piatok 29. októbra 2021

Upozorňujeme: Podvodné maily MF SR

Na novú phishingovú kampaň na Slovensku s cieľom získať osobné údaje a číslo platobnej karty upozornilo Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Podvodné maily navodzujú dojem, že ich odosielateľom je Ministerstvo financií SR (MF SR), pričom sľubujú vrátiť peniaze.

Rovnaký postup útočníci použili aj pri distribúciu phishingových mailov pod hlavičkou Finančnej správy. V novej phishingovej kampani sú falošné stránky umiestnené na doménach:
hXXps://apettisgenesh[.]com/config/httpswwwmfsrsk/login
hXXps://apettisgenesh[.]com/config/httpswwwtemperanceskindexphp/login
Škodlivé domény sa však môžu meniť. 

Odporúčame:
  • Neotvárajte neoverené správy a správy od neznámych používateľov.
  • Neotvárajte podozrivé prílohy (ani v známych formátoch ako .pdf/.docx a iné).
  • Zakážte povoľovanie makier v dokumentoch.
  • Neotvárajte URL odkazy vzbudzujúce podozrenie.
  • V prípade využívania emailových aplikácií vypnite funkciu náhľadu do prílohy.
  • V prípade podozrenia overte obsah správy u odosielateľa inou formou (telefonicky, osobne).
  • Nikdy nereagujte na správy žiadajúce akékoľvek osobné a citlivé údaje (prihlasovacie mená, heslá, údaje o platobných prostriedkoch).
  • Nikdy sa neprihlasujte na žiadnu službu priamo z URL adresy, ktorá prišla emailom a dbajte na zvýšenú opatrnosť. Pri prihlasovaní sa do služieb používajte zaručené URL odkazy na webstránkach poskytovateľov služieb.
  • Za žiadnych okolností nevpisujte svoje osobné/prihlasovacie údaje do webstránok, ktoré sú ľubovoľným spôsobom podozrivé, alebo nemajú dôvod požadovať podobné informácie.
  • Udržujte svoje zariadenia aktualizované – nie len samotný operačný systém, ale aj všetky softvérové súčasti.


EU: Nové limity pre najškodlivejšie chemikálie v odpade

Návrhom na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred niektorými z najškodlivejších chemických látok v odpade – perzistentnými organickými látkami (POP) sa v Európskej únii sprísňujú limity pre tieto chemické látky v odpade a predchádza sa tiež ich opätovnému vstupu do hospodárstva.

Perzistentné organické látky sú chemikálie s toxickými vlastnosťami, ktoré zostávajú v životnom prostredí veľmi dlho, hromadia sa v potravinových reťazcoch a môžu poškodiť ľudské zdravie a životné prostredie. Cieľom prijatého návrhu je odstrániť alebo minimalizovať emisie POP z odpadu. Hoci sa perzistentné organické látky vo všeobecnosti už v nových výrobkoch nepoužívajú, stále ich možno nájsť v odpade z niektorých spotrebných výrobkoch, akými sú nepremokavé textílie, nábytok, plasty a elektronické zariadenia.

Európska komisia navrhuje zaviesť prísne limity pre tieto tri látky alebo skupiny látok v odpade:
  • kyselina perfluóroktánová (PFOA) a jej soli a príbuzné zlúčeniny – nachádza sa v nepremokavých textíliách a hasiacich penách,
  • dikofol – pesticíd, predtým používaný v poľnohospodárstve,
  • pentachlórfenol, jeho soli a estery – nachádzajú sa v ošetrenom dreve a textíliách.
Okrem toho navrhuje sprísniť maximálne limity v odpade pre ďalších päť látok alebo skupín látok, ktoré už sú regulované.

e-Government: Elektronická komunikácia SPF

Slovenský pozemkový fond (SPF) spúšťa v skúšobnej prevádzke podpisovanie odosielaných dokumentov kvalifikovaným elektronickým podpisom. Cieľom je vybavovanie väčšiny typov žiadostí výlučne v elektronickej forme.

V súčasnosti sú už všetky právnické osoby a podnikatelia povinní mať aktivovanú elektronickú schránku a vykonávať úkony voči fondu a doručovať mu písomnosti elektronicky do elektronickej schránky. V prípade nedodržania elektronickej formy komunikácie SPF začne týchto žiadateľov upozorňovať na povinnosť elektronického doručovania písomností. Fyzickým osobám – nepodnikateľom bude SPF odpovedať elektronicky podpísanými záznamami v prípadoch, keď takíto žiadatelia doručia podanie do elektronickej schránky fondu podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. 

Fond pripravuje taktiež elektronické podpisovanie zmlúv a do konca tohto kalendárneho roka chce tiež zverejniť na internetovej stránke elektronické formuláre s možnosťou podpisovania kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ukončenie a vyhodnotenie skúšobnej prevádzky elektronického podpisovania je naplánované do konca roka 2021 s predpokladom, že od 1. januára 2022 bude fond komunikovať so žiadateľmi už len elektronicky.

Upozorňujeme: Falošná webstránka pošty

Slovenská pošta upozorňuje na ďalší podvod na internete. Podvodníci na portáloch, ktoré sprostredkúvajú kúpu či predaj tovaru, oslovujú predávajúcich predstierajúc záujem o inzerovaný produkt. Ako reálny záujemca si vyžiadajú zaslať tovar poštou s tým, že kúpnu cenu uhradia prevodom na účet. Pošlú pritom link na falošnú webovú stránku. 

