EU: Digitalizácia justičných systémov

Európska komisia prijala niekoľko iniciatív na digitalizáciu justičných systémov EÚ, aby boli prístupnejšie a účinnejšie. Hlavným cieľom je, aby sa v cezhraničných súdnych prípadoch štandardne komunikovalo digitálnymi prostriedkami, čím sa splní jedna z priorít stanovených v minuloročnom oznámení o digitalizácii justície.

Na vnútornom trhu EÚ vzniká veľa právnych sporov medzi občanmi a podnikmi s cezhraničným presahom. Jednotlivé členské štáty a justičné systémy potrebujú spolupracovať aj pri účinnejšom boji proti cezhraničnej trestnej činnosti. Pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov musia vyšetrovacie orgány a súdy rôznych členských štátov navzájom spolupracovať a podporovať sa a na to potrebujú bezpečnú a rýchlu výmenu informácií a dôkazov.

Digitalizácia cezhraničnej justičnej spolupráce

Návrhy týkajúce sa digitalizácie cezhraničnej justičnej spolupráce EÚ a prístupu k spravodlivosti v občianskych, obchodných a trestných veciach riešia dva hlavné problémy: neefektívnosť cezhraničnej justičnej spolupráce a prekážky v prístupe k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach.

Predložené nariadenie:

• umožní stranám elektronicky komunikovať s príslušnými orgánmi, alebo začať súdne konanie proti strane z iného členského štátu,
• umožní využívať videokonferencie na ústnych pojednávaniach v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach, čo urýchli konanie a obmedzí cestovanie,
• zabezpečí možnosť digitálneho prenosu žiadostí, dokumentov a údajov medzi národnými orgánmi a súdmi.

Ak by sa komunikácia, ktorá v súčasnosti prebieha stále výlučne na papieri, presunula do elektronickej formy, malo by to pozitívny vplyv nielen na životné prostredie, ale ušetril by sa aj čas a zhruba 25 miliónov eur ročne v celej EÚ vynaložených na poštovné a papier.

Digitálna výmena informácií v prípadoch terorizmu

Predkladajú sa dva návrhy na účinný boj proti terorizmu a iným formám závažnej cezhraničnej trestnej činnosti. Členské štáty v súčasnosti zasielajú Eurojustu informácie o súdnych prípadoch súvisiacich s terorizmom prostredníctvom rôznych, často nezabezpečených kanálov, napríklad v emailoch alebo na CD diskoch. Eurojust má navyše zastaraný informačný systém, ktorý nedokáže krížovo kontrolovať informácie v uspokojivej miere. Cieľom iniciatívy je zmodernizovať tieto postupy.

Nariadenie má:

• digitalizovať komunikáciu medzi Eurojustom a orgánmi členských štátov a poskytnúť zabezpečené komunikačné kanály,
• umožniť Eurojustu efektívne rozpoznávať súvislosti medzi minulými a otvorenými cezhraničnými prípadmi terorizmu a inými formami závažnej cezhraničnej trestnej činnosti,
• identifikáciou takýchto väzieb umožniť členským štátom koordinovať svoje vyšetrovacie opatrenia a reakcie justície.

Vývoj platformy pre spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov

Navrhuje sa zriadiť platforma spolupráce pre spoločné vyšetrovacie tímy (SVT). Tieto tímy sa vytvárajú pre špeciálne trestné činy, ktoré vyšetrujú minimálne dva štáty. Dobre sa osvedčili, ale prax ukázala, že čelia viacerým technickým ťažkostiam. Výmena informácií je v súčasnosti príliš pomalá a komplikovaná. Špecializovaná IT platforma by tímom umožnila jednoduchšiu výmenu informácií a dôkazov a bezpečnejšiu vzájomnú komunikáciu, aby mohli spoločne riadiť operácie.

Trend: Zamlčané úniky

Hoci organizácie pravidelne čelia úniku údajov zamestnancov, takmer polovica z nich (45 %) tieto incidenty radšej nezverejňuje. A len 44 % firiem ponúka školenia v oblasti IT bezpečnosti. Podľa správy Kaspersky Employee Wellbeing 2021 zohráva kľúčovú úlohu ľudský faktor, keďže je spojený až s 85 % incidentov.

Napriek tomu, že známe prípady únikov údajov sa spájajú najmä s krádežou informácií o zákazníkoch, osobné údaje zamestnancov sú u kyberzločincov tiež veľmi obľúbené. V roku 2021 viac ako tretina (35 %) organizácií nebola schopná zabezpečiť úplnú bezpečnosť údajov svojich zamestnancov a čelila incidentom súvisiacim s týmto typom informácií. Podľa prieskumu ich prekonávajú len osobné údaje zákazníkov (43 %). Skutočnosť, že 45 % organizácií nezverejnilo únik osobných údajov zamestnancov, je znakom, že problém je väčší, ako sa zdá. Pokiaľ ide o zvyšok, 43 % organizácií zdieľalo informácie o incidente proaktívne a 12 % tak urobilo po tom, ako unikli do médií. Z toho vyplýva, že tento typ úniku je v porovnaní s únikmi korporátnych alebo zákazníckych údajov najmenej často zverejňovaný.

Nedostatok externých poznatkov o potenciálnych kybernetických bezpečnostných incidentoch sa zvyčajne nedá zmierniť len interným úsilím. Podľa prieskumu len 44 % organizácií už implementovalo vzdelávanie a školenia v oblasti bezpečnosti, aby zaistilo, že zamestnanci majú k dispozícii kľúčové informácie. Okrem toho viac ako polovica (64 %) týchto spoločností zaznamenala aspoň jeden problém týkajúci sa kvality týchto služieb, ako napríklad nespokojnosť s vysokou zložitosťou kurzov a nedostatočnú podporu alebo odbornosť zo strany poskytovateľa školení. Od zamestnancov, ktorým neboli poskytnuté základné informácie o význame ochranných opatrení, nemožno očakávať, že budú dodržiavať pravidlá. V roku 2021 je dodržiavanie predpisov zamestnancami a riešenie nedostatočnej bezpečnostnej kultúry koncových používateľov jednou z troch najväčších obáv firiem, pokiaľ ide o IT bezpečnosť – 42 % respondentov ju zahrnulo medzi najviac alarmujúce problémy. V praxi sa firmy pravidelne stretávajú s porušovaním informačnej bezpečnosti (41 %), nevhodným využívaním IT zdrojov (42 %) a nesprávnym zdieľaním údajov prostredníctvom mobilných zariadení (38 %).

