Cloud: Nie je bez rizika

Až tri štvrtiny firiem, ktoré svoju IT infraštruktúru či správu dokumentov riešia pomocou cloudu, nezálohujú svoje dáta na žiadnom inom úložisku. Podľa experta na IT bezpečnosť sa tým vystavujú veľkému riziku finančných, obchodných či reputačných strát. Firmy totiž často žijú v omyle, že cloud je nepriestrelný a hekeri ho nemôžu napadnúť.

Firma s viac ako 45 pobočkami bola 6 týždňov off-line a útok ju obral o stovky tisíc eur. Peter Gajdošech ako príklad uvádza skúsenosť medzinárodnej spoločnosti, ktorej cloudovú infraštruktúru zablokoval v lete kybernetický útok. Nefungovali emaily, dokumenty... V reakcii na útok musela svoju IT infraštruktúru kompletne vymeniť a znovu „postaviť na nohy“, a to vrátane serverov, sieťových prvkov, ale aj počítačov svojich zamestnancov. To ju stálo stovky tisíc eur. V kombinácii so šesťtýždňovou provizórnou prevádzkou sa ale celková škoda vyšplhala oveľa vyššie. „Cloud sa dnes prezentuje ako veľmi bezpečná IT infraštruktúra. To je samozrejme pravda. Poskytovatelia navyše riešenie neustále vylepšujú práve preto, aby sa bezpečnosť ešte zvyšovala. Napriek tomu ani cloud nie je úplne bez rizika. Útočníci sa každým dňom učia nové triky a väčšinou nemajú veľmi dobré úmysly. Všetkým firmám dôrazne radíme, aby si dáta ešte separátne zálohovali”, radí Peter Gajdošech. Firiem, ktoré majú dáta na cloude a podceňujú ich zálohovanie, je podľa odhadov Solitey okolo 75 percent. Cloudové úložiská dáta tzv. zrkadlia. To znamená, že rovnaké dáta ukladajú v dvoch rôznych serverovniach. Tento mechanizmus podľa jeho slov iba vyvoláva mylný pocit, že sú dáta 100-percentne chránené. Zrkadlovo uložené dáta sú totiž prepojené a útokom môžu byť zasiahnuté všetky kópie.

Riešením sú úplne oddelené zálohy a umelá inteligencia. Je nevyhnutné, aby boli zálohy oddelené od ostatných systémov a aby na ne ideálne nebol prístup z internetu ani ostatných interných sietí. Skrátka, aby boli zálohy izolované od sietí či lokácií, do ktorých by sa hekeri mohli dostať. Frekvenciu záloh si určí firma sama, ale odborník radí, aby boli plné i tzv. inkrementálne. Plná záloha vytvorí kópie všetkých dát. Inkrementálne zálohy ukladajú zmeny vykonané od poslednej zálohy. Zálohy môžu následne byť denné, týždenné či mesačné. Napadnuté môže byť aj druhé cloudové úložisko. To by ale nemalo byť s tým prvým prepojené a prístup k nemu by mal mať len správca sietí. Záložné dáta môžu byť navyše vybavené softvérom, ktorý umožňuje iba ich čítanie, ale neumožní ich prepis alebo zašifrovanie. Existujú aj moderné riešenia proti vydieračským útokom, ktoré pracujú na báze umelej inteligencie. Tá sleduje správanie aplikácií a zariadení, ktoré sa pokúšajú o hromadnú úpravu dát v počítači alebo na serveroch. Ak je správanie vyhodnotené ako podozrivé, proces je pozastavený. Stane sa tak, ak sa napríklad začnú šifrovať určité typy súborov. Správca dostane informáciu o takomto správaní aplikácie a má na výber, či jej napriek tomu povolí činnosť alebo potvrdí jej zablokovanie.

EU: Bezplatný mobilný roaming pokračuje

Európski občania budú môcť pri cestovaní do iných členských štátoch Európskej únie používať svoje mobilné telefóny bez nadmerných dodatočných nákladov. Európsky parlament a Rada EÚ sa dohodli o predĺžení roamingových pravidiel, ktoré boli pôvodne dohodnuté v roku 2017 a v júni budúceho roka mali skončiť. Nové nariadenie nadobudne po schválení účinnosť 1. júla 2022 a predĺži platnosť pravidiel do konca júna 2032.

Vyjednávači sa dohodli na rozšírení pravidiel a doplnení povinností pre operátorov, aby garantovali kvalitu a rýchlosť volania, esemeskovania aj využívania mobilných dát. Zaviedli tiež cenové limity pre sumy, ktoré si operátori účtujú navzájom za používanie sietí v zahraničí (veľkoobchodné poplatky), ktoré budú od roku 2022 obmedzené na 2 EUR za gigabajt a postupne sa znížia na 1 EUR v roku 2027. Poslanci Európskeho parlamentu upustili od svojej požiadavky na zahrnutie zákazu nadmerných poplatkov za hovory na čísla z domovskej krajiny do inej členskej krajiny EÚ (volania v rámci EÚ). Vyjednávači sa však zhodli, že Európska komisia musí do roku 2023 posúdiť, či bude takýto zákaz potrebný.

Dohoda by mala garantovať rovnakú kvalitu služieb, na aké sú používatelia zvyknutí doma. Zákazník bude mať garantovaný aj bezplatný prístup k núdzovým službám. Dohoda zaväzuje operátorov poskytovať potrebnú flexibilitu voči zákazníkom v prípade nepredvídateľných situácií, akou je pandémia COVID-19. S novými technológiami a rozširujúcim sa 5G pokrytím zákonite rastie aj spotreba dát, takže postupné znižovanie veľkoobchodných cien je nevyhnutné, ak sa majú aspoň zachovať súčasné podmienky.

 

Bankroty: Opäť vyše tisíc

V novembri 2021 zbankrotovalo 1.001 občanov Slovenska a druhýkrát v tomto roku počet osobných bankrotov v jednom mesiaci dosiahol štvorcifernú hodnotu. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.147 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 12,73 percenta. V porovnaní  s predchádzajúcim mesiacom, kedy v októbri zbankrotovalo 1.007 dlžníkov, ich v jedenástom mesiaci tohto roka bolo o 0,60 percenta menej.