Falošná webstránka sa podobá oficiálnemu webu Slovenskej pošty, pričom niektoré brandové prvky chýbajú a sú na nej tiež gramatické chyby. Všetky presmerovania na skutočnú stránku pošty pritom fungujú. Ak predávajúci súhlasí s týmto spôsobom platby, podvodník mu oznámi, že zaplatil za tovar aj doručenie a pošle ďalší link, ktorý ho presmeruje na zahraničnú stránku, kde má predávajúci kliknúť na tlačidlo Prijať' a následne zadať všetky údaje z platobnej karty! Slovenská pošta už podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a nabáda občanov k ostražitosti. Vyzýva ich dôkladne si preveriť, odkiaľ sú maily zaslané. Pochybná adresa phishingových mailov totiž napovedá, že ide o podvod. V prípade, že ste na tieto podvodné maily už zareagovali a uhradili požadovanú sumu, odporúča sa Vám obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.

Opäť pripomíname, že Slovenská pošta nikdy nežiada úhradu žiadnych poplatkov prostredníctvom emailov alebo SMS, ani za colné konanie či daň z pridanej hodnoty (DPH), ani nesprostredkúva žiadne platby. Klient za zásielku zaplatí buď pri objednávaní tovaru, alebo pri prevzatí zásielky na pošte, kuriérovi alebo v BalíkoBoxe. Rovnako je to aj pri platbe colných poplatkov a DPH – klient ich hradí pri prevzatí zásielky.

štvrtok 28. októbra 2021

Aktuálne: Ekologické dušičky

Koniec októbra sa už na Slovensku tradične spája s prípravou na Sviatok všetkých svätých a Pamiatkou na zosnulých (dušičky). Tento rok je povolená návšteva cintorínov, samozrejme s dodržiavaním COVID opatrení, a na dvoch bratislavských opäť budú pre návštevníkov pripravené aj elektromobily. Postupne sa na internete rozširujú aj virtuálne cintoríny ponúkajúce možnosť zapáliť symbolicky sviečku či zanechať odkaz.

V Bratislave budú až do 8. novembra t. r.  predĺžené otváracie hodiny cintorínov aj krematória v správe bratislavského mestského pohrebníctva Marianum, navštíviť ich môžete denne od 7.00 do 20.00 hodiny. V krematóriu, na cintorínoch v Slávičom údolí a vo Vrakuni bude na odvoz k hrobovému miestu k dispozícii zadarmo aj elektromobil. Zároveň bude možné uhradiť nájomné za hrobové miesto priamo na najväčších bratislavských cintorínoch. V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu je potrebné dôsledné dodržiavanie všetkých opatrení na ochranu zdravia!

Bratislavský magistrát aj mestské pohrebníctvo apelujú na návštevníkov cintorínov, aby dbali aj na životné prostredie a využívali na výzdobu hrobových miest kvety, ktoré sú biologicky rozložiteľné a bude možné ich kompostovať. Rovnako pri používaní sviečok je vhodnejšie používať také, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Aktuálne majú obyvatelia možnosť využívať veľkokapacitné nádoby na BIO odpad a na cintorínoch v Lamači a Petržalke aj samotné kompostéry. Na presun počas blížiacich sa sviatkov sa odporúča využiť najmä mestskú hromadnú dopravu. Dopravný podnik Bratislava posilní spoje vybraných liniek a nasadí aj vozidlá s väčšou kapacitou. Mestská polícia Bratislava zároveň posilní svoje hliadky v okolí cintorínov aj krematória.

EU: Pravidlá pre banky

Európska komisia prijala preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti bankovníctva (nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách). Banky EÚ by vďaka novým pravidlám mali byť odolnejšie voči prípadným hospodárskym otrasom a budú môcť ďalej prispievať k postpandemickej obnove Európy a prechodu ku klimatickej neutralite.

Završuje sa tak vykonávanie dohody Bazilej III v EÚ. Dohodu dosiahli EÚ a jej partneri v skupine G20 v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pričom cieľom je zvýšiť odolnosť bánk voči možným hospodárskym otrasom. Návrhy sú posledným krokom tejto reformy zameranej na bankové pravidlá. Preskúmanie pozostáva z týchto prvkov:
  • legislatívny návrh na zmenu smernice o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ);
  • legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách [nariadenie (EÚ) č. 575/2013];
  • samostatný legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti riešenia krízových situácií (tzv. reťazový návrh).
Balík opatrení tvoria:
Vykonávanie dohody Bazilej III – posilňovanie odolnosti voči hospodárskym otrasom
Balíkom opatrení sa podrobne vykonáva medzinárodná dohoda Bazilej III, pričom sa zohľadňujú osobitosti bankového sektora EÚ, napríklad pokiaľ ide o hypotekárne úvery s nízkym rizikom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v „interných modeloch“, ktoré banky používajú na výpočet svojich kapitálových požiadaviek, nepodceňovali riziká, čím sa zabezpečí, aby kapitál potrebný na krytie týchto rizík dosahoval dostatočnú úroveň. Vďaka tomu bude teda jednoduchšie porovnávať pomery rizikového kapitálu medzi jednotlivými bankami, čo pomôže obnoviť dôveru v tieto ukazovatele a v celkové zdravie sektora. Zámerom je posilniť odolnosť bez toho, aby to viedlo k výraznému zvyšovaniu kapitálových požiadaviek. Celkový vplyv na kapitálové požiadavky sa obmedzí na úroveň, ktorá je bezprostredne nevyhnutná, takže konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ ostane zachovaná. Balíkom sa ďalej znížia náklady na dodržiavanie predpisov – obzvlášť v prípade menších bánk – bez toho, aby sa zvoľnili prudenciálne normy.

Udržateľnosť – ako prispieť k zelenej transformácii
Posilňovanie odolnosti bankového sektora voči environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia (tzv. riziká ESG) je kľúčovou oblasťou stratégie komisie pre udržateľné financovanie. Je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým banky merajú a riadia tieto riziká, pričom rovnako dôležité je zabezpečiť, aby trhy mohli konanie bánk monitorovať. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu prudenciálna regulácia. Návrh ukladá bankám povinnosť, aby v rámci svojho systému na riadenie rizík systematicky identifikovali, zverejňovali a riadili aj riziká ESG. Patria sem napríklad aj pravidelné stresové testy v oblasti klímy, ktoré vykonávajú orgány dohľadu aj samotné banky. Orgány dohľadu budú musieť posudzovať riziká ESG v rámci pravidelných preskúmaní orgánmi dohľadu. Všetky banky budú musieť zároveň zverejňovať aj to, do akej miery sú vystavené rizikám ESG. Aby sa zabránilo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu menších bánk, pravidlá zverejňovania budú odstupňované. Navrhovanými opatreniami sa nielen zvýši odolnosť bankového sektora, ale zabezpečí sa aj to, aby banky brali ohľad aj na aspekty udržateľnosti.

