčší využívatelia superodpočtu sa objavujú až v zoznamoch s odkladom daňových priznaní.

Zaujímavosťou v štatistikách za rok 2020 je zvýšenie podielu subjektov z Bratislavského kraja (40 %) a silnejšie zastúpenie mikropodnikov, najmä bez zamestnancov. K tomuto výsledku prispeli osobitne nováčikovia, ktorých je v prvom zozname uplatnených superodpočtov 43. Až 60 % z nich patrí do kategórie podnikov s obratom do 2 mil. eur a takmer 45 % zamestnáva do 10 zamestnancov. V štatistikách nováčikov pozitívne prekvapila najmä sekcia M – Odborné, vedecké a technické činnosti, ktorá svoj doterajší podiel na počte subjektov takmer zdvojnásobila na úroveň 23 % a voči roku 2017 dosiahla takmer štvornásobok svojho podielu na objeme čerpaného superodpočtu (necelých 16 %).

P

Trend: Dopyt po automobiloch

Za posledný mesiac zmizlo z inzertných serverov v strednej Európe takmer 32 500 ojazdených vozidiel. V porovnaní s augustom minulého roku ide o pokles ponuky o až takmer 62 500 áut. Výrazný dopyt a stále silnejšie tlaky na znižovanie emisií pochopiteľne ženú ceny jazdených áut hore. Stredná hodnota ceny na Slovensku tak za posledný rok vzrástla o 400 eur. 

Najväčší prepad v ponuke inzerovaných vozidiel podľa analýzy trhu jazdených vozidiel AURES Holdings je v Maďarsku, kde sa ponuka v auguste v predcovidovom roku 2019 pohybovala na úrovni 70.000 ojazdených áut a dnes ich je menej než 49.000, čo je takmer 30-percentný úbytok. V Poľsku je pokles ponuky 25 percent, na Slovensku sa ponuka inzerovaných áut znížila o 17,5 percenta. Česká republika je na tom najlepšie. Prepad ponuky v tohtoročnom auguste oproti roku 2019 je približne 15 percent a v k dispozícii je približne 90.000 ojazdených vozidiel. Zákazníci majú chuť obmieňať svoj automobilový park a možno majú aj obavy z blížiacej sa elektrickej budúcnosti.

Medziročne vzrástla stredná hodnota ceny vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky. Najväčší cenový nárast je viditeľný v Maďarsku, kde stredná hodnota ceny vzrástla v prepočte o 905 eur. Nasleduje Česká republika s nárastom 888 eur a Slovensko s nárastom 400 eur. Najmenší rozdiel je v Poľsku, kde je to len 35 eur, ale autá sú tu však staršie a ojazdenejšie než v iných krajinách.

EU: Nové pravidlá kontroly vývozu

S novým nariadením o kontrole vývozu v Európskej únii prichádzajú prísnejšie kontroly obchodu s položkami s dvojakým použitím – na civilné použitie a potenciálne na vojenské alebo bezpečnostné použitie. Únia si ním zároveň utužuje schopnosť chrániť ľudské práva a podporovať bezpečné dodávateľské reťazce strategických položiek.

V tomto novom rámci získa EÚ priestor cez niekoľko dôležitých opatrení zhromažďovať odborné znalosti a riešiť konkrétne výzvy, najmä pokiaľ ide o kybernetický dohľad – tam sa pripravujú usmernenia o náležitej starostlivosti – ale aj v súvislosti s novými technológiami dvojakého použitia, napríklad s vyspelou výpočtovou technikou. S nariadením sa vďaka zvýšenej úrovni konzultácií a podávania správ medzi členskými štátmi a Európskou komisiou posilní transparentnosť a podporí rozvoj novej elektronickej platformy EÚ na udeľovanie licencií, ktorú už pilotne používajú štyri členské štáty EÚ.

Tento predpis bude zároveň právnym základom pre činnosť EÚ na mnohostrannej, viacstrannej a dvojstrannej úrovni – keďže je zrejmé, že účinnosť kontrol závisí od spolupráce hlavných výrobcov technológií – a nadviaže na existujúci multilaterálny rámec kontroly vývozu – tzv. Wassenaarské usporiadanie, z ktorého vychádzajú mnohé obmedzenia uložené nariadením EÚ.