„V novembri bolo zverejnené jedno zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a v registri diskvalifikovaných osôb začala od novembra 2021 plynúť lehota diskvalifikácie z dôvodu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer jednému dlžníkovi. Zároveň sme identifikovali až 117 bankrotov ľudí bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Predstavuje to až 11,78 percenta z celkového počtu dlžníkov, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz v minulom mesiaci. Pre porovnanie – v septembri ich podiel predstavoval iba 4,30 percenta, v októbri 11,02 percenta“, dopĺňa analytička Jana Marková. Vyhlásených bolo 993 konkurzov (99,20 percenta) a 8 dlžníkov (0,80 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v novembri 2021 ich bolo 61 (6,09 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 940 (93,91 percenta) na majetok nepodnikateľov. V novembri 2021 súdy zároveň zrušili 821 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 742 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 79 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného

rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v novembri 2021 ich pripadalo na mužov 589 a na ženy 412. Stále viac bankrotujú muži, no v medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol o 1,14 percentuálneho bodu (59,98 percenta v novembri 2020 vs. 58,84 percenta v novembri 2021). Pomer žien v novembri 2021 medziročne o 1,14 percentuálneho bodu vzrástol (40,02 percenta v novembri 2020 vs. 41,16 percenta v novembri 2021). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v novembri 2021, malo 2,04 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v novembri 2020 ich bolo 3,63 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 5,10 percenta dlžníčok (v novembri 2020 ich bolo 2,83 percenta). V novembri sa najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov (mužov aj žien) stali štyridsiatnici s podielom 28,87 percenta (v novembri 2020 s podielom 30,95 percenta). Druhou najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici s podielom 26,07 percenta (v novembri 2020 s podielom 24,85 percenta). Najviac bankrotov v Banskobystrickom, najmenej v Žilinskom kraji V predposlednom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom – 191 a najmenej v Žilinskom kraji – 68. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v štyroch krajoch, najviac v Bratislavskom (- 64,79 percenta); v štyroch krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Trnavskom kraji – o 26,26 percenta.

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca novembra 2021 bolo vyhlásených 57 178 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca novembra ich bolo 7.757.

DESI: Zaostalé Slovensko

Slovenské firmy patria k najmenej digitalizovaným v Európe a ich zaostávanie za priemerom únie sa prehlbuje. Ukazuje to štúdia Digital Economy and Society Index (DESI), ktorú každoročne vydáva Európska komisia. V integrácii digitálnych technológií vo firmách, ktorá je jedným zo štyroch hlavných kritérií indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti, sa Slovensko umiestnilo spomedzi dvadsiatich siedmych krajín Európskej únie na 21. mieste. Ukazovateľ vyjadruje, nakoľko podniky využívajú technológie na elektronickú výmenu a zdieľanie informácií, sociálne médiá, analytiku, cloud a umelú inteligenciu, ale taktiež či vystavujú a prijímajú elektronické faktúry a aký podiel na celkových tržbách majú z elektronického obchodovania.

Hoci medziročne sa postavenie Slovenska v rebríčku nezhoršilo, rozdiel vo využívaní digitálnych technológií medzi európskymi a slovenskými firmami sa zväčšuje. Kým pred piatimi rokmi zaostávali slovenské firmy v celkovom skóre digitalizácie za európskym priemerom zhruba o 12 %, aktuálne predstavuje rozdiel takmer 30 %. „Index DESI ukazuje, že obzvlášť málo využívajú slovenské firmy technológie na dátové analýzy. Vlani išlo iba o niečo viac ako 5 % firiem, zatiaľčo napríklad v Holandsku a v Dánsku je ich vyše štvrtina. Menej ako na Slovensku ťažia z analytiky veľkých objemov dát už iba podniky v Rumunsku“, upozorňuje Richard Kraus. Na predposlednom mieste z európskej dvadsaťsedmičky sa Slovensko ocitlo aj v rebríčku  využívania umelej inteligencie a výrazne podpriemerné je tiež v rozšírení cloudu, ktorý využíva  menej ako pätina firiem. „Slabou digitalizáciou sa firmy pripravujú o možnosť získať konkurenčné výhody, či už zlepšením produktov a služieb, skvalitnením celkovej zákazníckej skúsenosti, alebo expanziou na nové trhy“, dodáva R. Kraus.

Lepší manažment a intenzívnejšie využívanie dát považuje Európska komisia  za jednu zo strategických úloh pre zvýšenie konkurecieschopnosti Európskej únie vo svete. Víziou komisie je, aby do roku 2030 používalo cloud, umelú ingeligenciu a analytiku dát až 75 % firiem. Na dlhodobý trend stagnácie až poklesu hodnotenia v DESI zareagovala aj slovenská vláda, ktorá tento rok schválila stratégiu a akčný plán na zlepšenie postavenia Slovenska v tomto indexe. Bude to však stačiť?

Marketing: Nová legislatíva a vysoké pokuty

Od 1. februára 2022 nadobudne s výnimkami účinnosť nový zákon o elektronických komunikáciách. Za zmienku rozhodne stojí nová úprava tzv. nevyžiadanej komunikácie, kam patrí aj priamy marketing. Zavedie tzv. Robinsonov zoznam, do ktorého môžeme zapísať svoje telefónne číslo, ak si neprajeme byť kontaktovaní na účely marketingu. 