Silnejší dohľad – aby sa v bankách EÚ zabezpečilo riadne hospodárenie a aby sa lepšie chránila finančná stabilita
Balík poskytuje orgánom dohľadu nad bankami EÚ posilnené nástroje. Stanovuje sa v ňom jasný, spoľahlivý a vyvážený súbor pravidiel týkajúcich sa odbornosti a vhodnosti (fit and proper), v rámci ktorých orgány dohľadu posudzujú, či majú vedúci pracovníci zručnosti a znalosti požadované na riadenie banky. V reakcii na škandál WireCard budú mať orgány dohľadu po novom navyše k dispozícii lepšie nástroje na dohľad nad skupinami spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií (FinTech) vrátane pobočiek bánk. Týmto vylepšeným súborom nástrojov sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie bánk EÚ. V preskúmaní sa primeraným spôsobom rieši aj problematika zakladania pobočiek bánk z tretích krajín v EÚ. V súčasnosti sa na tieto pobočky vzťahujú najmä vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú harmonizované len vo veľmi obmedzenej miere. Balíkom opatrení dochádza k harmonizácii pravidiel EÚ v tejto oblasti, čo orgánom dohľadu umožní lepšie riadiť riziká súvisiace s týmito subjektmi, ktoré v posledných rokoch výrazne zvýšili mieru svojej činnosti v EÚ.

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada.

Kyberbezpečnosť: Kľúčové náklady

Náklady na zabezpečenie čoraz komplexnejších prostredí sa vyšplhali na druhé miesto v rebríčku kľúčových výziev, ktorým podľa IT lídrov čelili ich spoločnosti v roku 2021. Podľa štúdie Ekonomika IT bezpečnosti ide o vzostupný trend, konkrétne z tretieho miesta v minulom roku a šiesteho miesta v roku 2018. S rozšírením digitalizácie, práce z domu a využívania cloudu môže mať táto komplexnosť vplyv na viditeľnosť hrozieb a reakciu na incidenty v rámci organizácií.

V roku 2020 sa v dôsledku lockdownov a práce na diaľku začali vo firmách v oveľa väčšej miere využívať digitálne technológie. Podľa štúdie McKinsey & Company firmy zrýchlili digitalizáciu v rámci interakcií so zákazníkmi a dodávateľským reťazcom spolu s podielom digitálnych alebo digitálne podporovaných produktov vo svojom portfóliu. To si vyžadovalo masívne zavádzanie nových IT služieb a zmeny v IT infraštruktúre. Firmy museli zaistiť bezpečnosť všetkých týchto inovácií, čo sa stalo skutočnou výzvou pre takmer polovicu všetkých spoločností (44 %). Vyššie percento mala len ochrana údajov (57 %) – ide však o obavu, ktorá sa už niekoľko rokov drží na prvom mieste. Náklady na zabezpečenie komplexných prostredí sa ukázali byť ešte kľúčovejšie ako zabezpečenie súladu zamestnancov s bezpečnostnými pravidlami a regulačnými požiadavkami, ktoré bolo posledné dva roky na druhom mieste. Zavedenie cloudu prispelo aj ku komplexnosti IT infraštruktúry. Podľa štúdie spoločnosti Kaspersky v rokoch 2020 – 2021 vzrástlo využívanie všetkých typov cloudov, vrátane verejných a súkromných, na 88 %, pričom v roku 2019 to bolo len 72 %. Okrem toho infraštruktúra virtuálnych desktopov, ktorá mala firmám pomôcť sprostredkovať vzdialený prístup k firemným pracoviskám pre bezpečnú prácu z domu, vzrástla z 82 na 86 %.

Problémom komplexnej infraštruktúry nie je len náročnosť zavádzania bezpečnostných nástrojov. Je tiež oveľa ťažšie vystopovať známky útoku a včas naň reagovať, aby sa minimalizovali prípadné škody. Nedostatočný dohľad nad infraštruktúrou je v skutočnosti najčastejším problémom (41 %), ktorému čelia organizácie pri riešení komplexných hrozieb. Tento problém našťastie stimuluje investície. Takmer polovica (47 %) spoločností označila zvýšenú komplexnosť svojej IT infraštruktúry za hlavnú príčinu zvýšenia rozpočtu na IT bezpečnosť (v porovnaní so 43 % v roku 2020). Na ochranu komplexnej infraštruktúry s cloudovými a lokálnymi pracovnými prvkami, VDI a zamestnancami pracujúcimi na diaľku by organizácie mali hľadať riešenie so silnými schopnosťami detekcie a reakcie. Riešenie by malo poskytovať prehľad o hrozbách vyskytujúcich sa v akomkoľvek koncovom bode spolu s ďalšími informáciami o škodlivej aktivite a viacerými možnosťami reakcie. 

Upozorňujeme: Nebezpečný dezodorant

Medzi nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, nahlásené aj do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky), pribudlo upozornenie z Fínska na pánsky dezodorant. 

Pánsky dezodorant Long Lasting Deodorant, Men značka: Janssen Cosmetics (typ výrobku/číslo výrobku: 8678) z Nemecka (výrobca: Janssen Cosmetics Gmbh, 52005 Aachen, Germany) obsahuje nadmerné množstvo látky hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde, čo je v rozpore s európskou legislatívou. Ide o kožný senzibilizátor, ktorý môže vyvolať alergické reakcie alebo kontaktnú dermatitídu.

