Radíme: Akú čokoládu si vybrať

Ak ste sa rozhodli „zhrešiť“ čo najzdravšie, tak zrejme siahnete po „najtmavšej“ čokoláde. Tmavá čokoláda je najbohatšia na minerálne látky, telu prospešné stopové prvky a dokonca aj flavonoidy, ktoré majú protizápalové účinky. 

V kvalitnej horkej čokoláde by mali byť len dve základné zložky. Takúto čokoládu tvoria z najväčšej časti rozomleté kakaové bôby obsahujúce cca 50 % kakaového masla a ďalej buď cukor alebo ako zdravšia alternatíva niektorý druh prírodného sladidla. Na dosiahnutie čo najnižšieho glykemického indexu (GI) odporúčame vyberať si prírodné sladidlá, akými sú jakon (GI 1, pôvodom juhoamerická plodina, ktorú používali už Inkovia), xylitol (GI 7, známejší ako brezový cukor) alebo erythrytol (ktorý má dokonca GI 0 a je tiež výbornou náhradou bieleho cukru pre diabetikov a vyrába sa prirodzenou fermentáciou glukózy). Tieto sladidlá majú minimálne 9 a viacnásobne nižší glykemický index (GI) oproti bežne používanému cukru, ktorý dosahuje glykemický index (GI) až niekde na úrovni 60 a viac. Ak má čokoláda menej než 75 % kakaovej zložky, zvykne sa do nej pridať na doladenie chuti a konzistencie kakaové maslo. Žiadna kvalitná horká čokoláda nemá obsahovať ďalšie prídavky. Teda ani žiadny iný tuk alebo kakaový prášok. Čokoláda vonkoncom nemusí obsahovať sójový lecitín. Ak sa pri výrobe čokolády použili prvotriedne kakaové bôby, nie je nutné vylepšovať chuť ani vanilkou alebo dokonca vanilínom. 

Moderní producenti pri mliečnych čokoládach už zdvihli latku kvality dostatočne vysoko. Začali používať bezlaktózové mlieko. Tým pádom uľahčujú život mnohým ľuďom s alergiou na laktózu. Inou alternatívou sú tiež vegánske čokolády, v ktorých je kravské mlieko nahradené rastlinným mliekom. A aké sú aktuálne trendy príchutí? Používanie čisto prírodných silíc citrusových plodov, populárny je napríklad pomaranč. Rovnako obľúbené sú jadrové plody, čiže rôzne druhy orechov a mandle. Estetickým aj chuťovým lákadlom sú čokolády s obsahom lyofilizovaného ovocia tzn. ovocia sušeného mrazom. Týmto šetrným procesom sa dopracujeme nielen k chuťovému, ale aj estetickému potešeniu. Trendovou „vychytávkou“ je aktuálne čokoláda s moringou. Moringa ponúka okrem zaujímavej chuti aj veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Vďaka nim pôsobí ako prírodný stimulant pre náš imunitný systém, rovnako dokáže byť nápomocná pre metabolizmus a regeneráciu bunkových štruktúr. 

Autá: Najobľúbenejšie jazdenky

Po niekoľkomesačnom poklese a stagnácii trh s ojazdenými autami v októbri t. r. zažíva mierne oživenie. Na Slovensku ponuka vzrástla o skoro 5.000 áut, v Česku o necelých 8.000, v Maďarsku takmer o 2.000 a v Poľsku o vyše 9.000 vozidiel. K zlepšeniu situácie na sekundárnom trhu výrazne prispieva dovoz ojazdených áut zo štátov západnej Európy, ktorý je už od júna tohto roku vyšší než v rovnakom období predcovidového roku 2019.

Vyplýva to z analýzy trhu, ktorú pravidelne spracováva spoločnosť AURES Holdings. „Časť majiteľov, ale aj firiem nechce dlhšie čakať, hoci nákup nového vozidla je sťažený „čipovou krízou“ a dodacie lehoty nových áut sa pohybujú okolo jedného roka aj viac. Aj napriek tomu je na trhu stále výrazne menej áut, než tomu bolo v predošlých rokoch. V tejto chvíli sa však nedá s istotou povedať, či ide iba o momentálny výkyv, alebo sa situácia na sekundárnom trhu začína stabilizovať. Napríklad dovozy áut sú veľmi citlivé na počasie a prvý sneh väčšinou znamená ich výrazný pokles“, komentuje aktuálnu situáciu na trhu Petr Vaněček.

Najčastejšie ponúkaným automobilom na Slovensku a v Česku ostáva Škoda Octavia ( 3.484 ks a 8.890 ks), v Poľsku a Maďarsku Opel Astra (6.864 ks a 1.814 ks). Stredná hodnota veku bola v októbri najvyššia pri vozidlách predávaných v Poľsku (12,3 roka), nasleduje Maďarsko (11,5 roka), Česko (10,1 roka) a najmladšie boli vozidlá na Slovensku (9,8 roka). Stav tachometra je opäť najvyšší v Poľsku (medián 181.600 km), najmenej ojazdené sú vozidlá v Česku (medián 149.000 km). Najdrahšie ojazdené vozidlá sú aktuálne na Slovensku, kde je medián 7.000 EUR, nasleduje Česko s mediánom 6.640 EUR, Maďarsko 6.070 EUR a najlacnejšie sú v Poľsku, kde je stredná hodnota ceny 4.765 EUR.