Spoločnosti by nemali oslovovať ľudí, ktorí nie sú ich zákazníkmi bez ich predchádzajúceho súhlasu a v prípade jeho absencie by mali využiť najmä neadresnú formu reklamy. Existujúcich zákazníkov ale firmy môžu oslovovať s ponukou produktov alebo služieb podobným tým, o ktoré už prejavili záujem. Podmienkou je, aby mali dotknuté osoby možnosť namietať voči takýmto marketingovým správam, napr. možnosťou odstrániť svoj e-mail z mailing listu pre newsletter. Podnikateľom môže za nedodržanie pravidiel hroziť okrem pokuty aj súdny spor s nespokojným adresátom. Vo všeobecnosti platí, že na zasielanie reklamy je potrebný súhlas kontaktovanej osoby. Nový zákon prináša výnimku v prípade, ak je elektronická reklama adresovaná na zverejnené kontaktné údaje používateľa, ktorý je podnikateľom alebo právnickou osobou. „Vo vzťahu k fyzickým osobám – podnikateľom, ide o veľmi neštandardnú úpravu, keďže mnohí podnikatelia používajú jeden kontakt v súkromnom aj profesionálnom živote. Naviac nie je zrejmé, ako bude v praxi plnená podmienka umožniť takýmto dotknutým osobám v čase získania ich údajov namietať proti ich využitiu na účely marketingu“, hodnotí advokát Berthoty.

Pomerne prekvapivá je tiež výška pokút za porušenia niektorých ustanovení súvisiacich s priamym marketingom. Tá môže dosiahnuť až 5 % z obratu spoločnosti, a teda dokonca vyššia než podľa GDPR. „Podnikateľom a firmám preto odporúčam komunikovať so zákazníkmi a rešpektovať ich žiadosti o vymazanie z databáz. V Českej republike začalo množstvo konaní práve na základe desiatok sťažností dotknutých osôb. Ak sa vec naviac dostane na súd, sudca môže mať tendenciu sa v tejto otázke prikloniť na stranu dotknutých osôb, ktoré sú často v slabšom postavení spotrebiteľov“, radí Jakub Berthoty.

EU: Nové sadzby DPH

Ministri financií členských krajín Európskej únie sa dohodli na aktualizácii súčasných pravidiel, ktorými sa upravujú sadzby dane z pridanej hodnoty na tovar a služby. Vďaka týmto novým pravidlám budú môcť vlády flexibilnejšie uplatňovať dostupné sadzby. Zároveň sa nimi zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi EÚ. Aktualizované právne predpisy zároveň zosúladia pravidlá DPH so spoločnými prioritami EÚ, akými je boj proti zmene klímy, podpora digitalizácie a ochrana verejného zdravia. Konečné znenie sa teraz musí konzultovať s Európskym parlamentom.

Oznámené predpisy riešia uvedenú problematiku tak, že:

• sa aktualizuje zoznam tovarov a služieb (príloha III k smernici o DPH), na ktoré môžu všetky členské štáty uplatňovať znížené sadzby DPH. Do zoznamu sa doplnia nové výrobky a služby, ktoré slúžia na ochranu verejného zdravia, sú priaznivé pre životné prostredie a podporujú digitálnu transformáciu. Keď pravidlá nadobudnú účinnosť, členské štáty budú môcť po prvýkrát oslobodiť od DPH aj určitý tovar a služby zo zoznamu považované za základné potreby,
• do roku 2030 sa odstráni možnosť členských štátov uplatňovať znížené sadzby a oslobodenie od dane na tovar a služby, ktoré sa považujú za škodlivé pre životné prostredie a poškodzujúce klimatické ciele EÚ,
• výnimky a oslobodenia od dane pre určitý tovar a služby, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú z historických dôvodov v niektorých členských štátoch, sa sprístupnia všetkým krajinám, v snahe zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže. Existujúce výnimky, ktoré nie sú odôvodnené cieľmi verejnej politiky a neslúžia na podporu cieľov EÚ v oblasti boja proti zmene klímy, sa však budú musieť do roku 2032 ukončiť.

Nové pravidlá sa opierajú o predchádzajúcu dohodu o prechode systému DPH EÚ na systém, kde sa DPH platí v členskom štáte spotrebiteľa, a nie v členskom štáte dodávateľa. Zníži sa tak pravdepodobnosť, že rôznorodejšie sadzby (ako sa dnes dohodli) povedú k narušeniu fungovania jednotného trhu alebo hospodárskej súťaže. Zároveň sa tým predíde množeniu znížených sadzieb, ktoré by ohrozilo schopnosť členských štátov vyberať príjmy v období po pandémii COVID-19. Členské štáty sa budú musieť aj v nadchádzajúcich rokoch neprestajne snažiť o udržateľnú obnovu po pandémii COVID-19 a výrazne investovať do zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá ochrana verejných príjmov. Aktualizované právne predpisy preto stanovujú aj minimálnu úroveň znížených sadzieb a maximálny počet tovaru a služieb v prílohe III, na ktoré môžu členské štáty tieto sadzby uplatňovať (podrobnosti sú uvedené v dokumente Otázky a odpovede). Členské štáty však budú môcť po prvýkrát uplatňovať jednu zníženú sadzbu nižšiu ako 5 % alebo oslobodiť niekoľko málo položiek v zozname od DPH.

Aktualizované pravidlá sa teraz postúpia Európskemu parlamentu, ktorý bude konečné znenie konzultovať do marca 2022. Po formálnom prijatí členskými štátmi nadobudnú tieto právne predpisy účinnosť 20 dní po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Následne budú môcť členské štáty uplatňovať nový systém.

On-line: Pandémia, sčítanie ľudí aj tornádo

Rok 2021 bol opäť rokom, kedy bolo nutné pracovať či vzdelávať sa z domu kvôli pretrvávajúcej pandémii. Slováci a Slovenky sa v on-line priestore zaujímali o mnohé svetové aj domáce novinky. Pretrvával trend vyhľadávania informácií bezprostredne súvisiacich s pandémiou, no veľkú pozornosť zaznamenalo aj sčítanie obyvateľov, ktorého sa zúčastnilo takmer celé Slovensko. A keďže ľudia nemohli fyzicky fandiť športovcom na športových podujatiach, o to viac sledovali výsledky on-line. A potom, čo už zistili všetko o pandémii, zaujímali sa aj o to, ako upliesť korbáč či ako kúpiť bitcoin.