Výrobok sa môže vyskytovať vo viacerých krajinách, prípadne ponúkať aj v e-shopoch na internete.

streda 27. októbra 2021

Aktuálne: Drahšie obedy

Vládou schválená novela Zákonníka práce doterajší systém stravného na Slovensku založený na  stravných poukážkach či gastrokartách pre zamestnancov výrazne zdražie. Namiesto sľubovaného zrovnoprávnenia finančného príspevku s doterajšími formami stravného prinesie zdraženie obedov pre všetkých.

Stravné vyššie než 2,81 eur bude totiž zamestnancovi zdanené a negatívne ovplyvní aj výšku odvodov. Daňovo odpočítateľná položka vo výške 2,81 eur na obed je dnes v praxi žalostne nízka a je skôr formálna. Napríklad pri hodnote stravného 5,10 eura a príspevku zamestnávateľa zo sociálneho fondu vo výške dvoch eur bude nové daňovo-odvodové zaťaženie vo výške 0,59 eura na jeden stravný lístok. Asociácia moderných benefitov vyrátala, že takmer 1,5 milióna pracujúcich bez ohľadu na to, či budú využívať stravenky alebo peňažný príspevok, tak príde mesačne pri 20 pracovných dňoch o 11,80 eura. Zamestnanci sa nedostanú k zvýšenému stravnému ani vtedy, ak im zamestnávateľ v dobrej viere prispeje na obedy viac.

Namiesto viackrát sľubovanej podpory štátu zamestnávateľom aj zamestnancom počas pandémie táto novela prináša v praxi to, že štát stravné pre zamestnancov zdražie. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR pritom žiadala poslancov NR SR, aby prehodnotilo tento návrh zákona a v tejto forme ho neschválilo. Zdražovanie obedov ešte zhorší postupný rast cien potravín, energií aj nákladov na udržanie zamestnancov v gastrosektore.


Trend: Robotická rehabilitácia

Rehabilitačné procedúry dnes prebiehajú už aj s využitím robotických senzorov. Vysoká citlivosť a presnosť senzora umožňuje bezpečné a presné nastavenie sily napríklad pri rehabilitácii pacientov s neurologickými problémami.

Inteligentný robotický systém na podporu neuro - rehabilitačných terapií vyžaduje vzhľadom na dôležitosť interakcie medzi pacientom a robotom presné nastavenie pohybu a sily zariadení. „V rámci robotickej rehabilitácie je kľúčové zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to veľmi presným snímaním sily, tak jej intenzity ako aj smeru, ktorý robot počas procedúry vyvíja na pacienta“, upresnil Jacopo Tosi, biomedicínsky technik a manažér vývoja. Zariadenie funguje už v niektorých európskych nemocniciach, hlavne v Taliansku. Zároveň sa pripravuje jeho vstup na trhy v Spojených štátoch, Ázii a Pacifiku.

Senzor citlivo sníma silu a točivý moment vo všetkých 6 osiach a je vhodný pre akýkoľvek typ robotickej aplikácie na zaistenie presnej kontroly pohybu. Jednoduché prepojenie so zariadením a minimálna potreba údržby optickej technológie umožňujú plne sa venovať hlavnému účelu produktu.

EU: 1,5 miliardy eur do inovatívnych technológií

Európska komisia otvára druhú výzvu na predkladanie návrhov pre veľké projekty financované z inovačného fondu. Ide o jeden z najväčších svetových programov na demonštráciu inovačných nízkouhlíkových technológií, ktorý je financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Z rozpočtu 1,5 miliardy eur bude financovať prelomové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročných priemyselných odvetví, uskladňovania energie, ako aj zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého.

Vzhľadom na to, že počet žiadostí v prvej výzve výrazne prekročil kapacitné možnosti aj na vysoký objem pripravovaných projektov komisia zjednodušila proces podávania žiadostí, ktorý teraz pozostáva len z jednej fázy. Tým sa výrazne skráti prípravný čas plynúci od podania žiadosti až po udelenie grantu. Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabraňovať emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačného potenciálu, finančnej a technickej vyspelosti, potenciálu rozšírenia a ich nákladovej efektívnosti. Výzva je otvorená do 3. marca 2022 pre projekty zo všetkých členských štátov EÚ, z Islandu a Nórska. V prípade projektov, ktoré sú síce sľubné, no nie sú pripravené dostatočne na to, aby získali grant, Európska investičná banka poskytne pomoc pri ich vypracovaní.

Projekty možno podávať cez portál financovania a ponúk EÚ, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe. Uzávierka podávania žiadostí je 3. marca 2022. Žiadatelia budú informovaní o výsledkoch hodnotenia v treťom štvrťroku 2022. Udelenie grantov a podpis projektov sa uskutočnia v štvrtom štvrťroku 2022. Informačný deň sa uskutoční 10. novembra t. r. Potenciálni žiadatelia a iné zainteresované strany budú mať počas neho príležitosť získať informácie a klásť otázky v súvislosti s novou výzvou.

5G: Kľúčový míľnik

Podľa najnovšieho výskumu spoločnosti Omdia 5G do konca júna 2021 spustilo 147 operátorov, ale iba 14 % (21 operátorov) dosiahlo vo svojej sieti 10 % penetráciu predplatiteľov. Analytici spoločnosti zistili, že 10 % penetrácia do siete je kľúčovým míľnikom pre 5G, odkedy začína mať pozitívny vplyv na mobilné príjmy.