EU: Kybernetická bezpečnosť

Najnovšia správa od Agentúry Európskej únie pre Cybersecurity (ENISA) upozorňuje, že kybernetické útoky v priebehu rokov 2020 a 2021 pokračovali v trende rastu, a to nielen pokiaľ ide o vektory a čísla, ale aj z hľadiska svojho vplyvu. Prostredie kybernetických hrozieb ovplyvnila aj pandémia COVID-19. Nový návrh európskej legislatívy požaduje prísnejšie požiadavky, keďže v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti je Európska únia zraniteľnejšia.

Zámerom sú prísnejšie povinnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to riadenie rizík, oznamovacie povinnosti aj zdieľanie informácií. Podľa legislatívneho textu prijatého Výborom pre priemysel Európskeho parlamentu budú musieť krajiny EÚ spĺňať prísnejšie opatrenia v oblasti dohľadu a presadzovania a harmonizovať svoje sankčné režimy. V porovnaní s doterajšou legislatívou by nová smernica zaviazala prijať opatrenia viaceré subjekty aj sektory. Bezpečnostné ustanovenia by sa vzťahovali na „základné sektory“ ako energetika, doprava, bankovníctvo, zdravotníctvo, digitálna infraštruktúra, verejná správa a vesmír. Okrem toho by chránili aj takzvané „dôležité sektory“ ako poštové služby, odpadové hospodárstvo, chemikálie, potraviny, výroba zdravotníckych pomôcok, elektronika, stroje, motorové vozidlá a poskytovatelia digitálnych služieb. Legislatíva by sa vzťahovala na všetky stredné a veľké spoločnosti vo vybraných odvetviach.

Konkrétne požiadavky okrem iného zahŕňajú reakciu na incidenty, bezpečnosť dodávateľského reťazca, šifrovanie a zverejňovanie zraniteľnosti. Členské štáty by dokázali identifikovať menšie subjekty s vysokým bezpečnostným rizikovým profilom, pričom kybernetická bezpečnosť by sa stala zodpovednosťou najvyššej manažérskej úrovne. Vytvára sa tiež rámec na lepšiu spoluprácu a zdieľanie informácií medzi rôznymi orgánmi a členskými štátmi ako aj európsku databázu zraniteľnosti. Pôvodná smernica o kybernetickej bezpečnosti bola vytvorená v roku 2017. Krajiny EÚ ju však implementovali rôznymi spôsobmi, čím došlo k fragmentácii jednotného trhu, a to viedlo k nedostatočnej úrovni kybernetickej bezpečnosti. Vzhľadom na súčasnú vysokú úroveň hrozieb kybernetickej bezpečnosti je táto aktualizovaná legislatíva veľmi potrebná.

Pravidlá: Problémy aj pre rodičov

Deti majú už od útleho veku tendenciu kopírovať správanie a návyky dospelých vo všetkých oblastiach života, vrátane postoja k digitálnym zariadeniam. Navyše mnohé dostávajú svoje prvé zariadenie v útlom veku. Vzhľadom na to by mali byť rodičia vzorom v používaní technológií, ak chcú položiť základy zdravých digitálnych návykov svojich detí už v detstve.

Výsledky novej štúdie spoločnosti Kaspersky odhalili, že až 61 % rodičov má problém ísť vzorom pre svoje deti a príležitostne obchádza pravidlá, ktoré pre ne stanovili. Zároveň sa viac ako polovica z nich (54 %) snaží zaviesť zdravé digitálne návyky a pravidlá pre všetkých členov rodiny. Rodičia vnímajú normy správania pre seba a svoje deti rozdielne. Napríklad takmer polovica (48 %) respondentov priznala, že denne strávi na zariadeniach tri až päť hodín, pričom väčšina (62 %) považuje tento čas za normálny. Pokiaľ ide o deti, takmer polovica (48 %) trávi na zariadeniach rovnaký čas ako ich rodičia – tri až päť hodín denne. Napriek tomu by však viac ako polovica dospelých (53 %) chcela, aby ich deti trávili na zariadeniach menej času – tak do dvoch hodín.

V niektorých situáciách respondenti považujú určité správanie za prijateľné pre seba, ale nie pre svoje deti. Napríklad 37 % dospelých považuje za normálne zdieľať fotografie členov rodiny na sociálnych sieťach. Že je to prijateľné aj pre ich deti si však myslí menej ako štvrtina (24 %) rodičov. Neprijímanie hovorov či vypnutie telefónu, aby ich nikto nemohol kontaktovať, považuje za rozumné 22 % respondentov. Avšak len 10 % rodičov si myslí, že takéto správanie je prijateľné pre deti. „V súčasnosti sa čoraz viac rodičov snaží zaviesť zdravé digitálne návyky popri návykoch týkajúcich sa stravovania, denného režimu a pod. Neexistuje však špecifický trend alebo jasný vzor správania, keď sa bavíme o tom, ako konkrétne tieto pravidlá zaviesť do digitálnej reality. Výsledky nášho prieskumu zároveň ukazujú, že väčšina dospelých (61 %) priznáva, že je pre nich ťažké byť vzorom pre svoje deti a že občas ani oni sami nedodržiavajú pravidlá, ktoré im stanovili. Rodičia môžu pri zavádzaní zdravých digitálnych návykov využiť množstvo techník a nástrojov, ktoré im v tom dokážu pomôcť. Môžu mať formu hry, alebo v prípade technickejšieho prístupu sú tiež k dispozícii riešenia vo forme aplikácií, ktoré vedia pomôcť kontrolovať čas dieťaťa stráveného na zariadení alebo určiť jeho fyzickú polohu“, komentuje Miroslav Kořen.