SR: Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2021

Zamestnanosť v 2 . štvrťroku bola podľa Štatistického úradu na Slovensku medziročne nižšia o 1,5 %, úbytok pracujúcich bol však pomalší ako na začiatku roka. Počet pracujúcich bol medziročne nižší vo všetkých krajoch s výnimkou Nitrianskeho. Z odvetví najvýraznejší medziročný úbytok počtu pracujúcich naďalej pretrváva v ubytovacích a stravovacích službách, kde pracovalo o 25 % ľudí menej ako pred rokom.

Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku (1. štvrťroku 2021) zvýšila o 1,5 % a dosiahla 2.545,3 tis. osôb. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa v porovnaní s 2. štvrťrokom 2020 znížila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 74 %. Celkovo v 10 z 19 sledovaných odvetví ekonomiky bol počas mesiacov apríl až jún počet pracujúcich medziročne nižší najmä pod vplyvom pandémie. Tempo medziročného poklesu však oproti predchádzajúcemu štvrťroku bolo miernejšie vo všetkých hlavných odvetviach hospodárstva. V pandémiou najviac poznačených odvetviach služieb pracovalo o 1,6 % ľudí menej ako pred rokom. Situácia v službách sa však oproti prvému štvrťroku zlepšila, na začiatku roka bol prepad zamestnanosti v službách až 5 %.

Spomedzi odvetví služieb, zamestnanosť najviac klesla v ubytovacích a stravovacích službách (o štvrtinu) a v doprave a skladovaní (o 11,1 %). Medziročne sa znížila zamestnanosť aj v ďalších šiestich odvetviach služieb, pokles bol však pod 10 %. V priemysle, ktorý zamestnáva najväčší počet ľudí, aktuálne pracovalo 686,6 tis. osôb, ich počet sa medziročne znížil o 2,4 %, čo bol taktiež miernejší pokles ako v predchádzajúcom štvrťroku (1. štvrťroku 2021). Zamestnanosť sa znížila aj v poľnohospodárstve o 4,1 %, naopak, počet pracujúcich sa zvýšil v stavebníctve o 1,3 %. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku, medzi mladými do 25 rokov, ich počet sa znížil o 11,9 %. O 6,1 % klesla zamestnanosť aj u osôb vo veku od 25 do 34 rokov. Zamestnanosť aj miera zamestnanosti klesli vo všetkých krajoch Slovenska s výnimkou jediného Nitrianskeho kraja, kde počet pracujúcich bol mierne vyšší ako pred rokom. Spomedzi ostatných regiónov najviac sa prepadli ukazovatele zamestnanosti v Trenčianskom kraji, kde počet pracujúcich klesol o 3,8 % a miera zamestnanosti o 2,3 p. b. na hodnotu 77,4 %. Najnižšia miera zamestnanosti na úrovni 67,3 % bola v Košickom kraji, naopak, najvyššia v Bratislavskom kraji na úrovni 83,3 %.

Za prácou do zahraničia odchádzalo v 2. štvrťroku 106,5 tis. osôb, oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa ich počet znížil o 8,7 %. Pracovali hlavne v stavebníctve (36,2 tis. osôb), priemysle (21,3 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (15,9 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (28,6 tis. osôb), Rakúsku (26,5 tis. osôb) a v Česku (22 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z Prešovského kraja (29,2 tis. osôb) a viac ako 15 tis. osôb odchádzalo za prácou do cudziny aj zo Žilinského (17,1 tis. osôb) a Košického kraja (15,3 tis. osôb).