Na lepšie zabezpečenie zamestnancov by spoločnosti mali kombinovať spoľahlivé ochranné opatrenia s udržiavaním povedomia svojich tímov v oblasti bezpečnosti, ktoré zahŕňa:

• Zabezpečenie rýchlej implementácie záplat a aktualizácie softvéru, aby sa zabránilo preniknutiu útočníkov do systému.

• Implementáciu vysokej úrovne šifrovania citlivých údajov a presadzovanie silných prihlasovacích údajov a viacfaktorového overovania.

• Používanie účinnej ochrany koncových bodov s funkciami detekcie a reakcie na hrozby, aby boli blokované pokusy o prístup do siete, ako aj používanie spravovaných služieb ochrany na efektívne vyšetrovanie útokov a odbornú reakciu.

• Minimalizáciu počtu osôb s prístupom ku kritickým údajom. K úniku údajov dochádza s väčšou pravdepodobnosťou v organizáciách, kde pr imacuje príliš veľa zamestnancov s dôvernými a cennými informáciami, ktoré sa dajú predať alebo nejakým spôsobom zneužiť.

• Vybavenie zamestnancov potrebnými zručnosťami v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Poskytnite vzdelávanie, ktoré pútavou formou predstaví všetky potrebné a aktuálne informácie. Ak chcú spoločnosti ušetriť čas a získať kvalitné služby, mali by spolupracovať s celosvetovo uznávanými poskytovateľmi, ktorí dokážu zabezpečiť efektívny proces vzdelávania.

Reality: Ako sa budú vyvíjať ceny?

Realizačné ceny nehnuteľností na bývanie (za ktoré sa skutočne predali) medziročného vzrástli v 3. kvartáli 2021 až o 8 %. Išlo o najrýchlejšie tempo rastu v tomto roku a prispel k tomu hlavne výraznejší rast cien existujúcich nehnuteľností. Ich ceny sa oproti minulému roku zvýšili až o 10,5 %. Nové nehnuteľnosti rástli pomalším tempom (o 5,1 %).

Aj v porovnaní oproti 2. kvartálu 2021 sa realizačné ceny bytov a domov výrazne zvýšili, a to o 4,7 %. Je to najvyšší kvartálny rast za posledné zhruba 4 roky. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom rástli hlavne ceny nových nehnuteľností (o 8,1 %), existujúce nehnuteľnosti zdraželi miernejším tempom (o 2,6 %). Rast cien novostavieb je okrem silného dopytu zapríčinený aj zdražovaním stavebných materiálov. Ich ceny sa totiž začali zvyšovať zhruba od marca tohto roka a z mesiaca na mesiac sa tento rast zrýchľuje. Aktuálne dosahuje až dvojciferné hodnoty. Preto sa očakáva, že aj v ďalších štvrťrokoch budú ceny novostavie rásť rýchlejšie než ceny už existujúcich nehnuteľností. Údaje o vývoji realizačných cien nehnuteľností pochádzajú zo Štatistického úradu SR, ktorý pri ich výpočte vychádza z databázy katastra nehnuteľností. Okrem ŠÚ SR zverejňuje vývoj cien nehnuteľností aj NBS, tá ale pracuje s ponukovými cenami podľa Cenovej mapy nehnuteľností. Nakoľko realizačné a ponukové ceny nehnuteľností sú samozrejme odlišné, tak sa odlišujú aj štatistiky ŠÚ SR a NBS.

Stavebná produkcia bola v septembri nižšia ako vlani, a to o takmer -5 %. Výrazne nižšia ako pred rokom je nová výstavba a rekonštrukcie (o cca desatinu), ktorá má dominantný podiel na našej celkovej stavebnej produkcii. Druhá zložka, ktorou sú práce na opravách a údržbe, dokázali medziročne rásť, a to o takmer 11 %. Z hľadiska iného členenia vidíme, že medziročne nižšia je aj výstavba budov (o cca -4 %) a tiež aj výstavba diaľnic a inžinierskych stavieb, ktorá klesla výraznejšie, a to o zhruba -10 %. Za obdobím spred pandémie (september 2019) naša stavebná produkcia stále výrazne zaostáva, a to až o -23 %. Približne o -29 % nižšia ako pred koronakrízou je nová výstavba (vrátane rekonštrukcií) a oprava a údržba je slabšia o -23 %. Výstavba budov aj inžinierska výstavba zaostáva za úrovňou spred pandémie o zhruba – 25 %.

Analytici očakávajú, že ceny nehnuteľností budú ďalej rásť, ale tento rast by sa mohol zastabilizovať. Dôvodom je predovšetkým dlhodobo slabá ponuka nehnuteľností, pričom silný dopyt bude tlačiť na rast cien bytov a domov. Prispejú k tomu aj rýchlo rastúce ceny stavebných materiálov, čo sa prejavuje hlavne pri novostavbách. Budúci vývoj cien stavebných materiálov je veľmi ťažké odhadnúť, keďže závisieť bude aj od toho, ako ovplyvní súčasná vlna pandémie výrobu a či opäť povedie k nedostatku materiálov a výrobkov na svetovom trhu. Okrem toho, dopyt je podporovaný aj tým, že úrokové sadzby z úverov sú stále na úrovni historických miním, čo láka ľudí ku kúpe a tlačí ceny smerom nahor. No a v neposlednom rade na realitný trh vplýva aj úroveň vakcinácie a aktuálna 3. vlna pandémie. Zhoršená pandemická situácia a aktuálny lockdown môže opäť utlmovať dopyt po nehnuteľnostiach. Brzdiaco na realitný trh vplývajú aj prísnejšie pravidlá poskytovania hypoték stanovené NBS. A rovnako brzdiaco môžu na realitný trh pôsobiť už dosť vysoké ceny nehnuteľností, ktoré už v mnohých prípadoch narážajú na kúpyschopnosť obyvateľstva.