Konzumácia digitálneho obsahu formuje vzťah medzi rodičmi a deťmi a čo je dôležitejšie, ovplyvňuje vývoj dieťaťa. Výskum ukazuje, že napríklad u dojčiat sa objavujú problémy s kŕmením a spánkom, keď rodičia počas starostlivosti o ne používajú aj digitálne médiá. Je to vážny náznak začínajúcej poruchy pripútanosti. Deti sa učia napodobňovaním. Preto by ste vždy mali brať do úvahy to, čo konkrétne deti vidia. Majú ich rodičia vždy smartfón v rukách alebo dokonca pri stole, keď jedia? Nezabúdajme, že rodičia sú vždy príkladom pre svoje deti. Z hľadiska rodinnej terapie je mediálna gramotnosť v rodinách veľmi dôležitou témou. „Musíme sa však zaoberať tým, že smartfón je tu v tejto podobe len posledných desať rokov, no stal sa nevyhnutnosťou v našom každodennom živote. Preto často nie je také jednoduché ho používať vedome a predovšetkým ho aj správnou formou predstaviť a oboznámiť deti. Naša závislosť na smartfónoch je dôvodom, prečo ide o dôležitú tému pre všetkých. Navyše už existujú aj osvedčené pravidlá správania ako konzumovať digitálne médiá v rodinách, ktoré sú veľmi užitočné. Najdôležitejšie pre všetkých rodičov je, aby sa so svojimi deťmi o používaní digitálnych médií neustále rozprávali“, vysvetľujú terapeuti Birgitt Hölzel a Stefan Ruzas.

Ak chcete pomôcť deťom tráviť čas na internete bezpečne:

• Spoločne po internete surfovať a učiť sa spolu. Majte prehľad o tom, kde deti trávia čas on-line a preskúmajte, ako ich čo najlepšie ochrániť.
• Zvážiť stiahnutie aplikácií rodičovskej kontroly a diskutovať o tejto téme s dieťaťom a vysvetliť mu, ako takéto aplikácie fungujú a prečo ich potrebuje, aby bolo na internete v bezpečí.
• Zapojiť sa do on-line aktivít detí už od útleho veku, aby to bola zaužívaná norma a aby ste ich mohli „mentorovať“.

Home office: Ochrana koncových bodov

Pokračujúca práca zamestnancov z domu kladie na IT administrátorov a MSP poskytovateľov stále vyššie nároky. Tí sa tak musia prispôsobiť a rozšíriť svoje služby o nástroje IT bezpečnosti, hlavne v oblasti ochrany koncových bodov.

Medzi koncové body dnes už nepatria iba pracovné počítače či notebooky, ale do firemných sietí sa v súčasnosti pripájajú aj súkromné PC, tablety, inteligentné telefóny a hodinky či dokonca IoT zariadenia. Ak nie sú koncové body adekvátne chránené, vystavujú sa siete organizácií hrozbám útoku v dôsledku neaktualizovaného softvéru, nakazených emailov, domácich sietí zabezpečených slabými heslami alebo malvéru stiahnutému z podozrivých webových stránok.

Popri funkčnostiach vzdialenej správy a monitoringu súčasná situácia vyžaduje rozšírenie MSP portfólia o poskytovanie služieb ochrany koncových bodov pomocou nasledujúcich nástrojov:

• Endpoint detection and response (EDR): EDR riešenia umožňujú monitoring koncových zariadení, pričom poskytujú prehľad o možných problémoch a hrozbách v reálnom čase.

• Centrálne riadený antivírus: Antivírusové riešenie s centrálnou správou, dovoľuje komfortne chrániť zariadenia používateľov z jednej konzoly. Neposkytuje takú komplexnú ochranu ako EDR, ale postačí na ochranu zamestnancov s nižšími bezpečnostnými rizikami.

• Správa hesiel: V prípade pokusu o neautorizovaný prístup je bezpečná správa hesiel prvou líniou obrany. Silné, unikátne a bezpečne uložené heslá sú dnes základným predpokladom úspešnej ochrany firemných sietí.

• Ochrana emailov: Vzhľadom na to, že je dnes väčšina útokov vedená prostredníctvom mailov, môže slabé zabezpečenie elektronickej pošty viesť k vážnym problémom celej firemnej siete. Preto je nutné maily v koncových bodoch filtrovať od spamov, phishingu, spoofingu a sociálneho inžinierstva.

EU: Pandora Papers

Na dôkladné vyšetrenie každého protiprávneho konania, ktoré bolo odhalené v rámci projektu Pandora Papers a ku ktorému došlo v jurisdikciách Európskej únie vyzvali poslanci Európskeho parlamentu. Navrhli najnaliehavejšie opatrenia na odstránenie legislatívnych medzier, ktoré v súčasnosti umožňujú masívne vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, pranie špinavých peňazí a daňové úniky. Zároveň vyzvali Európsku komisiu, aby podnikla právne kroky proti tým krajinám EÚ, ktoré riadne nedodržiavajú platné právne predpisy v tejto oblasti. Zákonodarcovia osobitne kritizovali súčasných a bývalých premiérov a ministrov členských štátov, ktorých aktivity boli odhalené v rámci Pandora Papers.

Vyzývajú vnútroštátne orgány členských krajín, aby začali dôkladné vyšetrovanie každého protiprávneho konania odhaleného v rámci Pandora Papers, ktoré sa týka ich jurisdikcií a aby súčasťou týchto vyšetrovaní bolo aj preverenie všetkých uvedených osôb. Poslanci požiadali Európsku komisiu, aby preskúmala zverejnené zistenia a analyzovala, či treba navrhnúť ďalšie právne predpisy a či je odôvodnené podniknúť proti niektorým členským štátom právne kroky. Posúdiť, či si odhalenia vyžadujú osobitné vyšetrovanie, by podľa zákonodarcov mala aj Európska prokuratúra. Poslanci ostro skritizovali súčasných a bývalých politikov z krajín EÚ - konkrétne českého premiéra Andreja Babiša, cyperského prezidenta Nicosa Anastasiadesa, holandského ministra financií Wopkeho Hoekstru, bývalého britského premiéra Tonyho Blaira a bývalého maltského ministra a eurokomisára Johna Dalliho - ktorých mená sa v Pandora Papers uvádzajú. Uznesenie špecificky spomína aj prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva a prezidenta Čiernej Hory Mila Đukanovića.