Údaje z trhu 5G v Južnej Kórei ukazujú jasný nárast výnosov po spustení 5G, keď penetrácia trhu pred rokom presiahla 10 %. V Číne sa predplatné 5G v prvej polovici roku 2021 takmer zdvojnásobilo a v júni dosiahlo 318 miliónov, čo zodpovedá 11 % z celkového počtu mobilných pripojení. Medzitým výnosy z mobilných služieb vzrástli v 1. a 2. kvartáli medziročne o 4,7 % a 3,7 % – úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od začiatku roka 2018. „O vplyve 5G na poskytovateľov služieb môžeme len špekulovať, kým technológia nedosiahne kritické množstvo nad rámec prvých používateľov. Iba Južná Kórea dosiahla tento bod a vyvíja sa pozitívne. Ďalších 24 trhov má dosiahnuť 10 % penetráciu populácie 5G do konca roka 2021, 37 v roku 2022 a viac ako 100 v roku 2026“, uviedol Ronan De Renesse.

Čínski, kórejskí, japonskí a americkí operátori ovládali v 2. štvrťroku 2021 vyše 93 % globálneho trhu 5G. Spomedzi viac než 400 miliónov predplatených na celom svete je 82 % v Ázii, z toho 87 % v Číne. Medzi trhy mimo Ázie s viac než 5 % penetráciou populácie patria USA, Fínsko a Írsko. Podľa trhových prognóz spoločnosti Omdia sa očakáva, že trhy v priemere zaznamenajú 5 % nárast ARPU (priemerný výnos na používateľa) po dvoch rokov od spustenia 5G. Neexistuje však žiadna priama korelácia, keďže trhy sú ovplyvnené faktormi, akými sú makroekonomická dynamika, zotavenie z ochorenia COVID, hospodárska súťaž na miestnych trhoch a regulácia. Naopak spoločnosť Omdia očakáva, že vyspelé trhy zaznamenajú menší rast v percentuálnom vyjadrení než ostatné, pretože rast pochádzajúci zo začlenenia digitálnych služieb do rozvojových a rozvíjajúcich sa trhov prevýši účinky 5G. Napríklad, zatiaľčo 5G môže zvýšiť ARPU o 10 %, prvý používateľ smartfónu v Afrike môže zdvojnásobiť svoj účet za mobil. „5G je stále v plienkach a jeho plný potenciál z technologického a komerčného hľadiska ešte nevidíme. Podobne ako pri zavádzaní 4G aj  prijatie 5G je väčšinou riadené ponukou, čo znamená, že dopyt po 5G musí vytvoriť priemysel. Operátori v Číne a Južnej Kórei ukázali, že ak dáte 5G do rúk spotrebiteľov, výnosy budú pravdepodobne nasledovať“, dodal De Renesse. 

utorok 26. októbra 2021

Pandémia: Vplyv na prácu aj zdravie

V čom nás negatívne zasiahla pandémia? Práca - označilo ju až 42 percent respondentov za najviac negatívne ovplyvnenú pandémiou v prieskume HR Pulse, ktorý realizovala Profesia spolu s iniciatívou Open HR fórum (3.202 respondentov, 16. jún - 31. august 2021). Vyše tretina ľudí priznala tiež negatívne dopady na súkromie, pričom Slováci často označovali aj problémy v štúdiu a vo finančnej oblasti.

Neviete si ustrážiť pracovný čas? Nie ste sami… Ak si zamestnanec nevie počas home officu ustrážiť svoj pracovný čas, môže si byť istý, že v tom nie je sám. Práve túto oblasť označovali Slováci za najviac náročnú. Tento problém má až 41 percent Slovákov. Ďalších 30 percent respondentov prezradilo, že ich počas práce z domu trápi neschopnosť sústrediť sa. Oblasti, ktoré nám počas home officu robia najväčší problém, sú tiež zladenie rodiny a práce, vytvorenie pracovného priestoru či udržiavanie kontaktu s kolegami. Naopak, z prieskumu vyplynulo, že Slováci nemajú takmer žiadne problémy s novými požadovanými digitálnymi zručnosťami a dohadovaním stretnutí on-line. Na tieto veci si pracovníci zvykli a vedia sa im prispôsobiť.

Veľká časť ľudí sa začala viac zaujímať o duševné zdravie. O duševnom zdraví sa rozpráva čoraz viac a svoj psychický stav rieši stále viac Slovákov. Až 41 percent respondentov potvrdilo, že sa počas pandémie začali zaujímať o informácie o duševnom zdraví. Táto téma zasiahla najviac ľudí do 29 a do 39 rokov. Vo vekovej skupine od 18 do 29 rokov sa o duševné zdravie počas koronakrízy začala zaujímať takmer polovica respondentov. Najnižší podiel bol vo veku od 40 do 49 rokov. Záujem o informácie o duševnom zdraví narástol však pomerne výrazne aj tu. Viac pozornosti týmto témam venuje viac ako tretina ľudí.

Prieskum zisťoval aj pomôcky motivácie počas práce z domu. Ide o dôležitý impulz pre zamestnávateľov, ktorí môžu prispôsobiť pracovné podmienky tak, aby pracovali efektívnejšie a zároveň podporovali ich duševné zdravie. Viac ako polovica Slovákov v prieskume potvrdila, že najväčšou podporou je pre nich najmä flexibilný pracovný čas so zohľadnením súkromných potrieb. Voľné pravidlá ľuďom zaručujú, že počas dňa si svoje osobné veci a prácu môžu rozložiť podľa svojich predstáv. Slovákom, ktorí pracujú z domu, pomáha tiež samostatnosť a dôvera firmy pri riešení úloh, vhodné technické vybavenie, pravidelná interná komunikácia či on-line vzdelávanie. A čo robí Slovákom pri home office najväčší problém? Na negatíva pri home office poukazujú najviac ľudia, ktorí nežijú sami. Najväčším problémom zamestnancov je práve vyrušovanie ostatnými členmi domácnosti. Túto možnosť uviedlo až 38 percent opýtaných. Negatívny vplyv na výkon má podľa Slovákov tiež nedostatočné vybavenie či malé priestorové možnosti na prácu. Medzi najčastejšími odpoveďami sa objavila tiež nevyhovujúca spolupráca s manažérom. Presne 15 percent respondentov potvrdilo, že malo problém s nedostatočnou komunikáciou s nadriadeným. Ďalších 11 percent má problém s nedostatočným vedením.