V priemere za 1. polrok 2021 klesla celková zamestnanosť o 3,2 % na 2 518,6 tis. osôb. Tempo poklesu sa od začiatku roka spomalilo. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli v ubytovacích a stravovacích službách. Počty pracujúcich sa znížili vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trenčianskom kraji o 5,2 %, v ostatných krajoch bol pokles pod 5 %. Miera zamestnanosti bola na úrovni 73,5 %, oproti 1. polroku minulého roka klesla o 1,6 p. b. Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti 1. polroku 2020 znížil o 10 % na 108,4 tis. osôb. Pracovali najmä v stavebníctve a priemysle. Medziročne sa najviac znížil počet v cudzine pracujúcich v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, ale aj vo veľkoobchode a maloobchode, poklesy boli v obidvoch činnostiach o viac ako 20 %. Najvyšší počet pracujúcich v zahraničí pochádzal z Prešovského kraja, z celkového počtu tvorili viac ako štvrtinu.

Výzva: Spolu múdrejší 2

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na program doučovania Spolu múdrejší 2 na mesiace október až december 2021. Cieľom je podporiť tie základné školy, ktoré budú prostredníctvom doučovania svojich žiakov vytvárať podmienky na zlepšovanie ich vedomostí a zručností.

Oproti minulému ročníku prináša projekt viacero zmien, napríklad zníženie minimálneho počtu hodín doučovania na týždeň zo 6 vyučovacích hodín na 4 vyučovacie hodiny (malo by to predstavovať 10 žiakohodín a 2 hodiny na prípravu/týždeň). Ďalšou zmenou je navýšenie odmeny pre koordinátora projektu. 150 alebo 200 EUR (podľa počtu doučovateľov na škole) už nebude vyplácaných za celé obdobie, ale za každý mesiac doučovania.

Formulár žiadosti je preto oproti minulému školského roku zjednodušený. Žiadosť sa podáva výhradne elektronicky, prostredníctvom on-line formulára s povinnou prílohu „Čestné vyhlásenie žiadateľa“, ktorého vzor je možné stiahnuť na webe ministerstva. V prípade potreby môžete využiť tiež projektovú mailovú adresu spolumudrejsi@minedu.sk. Termín na podanie projektu prostredníctvom elektronického formulára je 27. 09. 2021 do 23:59 hod. Zoznam podporených žiadateľov bude zverejnený do konca septembra t. r.

Aktuálne: Napätie medzi IT a zamestnancami pracujúcimi z domu

Správa HP Wolf Rebellions & Rejections upozorňuje, že IT tímy sú v dobe stále rastúcich bezpečnostných hrozieb nútené pristupovať na kompromisy v oblasti zabezpečenia kvôli zaisteniu kontinuity prevádzky. Ich snaha o posilnenie zabezpečenia alebo aktualizáciu bezpečnostných opatrení, ktorými sa riadia zamestnanci pracujúci na diaľku, býva často odmietaná. S takýmto postojom sa stretávajú hlavne u zamestnancov vo veku 18 - 24 rokov, ktorí budú tvoriť pracovnú silu budúcnosti. Títo digitálni domorodci pociťujú čoraz väčšiu frustráciu, pretože sa domnievajú, že nároky na zabezpečenie im bránia plniť stanovené termíny, čo mnohých z nich vedie k obchádzaniu bezpečnostných mechanizmov.

Nová správa HP Wolf Security vychádza z údajov získaných počas celosvetového on-line prieskumu YouGov, na ktorom sa zúčastnilo 8.443 zamestnancov na administratívnych pozíciách, ktorí počas pandémie prešli na prácu z domova, a celosvetového prieskumu s účasťou 1.100 osôb zodpovedných za rozhodovanie v oblasti IT. Oba prieskumy vykonala spoločnosť Toluna. Medzi zásadné zistenia patria:

• 76 % IT tímov priznáva, že bezpečnosť bola počas pandémie odsunutá do pozadia v záujme zabezpečenia kontinuity podnikania, pričom 91 % bolo vystavených tlaku ohľadom zníženia nárokov na zabezpečenie z dôvodu zaistenia kontinuity podnikania.

• Takmer polovica (48 %) mladších zamestnancov na administratívnych pozíciách (18 - 24 rokov) považovala bezpečnostné nástroje za prekážku zdržujúcu ich od práce a takmer tretina (31 %) z nich sa z tohto dôvodu snažila obísť firemné bezpečnostné zásady, aby mohla urobiť svoju prácu.