Aktuálne: Výmazy z obchodného registra

Ministerstvo spravodlivosti SR na svojom webe vyzýva zástupcov spoločností, ktorých firmy boli minulý mesiac ​v dôsledku „čistenia obchodného registra" nedôvodne vymazané z Obchodného registra SR, aby ho čo najskôr kontaktovali. Zároveň informuje o právnom základe, podľa ktorého boli výmazy vykonané.

Proces  „čistenia obchodného registra“ začal v nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka účinnú od 1. 10. 2020. Napriek pomerne dlhému obdobiu, odkedy sú zmeny platné a napriek tomu, že spoločnosti určené na výmaz boli ešte v marci 2021 zverejnené v Obchodnom vestníku a tiež na webe ministerstva spravodlivosti, po vykonaní technického výmazu sa na ministerstvo spravodlivosti začali obracať niektoré spoločnosti, že nevedeli o povinnosti, ktorej nesplnenie viedlo k ich výmazu.

Ak patríte k  spoločnostiam, ktoré nemali byť z obchodného registra vymazané, informujte o tejto skutočnosti na emailovú adresu: vymazy.orsr@justice.sk do 3. 12. 2021! Ministerstvo bude následne informovať o ďalšom postupe. 

EU: Globálna brána

Nová európska stratégia Globálna brána na podporu inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v digitálnej, energetickej a dopravnej oblasti a na posilnenie zdravotníckych, vzdelávacích a výskumných systémov má v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať investície v hodnote do 300 miliárd eur.

Globálna brána čerpá z nových finančných nástrojov viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027. Či už Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa, nástroj predvstupovej pomoci (IPA) III alebo Interreg, InvestEU a program EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa, všetky tieto nástroje umožňujú EÚ mobilizovať verejné a súkromné investície v prioritných oblastiach vrátane prepojenosti. Konkrétne ide o 135 miliárd eur na garantované investície do infraštruktúry v rokoch 2021 and 2027 z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj+ (EFSD+), finančnej vetvy nástroja NDICI – Globálna Európa, až do 18 miliárd eur v podobe grantového financovania z rozpočtu EÚ a 145 miliárd eur v plánovaných investičných objemoch európskych finančných a rozvojových inštitúcií. Európska únia skúma tiež možnosti zriadenia európskeho nástroja pre vývozné úvery, ktorý by doplnil súčasné opatrenia v oblasti vývozných úverov na úrovni členských štátov. Nástroj by pomohol zlepšiť rovnosť podmienok pre podniky EÚ na trhoch tretích krajín, kde musia čoraz častejšie čeliť zahraničným rivalom veľkoryso podporovaným vlastnými vládami. Vďaka tomu by sa zjednodušilo ich zapojenie do infraštruktúrnych projektov.

EÚ je odhodlaná spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi na podpore udržateľných investícií do prepojenosti. Globálna brána a iniciatíva USA „Build Back Better World“ sa budú navzájom posilňovať. Stavia na výsledkoch stratégie EÚ a Ázie v oblasti prepojenosti z roku 2018, nedávno uzavretých partnerstvách v oblasti prepojenosti s Japonskom a Indiou, ako aj na hospodárskych a investičných plánoch pre západný Balkán, Východné partnerstvo a južné susedstvo. Je v úplnom súlade s Agendou 2030 OSN a jej cieľmi udržateľného rozvoja aj s Parížskou dohodou.

Digitálna Európa: Šanca aj pre slovenské firmy

Investície prvých 28 výziev v hodnote takmer 2 miliardy eur z  programu Digitálna Európa 2021-2027 majú smerovať do umelej inteligencie, superpočítačov, na budovanie spoločných dátových priestorov, posilňovanie digitálnych zručností Európanov, ale aj do kybernetickej bezpečnosti a centier digitálnych inovácií.

Aj slovenské firmy sa môžu uchádzať o podporu na zavádzanie digitálnych technológií do praxe. Zámerom je zvýšiť úroveň digitálnych technológií poskytovaných občanom a rovnako pomôcť podnikom a inštitúciám v čo najväčšej miere nasadzovať a využívať digitálne riešenia. O podporu môžu žiadať inštitúcie aj podniky bez ohľadu na veľkosť, šancu majú aj malé start-upy. Väčšina výziev je pre svoju náročnosť orientovaná na konzorciá a zahraničné partnerstvá. Samotný program je postavený na spolufinancovaní s inými zdrojmi EÚ ako štrukturálne a investičné fondy či Plán obnovy a odolnosti. Celkový plánovaný rozpočet Digitálnej Európy je 7,5 miliardy eur a bude rozdelený do siedmich rokov. Aktuálne vypísané výzvy sú v hodnote takmer 2 miliardy eur.

Aktuálne otvorené výzvy sa týkajú siedmich oblastí

Európske digitálne inovačné centrá

Cloud, dáta a umelá inteligencia

Akcelerácia najlepšieho využitia technológií

Digitálna transformácia

Prípravné akcie pre spoločné dátové priestory

Kvantová komunikačná infraštruktúra

Pokročilé digitálne zručnosti

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie spolu a ministerstvo hospodárstva vyhlásili súťaž, do ktorej sa mohli prihlásiť subjekty so záujmom stať sa centrami digitálnych inovácií. V národnom výbere uspeli štyria kandidáti, z ktorých Európska komisia vyberie víťazov. Úlohou inovačných centier je poskytovať znalosti, know-how a služby v zavádzaní digitálnych riešení, ako sú umelá inteligencia, vysokovýkonné výpočty, posilnenie kybernetickej bezpečnosti a pod. Malým a stredným podnikom budú poskytovať priestor na testovanie a experimentovanie, prístup k technológiám, pomoc pri získavaní ďalšej finančnej podpory alebo pri zvyšovaní digitálnych zručností ich zamestnancov.