EU: Zmeny pre Erasmus+ a Európsky zbor solidarity

Európska komisia prijala rámec, ktorým sa majú posilniť aspekty inkluzívnosti a rozmanitosti v programoch Erasmus+ a Európsky zbor solidarity na obdobie 2021 – 2027. Snahou je nielen umožniť omnoho väčšiemu počtu ľudí vzdelávať sa alebo pôsobiť ako dobrovoľníci v inej krajine, ale najmä ponúknuť túto možnosť ľuďom s nedostatkom príležitostí.

Komisia prijatým rámcom opatrení zameraných na inklúziu dáva silný impulz na zlepšenie spravodlivého zaobchádzania a inklúzie v európskom vzdelávacom priestore. Plní tak svoj prísľub ukotvený v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv, podľa ktorej má každý právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie.

K opatreniam pre programy Erasmus+ a Európsky zbor solidarity patria:
  • Vyčlenená finančná podpora: oba programy budú poskytovať vyššiu finančnú podporu ľuďom s nedostatkom príležitostí na pokrytie dodatočných nákladov alebo potrieb. Pomôžu sa tak odstrániť prekážky, ktoré týmto ľuďom bránia zúčastňovať sa na činnostiach programov za rovnakých podmienok ako ostatní. Komisia takisto vyzýva národné agentúry a aktérov realizujúcich programy na celoštátnej a miestnej úrovni, aby využívali existujúce vnútroštátne alebo európske finančné prostriedky na doplnenie poskytnutej finančnej podpory.
  • Individuálna pomoc účastníkom vo všetkých fázach ich projektu: účastníci budú môcť využiť celý rad možností (napríklad jazyková podpora, prípravné návštevy alebo posilnené mentorstvo) pred začatím svojho projektu alebo cesty, počas i po nich, aby mohli vyťažiť zo svojej skúsenosti maximum.
  • Podpora zúčastneným organizáciám: z programov bude plynúť dodatočná podpora organizáciám zapojeným do inkluzívnych projektov. Bude mať podobu dodatočného financovania na posilnenie budovania kapacít, odbornej prípravy a vytvárania sietí pre ich zamestnancov v oblasti inklúzie a rozmanitosti.
  • Flexibilnejšia ponuka vzdelávania: programy teraz ponúkajú širšiu škálu možností projektov a mobility s rôznou dĺžkou trvania a v rôznych formátoch (virtuálne či fyzické, individuálne alebo skupinové), aby si všetci účastníci mohli zvoliť možnosť, ktorá im najviac vyhovuje.
  • Priorita pri výberovom konaní: programy obsahujú mechanizmy, ktoré umožňujú uprednostniť kvalitné projekty s účastníkmi s nedostatkom príležitostí a zamerané na témy inklúzie a rozmanitosti.
  • Jednoznačnejšia komunikácia a podávanie správ: Komisia, národné agentúry a všetci aktéri zapojení na celoštátnej i miestnej úrovni pri komunikovaní o programoch zabezpečia ľahko použiteľné a viac dostupné dokumenty a materiály v rôznych jazykových verziách. Komisia rozvinie svoje činnosti monitorovania a podávania správ v snahe lepšie zachytiť pokrok v otázkach inklúzie.
Komisia bude pozorne monitorovať realizáciu týchto opatrení zameraných na inklúziu na vnútroštátnej úrovni za pomoci národných agentúr pre Erasmus+ aj Európsky zbor solidarity. Národné agentúry v snahe lepšie riešiť osobitné výzvy v oblasti prístupu k programom v jednotlivých vnútroštátnych situáciách vypracujú svoje vlastné akčné plány inklúzie založené na prijatom všeobecnom rámci opatrení zameraných na inklúziu. Na uľahčenie tejto práce a výmeny najlepších postupov sa už medzi národnými agentúrami vytvorila sieť úradníkov zodpovedných za otázky inklúzie a rozmanitosti.

Výzva: Pre hendikepovaných žiakov

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na rozvojový projekt Snoezelen miestnosť. Cieľom  je podpora terapeutických a edukačných aktivít pri vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ministerstvo pridelilo na rozvojový projekt Snoezelen miestnosti finančné prostriedky vo výške 254.000 eur a prihlasovanie do výzvy je možné do 3. 11. 2021; 23:59hod. Žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov vyplňte prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na https://snoezelen.iedu.sk. 

V prípade potreby usmernenia môžete získať ďalšie informácie prostredníctvom projektovej mailovej adresy snoezelen@minedu.sk. Zoznam úspešných projektov bude zverejnený po vyhodnotení 10. 11. 2021 a čerpanie výdavkov bude možné do 31. 12. 2021.


Upozorňujeme: Pôvodná súťaž

Slovenská pošta upozorňuje na podvodnú súťaž, v ktorej môžu klienti údajne získať rôzne darčeky a vyhrať peniaze. Nová falošná súťaž nabáda zapojiť sa do prieskumu s výhrou až 10-tisíc eur. Aj v tomto prípade ide o podvod!

Slovenská pošta zaznamenala už približne 30 rôznych typov podvodných emailov, ktoré „sa tvária“ ako od pošty. Adresáta vyzývajú na úhradu platieb za doručenie zásielky, na zmenu doručenia či uloženia zásielky a v ostatnom čase aj na zaplatenie colných poplatkov. Slovenská pošta však nikdy nežiada úhradu žiadnych poplatkov prostredníctvom emailov alebo SMS, a to ani za colné konanie či DPH. Klient za zásielku zaplatí buď pri objednávaní tovaru, alebo pri prevzatí zásielky na pošte, kuriérovi alebo v BalíkoBOXe. Rovnako je to aj pri platbe colných poplatkov a dane z pridanej hodnoty – klient ich hradí pri prevzatí zásielky.

