Radíme: Ako zazimovať nehnuteľnosť

Prírodné živly v zime dokážu spôsobiť nemalé škody. Najčastejšie poistné škody v neobývaných nehnuteľnostiach sú podľa Fingo.sk z potrhaných vodovodných trubiek a rozvodov, ďalej spôsobené pádom ľadu a snehu zo strechy alebo poškodením strechy ťarchou snehu. Aj pri rekreačne obývaných nehnuteľnostiach netreba zabúdať na častejšie požiare, keďže v zime sa viac kúri a vykurovacie systémy sú často v nevyhovujúcom stave, bez potrebných revízií a údržby.

Rady, ako zazimovať nehnuteľnosť

1. Zastavte prívod vody. Aj mala prasklina v potrubí zanechá veľké škody, a to nielen na samotnom majetku, ale aj na účte za vodu.

2. Rozhodnite, či budete počas zimy nehnuteľnosť temperovať, alebo kúrenie vypnete. Od toho závisí aj miera vypustenia vody z potrubí, bojleru, záchoda a iných systémov, ktoré sa počas zimy nebudú používať.

3. Obaľte potrubia, z ktorých sa nevypustila voda, aby v nich nezamrzla. Ak plánujete počas zimy vykurovacie systémy vypnúť, nezabudnite vypustiť vodu zo systémov.

4. Nenechávajte na chate žiadne jedlo, ktoré by prilákalo hlodavce.

5. Skontrolujte celú nehnuteľnosť a stav strechy. Prípadná ťarcha snehu by spôsobila veľké škody.

6. Zaizolujte okná a dvere, aby boli odolnejšie voči prepúšťaniu chladu.

7. Ochráňte nehnuteľnosť voči zlodejom alebo vandalom.

8. Zavrite okná, zamknite dvere, použite dostupné ochranné systémy, mreže a bezpečnostné zámky.

9. Ak sa v okolí chalupy nachádzajú susedia, dohodnite sa s nimi na občasnej kontrole, aby ste vedeli, že je všetko v poriadku.

10. Zvážte poistenie nehnuteľnosti.

Pomerne častou otázkou je tiež zodpovednosť za škody, napríklad pošmyknutia a pády na neodhrnutých zasnežených alebo zamrznutých chodníkoch. V týchto situáciách sa rozlišuje, či ide o priľahlý chodník k nehnuteľnosti alebo o chodník, ktorý sa nachádza na súkromnom pozemku. V roku 2018 sa zmenil zákon a ako majiteľ nehnuteľnosti už nemusíte odpratávať sneh z priľahlého chodníka k vášmu domu, teda ani nenesiete zodpovednosť za súvisiace škody. Táto zodpovednosť a odpratávanie chodníkov boli presunuté na správcov miestnych komunikácií. Ale škody, ktoré spôsobí tretím osobám napríklad spadnutý sneh zo strechy vášho rodinného domu, alebo ak sa niekto pošmykne priamo na vašom pozemku, za tie už ako majiteľ zodpovedáte.

EU: Novinky LIFE

Vyše 290 miliónov eur na 132 nových projektov v rámci Programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy má prispieť k celkovej investícii vo výške 562 miliónov eur v takmer všetkých členských štátoch Európskej únie. Nové projekty majú pomôcť stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050, nasmerovať biodiverzitu Európy na cestu obnovy do roku 2030 a prispieť k realizácii plánu zelenej obnovy EÚ po pandémii COVID-19. Ide o prvú sériu projektov vybraných v novom programovom období 2021 – 2027, v ktorom sa financovanie zvyšuje takmer o 60 %.

V rámci tohto nového balíka Európska komisia vyčlenila približne 223 miliónov eur na projekty zamerané na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, prírodu a biodiverzitu, ako aj správu a informovanie v oblasti životného prostredia. Zároveň investuje viac ako 70 miliónov eur do rôznych projektov v oblasti zmiernenia zmeny klímy, prispôsobenia sa zmene klímy a správy a informovania v oblasti klímy.

Podrobnejšie informácie:

• Na základe 39 projektov v rámci programu LIFE Príroda a biodiverzita sa podporí vykonávanie smerníc EÚ o vtáctve a o biotopoch, ako aj stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Celkový rozpočet týchto projektov dosahuje 249 miliónov eur, z čoho príspevok EÚ predstavuje 134 miliónov eur.
• Prostredníctvom 45 projektov v rámci programu LIFE Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov sa zmobilizuje 162 miliónov eur, z ktorých EÚ poskytne 78 miliónov. 55 miliónov eur sa investuje do 10 projektov na zníženie množstva odpadu, čím sa prispeje k akčnému plánu EÚ pre obehové hospodárstvo. Ďalších 50 miliónov eur sa použije na financovanie 16 projektov v oblasti kvality vody.
• Vďaka 8 projektom v rámci programu LIFE Správa a informovanie v oblasti životného prostredia sa zvýši informovanosť o environmentálnych otázkach, ako sú strata biodiverzity a znečistenie ovzdušia. Takisto sa v rámci nich poskytnú verejným orgánom nástroje na podporu, monitorovanie a presadzovanie dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Celkový rozpočet vyčlenený na tieto projekty predstavuje 19 miliónov eur, z ktorých príspevok EÚ je takmer 11 miliónov eur.
• 17 projektov v rámci programu LIFE Zmiernenie zmeny klímy dostane finančné prostriedky vo výške približne 66 miliónov eur, z ktorých EÚ poskytne približne 35 miliónov. Medzi financovanými projektmi budú napríklad projekty zamerané na podporu klimaticky neutrálneho poľnohospodárstva, ako aj na zlepšenie rekuperácie tepla pri výrobe železa a ocele.
• Na 17 projektov v rámci programu LIFE Prispôsobenie sa zmene klímy sa zmobilizuje približne 52 miliónov eur. Z toho takmer 29 miliónov eur sa poskytne z finančných prostriedkov programu LIFE. Projekty zahŕňajú prispôsobenie lesov extrémnym vplyvom počasia a posilnenie kapacít európskej zdravotníckej infraštruktúry v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
• Vďaka 6 projektom v rámci programu LIFE Správa a informovanie v oblasti klímy sa zlepší správa v oblasti klímy a zvýši informovanosť verejnosti o zmene klímy. Celkový rozpočet na tieto projekty predstavuje 13 miliónov eur, z ktorých EÚ prispeje viac ako 7 miliónmi.