PAAS: Registrácia na parkovanie

Od 1. decembra je spustená registrácia do systému Bratislavský parkovací asistent PAAS pre prvé lokality, kde bude začiatkom budúceho roka zavedená mestská parkovacia politika. Platnosť registrovaných parkovacích kariet sa začína 10. januára 2022 v prvých zónach: Tehelné pole v Novom Meste, Dvory 4 v Petržalke a Krasňany v Rači. Registrovať a zakúpiť si rezidentskú parkovaciu kartu či iné parkovacie karty (bonusovú, návštevnícku, abonentskú) je možné cez paas.sk. 

Rezidenti prvých troch zón budú môcť po registrácii a zakúpení rezidentskej parkovacej karty v mieste svojho bydliska parkovať neobmedzene bez ďalšieho poplatku. Návštevníci regulovanej zóny budú, naopak, po 10. januári platiť za parkovanie v stanovenom čase hodinovú sadzbu. Obyvatelia prvých zón získajú výhodu a ich rezidentské karty pre prvé auto zakúpené do 30. apríla 2022 budú platiť 15 mesiacov za cenu ročnej rezidentskej karty. Rezidenti môžu v systéme požiadať aj o bezplatnú návštevnícku kartu, vďaka ktorej získajú voľné hodiny na parkovanie pre svoje návštevy. Registrovať sa môžu všetci Bratislavčania s trvalým pobytom kdekoľvek v hlavnom meste a za desať eur na rok si môžu kúpiť takzvanú bonusovú parkovaciu kartu, s ktorou budú môcť parkovať v ktorejkoľvek regulovanej zóne dve hodiny denne bez ďalšieho poplatku.

Ceny v rámci parkovacej politiky ostávajú nezmenené. Rezident za prvé auto zaplatí na rok 39 eur, za druhé auto 150 eur na rok a za tretie auto 500 eur na rok. V balíku služieb bude zároveň 100 voľných parkovacích hodín na rok, ktoré je možné poskytnúť na parkovanie návštevám, ale aj dve hodiny parkovania denne v inej zóne za desať eur ročne. Návštevnícka karta sa bude dať získať aj bez rezidentskej karty (parkovanie vo vlastnej garáži či nevlastnenie auta), a to na voľných 150 parkovacích hodín za rok. Zdravotne ťažko postihnutí s osobnou asistenciou môžu získať návštevnícku kartu s voľnými 500 parkovacími hodinami na rok. Vodiči, ktorí nemajú trvalý pobyt v hlavnom meste, budú podľa typu zóny platiť od 0,50 eura do dvoch eur za hodinu. Za parkovanie v regulovaných zónach budú platiť aj abonenti (podnikatelia, vlastníci nehnuteľnosti), a to od 500 až po 1.500 eur za rok.

COVID-19: Testovanie zamestnancov

Na pracoviskách môžu byť už len zamestnanci, ktorí sú zaočkovaní, prekonali COVID – 19 alebo sú otestovaní. Nové pravidlá by mali platiť do konca roka, či nebudú platiť dlhšie závisí od vývoja pandemickej situácie na Slovensku. Kompletné znenie manuálu je zverejnené na www.mhsr.sk/manual.

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov ako aj vhodný priestor na testovanie. Výsledky testov nesmú byť staršie ako sedem dní, môže ísť aj o výsledok antigénového samotestu z nosa pod dohľadom autorizovanej osoby. Rovnako môže ísť o testy z mobilných odberových miest, a to antigénové, LAMP a PCR testy. 

Náklady na antigénový samotest budú kompenzované zo strany štátu sumou 5 eur na každého otestovaného zamestnanca. Náklady spojené s testovaním budú kompenzované v sume jedného eura na každého otestovaného zamestnanca jedenkrát týždenne. Zamestnávatelia budú žiadať MH SR o finančnú náhradu jednorazovo v januári. Doplňujúce otázky je možné zaslať na e-mailovú adresu: testovaniefiriem@mhsr.sk.

EU: Podpora kultúry a kreatívnych odvetví

Nová príručka CulturEU zhromažďuje možnosti financovania kultúrnych a kreatívnych odvetví na úrovni Európskej únie z 21 rôznych programov EÚ, od Kreatívna Európa a Horizont Európa až po štrukturálne fondy a Program InvestEU. Stačí len niekoľko kliknutí a tento interaktívny on-line nástroj môže nasmerovať ktorýkoľvek európsky kultúrny subjekt k najvhodnejšej dostupnej finančnej podpore EÚ.

Príručka bola vypracovaná s cieľom pomôcť partnerom všetkých typov a veľkostí pôsobiacim v kultúrnych a kreatívnych odvetviach zorientovať sa v oblasti financovania z prostriedkov EÚ, pochopiť dostupné príležitosti a v konečnom dôsledku im pomôcť získať ľahší prístup k financiám EÚ. Zainteresované strany môžu automaticky filtrovať príslušné možnosti financovania na základe svojich potrieb, odvetvia a typu organizácie, ktorú zastupujú. Príručku dopĺňajú inšpirujúce príklady a najlepšie postupy. CulturEU sa bude pravidelne aktualizovať najčerstvejšími informáciami o nových výzvach. Začiatkom roka 2022 bude k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ.

Opatrenia, ktoré sa doteraz prijímali na úrovni EÚ na podporu kultúrnych a kreatívnych odvetví:

• zvýšenie finančnej podpory EÚ pre kultúrne a kreatívne odvetvia vo výške takmer 2,5 miliardy eur z programu Kreatívna Európa a vo výške takmer 2 miliárd eur z programu Horizont Európa. Tieto prostriedky sú určené na kultúrne, kreatívne a inkluzívne projekty v období 2021 – 2027,
• vyčlenenie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
• schválenie vnútroštátnej pomoci na základe dočasného rámca štátnej pomoci v celkovej výške viac ako 420 miliónov eur,
• uverejnenie usmernení EÚ o bezpečnom opätovnom otvorení a obnove odvetvia,
• spustenie špecializovanej platformy Creatives Unite, prostredníctvom ktorej sa umelci, interpreti a iní profesionáli pôsobiaci v oblasti kultúry a tvorivej činnosti môžu deliť o informácie a iniciatívy a vymieňať si nápady. Táto platforma má v súčasnosti viac než 43.000 používateľov.