Opäť je potrebné zvýšiť ostražitosť a dôkladne si preveriť, odkiaľ je e-mail zaslaný. Pochybná adresa phishingových mailov totiž jasne napovedá, že ide o podvod.

pondelok 25. októbra 2021

Aktuálne: Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov

Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 25. októbra 2021. Od tohto dňa podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny akoby ženy na Slovensku symbolicky pracovali až do konca roka zadarmo. Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku stále k najvyšším v Európskej únii. 

Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2019 na Slovensku 18,4 %. Priemer EÚ bol 14,1 %, pričom Slovensko bolo šieste odzadu. Horšie na tom je už len Estónsko, Litva, Rakúsko, Nemecko a Česká republika. Podľa Štatistického úradu SR bol v roku 2020 rozdiel medzi mužmi a ženami v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch 17,8 % (muži v priemere zarábali 1.446 eur a ženy 1.191 eur). To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 81,6 centa. „Negatívom je, že za posledných 10 rokov sa rodový mzdový rozdiel veľmi nezmenil a osciluje medzi 18 až 21 %. Napriek zvyšovaniu kvalifikácie žien a ich vyššiemu zastúpeniu na pracovnej sile sa znižovanie rodového mzdového rozdielu zastavilo“, upozorňuje analytik Andrej Kuruc.

Rozdiely v mzdách sa najviac prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore (za rok 2019 bol 19,4 %). Rodový mzdový rozdiel v priemerných mesačných nominálnych zárobkoch medzi ženami a mužmi s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa bol za rok 2019 až 27,3 %. Pritom viac žien ako mužov dosiahne vysokoškolské vzdelanie, každoročne je ich vyše 60 %. Najvyšší rodový mzdový rozdiel je v odvetví finančných a poisťovacích služieb (31,4 %) a informácií a komunikácií (27,7 %), kde stereotypne dominujú muži a zároveň sú tu na manažérskych pozíciách veľké rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami. Vysoké rozdiely sú aj v priemysle (25,4 %), kde rozdiel v zastúpení mužov a žien nie je až tak veľký, ale muži viac pracujú v lepšie platených odvetviach ako automobilový priemysel a ženy v menej platených odvetviach ako napríklad textilný priemysel. Prekvapivý je vysoký rodový mzdový rozdiel v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to až 26,4 %. Teda aj v sektore, kde dominujú ženy a ktorý bol počas pandémie covidu-19 v prvej línii, zarábajú ženy v porovnaní s mužmi menej.

Z hľadiska veku sú najväčšie rodové mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami vo veku 35 – 44 rokov (22,3 %) a potom 45 – 54 rokov (20,6 %). Je to spôsobené tým, že ženy po návrate z rodičovskej dovolenky môžu zažívať kariérny prepad a stratu zručností. Zároveň, napriek tomu, že majú platenú prácu, tak je na ich pleciach stále vo väčšom podiele „druhá pracovná zmena“ v podobe neplatenej práce v domácnosti, čo je ďalší významný faktor, ktorý vplýva na mzdové rozdiely. Aj podľa Medzinárodného programu sociálneho prieskumu (ISSP), ktorý poskytuje informácie o usporiadaní domácností vo vzťahu k neplatenej práci pre 21 členských štátov EÚ až v 68 % slovenských domácností sú vykonávateľkami neplatenej práce ženy. „Opatrenia, ktoré by mohli zmierniť tento neutešený stav, sú najmä zlepšenie dostupnosti služieb starostlivosti o deti do 3 aj od 3 rokov, zavedenie flexibility využívania rodičovskej dovolenky a väčšie zapojenie mužov – otcov do starostlivosti o deti, ako aj väčšie využívanie nástrojov, ktoré ponúka Zákonník práce pre zamestnávateľov v oblasti transparentnosti mzdového ohodnotenia žien a mužov a flexibilných foriem práce“, vraví Andrej Kuruc.

Inštitút pre výskum práce a rodiny prostredníctvom Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie v súčasnosti realizuje prieskum s cieľom sprostredkovať najnovšie dáta o rodových nerovnostiach. Prvé dáta naznačujú, že ženy u nás stále dominujú v rámci neplatenej práce: 64,4 % respondentiek vykonáva viac a o trochu viac, ako je spravodlivý podiel domácich prác alebo starostlivosti o deti a iných dospelých a 33,3 % počas pandémie vykonáva neplatené domáce práce a starostlivosť o deti a iných ešte vo väčšej miere ako ich partner. 

Dlhy: Bezplatné rady

Mimoriadne opatrenia v minulom aj tomto roku sa dotkli všetkých Slovákov. Mnohým z nich sa znížili alebo vypadli príjmy, a to sa prejavilo na schopnosti splácať dlhy. Z pravidelných analýz spoločnosti KRUK vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov v roku 2021 dosahuje 2.600 eur, zatiaľčo v roku 2020 bola 2.500 eur. 

Stále platí, že častejšie a viac si požičiavajú muži (58 % dlžníkov s priemerným dlhom takmer 2.900 eur). Najviac dlžníkov opäť pochádza z Košického kraja, kde býva viac ako 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.400 eur. V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (3.300 eur), ktorí tvoria 10 % všetkých dlžníkov v SR. Príčinou dlhovej pasce nemusí byť vždy nezodpovedné správanie spojené s nízkou finančnou gramotnosťou, ale aj komplikovaná životná situácia, napríklad strata zamestnania, partnera či dlhodobé ochorenie.

Ľudia, ktorí bojujú so splácaním dlhov a potrebujú poradiť, môžu po celý november využiť bezplatnú telefónnu linku 800 223 322, alebo položiť svoje otázky prostredníctvom webstránky nasedlhy.sk. Bezplatnou konzultáciou získajú návrh konkrétneho plánu, ako krok za krokom postupovať, kde obmedziť náklady, ako zohnať ďalší zdroj príjmov, alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Základom je však vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti. Veľa ľudí netuší, či sa proti nim vedú exekúcie a koľko ich prípadne je. Už druhýkrát preto odborní poradcovia poskytnú záujemcom na vyžiadanie a zdarma aj výpis z Centrálnej evidencie exekúcií.