Homer Office: Príčiny fluktuácie

Až 70 % opýtaných firiem podľa štúdie Vanson Bourne pre VMware (júl a august 2021, 7.600 respondentov z firiem 500 a viac zamestnancov) už zaviedlo, alebo plánuje zaviesť opatrenia na dohľad nad zamestnancami kvôli sledovaniu produktivity práce po prechode na hybridný model: sledovanie emailov (44 %), navštívených internetových stránok (41 %) a nástrojov na spoluprácu (43 %), kamerový dohľad (29 %), kontrola pozornosti prostredníctvom webkamery (28 %) či softvér zaznamenávajúci počet stlačení klávesnice (26 %). Pritom ale 39 % firiem, ktoré zaviedli sledovanie používateľských zariadení a 41 % firiem, ktoré ich práve zavádzajú, zaznamenávajú „výrazne zvýšenú“ alebo „zvýšenú“ fluktuáciu zamestnancov.

Pri zavádzaní nových spôsobov vyhodnocovania výkonnosti zamestnancov mimo klasickej dochádzky je potrebné nájsť krehkú rovnováhu. Na strane zamestnancov tri štvrtiny opýtaných (75 %) tvrdia, že prechod na prácu na diaľku znamenal, že si zamestnávatelia viac všímajú ich skutočný výkon namiesto tradičných ukazovateľov, akým je čas strávený na pracovisku. A 79 % zamestnancov sa zhoduje, že technológie pre prácu na diaľku im umožnili pracovať efektívnejšie ako predtým. Nájsť nové spôsoby, ako merať produktivitu pracovníkov, muselo 74 % firiem. Nový prístup sledovania produktivity u nich spočíval vo využití rôznych nástrojov vrátane pravidelných pohovorov s nadriadenými o pracovných úlohách (55 %), vyhodnocovaní výstupov a dosiahnutí stanovených cieľov (53 %) či nového softvéru na riadenie projektov (47 %). Takmer šesť z desiatich (59 %) zamestnancov chápe, že ich firma potrebuje v rámci prechodu na hybridný model práce nájsť nové metódy sledovania produktivity, ale transparentnosť zostáva kľúčovým faktorom. Štvrtina zamestnancov (24 %) však nevie, či im na koncové zariadenia zamestnávateľ nainštaloval systémy na sledovanie produktivity.

Hlavné zistenia:

• Prostredníctvom digitálnych nástrojov používaných zamestnancami vznikajú nové pracovné skupiny. Stabilizácia hybridnej práce viedla k vzniku nového usporiadania pracovných priestorov – „virtuálnemu pôdorysu“ založenému vo väčšej miery skôr na afinite, spoločných cieľoch a zdieľaných hodnotách než na fyzickej blízkosti. Prináša nové pravidlá aj nové faktory úspechu pre zamestnancov, manažérov a tímy.
• Vstúpili sme do novej éry transparentnosti a dôvery. V súvislosti s menšou mierou centrálnej kontroly a osobných interakcií vystupujú transparentnosť a dôvera ako dôležité kvality, ktoré musia manažéri prijať, aby dokázali vo svete hybridnej práce spoločnosti zjednocovať a rozvíjať.
• Bezpečnosť je tímová hra. Virtuálny pôdorys prináša pre zamestnancov slobodu ale tiež množstvo bezpečnostných rizík pre IT. Pri obmedzenejších možnostiach priamej kontroly nad aplikáciami, zariadeniami a sieťami sa IT pohybuje na novom ihrisku, kde je bezpečnosť tímovou hrou.

SMS: Ako sa zabaviť

Posielanie správ už viac ako dve desaťročia ovplyvňuje spôsob, akým medzi sebou komunikujeme. Nie vždy na presné vyjadrenie myšlienky stačia slová. Práve preto prichádzajú na pomoc multimédiá s nástrojmi, vďaka ktorým je komunikácia zábavnejšia.

Objavte silu virtuálnej reality: Rozšírená realita je jedným z módnych trendov on-line komunikácie. Predstavuje spôsob, ako vniesť do fotografií a videí určité kúzlo. Môžete sa ocitnúť pod vodou, alebo si nasadiť tvár roztomilého zvieraťa či strašidelnej príšery, prípadne úplne pretvoriť svoj svet. Je to fantastický spôsob, ako dať všetkým jasne najavo svoju lásku k hororom či mačkám. To všetko je možné vďaka kombinácii technológie rozpoznávania tváre a kreativity filtrov AR. V službe Viber sú niektoré šošovky vytvorené organizáciami ako FC Barcelona, Svetový fond na ochranu prírody a Svetová zdravotnícka organizácia, vďaka ktorým im môžete jednoducho vyjadriť podporu.

Vytvorte si GIF: Ak fotografia povie viac ako tisíc slov, tak GIF povie viac ako tisíc fotografií. V živote sú momenty, ktoré si vyžadujú špeciálny priestor a opakovanie donekonečna, jednoducho preto, že sú úžasné. Keď zachytíte video, na ktorom váš priateľ robí salto vzad alebo také, v ktorom váš pes šťastne beží, premeňte ho jednoducho na GIF. Pridajte titulok, ktorý umocní dojem a rozhodnite sa, či chcete, aby bol GIF opakujúci, reverzný alebo s inou rýchlosťou. Ktovie, možno sa stane ďalším svetoznámym meme, ktoré budú všetci používať, no zatiaľ urobí radosť minimálne vašim priateľom. 

Buďte tématickí: Nálepky sú najvhodnejšie, ak chcete niečo vyjadriť bez toho, aby ste museli písať či hovoriť. Stále však v nich musíte hľadať tú správnu. To sa môže zmeniť na skľučujúci proces, ktorý popiera zmysel ich používania. Jednoduchým spôsobom, ako to napraviť, je vytvoriť si vlastné nálepky. Zo svojich priateľov môžete urobiť nálepky s ich najpoužívanejšími frázami alebo zo svojho domáceho maznáčika urobiť nálepkovú celebritu šíriacu roztomilosť po celom svete. 

Upravujte fotky: Vybláznenie sa je jednou z najzábavnejších on-line aktivít, najmä ak sa robí s vašimi najmilovanejšími ľuďmi. Najjednoduchší spôsob, ako si zlepšiť deň, je vyfotiť si selfie a kresliť: môžete si vylepšiť obočie, nakresliť si očné klapky alebo si len pridať fúzy, ktoré možno nikdy nebudete mať.

Zmeňte si pozadie chatu: Vaši najlepší priatelia a rodinní príslušníci si zaslúžia trochu viac ako štandardné prostredie. Jednou z možností je jednoducho pridať vašu obľúbenú spoločnú fotografiu a mať pripomienku jedinečného spojenia vždy, keď im chcete niečo povedať. Ďalšou možnosťou je vytvoriť niečo špeciálne, napríklad koláž vašich najlepších fotografií. 