TRENDY VO VYHĽADÁVAČI GOOGLE NA SLOVENSKU V ROKU 2021

1. Korona.gov.sk

2. Edupage

3. Bezkriedy

4. Sčítanie obyvateľov

5. FlashScore.sk

6. Covid automat

7. Byť zdravý je výhra

8. Očkovanie

9. Očkovacia lotéria

10. Ehranica

Slovensko je mimoriadne športovo orientovanou krajinou, pričom si nenechá ujsť úspechy jej športovcov. Hneď na prvom mieste sa nachádza najúspešnejšia slovenská lyžiarka Petra Vlhová, ktorej sa v sezóne 2020/2021 podarilo niečo úžasné – víťazstvo v Svetovom pohári v alpskom lyžovaní. Okrem lyžovania Slovákov zaujíma aj cyklistika a počínanie skvelého Petra Sagana. Veľkú pozornosť si vyslúžil aj Rory Sabbatini, ktorý pre Slovensko vybojoval na Letnej olympiáde v Tokiu striebro v golfe. Slovákov zaujímal aj vývoj na slovenskej politickej scéne, kedy sa novým premiérom slovenskej vlády sa stal Eduard Heger, ktorý si vymenil funkciu s terajším ministrom financií Igorom Matovičom.

Najväčšou ranou pre Slovákov bol odchod dvoch veľkých mien – Mira „Mekyho“ Žbirku, ktorého hudobná tvorba nás sprevádzala celé dekády a Milana Lasicu, ktorý bol nesmierne charizmatickým človekom a divákov zas celé dekády zabával. Šokom pre mnohých bol aj odchod najznámejšej „Popolušky“ Libuše Šafránkovej. Na konci s dychom, Strach nad mestom či Muž z Ria, z týchto aj mnohých ďalších filmov si pamätáme na legendu Jean- Paula Belmonda, ktorý nás opustil v septembri tohto roku.

Rok 2021 bol bohatý na rôzne domáce, ale aj zahraničné udalosti. Okrem sčítania obyvateľov a očkovacej lotérie bolo veľkou témou aj Referendum, ktoré sa kvôli sporným otázkam nakoniec neuskutočnilo. Veľkou domácou udalosťou, avšak medzinárodných rozmerov bola návšteva pápeža Františka na Slovensku, ktorá trvala až 3 dni a vyvrcholila svätou omšou v Šaštíne. Všetkých zaskočila nevídaná prírodná katastrofa u našich susedov, len kúsok od našich hraníc – tornádo v okrese Hodonín. Celý svet, vrátane Slovenska, sledoval situáciu v Afganistane, najmä koncom augusta a začiatkom septembra, kedy došlo k stiahnutiu vojsk z tejto krajiny.

Tohtoročné udalosti a najmä pretrvávajúca pandémia koronavírusu sa odrazili aj v otázkach, ktoré sme si kládli s výrazom „Ako“. Ľudia vyhľadávali ako získať covid pass, ako sa prihlásiť na očkovanie či ako sa prihlásiť do očkovacej lotérie. Keďže pre vstup do práce či určitých obchodov bolo potrebné sa preukázať testom, ľudí tiež zaujímalo ako dlho platí antigénový test. Tento rok vzrástol záujem o investovanie aj o kryptomeny a tak ľudia zisťovali ako kúpiť bitcoin.

Trendy v kategórii „Slováci a Slovenky“

1. Petra Vlhová

2. Zuzana Plačková

3. Boris Valábik

4. Eduard Heger

5. Rory Sabbatini

6. Igor Matovič

7. Martin Klinčúch

8. Peter Sagan

9. Juraj Slavkovský

10. Mária Kolíková

Trendy v kategórii „Zahraničné osobnosti“

1. Lady Gaga

2. Alec Baldwin

3. Pápež František

4. Cristiano Ronaldo

5. Charli D'Amelio

6. Miloš Zeman

7. Johnny Depp

8. Kráľovná Alžbeta II.

9. Millie Bobby Brown

10. Craig Ramsay

Trendy v kategórii „Smutné odchody“

1. Miroslav Žbirka

2. Milan Lasica

3. Julo Viršík

4. Libuše Šafránková

5. Jean-Paul Belmondo

6. Princ Philip

7. Andy Hryc

8. Hana Hegerová

9. Boris Sadecký

10. Petr Kellner

Trendy v kategórii „Domáce a svetové udalosti“

1. Sčítanie obyvateľov

2. Očkovacia lotéria

3. Referendum

4. Pápež na Slovensku

5. Afganistan

6. Lockdown Slovensko

7. Tornádo Hodonín

8. Mjanmarsko

9. Suezský prieplav

10. Zatmenie slnka

Trendy s výrazom „Ako?“

1. Ako získať covid pass

2. Ako upliesť korbáč

3. Ako dlho platí antigénový test

4. Ako sa prihlásiť na očkovanie

5. Ako sa prihlásiť do očkovacej lotérie

6. Ako schudnúť z brucha

7. Ako kúpiť bitcoin

8. Ako vzniká tornádo

9. Ako je na tom Strečno

10. Ako uvariť kukuricu

Trendy v kategórii „Športové udalosti“

1. MS v hokeji

2. Euro

3. Okolo Slovenska

4. Tour de France

5. Premier League

6. Fortuna liga

7. Liga majstrov

8. La Liga

9. Giro d’Italia

10. Oktagon

Trendy v kategórii „Filmy“
1. Black Widow
2. Eternals
3. Duna
4. Známi neznámi
5. Venom 2
6. Red Notice
7. After: Tajomstvo
8. Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch
9. Rýchlo a zbesilo 9
10. Luca

Inflácia: Bránime sa nedostatočne

Vysoký rast spotrebiteľských cien veľmi výrazne pociťuje až tretina Slovákov, za problém pre svoje rodinné financie ho považuje ďalších 28 percent. Dve tretiny obyvateľov (64 %) je voči budúcemu vývoju skeptická a očakáva, že inflácia v budúcom roku ešte porastie. Avšak pred infláciou sa Slováci prakticky nechránia: napríklad tretina si ukladá úspory na sporiaci účet s úrokom blízkym nule a vyše 13 percent využíva investičné životné poistenie, ktoré kvôli vysokým poplatkom prináša len minimálne zhodnotenie.