EU: Lieky proti COVID-19

Skupina vedcov preskúmala 82 potenciálnych liekov v pokročilom štádiu klinického vývoja a identifikovala 10 z nich ako najsľubnejšie lieky proti COVID-19 v Európskej únii. Zobrala pri tom do úvahy, že rôzne skupiny pacientov a rôzne štádiá a závažnosť ochorenia vyžadujú rôzne typy liekov.

Zoznam týchto desiatich liekov je rozdelený do troch kategórií liečby a bude sa ďalej vyvíjať na základe nových vedeckých dôkazov:
  • Antivírusové monoklonálne protilátky, ktoré sú najúčinnejšie v počiatočných štádiách infekcie:
  • Ronapreve, kombinácia dvoch monoklonálnych protilátok casirivimabu a imdevimabu od spoločností Regeneron Pharmaceuticals a Roche.
  • Xevudy (sotrovimab) od spoločností Vir Biotechnology a GlaxoSmithKline.
  • Evusheld, kombinácia dvoch monoklonálnych protilátok tixagevimabu a cilgavimabu od spoločnosti AstraZeneca.
  • Perorálne antivirotiká určené na použitie čo najrýchlejšie po infikovaní:
  • Molnupiravir od spoločností Ridgeback Biotherapeutics a MSD.
  • PF-07321332 od spoločnosti Pfizer.
  • AT-527 od spoločností Atea Pharmaceuticals a Roche.
  • Imunomodulátory na liečbu hospitalizovaných pacientov:
  • Actemra (tocilizumab) od spoločnosti Roche Holding.
  • Kineret (anakinra) od spoločnosti Swedish Orphan Biovitrum.
  • Olumiant (baricitinib) od spoločnosti Eli Lilly.
  • Lenzimulab od spoločnosti Humaningen.
Šesť z vybraných liekov je už predmetom priebežného preskúmania alebo žiadosti o povolenie uvedenia na trh od Európskej agentúry pre lieky (EMA). Čoskoro by mohli byť povolené za predpokladu, že konečné údaje preukážu ich kvalitu, bezpečnosť a účinnosť. Ďalšie štyri lieky zo zoznamu dostali od agentúry EMA vedecké odporúčania a po zhromaždení dostatočného množstva klinických údajov sa môžu začať ďalšie priebežné preskúmania. Výber 10 potenciálnych liekov je nezávislý od vedeckého hodnotenia Európskou agentúrou pre lieky a schvaľovania liekov Európskou komisiou a ani ich nenahrádza. Vybraný výrobok nemôže byť schválený, ak dostupné vedecké dôkazy nespĺňajú regulačné požiadavky.

Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) zriadi interaktívnu platformu na mapovanie sľubných liekov. Na návrh platformy bola vyhlásená výzva na predkladanie ponúk. V novembri sa zorganizuje celoeurópske podujatie zamerané na nadväzovanie kontaktov so zástupcami priemyselnej výroby liekov s cieľom pomôcť urýchliť vývoj nových liekov a liekov s novými indikáciami na liečbu COVID-19 a mobilizovať farmaceutické výrobné kapacity EÚ.

Radíme: Tehotenská podpora

Tehotenská dávka je od 1. apríla 2021 určená pre ženy na začiatku 13. týždňa tehotenstva (27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu), ktoré sú nemocensky poistené, alebo im k tomuto dňu plynie ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia. Aj pre budúce mamičky, ktoré majú v tento deň prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky  alebo z dôvodu poberania rodičovského príspevku (samostatne zárobkovo činné osoby), ak však nevykonávajú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. 

Podmienkou je 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch pred začiatkom 13. týždňa tehotenstva a v prípade samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb aj zaplatenie poistného včas a v správnej výške (nedoplatok musí byť nižší ako 5 eur). Dávku môžu získať všetky poistenky, ktoré spĺňajú spomínané podmienky a porodili, resp. ukončili tehotenstvo po 31. marci 2021. Nová dávka sa netýka tehotných študentiek, pre tie je určené tzv. tehotenské štipendium, o ktoré treba požiadať príslušnú školu. Sociálna poisťovňa dávku poskytuje až do skončenia tehotenstva (pôrodom, umelým prerušením tehotenstva alebo spontánnym potratom). Budúce mamičky môžu popri jej poberaní zároveň pracovať či podnikať, teda mať ďalší príjem, alebo poberať iné dávky, napr. materské, nemocenské či rodičovský príspevok. Nárok na tehotenské, v tomto roku od 215,15 eura do 333,90 eura mesačne, to neovplyvní.

Ak spĺňate podmienky nároku na tehotenské a doposiaľ ste nepodali žiadosť, požiadajte svojho gynekológa, aby Vám tlačivo Žiadosť o tehotenské od Sociálnej poisťovne dodatočne potvrdil. Žiadosť potom predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne: cez elektronický formulár, ku ktorému priložíte kópiu/sken 1. strany žiadosti (strana potvrdená lekárom), poštou či doručiť ju osobne. Nárok na dávku si môžu mamičky uplatniť až tri roky spätne! Po pôrode, resp. po ukončení tehotenstva netreba zabudnúť ani na povinnosť oznámiť ukončenie tehotenstva. Pobočke je potrebné zaslať Potvrdenie o skončení tehotenstva. Tlačivo má k dispozícii a rovnako ho vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bolo tehotenstvo ukončené alebo gynekológ, ktorý sa o ukončení tehotenstva dozvedel. Lekár na tlačive potvrdí dátum ukončenia tehotenstva. Je potrebné, aby lekárom potvrdené tlačivo poistenka doručila pobočke čo najskôr.