Parlament naliehavo vyzval členské štáty aj Európsku komisiu, aby vyvinuli väčšie úsilie, pokiaľ ide o zisťovanie a výmenu informácií o užívateľoch výhod, ktorí majú zo štruktúry schránkových spoločností konečný prospech. Poslanci upozornili, že viaceré členské štáty s uplatňovaním existujúcich pravidiel zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam meškajú a vyzvali komisiu, aby sa týmito omeškaniami zaoberala. Exekutíva EÚ by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrhy na reguláciu systémov tzv. zlatých víz a posúdiť efektivitu postupov na identifikáciu politicky exponovaných osôb a uplatňovanie zvýšenej náležitej starostlivosti. Nové, prísnejšie pravidlá budú zbytočné bez riadneho vykonávania platných pravidiel a bez lepšej spolupráce vnútroštátnych orgánov v celej EÚ, zdôrazňujú poslanci. Uznesenie v tejto súvislosti požaduje viac zdrojov a väčšiu ochotu spolupracovať. Komisiu zároveň vyzýva, aby sama posúdila, či vnútroštátne finančné spravodajské jednotky disponujú dostatočným množstvom zdrojov.

Súčasnú čiernu listinu daňových rajov označili europoslanci za „tupý nástroj“ neschopný identifikovať krajiny, ktoré najviac porušujú pravidlá. Až dve tretiny schránkových spoločností z Pandora Papers majú sídlo na Britských Panenských ostrovoch, ktoré sa však na čiernu listinu EÚ nikdy nedostali. Poslanci preto navrhli viaceré úpravy v snahe zlepšiť proces zostavovania tohto zoznamu EÚ, ako je rozšírenie škály postupov, využívanie ktorých je považované za charakteristické pre daňové raje, či zlepšenie procesu rozhodovania o tom, ktoré jurisdikcie na listinu zaradiť.

Trend: Rast miezd

Najnovšia analýza portálu Profesia.sk potvrdila, že mzdy v inzerovaných pracovných ponukách sa za posledné obdobie zvýšili pri väčšine pozícií. Priemerný plat v ponukách práce, ktoré uverejnili firmy v treťom kvartáli 2021, predstavoval 1.223 eur v hrubom, čo je o 4 eurá viac ako priemer z druhého štvrťroka t. r.

Mzdový výkyv priniesol iba prvý kvartál 2021, kedy priemerná mzda uverejňovaná v ponukách, predstavovala 1.276 eur v hrubom, čiže o 53 eur viac než v súčasnosti. Túto situáciu spôsobila najmä odlišná štruktúra pracovných inzerátov. Počas prvého kvartálu platili na Slovensku opatrenia, ktoré ovplyvnili napríklad cestovný ruch, gastro a hotelierstvo a inzeráty z tohto sektora tvorili iba 1,2 percenta z celej ponuky. V treťom kvartáli už podiel narástol na 5,1 percenta. Počas prvého štvrťroka sa zároveň zvýšil podiel ponúk v IT, tento sektor tvoril až 17,4 percenta z celej ponuky. V treťom kvartáli je to už iba 12,5 percenta. Táto skutočnosť ovplyvnila aj priemernú ponúkanú mzdu. Počas prvého kvartálu bol priemerný ponúkaný plat vyšší aj preto, že zamestnávatelia uverejňovali menej ponúk na pozície s nižším platom (napr. cestovný ruch) a viac ponúk s nadpriemernými mzdami (napr. IT).

Spomedzi 40 odvetví sa vo väčšine platy zvyšovali, presne 30 sektorov eviduje oproti druhému kvartálu vyššie čísla garantovaných zárobkov. V desiatich prípadoch sa platy jemne znížili. Najväčší pokles bol v chemickom priemysle, kde zamestnávatelia ponúkali v priemere 1.178 eur v hrubom. Oproti predošlému obdobiu ide o pokles o 4 percentá. Naopak najvýraznejšie medzikvartálne zvýšenie platov zaznamenalo vodohospodárstvo a životné prostredie. Mzdy sa tu oproti predošlému obdobiu zvýšili o takmer desatinu na 1.294 eur. Platy v ponukách rástli výrazne tiež v textilnom a odevnom priemysle, umení či v prekladateľstve. Pomerne výrazne si polepšil aj cestovný ruch, gastro a hotelierstvo. V tomto prípade je to vôbec po prvý raz, čo priemerná ponúkaná mzda v tomto sektore pokorila hranicu tisíc eur. Inzeráty na Profesii ponúkali v priemere 1.005 eur v hrubom.

Počas rovnakého obdobia pred rokom platilo, že iba v dvoch odvetviach (IT a služby) sa platy v ponukách kontinuálne zvyšovali každý štvrťrok. Zdá sa, že protipandemické opatrenia robia problémy stále menej. Nálada na trhu práce je oproti minulému roku pozitívnejšia. Spomedzi 523 pozícií sa mzda oproti druhému kvartálu zvýšila až v 337. Najväčšiu pozitívnu zmenu vidieť pri inzerátoch na trénerov a trénerky. Ponúkaná mzda sa tu navýšila až o 22 percent. Zamestnávatelia oproti druhému kvartálu ponúkali výrazne vyššie platy aj v inzerátoch na progmátorov/ky priemyselných strojov, vedúcich/e dopravy či autoklampiarov/ky. Naopak, v prípade energetikov/čiek sa ponúkané mzdy menili smerom nadol. Oproti druhému kvartálu klesli o 17 percent. Podobne to bolo aj v prípade sociálnych pracovníkov/čiek, advokátov/tiek či hostesov/siek.