LTE a 5G: Privátne siete

Microsoft bol označený za celosvetovo najinovatívnejšieho poskytovateľa privátnej siete LTE a 5G podľa firiem, ktoré už takéto siete využívajú. Podľa najnovšieho prieskumu privátnych sietí LTE a 5G od spoločnosti Omdia (451 respondentov zo siedmich krajín) patria k inovátorom tiež AT&T a Deutsche Telekom.

Dve tretiny podnikov vyžadujú, aby dodávatelia privátnych sietí LTE a 5G pred nákupom preukázali integráciu s ich existujúcou cloudovou platformou. Podobné požiadavky platia pre podnikové platformy na riešenia internetu vecí (IoT) a správu aplikácií. „Podniky majú pri nákupe privátnej siete potreby nad rámec konektivity. Dva hlavné dôvody, prečo podniky investujú do týchto sietí, sú lepšia bezpečnosť a digitálna transformácia. Potrebujú partnerov, ktorí dokážu naplniť ich potreby“, dodáva Pablo Tomasi.

Podniky tiež chcú, aby sa tieto výsledky dosiahli rýchlo. Až 55 % podnikov očakáva dvojročnú návratnosť svojich investícií do privátnej siete, ale takmer pätina už zavedených podnikov očakáva návratnosť investícií do roka. Rýchlo sa menia aj preferencie: tri štvrtiny podnikov, ktoré teraz plánujú privátnu sieť, uprednostňujú hybridný model.

EU: Nová poľnohospodárska politika

Európsky parlament schválil novú poľnohospodársku politiku únie, ktorá by po roku 2022 mala byť ekologickejšia, spravodlivejšia, flexibilnejšia aj transparentnejšia. Platnosť pôvodných pravidiel uplynula 31. decembra 2020, do konca roku 2022 platia prechodné pravidlá. Nové pravidlá musí ešte formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Uplatňovať sa začnú 1. januára 2023.

Počas rokovaní o reformnom legislatívnom balíku europoslanci zdôraznili, že posilnenie biodiverzity a dodržiavanie environmentálnych a klimatických predpisov a záväzkov EÚ bude kľúčové pre realizáciu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá nadobudne účinnosť v roku 2023. Európska komisia posúdi súlad tzv. národných strategických plánov s týmito záväzkami, farmári budú musieť dodržiavať postupy šetrné ku klíme aj k životnému prostrediu a členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň 35% rozpočtu na rozvoj vidieka a minimálne 25% priamych platieb vyčlenilo na environmentálne a klimatické opatrenia. Najmenej 10 % priamych platieb sa použije na podporu malých a stredných podnikov a mladí farmári dostanú z rozpočtu SPP aspoň 3 %. Vyjednalo sa tiež zriadenie poľnohospodárskej krízovej rezervy s ročným rozpočtom vo výške 450 miliónov eur (v bežných cenách) ako stáleho mechanizmu na pomoc farmárom v časoch cenovej alebo trhovej nestability.

Poslanci presadili posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi inšpekcie práce a poľnohospodárskymi platobnými agentúrami s cieľom zlepšiť monitorovanie dodržiavania pracovných predpisov EÚ v poľnohospodárskych sektoroch a sankcionovať ich porušenie. Členským štátom tiež zaistili možnosť využívať osobitný nástroj na získavanie údajov (Arachne), ktorý by im mal pomôcť získavať informácie o rizikách projektov, poberateľoch prostriedkov či dodávateľoch. Arachne bude okrem iného vykonávať krížovú kontrolu informácií vo verejných databázach, a tak členským štátom pomáhať pri odhaľovaní podvodov.

Black Friday: Falošné stránky

Pred nákupnými akciami Black Friday bol zaznamenaný obrovský nárast phishingových útokov napodobňujúcich stránky so systémami elektronických platieb. Celkový počet finančných phishingových útokov maskovaných ako elektronické platobné systémy sa od septembra (627.560) do októbra 2021 (1.935.905) viac než strojnásobil (nárast predstavoval 208 %)!

Zistenia vyplývajú zo správy spoločnosti Kaspersky Black Friday 2021: Ako si užiť tento nákupný sviatok bez podvodov (Black Friday 2021: How to Have a Scam-Free Shopping Day). „V období pred nákupným sviatkom Black Friday sme vždy svedkami zvýšenej aktivity podvodníkov. Možno trochu nečakanejšia je pozornosť venovaná systémom elektronických platieb. Tentoraz sme zistili obrovský nárast počtu útokov napodobňujúcich najpopulárnejšie platobné systémy, a to až o 208 %. Samozrejme, každú novú platobnú aplikáciu považujú podvodníci za novú príležitosť, ktorú možno potenciálne zneužiť smerom k jej používateľom“,  komentuje Miroslav Kořen.

Ako sa účinne chrániť? V záujme ochrany osobných údajov aj financií je potrebné vždy sa uistiť, že stránka, na ktorej realizujete on-line platbu, je zabezpečená. Spoznáte to podľa toho, že URL adresa webovej stránky začína HTTPS namiesto bežného HTTP a vedľa URL adresy sa zvyčajne zobrazí aj ikona zámku.

Smartfón: Aký by mal byť mať ideálny?

S veľkým a kvalitným displejom, ultratenkým telom, dostatočnou pamäťou, v čiernej farbe, výdrž batérie aspoň jeden deň a mal by vedieť tiež zhotovovať kvalitné fotografie aj v nedokonalých podmienkach. To všetko v cenovom rozpätí od 400 do 600 eur.

Podľa prieskumu NMS (október 2021, N = 1043) pre Huawei siahajú Slováci najčastejšie po smartfónoch so špecifickými parametrami. Tým najdôležitejším je adekvátna cena (67 % opýtaných), dostatočná výdrž batérie (51 %) či kvalita fotoaparátu (44 %). Muži si vyberajú nový model predovšetkým na základe výkonu, značky, kvality displeja, pričom mobil využívajú okrem komunikovania najmä na fotografovanie širokouhlých záberov, počúvanie hudby, navigovanie a hranie hier. Pre ženy je mimoriadne dôležité mať vo svojom novom smartfóne kvalitný fotoaparát s dobrou selfie kamerou, možnosťami využívať rôzne filtre či tiež dostatočne veľkú pamäť na ukladanie množstva fotografií a videí. Svoje smartfóny pritom najčastejšie využívajú na fotografovanie či prezeranie sociálnych sietí.