Bratislava: Jednoduchší územný plán

Elektronické vyhľadávanie v územnom pláne mesta Bratislavy je od novembra jednoduchšie. Jeho kľúčová časť na mestskom geoportáli totiž prešla úpravou. Nová verzia je zrealizovaná tak, aby mal používateľ prehľad o aktuálnom stave územného plánu bez nutnosti vyhľadávať, kedy nastala pri jeho konkrétnych prvkoch posledná zmena.

Podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) úplne odpadáva zbytočné preklikávanie sa cez jednotlivo schválené zmeny a doplnky v rámci jedného výkresu. Zjednodušila sa aj identifikácia pozemkov vďaka lepšiemu označeniu parciel. Postupne sa majú pridávať ďalšie druhy výkresov, ktoré sa tykajú napríklad dopravy či ochrany prírody a krajiny. Tím sekcie územného plánovania momentálne pracuje aj na podkladových materiáloch pre nový územný plán mesta Bratislavy.

Informácie z regulačného výkresu najčastejšie čerpajú zamestnanci štátnych inštitúcií, developeri, architekti, projektanti ako aj obyvatelia, ktorí sa chcú oboznámiť s potenciálnou výstavbou v meste. Na informácie z regulačného výkresu sa podľa MIB zvyknú odvolávať napríklad úradníci či politici pri rozhodovaní o schválení či zamietnutí stavebnej činnosti v meste. Ako zdroj informácií ho využívajú aj samotní projektanti či architekti, ktorí vo svojich rozvojových zámeroch musia splniť podmienky stanovené územným plánom.

COVID-19: Digitálne preukazy

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) umožňuje stiahnuť si všetky digitálne COVID preukazy Európskej únie do mobilu, alebo si ich poslať na mailovú adresu. K dispozícii je tiež možnosť stiahnutia do mobilnej aplikácie GreenPass.

Ak máte záujem o stiahnutie si Digitálneho COVID preukazu EÚ do mobilu, na webstránke korona.gov.sk si zvolíte Získať Digitálny COVID preukaz EÚ. Budete presmerovaní na portál NCZI, kde je potrebné prihlásiť sa a zadať: číslo mobilného telefónu, rok narodenia a COVID-19-Pass (deväťmiestny údaj zaslaný SMS alebo mailom). Uvádzať sa musia len rovnaké údaje, ktoré ste už zadávali, napríklad pri objednaní / zrušení PCR alebo antigénového testovania cez korona.gov.sk!

Na portáli NCZI je tiež možné nastaviť si automatické zasielanie Digitálnych COVID preukazov EÚ na e-mail. Preukazy by sa mali zasielať automaticky, akonáhle bude pridelený nový Digitálny COVID preukaz EÚ.  Portál taktiež umožňuje vytvoriť, alebo nastaviť si prístupový kód, ktorý musí obsahovať minimálne osem znakov. Slúži na stiahnutie preukazov do mobilnej aplikácie GreenPass. Ak voľba vytvorenia, respektíve zmena prístupového kódu nie sú dostupné, systém neeviduje kontaktný údaj - mailovú adresu žiadateľa.

Radíme: Ako skončiť závislosť na mobile

Počas výzvy #SklapniMobil pomôže s digitálnym detoxom 24 jednoduchých denných úloh. Adventný kalendár zdravého používania mobilu pomáhali navrhnúť odborníci na digitálne závislosti a zdravý životný štýl. Ich návrhy možno zhrnúť do niekoľkých odporúčaní.

1. Zmapujte si vlastnú aktivitu

Koučka digitálneho detoxu Aneta Baklová odporúča začať s prehľadmi, ktoré nájdete v nastaveniach smartfónu v časti Digitálna pohoda alebo Doba používania obrazovky. Koľko času denne strávim pred obrazovkou? Ktoré aplikácie mi zaberajú najviac času? Môžete si tiež položiť hlbšie otázky, napríklad pri akých činnostiach a kedy najčastejšie siahate po telefóne. Je príčinou stres alebo nuda? Môžem tieto impulzy využiť iným spôsobom?

2. Nájdite si vlastný odmeňovací systém

Hranie hier alebo nutkavé používanie sociálnych sietí uvoľňuje dopamín, hormón v mozgu, ktorý vyvoláva pocit šťastia. Dopamín sa však uvoľňuje aj po športe, dobrom jedle, alebo keď trávime čas s ľuďmi, ktorých máme radi. „Nájdite si vo svojom živote prirodzené odmeny, pri ktorých môžete na chvíľu odložiť telefón“, radí Adam Kulhánek, odborník na závislosti.

3. Určite si vlastný časový limit

„On-line závislosti môžete predísť tak, že si jasne stanovíte, ako dlho a na čo budete v daný deň používať internet a technológie“, hovorí Adam Kulhánek. Aj to sa dá v smartfónoch jednoducho nastaviť pomocou časových limitov pre jednotlivé aplikácie.

4. Urobte si pauzu

„Hlavným prejavom závislosti od internetu je salience. Stav, keď telefón, hra alebo sociálne siete používateľa úplne pohltia, až zabudne na čas“, pokračuje Adam Kulhánek. Rýchlym riešením je urobiť si krátku prestávku od on-line zábavy. Stav pohltenia sa okamžite preruší.

5. Požiadajte o pomoc blízkych

Rozhodnutie pre digitálny detox alebo odpojenie sa od on-line prostredia na určitý čas môže byť pre niekoho relatívne jednoduché, pre iného náročné, dokonca môže vyvolávať úzkosť. „Ak sa rozhodnete pre digitálny detox, informujte o tom svojich priateľov, rodinu a blízkych a požiadajte ich o partnerstvo a podporu“, radí psychológ Marek Madro.