SR: Viac než tretina domácností žije v chudobe

Zástupcovia dvoch tretín (66 %) slovenských domácností hospodária s relatívnym dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb aj závažnejších výdavkov a ešte majú možnosť sporiť. Najväčšiu časť tejto skupiny tvorí 43 % domácností, ktoré majú dosť finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb a na väčšie výdavky si sporia. Viac než pätina Slovákov (21 %) hospodári s vyrovnaným rozpočtom a súčasne má dosť peňazí na všetko, čo potrebuje. Len 2 % Slovákov označujú svoju finančnú situáciu pojmom „hojnosť“, keď si okrem bežných výdavkov môžu dovoliť aj mimoriadne nákupy a pri tom ešte sporia. 

Výsledky nového prieskumu finančnej situácie slovenských domácností, ktorý si opakovane necháva vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ďalej ukázali, že v porovnaní s rokom 2020 došlo k miernemu poklesu podielu slovenských domácností, ktoré žijú striedmo, majú dosť peňazí na pokrytie základných potrieb a sporia si na závažnejšie výdavky. Zatiaľčo vlani takto odpovedalo 46 % respondentov, toho roku už len 43 % opýtaných. Medziročne približne o 1,5 % vzrástol podiel respondentov, ktorým peniaze nestačia ani na najlacnejšie jedlo a oblečenie. „Je pozitívne, že v priebehu tohto a uplynulého, pandémiou postihnutého roka sa finančná situácia slovenských domácností výrazne nezhoršila. Zistené medziročné zmeny sú len minimálne, ale z dlhodobejšieho porovnania vidíme, že sa zastavil trend niekoľkých posledných rokov, v ktorých sa finančná situácia Slovákov mierne zlepšovala. Dobrú finančnú situáciu potvrdzuje aj mierne zníženie podielu domácností s úvermi a prakticky nezmenený podiel Slovákov s úsporami“, uvádza Jaroslava Palendalová.

V celkovej finančnej situácii slovenských domácností síce medziročne nenastali žiadne zásadné zmeny, výrazne sa však zmenila skladba výdavkov. Napríklad takmer tretina (32 %) domácností uvádza, že neutráca žiadne peniaze za zábavu a koníčky, zatiaľčo vlani išlo len o 17 % respondentov. Viac respondentov tiež konštatovalo, že nevydávajú žiadne finančné prostriedky v súvislosti so zdravím a lekárskou starostlivosťou: v minulom roku to bolo 6 % opýtaných, aktuálne takto odpovedalo takmer 11 % respondentov. Slováci menej často doplácajú za lieky, ale vzrástol podiel výdavkov na kúpeľnú liečbu a rehabilitácie. Celých 18 % slovenských rodín uvádza, že v súvislosti s pandémiou koronavírusu im vzrástli výdavky na starostlivosť o deti, najčastejšie v súvislosti so stravovaním a obstaraním potrebného vybavenia a internetového pripojenia na on-line výuku.

EU: Partnerstvo v klimatických technológiách

Na konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP26) bolo oficiálne uzavreté partnerstvo medzi Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou a programom Breakthrough Energy Catalyst. V období rokov 2022 – 2026 zmobilizuje až 820 miliónov eur (1 miliardu amerických dolárov) na urýchlenie zavádzania a komerčného uplatnenia inovačných technológií, ktoré pomôžu zrealizovať ambície Európskej zelenej dohody a dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy do roku 2030.

Očakáva sa, že každé euro z verejných zdrojov bude vyvážené tromi eurami zo súkromných zdrojov. Investície budú plynúť na portfólio projektov EÚ s veľkým potenciálom v štyroch sektoroch:

• čistý vodík,
• udržateľné letecké palivá,
• technológie slúžiace na priame zachytávanie CO2 z ovzdušia a
• dlhodobé uskladňovanie energie.

Partnerstvo EÚ – Catalyst bude zamerané na technológie, o ktorých je známe, že majú potenciál znižovať emisie skleníkových plynov, no ktoré sú v súčasnosti príliš nákladné na to, aby sa mohli realizovať vo veľkom meradle, a tak konkurovať technológiám využívajúcim fosílne palivá. Spojí verejný a súkromný sektor s cieľom investovať do veľkých demonštračných projektov. Európska investičná banka (pomocou zdrojov komisie) a Breakthrough Energy Catalyst budú poskytovať rovnocenné sumy grantov a finančných investícií na projekty. Breakthrough Energy Catalyst ako súčasť svojho príspevku zmobilizuje partnerov, aby investovali do projektov a/alebo kupovali výsledné zelené produkty. Partnerstvo EÚ – Catalyst bude podporovať tieto technológie vo fáze demonštračného procesu a vytvorí trh pre vyplývajúce zelené produkty. Vďaka tomu zníži ich „zelenú prirážku“, teda zníži ich výrobné náklady na úroveň, pri ktorej bude v konečnom dôsledku možné konkurovať možnostiam využívajúcim fosílne palivá. Tak pomôže zrýchliť zavádzanie zelených produktov na celom svete, čo povedie k ich nezávislosti od verejných systémov podpory.