Najčastejším dôvodom na kúpu nového zariadenia je poškodenie či zničenie starého telefónu (48 %). Každý piaty Slovák zároveň uvádza, že je ochotný kúpiť si nový model, ak nájde dobrý pomer ceny a výkonu. Ak už vyberáme nový smartfón, dôležitý je pre polovicu Slovákov veľký displej, pre takmer tretinu používateľov je tiež podstatná hrúbka smartfónu. Nemenej dôležitou požiadavkou pri výbere je pre Slovákov aj kvalitný fotoaparát, ktorý nemá problém ani s nočnými fotografiami. Tri štvrtiny z nás si želá v novom mobile taký fotoaparát, ktorý si poradí s fotografovaním aj za zhoršených svetelných podmienok, kvalitné 4K video je dôležité pre 37 % Slovákov a 35 % používateľov vyžaduje od svojho smartfónu, aby vedel niekoľkonásobne približovať objekt pri fotografovaní.

Okrem základnej komunikácie 54 % respondentov zo Slovenska smartfón využíva najčastejšie na surfovanie na internete a viac než polovica (51 %) primárne na prezeranie sociálnych sietí. Medzi ďalšie časté činnosti patrí fotografovanie (49 %), mobilné bankovníctvo či platby prostredníctvom mobilu (40 %), počúvanie hudby a sledovanie filmov (28 %), ale aj hranie hier (17 %). Až 58 % opýtaných uviedlo, že najčastejšie pripájaným hardvérom k svojmu smartfónu sú bezdrôtové slúchadlá. Populárne sú tiež smart hodinky, ktoré si k svojmu mobile pripája až 38 % Slovákov.

Trend: Zelené stavby

Bez využívania dažďových a sivých vôd sa podľa odborníkov na recykláciu v budúcnosti nezaobídeme. Na Slovensku si to vyžaduje legislatívne zmeny. Je dôležité, aby sa v oblasti architektúry a stavebníctva neprinášali len lacné a rýchle riešenia, ale aj zelené riešenia, ktoré podporujú spomaľovanie klimatickej zmeny a sú dlhodobo udržateľné a prospešné. A tento trend by mal podporovať aj štát.

„Avšak aj čo sa týka dotácií a grantov sme na Slovensku o niekoľko krokov pozadu oproti susednej Českej republike. Systémy na recykláciu sivej aj dažďovej vody sú pre bežných obyvateľov z ekonomického hľadiska často nedostupné a pre developerov nezaujímavé“, skonštatovala Martina Huňačková. Štátne dotácie sú pritom podľa Zdeňka Petrů kľúčovým motorom zmien vo využívaní dažďových a sivých vôd, rekuperácie energie zo sivých vôd, ale aj vo využívaní zelených striech, vsakovacích roštov na parkoviskách a podobne: „Štátne dotácie sú nevyhnutné tak pre individuálnu výstavbu, ako aj pre bytové domy. Zvýhodnenie aktívneho využívania dažďovej vody a sivej vody napríklad na splachovanie, upratovanie, pranie alebo zavlažovanie oproti obyčajnému pasívnemu využívaniu by bolo motivujúce.“

Základnou výzvou nášho milénia je podľa Zuzany Vranayovej znižovanie spotreby vody a energie. V rámci Európskej technologickej platformy bol aj preto zverejnený Strategický plán výskumu pre európsky vodný sektor do roku 2030 zameraný na problematiku šetrenia vody v budovách a jej opätovné využitie. „Zaviedli sa nové pojmy, ktoré musíme v našich podmienkach pri novej výstavbe a prestavbe začať reálne uplatňovať. Ide o pojmy ako vodo-inteligentná spoločnosť, hybridná zelená a modrá infraštruktúra, multinásobná voda alebo špongiové mesto“, dodala Zuzana Vranayová. Správne realizované špongiové mesto redukuje frekvenciu a závažnosť povodní, zlepšuje kvalitu vody a umožní použiť menej pitnej vody na osobu. Zároveň zlepšuje kvalitu života, kvalitu vzduchu a znižuje efekt tepelných ostrovov.

EU: Zákon o digitálnych trhoch

Európsky parlament prijal návrh zákona o digitálnych trhoch (DMA) v Európskej únii. Nariadenie sa bude vzťahovať na veľké spoločnosti poskytujúce takzvané „služby základnej platformy“, ktoré sú najviac náchylné na nekalé praktiky: on-line sprostredkovateľské služby, sociálne siete, vyhľadávače, operačné systémy, on-line reklamné služby, cloud computing a služby na zdieľanie videí, ktoré spĺňajú príslušné kritériá na označenie “gatekeepers”. Poslanci tiež zahrnuli do rozsahu pôsobnosti webové prehliadače DMA, virtuálnych asistentov a televíziu pripojenú k internetu.

Europoslanci upravili návrh Európskej komisie na zvýšenie kvantitatívnych prahov pre spoločnosť, ktorá spadá do pôsobnosti DMA, na 8 miliárd eur ročného obratu v Európskom hospodárskom priestore a trhovej kapitalizácie 80 miliárd eur. Aby sa mohli kvalifikovať ako “gatekeepers”, musia spoločnosti poskytovať službu základnej platformy aspoň v troch krajinách EÚ a mať aspoň 45 miliónov koncových používateľov mesačne, ako aj viac než 10.000 podnikových používateľov. Tieto prahové hodnoty však nebránia komisii, aby určila iné spoločnosti za “gatekeepers”, ak spĺňajú určité podmienky. “Gatekeepers” sa budú musieť zdržať ukladania nespravodlivých podmienok pre podniky a spotrebiteľov. Poslanci zahrnuli dodatočné požiadavky na používanie údajov na cielenú alebo mikrocielenú reklamu a interoperabilitu služieb, napr. služby medziľudskej komunikácie nezávislé od čísla a služby sociálnych sietí. V texte sa uvádza, že sa „pre svoje vlastné komerčné účely a umiestňovanie reklamy tretích strán vo svojich vlastných službách zdržia kombinovania osobných údajov na účely doručovania cielenej alebo mikrocielenej reklamy“, okrem prípadov s „jasným, výslovným, obnoveným a informovaným súhlasom“ v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Zdôrazňujú, že osobné údaje neplnoletých osôb sa nesmú spracúvať na komerčné účely, akými sú priamy marketing, profilovanie a reklama cielená na základe správania. Poslanci Európskeho parlamentu splnomocnia Európsku komisiu, aby uložila „štrukturálne alebo behaviorálne nápravné opatrenia“, pokiaľ budú pravidlá systematicky nedodržiavané. Schválené znenie predpokladá najmä možnosť, aby obmedzila vykonávať akvizície v oblastiach dôležitých pre DMA s cieľom napraviť ďalšie škody na vnútornom trhu alebo im zabrániť. “Gatekeepers” by boli tiež povinní informovať o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii.