EU: Výskum a inovácie

Rada Európskej únie prijala odporúčanie o Pakte pre výskum a inovácie v Európe ako aj závery o budúcom riadení európskeho výskumného priestoru (EVP). Začiatkom roka 2022 sa zriadi fórum EVP – expertná skupina zo zástupcov Európskej komisie a členských štátov. Spoločne budú navrhovať a koordinovať vykonávanie opatrení EVP, pripravovať budúce aktualizácie politického programu EVP a zabezpečovať zapojenie krajín pridružených k programu Horizont Európa, príslušných tretích krajín a zainteresovaných strán. Do polovice roka 2022 sa vytvorí tiež nový systém monitorovania EVP vrátane hodnotiacej tabuľky, prehľadu a on-line politickej platformy.

Pakt pre výskum a inovácie definuje spoločné hodnoty a zásady pre výskum a inovácie v Európe, akými sú sloboda vedeckého výskumu a voľný pohyb výskumných pracovníkov a vedeckých poznatkov. Obsahuje aj 16 prioritných oblastí pre spoločné opatrenia, od podpory otvorenej vedy v záujme rýchlejšej výmeny poznatkov a údajov až po posilnenie vedeckého vedúceho postavenia a excelentnosti Európskej únie so zapojením všetkých európskych regiónov a občanov. Závery Rady zároveň obsahujú prvý politický program európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa stanovuje 20 dobrovoľných opatrení na nasledujúce tri roky. Patrí medzi ne podpora atraktívnej a udržateľnej kariéry vo výskume, priblíženie vedy občanom a zlepšenie prístupu k excelentnosti v celej EÚ.

Paktom a závermi sa stanovuje nová vízia a priority, potvrdzuje sa záväzok EÚ a členských štátov voči európskemu výskumnému priestoru a vytvára sa nová štruktúra jeho riadenia. Pakt pre výskum a inovácie potvrdzuje ambíciu Európy uskutočniť reformy na podporu výskumu a inovácií a vytvára základ na zjednodušenú koordináciu s členskými štátmi a aktualizovaný monitorovací mechanizmus na hodnotenie dosiahnutého pokroku. Novým riadením európskeho výskumného priestoru (EVP) sa zlepší súčasná štruktúra, čo umožní užšiu spoluprácu a koordináciu politík v celej EÚ a medzi jej členskými štátmi. Patrí k nim aj vypracovanie prvého politického programu EVP s konkrétnymi opatreniami na nasledujúce tri roky. Prioritné oblasti činnosti stanovené v Pakte poskytujú stabilný rámec pre aktualizáciu spoločného politického programu EVP na obdobie po roku 2024.

#SklapniMobil: Nová detox výzva

Viac než polovica Slovákov trávi s mobilom viac času, než si želajú. Nadmerné používanie mobilu priznalo v prieskume vyše 79 % mladých Slovákov vo veku 18-26 rokov. Tipy expertov na digitálnu pohodu a netradičný adventný kalendár s 24 dennými výzvami si môžu všetci záujemci vyskúšať už od 1. decembra.

V rámci prieskumu Samsungu (1.050 Slovákov vo veku 18 až 65 rokov, november 2021) odpovedalo na otázku „Trávite s mobilným telefónom viac času, než by ste si priali?“ pozitívne 54,4 % respondentov, vo vekovej kategórii 18-26 rokov dokonca 79,2 % respondentov. Tá istá veková skupina uviedla, že by z domu neodišla bez mobilu skôr než bez peňaženky (65,4 % respondentov) a 40 % týchto mladých ľudí má mobil po ruke aj pri štedrovečernom stole. „Na tomto výskume je zaujímavé nielen to, že pre mladých je mobilný telefón úplne všadeprítomný spoločník, ale hlavne to, že si nadmerný čas pri mobile sami uvedomujú a majú pocit, že s telefónom trávia čas proti svojej vôli. Je pravdepodobné, že to súvisí aj s obdobím pandémie, kedy rôzne druhy digitálnych závislostí v populácii vzrástli“, komentuje adiktológ MUDr. Adam Kulhánek, PhD.

Na webovej stránke sklapnimobil.sk bude od 1. do 24. decembra na každý deň pripravená jedna detox výzva, ktorá otestuje vzťah k používaniu smartfónu. Zaregistrovaní účastníci dostanú každý večer emailom výzvy na nadchádzajúci deň, môžu sledovať svoj pokrok na stránke a budú tiež zaradení do štyroch týždenných súťaží o smartfóny, ktoré sa dajú vďaka ohybnému displeju ľahko "sklapnúť". Výzvu pomáhali navrhnúť odborníci na digitálne závislosti a zdravý životný štýl. Medzi nimi sú aj Ing. Aneta Baklová, PhD., koučka digitálneho detoxu, MUDr. Adam Kulhánek, PhD., adiktológ a kouč mäkkých zručností a psychológ PhDr. Marek Madro, PhD.

Upozorňujeme: Na podozrivé maily či SMS správy nereagujte!

Blížiace sa vianočné sviatky umocnené lockdownom motivujú Slovákov nakupovať cez internet. To využívajú podvodníci, ktorí opäť vystupujú v mene Slovenskej pošty a žiadajú údaje o platobných kartách. Na akékoľvek podozrivé maily či SMS správy nereagujte!

Už približne 30 rôznych typov podvodných emailov, ktoré „sa tvária“ ako od pošty, vyzývajú na úhradu platieb za doručenie zásielky, na zmenu doručenia či uloženia zásielky, v ostatnom čase aj na zaplatenie colných poplatkov, možnosť vyhrať v súťaži hodnotné ceny či zapojiť sa do prieskumu a vyhrať finančnú hotovosť. Slovenská pošta nikdy nežiada úhradu žiadnych poplatkov prostredníctvom emailov alebo SMS, a to ani za colné konanie či DPH! Klient za zásielku zaplatí buď pri objednávaní tovaru, alebo pri prevzatí zásielky na pošte, kuriérovi alebo v BalíkoBOXe. Rovnako je to aj pri platbe colných poplatkov a dane z pridanej hodnoty – klient ich hradí pri prevzatí zásielky.