Finančné prostriedky EÚ vyčlenené na partnerstvo budú pochádzať z programu Horizont Európa a inovačného fondu a riadiť sa budú v rámci Programu InvestEU v súlade so zavedenými postupmi riadenia. Breakthrough Energy Catalyst zmobilizuje rovnocenný súkromný kapitál a dobročinné fondy na podporu kľúčových klimaticky inteligentných technológií v snahe urýchliť transformáciu na udržateľné priemyselné systémy v Európe. Partnerstvo EÚ – Catalyst bude otvorené aj pre vnútroštátne investície členských štátov EÚ prostredníctvom Programu InvestEU alebo na projektovej úrovni. Podľa očakávaní by sa prvé projekty mali vybrať v roku 2022.

Upozorňujeme: Nebezpečný liek na tlak

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) informuje na svojej internetovej stránke o stiahnutí lieku na liečbu vysokého krvného tlaku Urapidil Stragen. Dôvodom je podozrenie na nedostatok v kvalite lieku – nesúlad so špecifikáciou v parametri disolúcia liečiva. 

Konkrétne ide o Urapidil Stragen 30 mg, kód ŠÚKL 6659B, čísla šarží F1448-01 a F1465-01, ale aj Urapidil Stragen 60 mg, kód ŠÚKL 6663B, čísla šarží F2449-01 a F2479-21. Pacientom, ktorí tieto šarže užívajú, však nehrozí akútne riziko, preto prerušenie liečby ústav neodporúča. 

Uvedené lieky majú aktuálne na Slovensku obmedzenú dostupnosť. Ďalšie dodávky týchto liekov sa podľa ústavu očakávajú v polovici novembra a začiatkom decembra t. r.

SMH & GOAT: Najnezrozumiteľnejšie skratky

Používatelia internetu, najmä mileniáli neustále vyvíjajú spôsoby, ako skrátiť slová, ktoré používajú pri písaní textových správ či vytváraní príspevkov na sociálnych sieťach. Textové skratky bombardovali chatovacie miestnosti aj kanály sociálnych médií. Ktoré z nich však boli nakoniec najviac nezrozumiteľné?

Pieskum Case24.com/uk extrahoval údaje o globálnom objeme vyhľadávania z on-line analytického nástroja Ahrefs na zistenie, ktoré skratky bolo najťažšie rozlúštiť. Používatelia prirodzene aj v tomto prípade hľadajú vysvetlenie cez Google.

SMH (Potriasť hlavou) si zabezpečilo prvé miesto s počtom 897.600 priemerných celosvetových mesačných vyhľadávaní jeho významu. V roku 2004 bolo pridané do Urban Dictionar, ktorý ho definoval ako reakciu na situácie, ktoré človek považuje za smiešne alebo hlúpe, a odvtedy získalo vyše 2.000 kladných ohlasov. Na druhom mieste s vyše 400.000 priemerných globálnych vyhľadávaní za mesiac je skratka LMAO (Laughing My A** Off). Mnohí sa už mohli stretnúť s touto všadeprítomnou skratkou, ktorá často sprevádza vtipné správy a mémy, ale jednoducho nemajú potuchu, čo  presne znamená. Tretia najviac mätúca skratka je TBH (To Be Honest), čo viedlo k priemernému vyhľadávaniu na Google 398.200 mesačne. Prudký nárast vyhľadávania o 300 % za posledných 12 mesiacov na základe Google Trends zaznamenala tiež skratka GOAT (Greatest of All Time) - 215.700 priemerných mesačných vyhľadávaní významu jej prinieslo 11. miesto. Zrejme aj vplyvom trendu práce z domu sa na 9. a 15. mieste umiestnil skratky AFK (Away from Keyboard) a BBL (Be back later) s priemerným globálnym vyhľadávaním 266.600 a 166.100 za mesiac.  Často sa používa aj pri hrách, aby ste komukoľvek na druhom konci obrazovky dali vedieť, že budete dočasne neaktívni.

EU: Lesné požiare

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) predstavilo 21. vydanie výročnej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2020.  Je ďalším v poradí, kedy požiare spálili rozsiahle prírodné oblasti v Európskej únii - približne 340.000 hektárov (ha), čo je o 30 % väčšia plocha ako územie Luxemburska.

Rok 2021 je, čo sa týka požiarov, ešte horší. V čase vydania tejto správy zmizlo v plameňoch už takmer 0,5 milióna ha, pričom 61 % z toho tvorili lesy, ktorým bude obnovenie trvať roky. Približne 25 % územia, ktoré v Európe zhorelo, patrilo k lokalitám sústavy Natura 2000, čo sú zásobárne európskej biodiverzity. Európska únia v roku 2021 intenzívnejšie pomáha krajinám počas sezóny požiarov, čo sa už vo veľkej miere odzrkadlilo pri veľkých požiaroch, ktoré tento rok v lete zasiahli región Stredozemia.

Aj klimatická zmena je z roka na rok viditeľnejšia. Z jasne pozorovateľného stúpajúceho trendu vyplýva vyššia úroveň nebezpečenstva požiaru, dlhšie obdobia požiarov a intenzívne rýchlo sa šíriace „mega požiare“, na ktoré účinkujú tradičné protipožiarne prostriedky len minimálne. Koniec júna je zvyčajne len začiatkom obdobia požiarov, tento rok však dovtedy zhorelo už približne 130.000 hektárov. Požiare už nezasahujú len južné štáty, ale predstavujú rastúcu hrozbu aj pre strednú a severnú Európu. Viac ako deväť z 10 požiarov v EÚ je spôsobených ľudským faktorom. 