Poslanci navrhujú vytvorenie Európskej skupiny digitálnych regulátorov na vysokej úrovni s cieľom uľahčiť spoluprácu a koordináciu medzi Európskou komisiou a členskými štátmi pri ich rozhodnutiach o presadzovaní. Objasňujú úlohu vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a zároveň ponechávajú presadzovanie DMA v rukách komisie. DMA by mal zabezpečiť primerané opatrenia, ktoré informátorom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo potenciálne porušenia tohto nariadenia a ochrániť ich pred odvetou. Pri nedodržaní pravidiel môže Európska komisia uložiť pokuty „nie menej ako 4 % a nepresahujúce 20 %“ celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.

O návrhu zákona DMA sa má hlasovať v pléne v decembri 2021. Schválený text sa potom stane mandátom parlamentu na rokovania s vládami EÚ, ktoré sa majú začať počas francúzskeho predsedníctva v Rade v prvom polroku 2022. Zákon o digitálnych službách (DSA) – o paralelnom návrhu na reguláciu on-line platforiem, ktorý sa okrem iného zaoberá nelegálnym obsahom a algoritmami – sa bude hlasovať na budúcom zasadnutí.

COVID-19: Problémy s internetom

Napriek zrýchľovaniu zavádzania internetu vecí (IoT) v priebehu pandémie COVID-19 je podľa spoločnosti Inmarsat slabá alebo nespoľahlivá konektivita kľúčovou prekážkou obmedzujúcou úspech projektov pre väčšinu organizácií. Tri zo štyroch podnikov majú problémy s nasadením projektov IoT práve z dôvodu problémov s nedostatočnou konektivitou.

Prieskum Industrial IoT in the Time of Covid-19 (rozhovory so 450 globálnymi respondentmi v sektoroch poľnohospodárstva, elektroenergetiky, baníctva, ropy a zemného plynu, dopravy a logistiky) potvrdil, že 75 % firiem má pri testovaní projektov internetu vecí problémy s konektivitou a nemá pocit, že verejné pozemné siete sú pre ich potreby úplne vhodné. Pre väčšinu podnikov závisí úspech projektov internetu vecí od spoľahlivosti, dostupnosti a dostatočnej odozvy pripojenia na to, aby sa poskytovali použiteľné údaje v správnom čase a za správnu cenu na dosiahnutie vysokej návratnosti investícií. IoT ako sieť sietí vyžaduje spoľahlivú konektivitu na kľúčové obchodné projekty internetu vecí najmä v niektorých najvzdialenejších lokalitách sveta, kde je pozemné pripojenie (napr. mobilné alebo optické) buď obmedzené alebo žiadne. Pri výbere typov pripojenia IoT v oblastiach, kde chýba pozemné pripojenie, respondenti uprednostňujú spoľahlivosť (47 %), bezpečnosť (42 %) a pokrytie siete (38 %). Toto zameranie na spoľahlivosť pripojenia IoT je ešte výraznejšie v Latinskej Amerike (56 %) ako aj v Rusku a Strednej Ázii (65 %), v oboch regiónoch s rozsiahlymi vzdialenými územiami s obmedzenou pozemnou konektivitou. Pritom žiadny z respondentov v žiadnom regióne neuviedol, že verejné pozemné siete sú úplne vhodné pre ich potreby internetu vecí.

Stále je potrebné vykonať značné množstvo práce na zlepšenie stratégie pripojenia internetu vecí, pričom iba 37 % organizácií používa nejakú formu záložného pripojenia na pokračovanie v zhromažďovaní údajov o internete vecí vo vzdialených oblastiach mimo pozemnej komunikácie. Opäť tu existujú značné geografické rozdiely, len 10 % latinskoamerických organizácií a 25 % podnikov v Rusku a Strednej Ázie sa rozhodlo použiť nejakú formu záložného pripojenia, keď sa nemôžu pripojiť k zvolenému typu pripojenia. Povzbudivé je, že 80 % všetkých respondentov súhlasilo s tým, že od vyriešenia problémov s konektivitou internetu vecí dosiahli so svojimi projektmi internetu vecí oveľa väčší úspech. Viac ako tri štvrtiny (76 %) súhlasia s tým, že satelitné pripojenie poskytuje rozhodujúcu podporu komunikačným sieťam IoT ich organizácie.

Upozorňujeme: Nebezpečná nabíjačka

Česká obchodná inšpekcia zistila nebezpečný model USB nabíjačky C-tech UC-02, pri používaní ktorej hrozí z dôvodu nedostatočnej izolácie vysoké riziko úrazu elektrickým prúdom.

Nabíjačka C-tech UC-02 je pôvodom z Číny. Adaptér pripájaný priamo do elektrickej siete má na výstupe dva USB porty a mobilné zariadenia dokáže nabíjať s maximálnym výkonom 10,5 W. Odborníci zistili „vysoké riziko úrazu elektrickým prúdom až smrti“ tým, že sa používateľ dotkne USB zdierky na nabíjačke. Ako dôvod udávajú nedostatočnú izoláciu medzi primárnou a sekundárnou časťou výrobku, následkom čoho sa na USB port môže dostať priamo elektrické napätie 230 V.

Česká obchodná inšpekcia identifikovala ďalej administratívne chyby vo forme chýbajúcich obchodných mien a adries výrobcu a dovozcu. Nariadila zákaz dodávania výrobku na trh ako aj stiahnutie výrobku z predaja. Nebezpečná nabíjačka sa však môže predávať aj na v iných krajinách.

SR: Vývoj nezamestnanosti v októbri

Tohtoročný október potvrdil trend klesania nezamestnanosti na Slovensku. Miera evidovanej nezamestnanosti ako aj miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov dosiahli najnižšiu úroveň za posledných 18 mesiacov. V októbri evidovali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny tiež najmenej nezamestnaných ľudí nad 50 rokov od mája 2020.

Miera evidovanej nezamestnanosti po prvýkrát od mája minulého roka klesla pod 7 %, zároveň sa po prvýkrát od vlaňajšieho novembra dostala vo všetkých okresoch Slovenskej republiky pod úroveň 20 %. V októbri dosiahla úroveň 6,79 %, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom pokles o 0,30 p. b (7,09 v septembri 2021) a medziročne poklesl o 0,56 p. b. (7,35 % v októbri 2020). V októbri poklesla evidovaná miera nezamestnanosti v 75 okresoch, v okrese Banská Bystrica a Žarnovica zostala nezmenená a v okresoch Kežmarok a Poltár len mierne stúpla. Zároveň aj v 10 okresoch, kde bola miera evidovanej nezamestnanosti v októbri najvyššia, v medzimesačnom porovnaní došlo k jej poklesu okrem okresu Kežmarok. V októbri v nich celkový počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie klesol oproti septembru o 1.093 osôb.

Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie bol v októbri t. r. prvýkrát od mája minulého roku pod hranicou 190.000, konkrétne 183.621 osôb bolo pripravených ihneď nastúpiť do práce. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie po prvýkrát od mája 2020 klesla pod 7,5 %. V októbri tak bola najnižšia za posledných 18 mesiacov, dosiahla úroveň 7,49 %. Medzimesačne poklesla o 0,29 p. b. (7,78 % v septembri 2021). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o pokles o 0,63 p. b. (8,12 % v októbri 2020). Úrady práce evidovali celkovo 202.619 ľudí bez práce, čo je najmenej od apríla minulého roka. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles o 7.837 osôb (o 3,72 %). Medziročne ich počet poklesol až o 19.623 osôb, čo je o 8,83 % menej (222.242 osôb v októbri 2020). Celkovo bol tento rok najnižší októbrový prílev uchádzačov o zamestnanie do evidencie od roku 2000.

Na trhu práce sa v októbri 2021 uplatnilo 13.000 uchádzačov o zamestnanie. Celkovo bolo z evidencie vyradených 17.915 uchádzačov o zamestnanie, z toho 1.064 pre nespoluprácu a ďalších 3.851 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.). Počet voľných pracovných miest opäť prekročil hranicu 75.000. Úrady práce ich evidovali v októbri 75.446. Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, a to 21.678 miest (podiel 28,73 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.924 (podiel 5,20 %). Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali v októbri 35.734 voľných pracovných miest vhodných pre absolventov. Pokles zaznamenal oproti vlaňajšku aj počet nahlásených hromadných prepúšťaní. V porovnaní s obdobím január až október je ich v tomto roku menej o 40. V prípade počtu ohrozených pracovných miest ide o pokles o 2.209 osôb.

SR: Zmena zdravotnej poisťovne

Zdravotnú poisťovňu plánuje podľa predbežných údajov od budúceho roka vymeniť 152 tisíc Slovákov. Výsledky prepoistenia indikujú podľa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyostrenie konkurenčného boja.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto roku eviduje 189.014 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Akceptovaných bolo predbežne 151.879 prihlášok, neakceptovaných bolo pritom 37.135. V porovnaní s minulým rokom ide o viac než 500 % nárast neakceptovaných prihlášok, ktoré zahŕňajú duplicitné aj späť-vzaté prihlášky. Z uvedeného nárastu je zrejmé vyostrenie konkurenčného boja o poistenca.

Zdravotná poisťovňa oznamuje úradu potvrdenie prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne podľa zákona č. 580/2004 Z. z. do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. Ide preto o predbežné výsledky prepoistenia, ktoré budú finálne až po 5. 12. 2021.

EU: Pomoc pre širokopásmové siete

V rámci cielenej verejnej konzultácie vyzvala Európska komisia všetky zainteresované strany, aby sa do 11. februára 2022 vyjadrili k navrhovanej revízii usmernení o štátnej pomoci pre širokopásmové siete. Cieľom je uľahčiť zavádzanie a využívanie širokopásmových sietí v oblastiach, v ktorých sú nedostatočné služby pripojenia (vzdialené a riedko osídlené regióny Európskej únie). Nové usmernenia pre širokopásmové siete by mali byť prijaté v polovici roka 2022.

Usmernenia umožňujú členským štátom, aby za určitých podmienok podporovali modernú infraštruktúru schopnú poskytovať koncovým používateľom kvalitné a cenovo dostupné služby pripojenia a pomáhali preklenúť digitálnu priepasť tam, kde komerční operátori nemajú motiváciu investovať. Cieľom je zároveň chrániť súkromné investície - verejná intervencia je vylúčená tam, kde investujú súkromní prevádzkovatelia a podporovať spravodlivú hospodársku súťaž cestou súťažných výberových konaní, technologickej neutrality a požiadaviek otvoreného prístupu. Z vyhodnotenia súčasného usmernenia pre širokopásmové siete vyplynulo, že fungujú dobre, sú vo všeobecnosti vhodné na daný účel a významne prispievajú k zavádzaniu širokopásmových sietí. Zároveň však sú potrebné určité cielené úpravy existujúcich pravidiel, aby sa zohľadnil najnovší vývoj na trhu, technologický vývoj a rýchlo sa vyvíjajúce potreby v oblasti pripojiteľnosti, ktoré sa odzrkadľujú v súčasných prioritách EÚ.

Európska komisia navrhuje niekoľko cielených zmien:

· Zavedenie nových minimálnych rýchlostí pre verejnú podporu gigabitových pevných sietí a nové usmernenia, pokiaľ ide o podporu zavádzania mobilných sietí. Cieľom je: i) zohľadniť rastúce potreby koncových používateľov v oblasti pripojiteľnosti a ii) objasniť podmienky, za ktorých sa môže podpora poskytnúť, najmä pokiaľ ide o existenciu zlyhania trhu a o výkonnosť, ktorú musia siete dosiahnuť.

· Zavedenie novej kategórie možnej pomoci vo forme opatrení na strane dopytu podporujúcich využívanie pevných a mobilných sietí (poukazy). Účelom je zabezpečiť právnu istotu objasnením podmienok zlučiteľnosti, ktoré komisia uplatňuje v súvislosti s týmito opatreniami, na základe nedávnej rozhodovacej praxe.

· Bližšie objasnenie určitých pojmov, ktoré sú dôležité pre posúdenie štátnej pomoci vykonávané komisiou. Ide napríklad o mapovanie, verejné konzultácie, ktoré treba vykonať pred poskytnutím pomoci, súťažné výberové konanie, povinnosti týkajúce sa veľkoobchodného prístupu a rozširovanie dotovaných sietí s využitím súkromných prostriedkov.

Potraviny: Privátne značky

Privátnou značkou je označená štvrtina potravín v obchodoch na Slovensku. Medzi nimi je podiel slovenských výrobkov menší ako medzi značkovými výrobkami. Najväčšie zastúpenie privátnych značiek v maloobchode má Lidl (50,5 %), Kaufland (22,6 %) a COOP Jednota (19,9 %). Naopak najnižší podiel privátnych značiek je v sieti predajní Terno (3,9 %).