Z prieskumu agentúry Ipsos v spolupráci s CapitalPanda (november 2021, 315 respondentov, SR a ČR) inflácia Slovákov znepokojuje menej než Čechov, pričom sa výrazne alebo skôr výrazne dotýka 60 percent Slovákov a takmer 65 percent Čechov.V budúcom roku očakáva zvýšenie inflácie viac Slovákov než Čechov (64 vs. 61 %). Inflácia už presiahla v oboch štátoch hranicu 5 percent. Osem z desiatich Slovákov očakáva, že mu inflácia v budúcom roku zníži príjem. Takmer 34 % síce počíta s nárastom platu, avšak v menšej miere ako inflácia. Výplatná páska by sa nemala meniť 38 % Slovákov, čiže príjem sa im zníži o celú výšku inflácie a ďalších takmer deväť percent očakáva pokles príjmu. V očakávanom vývoji platov sú na tom Česi aj Slováci veľmi podobne.

Takmer dve tretiny Slovákov nechráni svoje úspory pred infláciou. Tridsať percent Slovákov sa proti inflácii nijako nezabezpečuje a ďalších 31 percent na túto otázku nevedelo odpovedať. Slováci, ktorí chcú svoje úspory ochrániť, sú stále pomerne konzervatívni pri investovaní svojich voľných finančných prostriedkov. Až 34 % ukladá svoje peniaze na sporiace účty a vyše 13 percent využíva investičné životné poistenie. Dobrou správou však je, že v porovnaní s obyvateľmi Čiech a Moravy výrazne posilnilo investovanie do podielových fondov. Do nich plánuje investovať takmer 29 % Slovákov, ale len 20 percent Čechov. Ešte výraznejší rozdiel je v investovaní do akcií, do ktorých vkladá svoje úspory takmer 18 % Slovákov, čo je dvakrát viac ako v prípade Čechov. Zaujímavosťou je, že Slováci výrazne viac veria kryptomenám ako Česi. Svoje úspory do nich investuje 11,4 percenta Slovákov, na porovnanie 5,9 percentami Čechov. Naopak, v čom sa od našich západných susedov takmer nelíšime, je investovanie do tradičných aktív ako sú nehnuteľnosti a zlato, ktoré sa považujú za stabilné. Slováci 16,9 % svojich úspor vkladajú do investičných nehnuteľností a 9 % do zlata. Na porovnanie, Česi investujú 15 % svojich úspor do nehnuteľností a 11 % do zlata. Naopak, štátne dlhopisy ľudí nelákajú a sú na okraji záujmu v Čechách (investujú do nich 4 % respondentov) aj na Slovensku (2,3 %).

Novinka: Aplikácie pre mýto

Ak cestujete do Poľska autom, od decembra už nezaplatíte za jazdu po vnútroštátnych diaľniciach A2 a A4 na mýtnych bránach, ale iba prostredníctvom aplikácií. Fungujú na báze plne automatických bezkontaktných platieb na základe evidenčného čísla vozidla. Včasnou kúpou mýta sa tak vyhnete pokute 500 PLN (približne 109 eur). Vodiči automobilov, motocyklov a autobusov môžu platiť v Poľsku mýto prostredníctvom štátnej aplikácie e-TOLL alebo aplikácie Autopay. Zadarmo si ich stiahnete cez Google Play aj App Store.

Autopay je automatický on-line / off-line platobný systém. Vďaka aplikácii môžu vodiči prechádzať mýtnymi úsekmi diaľnice medzi mestami bez zastavenia. Platí sa automaticky a úplne bezkontaktne. Stačí, aby aplikácia bežala na pozadí. Systém Autopay na poľských vnútroštátnych diaľniciach A2 Konin – Strykow (Lodž) a A4 Vroclav – Sosnica (Gliwice) a súkromných diaľniciach AmberOne A1 (Toruň – Gdansk) a A4 Katovice – Krakov je založený na tzv. GeoFencingu, ktorý zaznamenáva presný pohyb vozidla. Technológia dostáva informácie z telefónu len vtedy, keď auto prechádza cez vstupné a výstupné body spoplatnenej cesty. Po stiahnutí aplikácie Autopay si musíte zriadiť vlastný účet zadaním vašej emailovej adresy a telefónneho čísla, údajov o vozidle (model a evidenčné číslo) a zdroja platby (kreditná alebo debetná karta).

Podobne možno využiť aj štátnu aplikáciu e-Toll. Nevýhodou je, že ňou môžete zaplatiť len za štátne úseky diaľníc A2 Konin – Strykow a A4 Vroclav – Sosnica. Po stiahnutí aplikácie zadáte údaje o vozidle, následne zadáte plánovaný bod vjazdu a výjazdu z diaľnice a nastavíte dátum a čas platnosti elektronického lístka. E-ticket bude platný 48 hodín od zadaného dátumu. Pokiaľ ste zmenili plány, môžete ho vrátiť pred deklarovaným časom štartu cesty. Za lístok možno zaplatiť cez aplikáciu pomocou platobnej karty.

EU: Rizikové financovanie

Európska komisia upravila usmernenia o štátnej pomoci tak, aby podporovali rizikové finančné investície („usmernenia o rizikovom financovaní“). Nové znenie sa bude uplatňovať od 1. januára 2022. Objasňuje a zjednodušuje pravidlá, na základe ktorých môžu členské štáty podporovať a uľahčovať prístup k financovaniu pre európske startupy, malé a stredné podniky („MSP“) a spoločnosti so strednou kapitalizáciou (tzv. spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou), a zároveň zabezpečuje rovnaké podmienky na jednotnom trhu.