Hlavné zistenia

• Zo správy o lesných požiaroch za rok 2020 vyplýva, že najpostihnutejšou krajinou bolo Rumunsko, po ktorom nasledovalo Portugalsko, Španielsko a Taliansko, ako sa uvádza v národných správach.
• Prírodné požiare výrazne postihli európske chránené oblasti Natura 2000: spálená plocha s rozlohou 136.331 ha – čo predstavuje približne 40 % celkovej spálenej plochy za rok 2020 – je o niečo menej rozsiahla ako v roku 2019, ale stále nad priemerom posledných 9 rokov.
• Podobne ako v roku 2019 takmer polovica spálenej plochy v lokalitách sústavy Natura 2000 bola tento rok bohužiaľ opäť v Rumunsku tvorilo, a to najmä v prírodnej rezervácii delty Dunaja.
• V roku 2020 postihli požiare s rozsahom viac ako 30 ha 20 členských štátov EÚ, pričom spálili celkovo 339.489 ha, čo je o niečo viac než v roku 2019.
• V období požiarov v roku 2020 prišlo o život viac ľudí ako v roku 2019: španielske národné správy napríklad hlásili šesť obetí, pričom štyri z nich boli hasiči.
• Rýchle mapovanie služby riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus bolo v roku 2020 aktivované 17-krát na podrobné mapovanie lesných požiarov, čo je zatiaľ menej ako tento rok.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany prešiel v roku 2019 modernizáciou vďaka flotile hasičských lietadiel získaných prostredníctvom rescEU, čím sa posilnila jeho schopnosť pomáhať krajinám počas sezóny požiarov.

Obdobie lesných požiarov v roku 2020 sa v prvej polovici roka vyznačovalo veľkým počtom prírodných požiarov. Požiare sa v zime vyskytovali najmä v blízkosti delty Dunaja a v Pyrenejach a na jar najmä na Balkáne. Počas leta a jesene boli najviac postihnuté stredomorské krajiny, konkrétne Španielsko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najväčšie požiare v EÚ v roku 2020. Najväčšie prírodné požiare sa tento rok vyskytli mimo EÚ, na Ukrajine, neďaleko zahrabaného černobyľského jadrového reaktora.

On-line: Sexuálne správanie

Medzinárodného výskumu sexuálneho správania sa zúčastnia záujemci v 45 krajinách celého sveta, ktoré spolupracujú so sieťou International Sex Survey. Na Slovensku je súčasťou tejto siete Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Obdobie pandémie vytvára osobitný rámec skúmania ne/problematických vzorcov sexuálneho správania dospelých jednotlivcov. Výskumné dáta zo Slovenska pomôžu naplniť ciele výskumu a prispieť k prevencii sexuálneho správania. Zapojenie do výskumu vníma katedra ako ocenenie jej doterajšej výskumnej práce v oblasti rizikového správania dospievajúcich a mladých dospelých a v oblasti výskumu efektívnosti programov prevencie rizikového správania.

Do anonymného výskumu sexuálneho správania sa môže zapojiť každý účastník starší než 18 rokov prostredníctvom dotazníka zverejneného na webovej adrese https://bit.ly/ISS-SLO-SL.

EU: Bezpečnejšie zariadenia

V posledných rokoch sa zistilo, že rastie počet bezdrôtových zariadení, s ktorými sú spojené kyberneticko-bezpečnostné riziká. Štúdie napríklad poukázali na hračky, ktoré špehujú, čo robia deti a o čom sa rozprávajú; na nešifrované osobné údaje uložené v našich zariadeniach vrátane údajov súvisiacich s platbami, ku ktorým je možný ľahký prístup; a dokonca na zariadenia, ktoré môžu zneužiť sieťové zdroje tak, že znížia ich funkčnosť.

V našom každodennom živote sú čoraz prítomné mobilné telefóny, inteligentné hodinky, zariadenia na sledovanie fyzickej kondície aj bezdrôtové hračky, čím sa zvyšuje riziko kybernetických hrozieb. Európska komisia preto prijala opatrenia na zlepšenie ich kybernetickej bezpečnosti na európskom trhu. V delegovanom akte k smernici o rádiových zariadeniach sa stanovujú nové právne požiadavky na záruky kybernetickej bezpečnosti, ktoré budú musieť výrobcovia zohľadniť pri navrhovaní a výrobe príslušných výrobkov. Takisto umožní chrániť súkromie občanov a ich osobné údaje, predchádzať rizikám peňažných podvodov a zabezpečiť lepšiu odolnosť našich komunikačných sietí. Navrhnuté opatrenia sa budú vzťahovať na bezdrôtové zariadenia, akými sú mobilné telefóny, tablety a iné produkty schopné komunikovať cez internet; hračky a zariadenia určené na starostlivosť o deti, napríklad elektronické pestúnky; a celý rad prenosných zariadení ako inteligentné hodinky alebo zariadenia na sledovanie fyzickej kondície.

Nové opatrenia pomôžu:

• Zlepšiť sieťovú odolnosť: Bezdrôtové zariadenia a výrobky budú musieť mať funkcie, ktoré umožnia predísť poškodeniu komunikačných sietí a zabrániť tomu, aby sa zariadenie použilo na narušenie webového sídla alebo iných služieb.
• Zlepšiť ochranu súkromia spotrebiteľov: Bezdrôtové zariadenia a produkty budú musieť mať funkcie, ktoré zaručia ochranu osobných údajov. V centre pozornosti týchto právnych predpisov bude ochrana práv detí. Výrobcovia budú musieť prijať nové opatrenia napríklad na zabránenie neoprávnenému prístupu k osobným údajom alebo ich prenosu.
• Znížiť riziko peňažných podvodov: Bezdrôtové zariadenia a výrobky budú musieť mať funkcie, ktoré umožnia minimalizovať riziko podvodu pri elektronických platbách. Napríklad budú musieť zabezpečiť lepšie overenie totožnosti používateľa, aby sa zabránilo podvodným platbám.