• 48 % opýtaných administratívnych pracovníkov súhlasilo s tým, že zdanlivo zásadné bezpečnostné opatrenia vedú k strate veľkého množstva času - u osôb vo veku 18 - 24 rokov to dokonca bolo celých 64 %.

• Viac ako polovica (54 %) mladých ľudí vo veku 18 - 24 rokov sa viac než rizika, že by ich organizácia mohla byť vystavená úniku dát, obáva nedodržania termínov; 39 % si nie je istých, čo je uvedené v bezpečnostných zásadách alebo nevie, či takéto zásady v ich firme vôbec existujú - to všetko ukazuje na vzrastajúcu mieru apatie medzi mladými pracovníkmi.

• 83 % IT tímov sa preto domnieva, že nárast počtu zamestnancov pracujúcich z domu vytvára „časovanú bombu“, ktorá môže mať za následok napadnutie firemnej siete.

Podľa Iana Pratta: „Ak je zabezpečenie príliš ťažkopádne a ľudí zaťažuje, nájdu si spôsob, ako ho obísť. Zabezpečenia by sa preto mali v čo najväčšej miere stať súčasťou existujúcich pracovných vzorcov a postupov predovšetkým prostredníctvom technologických riešení, ktoré používateľa nerušia pri práci, sú navrhnuté s ohľadom na bezpečnosť a sú používateľsky intuitívne. V ideálnom prípade musíme zabezpečiť, aby bolo rovnako jednoduché pracovať v zabezpečenom a rovnako v nezabezpečenom prostredí. To môžeme dosiahnuť, keď zabezpečenia zabudujeme do samotných základov systémov.“ Správa zdôrazňuje, že veľa bezpečnostných tímov sa v záujme ochrany dát snaží obmedzovať správanie používateľov. Deväťdesiatjeden percent z nich aktualizovalo bezpečnostné zásady, aby zohľadňovali čoraz častejšie prácu z domova a 78 % obmedzilo prístup k webovým stránkam a aplikáciám. Tieto bezpečnostné opatrenia však často narážajú na odpor používateľov, ktorým sa nepozdávajú a ktorí sa na ne v IT oddeleniach sťažujú. Bezpečnostné tímy sa potom cítia deprimované a odmietnuté:

• 37 % opýtaných administratívnych pracovníkov uviedlo, že bezpečnostné zásady a technológie sú často príliš reštriktívne.

• 80 % IT tímov sa stretlo s odporom zo strany používateľov, ktorým sa nepáči, že musia doma dodržiavať bezpečnostné opatrenia; 67 % IT tímov uviedlo, že sa s týmito sťažnosťami stretávajú každý týždeň.

• 83 % IT tímov uviedlo, že snaha o nastavenie a presadzovanie firemných zásad v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa v súčasnej dobe, keď nie sú hranice medzi osobným a pracovným životom príliš ostré, ukazuje ako nemožná.

• 80 % IT tímov uviedlo, že sa IT zabezpečenie stáva „nevďačnou úlohou“, pretože tieto pokyny nikto nepočúva.

• 69 % IT tímov uviedlo, že si kvôli zavádzaniu obmedzení pripadajú ako „tí zlí“.

Joanna Burkeyová dodala, že tímy kybernetickej bezpečnosti by už nemali niesť ťažobu zaistenia bezpečnosti podniku len na svojich pleciach, kybernetická bezpečnosť je komplexná disciplína, do ktorej sa musia zapojiť všetci: „Aby sme vytvorili kultúru bezpečnosti založenú na väčšej spolupráci, musíme zamestnancov zapojiť a vzdelávať v oblasti rastúcich rizík týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti. IT tímy musia zase lepšie pochopiť, aký dopad má zaisťovanie bezpečnosti na pracovné postupy a produktivitu. Potom je potrebné prehodnotiť zabezpečenie na základe potrieb podniku i hybridného pracovníka.“