Pomoc vo forme rizikového financovania je dôležitým nástrojom, ktorý členské štáty čoraz viac využívajú na podporu najmä inovatívnych startupov, MSP a určitých typov rastových spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v počiatočných fázach ich rozvoja. Hoci majú veľký obchodný potenciál, tieto spoločnosti môžu čeliť ťažkostiam pri získavaní prístupu k financiám. Usmernenia o rizikovom financovaní majú riešiť takéto zlyhania trhu, a preto umožňujú členským štátom riešiť túto medzeru vo financovaní za určitých podmienok, aby mohli poskytnutím štátnej pomoci dobre navrhnutými finančnými nástrojmi a fiškálnymi opatreniami prilákať do oprávnených startupov, MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou dodatočné súkromné investície. Komisia prijala revidované usmernenia o rizikovom financovaní v nadväznosti na hodnotenie platných pravidiel vykonané v roku 2019 v rámci kontroly vhodnosti štátnej pomoci a po rozsiahlych konzultáciách o návrhu ich revidovaného znenia uvedeného oznámenia so všetkými zainteresovanými stranami. Zapojili sa do nej členské štáty, regionálne a miestne orgány, záujmové združenia a záujmové skupiny.

Revidované usmernenia o rizikovom financovaní sa zameriavajú najmä na:

• Obmedzenie požiadavky poskytnúť pri najväčších schémach rizikového financovania analýzu likvidnej medzery a ďalej objasniť dôvody poskytnutia pomoci. V tejto súvislosti hodnotenie ukázalo a konzultácia potvrdila, že členské štáty majú ťažkosti s kvantifikáciou medzery vo financovaní. Preto sa v revidovaných usmerneniach vyžaduje analýza likvidnej medzery len v prípade najväčších opatrení pomoci formou rizikového financovania, konkrétne tých, ktoré umožňujú investície presahujúce 15 miliónov eur na príjemcu. Predchádzajúce skúsenosti naznačujú, že toto zjednodušenie sa bude vzťahovať na veľkú väčšinu nových opatrení. Okrem toho sa v revidovaných usmerneniach objasňuje, aké dôkazy sú podľa prípadovej praxe potrebné na preukázanie konkrétneho zlyhania trhu alebo iných relevantných prekážok v prístupe k financovaniu.
• Zjednodušenie požiadaviek na posudzovanie schém zameraných výlučne na začínajúce podniky a MSP, ktoré ešte neuskutočnili prvý komerčný predaj. Týka sa to najmä množstva dôkazov, ktoré musia členské štáty poskytnúť v rámci posúdenia ex ante, ktorým musia preukázať, prečo je pomoc potrebná, vhodná a primeraná. Vzhľadom na to, že takéto spoločnosti zvyčajne čelia závažnejším zlyhaniam trhu, môže Komisia akceptovať poskytnutie pomoci týmto spoločnostiam na základe obmedzenejšieho množstva dôkazov o takomto zlyhaní.
• Zosúladenie niektorých definícií pojmov v usmerneniach s definíciami uvedenými vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách s cieľom zabezpečiť konzistentnosť. Ide predovšetkým vymedzenie pojmu „inovatívne spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ podľa usmernení, ktoré je v súlade s vymedzením „inovačných podnikov“ podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, aby sa odstránili nezrovnalosti, pokiaľ ide o spoločnosti považované podľa týchto dvoch súborov pravidiel za „inovatívne“. Okrem toho sa definícia rozšírila, aby zahŕňala aj spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sa zúčastnili na vybraných iniciatívach EÚ, alebo z nich získali investície, konkrétne z vesmírnej podnikateľskej iniciatívy CASSINI a Európskej rady pre inováciu a jej fondu.

COVID-19: Nové termíny

COVID-19-PASS, GreenPass, Digitálny COVID preukaz, eHranica... Vyznáte sa v nových pojmoch? Na časté nedorozumenia, s ktorými sa stretávajú operátori call centra, upozornilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) a pripravilo stručný prehľad.

COVID-19-PASS - deväťmiestny kód obsahuje čísla, písmená a pomlčky. Má ho každá osoba, ktorá sa už registrovala na testovanie koronavírusu alebo očkovanie proti COVID-19 prostredníctvom internetového portálu korona.gov.sk, prípadne súkromného laboratória. Nájdete ho v doručených SMS správach v mobile, prípadne v doručených emailoch.

Digitálny COVID preukaz EÚ - doklad generovaný systémom na preukázanie očkovania, prekonania (len na základe testu PCR) či testovania ochorenia COVID-19. Generuje sa na základe žiadosti cez portál korona.gov.sk, zobraziť sa aj v aplikácii zdravotnej poisťovne. Podľa NCZI je veľmi dôležité pozorne čítať popisy k jednotlivým poliam vo formulári, aby nedochádzalo k vysokej chybovosti. Napríklad, ak je uvedený rok narodenia, je potrebné písať len rok, a nie celý dátum. Pri telefónnom čísle sa namiesto prvej nuly zadáva medzinárodná predvoľba v tvare +421. Potvrdenie po pozitívnom výsledku PCR testu sa v systéme generuje až po uplynutí karantény, teda približne o 12 dní.

GreenPass – označenie mobilnej aplikácie, do ktorej je možné načítať Digitálne COVID preukazy EÚ. Ak zabudnete PIN kód, NCZI odporúča aplikáciu zo zariadenia odinštalovať a opätovne nainštalovať, čím sa heslo zresetuje.

eHranica – formulár na registráciu pri príchode na územie Slovenska je dostupný prostredníctvom portálu korona.gov.sk. Údaje sa musia zhodovať s údajmi, ktoré boli zadané pri prvej registrácii na testovanie. Pri nesprávnom vyplnení je možné opraviť údaje len prostredníctvom regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Ak nemáte pridelené rodné číslo, je tu možnosť použiť iný identifikátor. Pri viacerých prihlasovaniach je nesprávne zadávať rôzny identifikátor, pretože sa vytvoria nové COVID pasy a tak ako testovanie či očkovanie je aj eHranica založená na COVID pase. Vždy je potrebné zadávať rovnaké údaje. Ak nepríde SMS alebo e-mail o registrácii, podľa NCZI sa nepodarilo vyplniť formulár eHranica.