Na doplnenie sa prijme akt o kybernetickej odolnosti, ktorý sa zameria na pokrytie viacerých výrobkov vo všetkých fázach ich životného cyklu. Samotný delegovaný akt nadobudne účinnosť po dvojmesačnej kontrolnej lehote, ak Rada a Parlament nevznesú žiadne námietky. Po nadobudnutí účinnosti budú mať výrobcovia 30-mesačné prechodné obdobie, kým začnú plniť nové právne požiadavky. Výrobnému odvetviu sa tak poskytne dostatok času na prispôsobenie príslušných výrobkov skôr, ako sa začnú uplatňovať nové požiadavky – pravdepodobne od polovice roka 2024. Komisia podporí výrobcov v dodržiavaní nových požiadaviek aj tým, že požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali príslušné normy. Výrobcovia si budú môcť zvoliť, že preukážu zhodu svojich výrobkov tým, že ich dajú posúdiť príslušným notifikovaným subjektom.

Upozorňujeme: Podvodné telefonáty

V Bratislave opäť útočia na seniorov podvodníci, ktorí prostredníctvom telefonátov s vymyslenou zámienkou požadujú finančnú hotovosť cez bankové prevody. V súvislosti s dvomi prípadmi zo štvrtka 28.10.2021 už bolo začaté trestné stíhanie pre podvod a páchateľom hrozí päťročný trest. 

Polícia informuje o posledných prípadoch na sociálnej sieti. V prvom volal podvodník žene z Ružinova na pevnú linku a ako rodinný príslušník žiadal požičať peniaze, ktoré mala poslať na nadiktovaný bankový účet. Až pri večernom telefonáte s dcérou žena zistila, že sa stala obeťou podvodu vo výške 8.000 eur. V druhom prípade opäť telefonicky na pevnú linku volal údajný lekár 79-ročnej žene. Jej syn mal mať dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel vážne zranenia a on požaduje uhradiť škodu spôsobenú na druhom aute vo výške 10.000 eur prostredníctvom bankového prevodu. Poškodená previedla iba 6.000 eur, pretože sa telefonicky skontaktovala s dcérou a zistila, že ide o podvod.

Pri každom podobnom telefonáte zvýšte svoju obozretnosť a overte si jeho obsah. V prvom rade sa spojte so svojou rodinou, prípadne zavolajte na políciu. V žiadnom prípade nerealizujte bankové prevody či výbery z bankomatov pod nátlakom a neodovzdávajte peniaze neznámym ľuďom.

Aktuálne: Vplyv inflácie na vklady aj úvery

Pri príležitosti Svetového dňa sporenia 31. októbra vznikla analýza vývoja vkladov Slovákov v bankách a vplyvu inflácie na úspory. Čím je totiž rast spotrebiteľských cien rýchlejší, tým viac nám ukrajuje z našich úspor. Koronakríza nám pritom tiež ukázala, ako dôležité je vytváranie rezervy na horšie časy. 

Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska majú Slováci v bankách uložených zhruba 42,5 mld. Eur (stav ku koncu septembra 2021). Z toho ale až 60 % predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 25,5 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k  septembru 2021 zhruba 8,8 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 21 %. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,4 mld. Eur a tvorili 6 % z vkladov obyvateľstva v bankách. V porovnaní s obdobím pred krízou (január 2020) sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách zvýšil až o 27 %. Termínované vklady ale naopak klesli o približne -13 % a vklady s výpovednou lehotou o cca -9 %. Prečo je to tak? Úrokové sadzby na trhu sú nízke, a to platí nielen pre hypotéky, ale aj pre vklady. Kvôli tomu ľudia držia často peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich nelákajú. Kríza zrejme ešte viac motivovala ľudí, aby si peniaze držali na bežných účtoch a mali ich k dispozícii. Takže objem peňazí na bežných účtoch rastie. A naopak, termínované vklady či vklady s výpovednou lehotou klesajú, keďže ľudia presúvajú kvôli nízkym sadzbám peniaze z týchto účtov do podielových fondov, kde sa im peniaze zhodnocujú lepšie.

Analytička Jana Glasová pripomína citeľne zrýchľovanie inflácie, ktorá v septembri t. r. dosiahla medziročný rast až o 4,6 %. Zaznamenávame najvyšší rast cien za posledných takmer 10 rokov aj vplyvom surovinovej krízy vo svete. Spôsobuje zdražovanie výrobných vstupov – od čipov, cez plasty, kovy, plechy, papier až po stavebné materiály a agrokomodity. Pod rast septembrovej inflácie sa na Slovensku výrazne podpísali hlavne drahšie potraviny, ale aj vyššie ceny ropy, ceny v reštauráciách a najnovšie drahšie školské stravovanie, keďže štát zmenil systém financovania obedov na školách. No a zabudnúť nemôžeme ani na drahšie bývanie a tabakové výrobky. Vysoká inflácia samozrejme neteší, keďže má vplyv na naše mzdy, dôchodky či úspory a znižuje našu kúpnu silu. Inflácia má samozrejme vplyv aj na dlhy. Je výhodná pre tých, ktorí kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov. A v súčasnosti dokonca platí, že úrokové sadzby z hypoték sú nižšie ako inflácia, reálna úroková sadzba je teda záporná. Znamená to, že dlžník vráti banke po odpočítaní inflácie menej peňazí, ako si požičal.