Najvyšší podiel privátnych značiek je v kategórii mlieko (60 %), nasledujú mäsové výrobky balené, nemrazené (43 %) a mliečne výrobky – prírodné syry (41 %). Najmenší podiel privátnych výrobkov je v kategóriách pivo, víno, liehoviny a destiláty a cukrovinky nečokoládové. Podiel privátnych značiek v tomto roku dosiahol podľa prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (agentúra Go4Insight, marec 2021, vzorka 360 predajní maloobchodných sietí na celom Slovensku, 8 potravinových reťazcov) 25,1 %, pričom oproti roku 2020 narástol o 0,9 percentuálneho bodu (p. b.). Oproti roku 2015 narástol o 5 p. b.

Privátne potraviny sú najviac zastúpené v diskontných predajniach s podielom 51 % a v hypermarketoch s 21 %. V malých predajniach a supermarketoch je podiel privátnych značiek najnižší. Najnižší podiel privátnych výrobkov je v Bratislavskom kraji (18 %) a v Košickom kraji (20 %). Pri podiele 25 % privátnych značiek je 17 % zahraničných privátnych značiek a 8 % slovenských. Zahraničných výrobcov privátnych značiek podľa prieskumu preferuje reťazec Lidl, ale aj Kaufland. Ostatné reťazce majú vyvážený podiel zahraničných a slovenských privátnych značiek. Jedine reťazec COOP Jednota vyrába väčšinu privátnych značiek na Slovensku. Značkové výrobky majú o niečo vyšší podiel slovenských výrobkov.

Radíme: Nielen pre zákazníkov Slovakia Energy

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaznamenal nárast podnetov odberateľov týkajúcich sa vyúčtovacích faktúr od dodávateľa Slovakia Energy. Ide najmä o zle určenú konečnú spotrebu ku dňu ukončenia dodávky, ale aj nedoplatky, preplatky či zaplatené preddavkové platby.

Bývalým zákazníkom tejto spoločnosti úrad radí, aby si skontrolovali, či obdržali faktúru periodickú alebo vyúčtovaciu. Na periodickej faktúre (napríklad zo septembra 2021) sa môžu ešte objaviť aj rozpísané preddavkové platby na ďalšie obdobie. Tieto platby by už pôvodnému dodávateľovi, Slovakia Energy, nemali uhrádzať, ale  počkať si až na vyúčtovaciu faktúru. Vo vyúčtovacej faktúre je potom potrebné skontrolovať, či je odpočet meradla správny či číselný údaj z položky konečný stav meradla súhlasí približne so stavom na meradle. Ak je tento údaj zásadne rozdielny, reklamujte ho podľa vzoru reklamácie priloženej k vyúčtovacej faktúre a zašlite ho priamo dodávateľovi na jeho kontaktné údaje. V prípade, že po ukončení podnikania dodávateľa Slovakia vám ešte odišla z účtu alebo prostredníctvom SIPO zálohová platba, bude zaúčtovaná do konečného vyúčtovania, prípadne vám bude vrátená. Ak ani po konečnom vyúčtovaní nesedí nedoplatok alebo preplatok s úhradami, prípadne, ak nebola vo faktúre započítaná a ani nebola vrátená uhradená zálohová platba, treba to reklamovať priamo u pôvodného dodávateľa na kontaktných údajoch.

V prípade, že do 30 dní od doručenia reklamácie nedostanete odpoveď, respektíve nebudete spokojní s jej vybavením, môžete sa obrátiť na elektronickú kontaktnú adresu úradu spotrebitel@urso.gov.sk. Nezabudnite uviesť meno a priezvisko odberateľa, presnú adresu odberného miesta, označenie odberného miesta (EIC kód elektriny začínajúci 24Z alebo POD kód v prípade plynu začínajúci SKSPPDIS), vaše kontaktné údaje, opis problému a taktiež čoho sa domáhate, prípadne ako navrhujete riešiť vzniknutý problém. Nezabudnite priložiť k svojmu podnetu aj relevantné dokumenty, príp. fotografie meračov. Tento postup sa odporúča použiť aj pri iných dodávateľov, ktorí ukončia činnosť dodávateľa na trhu s elektrinou a plynom a ktorých odberatelia sa dostanú do tzv. dodávky poslednej inštancie.

EU: Zmena štátnej pomoci

Európska komisia prijala šiestu zmenu dočasného rámca štátnej pomoci, ktorou sa existujúce opatrenia obmedzene predlžujú do konca júna 2022. Vytyčuje cestu postupného odstránenia krízových opatrení, pričom sa má zabrániť kaskádovému efektu, pomôcť obnove novými nástrojmi určenými na naštartovanie a prilákanie súkromných investícií.

S cieľom prispieť k zelenej transformácii majú pripravované usmernenia týkajúce sa pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky podporiť úsilie priemyslu o dekarbonizáciu, obehovosť a biodiverzitu, ako aj čistú mobilitu alebo mobilitu s nulovými emisiami a energetickú efektívnosť budov. Okrem toho chce komisia poskytnúť usmernenia a zabezpečiť právnu istotu, aby sa v rámci aktualizácie nariadení a usmernení o skupinových výnimkách pre horizontálne dohody umožnila spolupráca pri vyvíjaní udržateľnejších výrobkov a výrobných procesov.

S cieľom prispieť k digitálnej transformácii sa pripravované usmernenia o štátnej pomoci na zavádzanie širokopásmových sietí zameriavajú na podporu rozvoja digitálnej infraštruktúry tým, že sa uľahčí zavádzanie a využívanie širokopásmových sietí, ktoré uspokoja rýchlo sa vyvíjajúce potrebám používateľov. Komisia tiež posilnila kontrolu nad potenciálne problematickými akvizíciami v digitálnom sektore prostredníctvom svojho nového usmernenia o uplatňovaní článku 22 nariadenia o koncentráciách. V usmernení sa vyzývajú členské štáty, aby potenciálne problematické transakcie postúpili na preskúmanie komisiou, a to aj v prípade, že nespĺňajú vnútroštátne limity na oznamovanie; komisia tak môže preskúmať akvizície inovačných spoločností s konkurenčným potenciálom nad rámec toho, čo by naznačoval ich obrat, najmä v digitálnom sektore. Vzhľadom na výnimočnú situáciu, pokiaľ ide o polovodiče, ich relevantnosť a závislosť od dodávok od obmedzeného počtu spoločností v náročnom geopolitickom kontexte, môže komisia zvážiť schválenie podpory na vyplnenie potenciálnych medzier vo financovaní, najmä s cieľom zriadiť vôbec prvé zariadenia svojho druhu v ekosystéme polovodičov v EÚ. Takáto pomoc na základe článku 107 ods. 3 ZFEÚ bude môcť byť schválená len na základe silných záruk hospodárskej súťaže a zabezpečí sa ňou, aby sa jej prínosy vo veľkom rozsahu a bez diskriminácie spoločne využívali v celom európskom hospodárstve.