Upozorňujeme: Nebezpečný med aj klobása

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) upozorňuje na zdravie ohrozujúce potraviny v našich obchodoch, ktoré sa zistili v rámci úradnej kontroly potravín. Ide o potraviny, ktoré sú nielen na Slovensku tradične späté s vianočnými sviatkami.

V košickej predajni METRO bola v odbere vzorky Med kvetový lipový 900g, DMT 17.8.2024, šarža M21L2004, krajina pôvodu zmes medov EÚ a mimo EÚ, výrobca MEDAS s.r.o., Sadová 12, 052 01 Spišská Nová Ves zistená prítomnosť rezíduí veterinárneho liečiva tylozín v množstve 2,6 µg/kg. Inšpektori preto nariadili stiahnuť výrobok z trhu.

V rámci úradnej kontroly potravín v predajni Janowiak Andrzej Mgr., Ing., Hviezdoslavova 53/8, 029 01 Námestovo bolo v odbere vzorky „Goralská klobása“, DS 3.12.2021, šarža 21309001, krajina pôvodu Poľsko, výrobca KABANOS” Kojs Mirosław i Joanna Kojs-Kowalczyk Spółka Jawna, Spółdzielców 1, Jabłonka 34-484, PL 12110317 WE zistené nadlimitné množstvo benzo(a)pyrénu - 4,9 µg/kg (max. 2) a PAU4 - 33,6 µg/kg (max. 12). Výrobok bol už vypredaný, prevádzkovateľ informuje zákazníkov o záveroch analýzy prostredníctvom vývesky na predajni.

SR: Pandemické OČR pri uzavretých školách a karanténe

Rodičia detí, ktorých školy sú v týchto dňoch uzatvorené, majú po splnení podmienok naďalej nárok na dávku pandemické ošetrovné (0ČR). Podmienky nároku na dávku ani postup žiadosti o ňu sa nemenia. Nárok na pandemické OČR budú mať niektorí poistenci aj počas nadchádzajúcich zimných prázdnin.

Na pandemické OČR majú nárok poistenci, ktorí sa starajú o deti do 11 rokov (resp. do 18 rokov pri deťoch s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ktorých škola alebo trieda bola uzatvorená. Rovnako má na túto dávku nárok aj rodič, ktorému pediater potvrdil potrebu starostlivosti o dieťa z dôvodu, že dieťa je v karanténe. Ak poistenec ošetruje choré dieťa do 16 rokov veku a pediater mu potvrdil potrebu ošetrovania, tiež má nárok na pandemické OČR. Rovnaká situácia pri starostlivosti je aktuálne aj v prípade detí, ktoré navštevujú materskú školu – ak je uzatvorená. Počas školských prázdnin nárok na pandemické ošetrovné vznikne, ak je škola aj počas obdobia školských prázdnin uzatvorená hygienikom (na čas určený hygienikom). Počas školských prázdnin majú nárok na pandemické ošetrovné aj poistenci, ak ošetrujú choré dieťa do 16 rokov alebo ak má dieťa do 11 rokov nariadenú karanténu (obe situácie potvrdzuje pediater). Ak ochorie dieťa 16-ročné a staršie, poistencovi vznikne nárok na bežné ošetrovné v rozsahu najviac 14 kalendárnych dní. Aj toto ochorenie na tlačive žiadosti potvrdzuje lekár.

Postup žiadosti o pandemické OČR sa nemení, pri uzatvorení školy je to  prostredníctvom elektronického formulára na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Tento formulár sa však posiela len vtedy, ak o dávku od 20. 3. 2020 ešte nikdy nežiadali. Ak ju už poberali, stačí na konci kalendárneho mesiaca poslať vyplnený elektronický formulár Čestné vyhlásenie k pandemickej OČR. Poistenec v ňom vyznačí počet dní, počas ktorých sa o dieťa staral. Rodičia sa pritom môžu pri starostlivosti o dieťa vystriedať, formulár zašle každý za seba. Ak poistenec o pandemické OČR žiada prvýkrát, zasiela oba elektronické formuláre – najskôr Žiadosť o pandemické ošetrovné a na konci mesiaca Čestné vyhlásenie k pandemickej OČR. Rovnako prostredníctvom e-formulára žiadajú o pandemické OČR aj poistenci, ktorých dieťa do 11 rokov veku má lekárom telemedicínsky („na diaľku“) nariadené karanténne opatrenie / izoláciu (v takomto prípade doklady o potrebe starostlivosti zasiela Sociálnej poisťovni pediater). Povinnosťou poistenca pritom zostáva na konci mesiaca zaslať pobočke formulár Čestné vyhlásenie k pandemickej OČR, v ktorom vyznačí dni, počas ktorých sa o dieťa staral alebo ošetroval.

Rodičia či iní poistenci, ktorí ošetrujú choré dieťa, žiadajú pobočku Sociálnej poisťovne o ošetrovné (aj pandemické) prostredníctvom originálu žiadosti o ošetrovné potvrdenej lekárom (tlačivo má k dispozícii lekár) a v prípade zamestnanca aj zamestnávateľom. Výška pandemickej OČR je rovnaká ako výška štandardnej dávky ošetrovné. Za deň je to 55% denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa tento rok do októbra vyplatila svojim poistencom viac ako 262 tisíc dávok ošetrovné, z toho takmer 242 tisíc bolo pandemických dávok.

EU: Internet a digitalizácia

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra (september - október 2021, on-line rozhovory aj osobné stretnutia, 26.530 respondentov z 27 členských štátov Európskej únie) sa viac ako osem z desiatich Európanov (81 %) domnieva, že do roku 2030 budú digitálne nástroje a internet v ich živote dôležité. Vyše 80 % občanov EÚ si tiež myslí, že ich používanie prinesie aspoň toľko výhod ako nevýhod. Len malá menšina (12 %) očakáva, že pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a internetu do roku 2030 budú nad výhodami prevažovať nevýhody.