Slovenská pošta preto opäť vyzýva občanov, aby si dôkladne preverili, odkiaľ je e-mail zaslaný. Pochybná adresa phishingových mailov totiž jasne napovedá, že ide o podvod. Klienti môžu nájsť ukážky podvodných mailov a SMS na webovej stránke posta.sk.

Trend: On-line nakupovanie

Vianočné nákupy o pár týždňov vyvrcholia. Tradičný podiel v záplave darčekov má móda. Je súčasťou nákupnej stratégie pragmatikov, impulzívnych fanúšikov trendov a taktiež zábudlivcov, ktorí darčeky zvyknú riešiť v poslednej možnej chvíli. Hádam každý z nás už daroval alebo pod stromčekom našiel povestné ponožky, pyžamo, sveter, košeľu. Tento rok až 61 % Slovákov plánuje nakupovať módne darčeky predovšetkým on-line. Len 1,5 % uviedlo, že za nákupmi pôjdu do kamenných obchodov.

Nový prieskum GLAMI Fashion (Re)search potvrdil zmeny v spotrebiteľskom nákupnom správaní Slovákov. Výsledky jednoznačne poukazujú na vzrastajúci trend segmentu módnej e-commerce. Vo vyváženom pomere 50:50 si on-line aj off-line nákupy plánuje zrealizovať viac ako tretina z opýtaných Slovákov. Jedným z hlavných dôvodov je možnosť produkty si vyskúšať (50 %), vyhnúť sa komplikovanému procesu vrátenia tovaru (20 %), či časové hľadisko – tovar je v kamenných obchodoch k dispozícii ihneď a netreba čakať na jeho doručenie (20 %). Podporu miestnych lokálnych obchodov uviedlo 13,3 % respondentov.

Silnejúci trend on-line nákupov Slovákov má niekoľko dôvodov – 39,8 % opýtaných uviedlo, že sú pohodlnejšie. Porovnanie cien na internete, aby zákazník objavil tú najlacnejšiu variantu, uviedlo ako pridanú hodnotu 33,5 % respondentov. Ďalšími rozhodujúcimi dôvodmi sú väčší výber značiek a produktov (24,7 %), rýchlejšie a prehľadnejšie vyhľadávanie pomocou filtrov (20,1 %), šetrenie času a flexibilita nákupov odkiaľkoľvek (27, 5 %), väčšia dostupnosť konfekčných veľkostí v e-shopoch (27,7 %) a doručenie tovaru priamo domov (12,8 %). Za zaujímavosť môžeme považovať aj to, že 10,5 % Slovákov uviedlo, že v kamenných obchodoch neradi nosia ochranné rúška.

Dovoz tovaru domov zdarma je dôležitý pre viac ako štvrtinu Slovákov. V tesnom závese nasleduje pomer dobrej ceny a kvality (36,4 %), či zľavy na obľúbené značky (35,3 %). Obľúbeným je aj rýchle doručenie tovaru (29,5 %) a dobrá zákaznícka podpora a rýchla komunikácia s e-shopom (23,5 %). Nezanedbateľným aspektom je možnosť platby na dobierku (22,7 %) a dlhšia doba pre bezplatné vrátenie tovaru (10,6 %). Lacná cena je rozhodujúca pre 19,9 % oslovených respondentov. Najobľúbenejším obdobím, kedy Slováci nakupujú najviac darčekov na sviatky, je podľa výsledkov prieskumu jednoznačne mesiac november (37,1 %). Už v septembri to stihne 7,7 % a v októbri prekvapivých 20,2 % respondentov. Na prvý decembrový týždeň si nákupy plánuje 17,8 % zákazníkov.

EU: Politická reklama

Podľa nových pravidiel by každá politická reklama musela byť jasne označená ako reklama s uvedením informácie napríklad o tom, kto za ňu zaplatil a koľko. Techniky zacieľovania a zosilňovania politického obsahu by mali byť verejne vysvetlené tak podrobne ako nikdy doposiaľ a v prípade využitia citlivých osobných údajov bez výslovného súhlasu danej osoby by boli zakázané. Európska komisia zároveň navrhuje aktualizovať súčasné pravidlá EÚ týkajúce sa práv „migrujúcich občanov EÚ“ voliť v európskych a komunálnych voľbách, ako aj o pravidlá týkajúce sa európskych politických strán a nadácií.

Digitálna transformácia prebieha práve teraz a ľudia musia vedieť ľahko rozlíšiť, či sa pozerajú na platený politický obsah. Takisto musia mať možnosť zúčastňovať sa na otvorených diskusiách, ktoré nie sú ovplyvnené dezinformáciami, zasahovaním a manipuláciou. Každému by malo byť jasné, kto je sponzorom politickej reklamy a prečo. Hlavné opatrenia stanovené v navrhovanom nariadení o transparentnosti a zacieľovaní politickej reklamy zahŕňajú tieto prvky:

• Rozsah pôsobnosti: Pojem „politická reklama“ bude zahŕňať reklamu politického činiteľa, pre politického činiteľa alebo v mene politického činiteľa, ako aj tzv. reklamu zameranú na aktuálne problémy, ktorá môže ovplyvniť výsledok volieb alebo referenda, zákonodarný alebo regulačný proces alebo volebné správanie.
• Transparentné označovanie: Platená politická reklama musí byť jasne označená a poskytovať niekoľko kľúčových informácií. Ide o meno sponzora, ktoré musí byť výrazne zobrazené, a ľahko vyhľadateľné oznámenie o transparentnosti, v ktorom sa musí uvádzať: 1. suma vynaložená na politickú reklamu; 2. zdroje použitých finančných prostriedkov a 3. súvislosť medzi reklamou a príslušnými voľbami alebo referendami.
• Prísne podmienky zacieľovania a zosilňovania politického obsahu: Techniky zacieľovania a zosilňovania politického obsahu, v ktorých sa využívajú alebo odvodzujú citlivé osobné údaje, ako napríklad etnický pôvod, náboženské presvedčenie alebo sexuálna orientácia, budú zakázané. Takéto techniky budú povolené len vtedy, ak k nim dá dotknutá osoba výslovný súhlas. Zacieľovanie by mohlo byť povolené aj v súvislosti s legitímnymi činnosťami nadácií, združení alebo neziskových subjektov s politickým, filozofickým, náboženským alebo odborovým poslaním, ak sa zameriava na ich vlastných členov. Po prvýkrát bude povinné zahrnúť do reklamy jasné informácie o tom, prečo reklama cieli na konkrétnu osobu. Takisto bude povinné zverejniť, na aké skupiny osôb bola reklama zacielená, na základe akých kritérií a s akými nástrojmi alebo metódami zosilňovania politického obsahu. Organizácie, ktoré využívajú zacieľovanie a zosilňovanie politického obsahu, budú musieť prijať, uplatňovať a zverejniť vnútornú politiku používania takýchto techník. Politická reklama sa neuverejní, ak nebude spĺňať všetky požiadavky na transparentnosť.
• Pokuty za porušenie pravidiel: Členské štáty budú musieť zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce pokuty za porušenie pravidiel transparentnosti politickej reklamy. Podľa navrhovaného nariadenia budú vnútroštátne orgány pre ochranu údajov osobitne monitorovať využívanie osobných údajov pri politickom zacieľovaní a budú oprávnené ukladať pokuty v súlade s pravidlami EÚ na ochranu údajov.