Komisia bude naďalej podporovať prebiehajúcu snahu členských štátov koncipovať celoeurópske dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI), ktorými sa spoločne odstránia zlyhania trhu tým, že umožnia prelomové inovácie a investície do infraštruktúry, pokiaľ ide o kľúčové priority týkajúce sa súbežnej zelenej a digitálnej transformácie, ako je vodík, cloud computing, zdravotníctvo a mikroelektronika. Pripravované oznámenie o štátnej pomoci IPCEI má posilniť otvorenosť IPCEI, uľahčiť účasť MSP a objasniť kritériá na združovanie finančných prostriedkov jednotlivých štátov a finančných prostriedkov EÚ. S cieľom prispieť k odolnosti prostredníctvom otvorených a konkurencieschopných trhov bude európska kontrola koncentrácií naďalej umožňovať spoločnostiam dosiahnuť rast a zároveň zabezpečí, aby trhy zostali konkurencieschopné a dodávateľské reťazce diverzifikované. Okrem toho antitrustová politika umožňuje podnikom v EÚ spojiť svoje sily, aby dosiahli pokrok v oblasti výskumu a vývoja, aby navrhovali, vyrábali a predávali výrobky alebo spoločne nakupovali výrobky alebo služby, ktoré potrebujú na svoju činnosť.

AgentTesla: Opäť v akcii

Zákazníkov bánk ohrozuje phishingová kampaň prostredníctvom škodlivého kódu AgentTesla. Tento malvér umožňuje útočníkom získať vzdialený prístup k infikovaným zariadeniam a kradnúť ich citlivé informácie. Bezpečnostní experti z ESETu zaznamenali útok celosvetovo, na Slovensku sa šíri prostredníctvom emailov imitujúcich oficiálnu komunikáciu VÚB banky, Tatra banky a Slovenskej sporiteľne.

Vo svojej mailovej schránke môžete nájsť správy napríklad z adresy ccmw@railway.gov.bd, ktorej doména pripomína vládnu organizáciu v Bangladéši. Podvodný mail sa vydáva za urgentnú informáciu o prijatej platbe, čomu je príznačný aj predmet správy URGENT: Kópia avíza o došlej platbe. Útočníci sa snažia klientov vlákať do pasce, ktorou je príloha pripomínajúca dokument od banky. Jej názov môže byť napríklad payment_copy_tatra_banka.pdf.exe alebo payment_copy_vub_bank.pdf.exe. Dvojitou príponou končiacou .exe, prípadne .iso zneužívajú predvolené nastavenie mailových klientov, ktorí zobrazia iba prvú príponu (teda pdf) a podľa toho k súboru priradia aj ikonu.

Otvorením falošnej prílohy sa spustí downloader, ktorý sa pokúsi pripojiť na adresu so škodlivým obsahom. Odtiaľ sa následne na zariadenie obete stiahne a spustí známy spyvér AgentTesla. Tento škodlivý kód slúži na krádež informácií, čomu zodpovedajú aj jeho funkcie, keďže sa zameriava na zber prihlasovacích údajov, sledovanie stlačení klávesnice (keylogging) či vyhotovovanie snímok obrazovky obete. AgentTesla sa šíri už roky a jeho autori ho pravidelne aktualizujú o nové schopnosti, vďaka ktorým sa vyhýba detekcii bezpečnostnými softvérmi.

Autonehody: Najčastejšie poranenia

Minulý rok na Slovensku vzniklo v dôsledku dopravných nehôd 3.538 úrazov vyžadujúcich hospitalizáciu. Podľa Národné centrum zdravotníckych informácií v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo však hospitalizovaných o 377 osôb menej, pričom muži 67 % (2.388) boli hospitalizovaní dvakrát častejšie ako ženy 33 % (1.150). Najčastejšie išlo o mužov a ženy vo veku od 15 do 19 rokov.

Vo všetkých vekových skupinách prevládalo vnútrolebkové poranenie, najčastejšie sa to týkalo osôb vo veku od 1 do 24 rokov (270 prípadov). Druhým najčastejším poranením následkom dopravnej nehody bola zlomenina rebra (rebier), mostíka a hrudníkovej chrbtice a najčastejšie sa vyskytla vo vekovej skupine 45 – 64-ročných. Aj u 65 a viacročných mužov a žien sa opakovali tie isté zranenia ako u mladších osôb, t. j. vnútrolebkové poranenie či zlomenina rebra (rebier), mostíka a hrudníkovej chrbtice. Početne bola tiež zastúpená fraktúra stehnovej kosti a vo vyššej miere ju utrpeli počas dopravnej nehody ženy (29 prípadov) v porovnaní s mužmi (22 prípadov).

Dĺžka hospitalizácie v minulom roku závisela od diagnózy poranenia a prognózy vývoja posttraumatického stavu. U najmladších pacientov vo veku do jedného roka priemerná dĺžka hospitalizácie nepresiahla dva dni. Deti s povrchovými poraneniami hlavy boli v priemere hospitalizované 3 dni a s vnútrolebkovými poraneniami v priemere 1,5 dňa. Vo vekovej skupine 1 – 24-ročných boli príčinou najdlhšej hospitalizácie neskoré následky poranení hlavy (56 dní), pri neskorých následkoch poranení viacerých a bližšie neurčených oblastí tela (49 dní) či drvivé poranenie predlaktia (48 dní). Pri hospitalizácii osôb vo veku 25 – 44 rokov bol najdlhší priemerný čas hospitalizácie (58,2 dňa) u osôb s neskorými následkami poranení viacerých a bližšie neurčených oblastí tela. Muži aj ženy vo veku 45 až 64 rokov neboli hospitalizovaní dlhšie ako jeden deň, ak pri dopravnej nehode utrpeli zranenia ako poranenie svalu či šľachy na úrovni pleca a ramena alebo komplikácie iných vnútorných protetických pomôcok, implantátov a štepov. U skupiny najstarších pacientov vo veku 65 rokov a viac sa vyskytlo ojedinelé poranenie - neskoré následky poranení krku a trupu, pričom by si vyžadovali hospitalizáciu pacienta na 49 dní. V tejto vekovej kategórii bola evidovaná najvyššia úmrtnosť počas hospitalizácie po úraze následkom dopravnej nehody.