Európska komisia navrhuje aj revíziu pravidiel EÚ o financovaní európskych politických strán a nadácií. Súčasný rámec má niekoľko medzier, ktoré stranám a nadáciám bránia fungovať a plniť ich poslanie, čiže zastupovať hlas občanov EÚ. Aktualizované nariadenie má uľahčiť interakciu európskych politických strán s národnými členskými stranami aj so zahraničím, zvýšiť transparentnosť, najmä pokiaľ ide o politickú reklamu a dary, ako aj znížiť nadmernú administratívnu záťaž a zvýšiť finančnú životaschopnosť európskych politických strán a nadácií.

Komisia napokon navrhla aktualizovať súčasné pravidlá európskych a komunálnych volieb týkajúce sa občanov EÚ, ktorí bývajú v inom členskom štáte, než je štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi (tzv. migrujúci občania EÚ). Takýchto občanov je približne 13,5 milióna, ale len veľmi málo z nich využíva svoje právo voliť v európskych a komunálnych voľbách. Komisia navrhuje adresné zmeny existujúcich smerníc o volebných právach, aby v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 bola zabezpečená inkluzívna účasť. Ide napríklad o povinnosť aktívne informovať takýchto občanov o ich volebných právach, zaviesť štandardizované registračné formuláre pre voličov alebo kandidátov alebo používať jazyk, ktorým vo všeobecnosti hovoria migrujúci občania EÚ bývajúci na danom území. Návrh obsahuje aj záruky pre migrujúcich občanov EÚ, že nebudú vyradení zo zoznamu voličov v krajine ich pôvodu.

SR: Zálohované obaly

Od 1. januára 2022 sa spúšťa aj na Slovensku zálohovanie jednorazových plastových a kovových obalov. Za vrátenie takýchto obalov budeme dostávať späť zaplatené zálohy pri ich kúpe. Podľa poslednej novely zákona o zálohovaní jednorazových obalov je cieľom Slovenska od roku 2025 vyzbierať najmenej 90 % plastových a kovových jednorazových obalov od nápojov. Na porovnanie súčasným separovaním odpadu sa darí vyzbierať len okolo 60 % plastových nápojových obalov.

Zálohované obaly bude možné od 1. januára 2022 vrátiť v obchodných prevádzkach, ktoré predávajú potraviny. Nápoje sa budú vracať do odberného automatu - zálohomatu alebo v prípade menších potravín napríklad pri pokladni. Výška zálohy je jednotná pre plastové fľaše aj plechovky, a to 15 centov. V Nitre, Senci, Krupine, Košiciach či Nových Zámkoch sa už počas letných mesiacov vyzbierali v rámci testovacej prevádzky prvé desiatky tisíc prázdnych obalov.

Zber veľkého množstva obalov v rýchlom čase umožňujú vďaka svojim vlastnostiam zálohomaty. Prijímajú, rozpoznávajú, triedia, stláčajú, skladujú a navyše vďaka inteligentným technológiám reportujú a zúčtujú vrátenie zálohy. Zároveň obchodníkovi a správcovi zabezpečujú v reálnom čase pravidelné a užitočné analýzy. Analýzy odhadujú, že na Slovensku sa postupne vyzbiera až 1,2 miliardy prázdnych obalov.

Prvá pomoc+: Za november a december 2021

Vláda SR schválila návrh na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti. Zamestnávatelia a SZČO si tak budú môcť prilepšiť získaním vyššieho finančného príspevku až o 50 % oproti pôvodnej schéme Prvej pomoci.

Konkrétne môžu zamestnávatelia na Slovensku žiadať za november a december t. r. príspevok na preplatenie mzdových nákladov na zamestnanca vo výške 80 % celkovej ceny práce (opatrenia 1 a 3A). SZČO môžu čerpať finančnú pomoc do výšky 810 € v závislosti od poklesu tržieb (opatrenie 2). Ak neplatili odvody do Sociálnej poisťovne, majú nárok na príspevok vo výške 315 € z opatrenia 4. Rovnaká výška platí aj pre jednoosobové s.r.o. Naďalej môžu zamestnávatelia žiadať tiež o príspevok na zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania najneskôr k 1. októbru 2021. O príspevky sa môžu uchádzať aj tie subjekty, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 1. februári 2021, najneskôr však k 1. októbru 2021.

Úrady práce aktuálne prijímajú žiadosti o príspevky „Prvej pomoci“ za september a október. Záujemcovia o príspevky z projektu „Prvá pomoc“ za mesiac september môžu svoje žiadosti a výkazy pre všetky opatrenia okrem 3B podávať do 30. novembra 2021. Žiadosti a výkazy za mesiac október je možné podávať do konca decembra 2021. Bližšie informácie pre žiadateľov o príspevky z projektu Prvá pomoc budú zverejnené na stránke pomahameludom.sk.