Viac ako polovica (56 %) opýtaných občanov EÚ vyjadrilo obavy z kybernetických útokov a počítačovej kriminality, akými sú krádež alebo zneužitie osobných údajov, škodlivý softvér či phishing. Navyše viac ako polovica (53 %) z nich tiež uviedla, že má obavy o bezpečnosť a duševnú pohodu detí na internete, a takmer polovica (46 %) občanov EÚ má obavy v súvislosti s používaním osobných údajov a informácií zo strany spoločností či verejnej správy. Približne tretinu (34 %) občanov EÚ znepokojujú ťažkosti súvisiace s odpojením sa a nájdením rovnováhy medzi životom on-line a off-line a približne jedného zo štyroch (26 %) znepokojujú ťažkosti týkajúce sa získavania nových digitálnych zručností potrebných na aktívnu účasť v spoločnosti. Napokon približne jeden z piatich (23 %) občanov EÚ vyjadril svoje obavy z vplyvu digitálnych produktov a služieb na životné prostredie.

Podľa výsledkov prieskumu si väčšina občanov EÚ myslí, že EÚ chráni ich práva v on-line prostredí dobre. Značný počet (takmer 40 %) občanov EÚ si však nie je vedomý toho, že ich práva, ako je sloboda prejavu, súkromie alebo nediskriminácia, by sa mali dodržiavať aj on-line, a v šiestich členských štátoch EÚ takto uvažujú viac ako tri štvrtiny občanov. Veľká väčšina občanov EÚ však považuje za užitočné dozvedieť sa o týchto právach viac. Veľká väčšina (82 %) občanov EÚ považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala spoločnú európsku víziu digitálnych práv a zásad. Tieto zásady by mali mať konkrétny vplyv na občanov; napríklad deväť z desiatich (90 %) občanov je za stanovenie zásady, že všetci vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb, ktorým hrozí vylúčenie, by mali mať k dispozícii ľahko dostupné a používateľsky ústretové digitálne verejné služby. Ľudia chcú byť jasne informovaní o podmienkach, ktoré sa vzťahujú na ich internetové pripojenie, mať prístup k internetu prostredníctvom cenovo dostupného a vysokorýchlostného pripojenia a možnosť využívať bezpečnú a dôveryhodnú digitálnu identitu na prístup k širokej škále verejných a súkromných on-line služieb.

Na základe výsledku tohto prvého prieskumu Eurobarometra bude možné vypracovať návrh európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách zo strany Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Týmto vyhlásením sa podporí digitálna transformácia, ktorú formujú spoločné európske hodnoty a vízia technologických zmien zameraná na človeka. Plánuje sa každoročná opakujúca séria prieskumov Eurobarometra (od roku 2023) s cieľom zhromaždiť kvalitatívne údaje na základe toho, ako občania vnímajú uplatňovanie digitálnych zásad v EÚ v nadväznosti na ich zakotvenie v predmetnom vyhlásení.

Výzva: Podpora pre gastro a cestovný ruch

Ministerstvo dopravy a výstavby SR spustilo štvrtú, jesennú výzvu schémy pomoci „de minimis“ pre oblasť cestovného ruchu a gastra za rovnakých podmienok ako boli predošlé tri výzvy. Pomoc je určená na úhradu časti fixných nákladov a vypláca sa spätne za mesiace september, október a november 2021.

Výzva je určená pre všetkých, ktorí ešte z tejto schémy môžu čerpať, teda nevyčerpali limit 200-tisíc určený pre jedného žiadateľa. Príprava novej výzvy administratívne vyžaduje 4 - 5 týždňov. V rámci sekcie cestovného ruchu na ministerstve vytvorili odbor štátnej pomoci, ktorý poskytne aj poradenstvo. Rezort dopravy vypláca príspevok na krytie časti fixných nákladov zo schémy „de minimis“ už rok. V rámci prvej výzvy za obdobie apríl 2020 až október 2020 bolo vyplatených 56,8 mil. eur. Vyplatená suma druhej výzvy za mesiace november 2020 až marec 2021 bola vo výške 54 miliónov eur. Tretia výzva za mesiace apríl a máj 2021 stále prebieha, doposiaľ je vyplatených 13,2 mil. eur.

Tí, ktorí už limit schémy „de minimis“ vyčerpali, môžu žiadať o pomoc v rámci takzvanej veľkej schémy štátnej pomoci, kde ministerstvo dopravy rovnako plánuje rozšírenie. Spustenie tretej výzvy v rámci takzvanej veľkej schémy sa plánuje na prelome januára / februára budúceho roka. Týkať sa bude obdobia september až december 2021. Doposiaľ vyplatilo ministerstvo dopravy v rámci „veľkej schémy“ žiadosti za 8 miliónov eur. Celkovo vyčlenil rezort dopravy na pomoc 257 miliónov eur. Na pomoc podnikateľom v cestovnom ruchu a gastre je k dispozícií ešte približne sto miliónov eur z pôvodne vyčlenených finančných prostriedkov.

Vianoce 2021: Ako sa vyhnúť podvodom

Vianočné darčeky budú tento rok Slováci zrejme nakupovať v rekordnej miere cez internet. Aktuálny lockdown sa pravdepodobne predĺži až do Vianoc. Znamená to, že kto nestihol vianočné nákupy vybaviť v predstihu, bude musieť niektoré darčeky objednávať on-line, čo privedie k internetovému nakupovaniu aj ľudí, ktorí zvyknú uprednostňovať kamenné predajne.

On-line nakupovanie vďaka širokému výberu, možnostiam ľahko porovnať ceny či parametre a zvyčajne aj rýchlemu doručeniu tovaru, nikdy nebolo jednoduchšie a pohodlnejšie ako v súčasnosti. Odborník na kybernetickú bezpečnosť však pripomína, že nákupy v eshopoch so sebou prinášajú aj riziká, a to obzvlášť pre ľudí, ktorí nemajú s používaním internetu veľké skúsenosti. Podľa britského Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NCSC) vzniká pri každom incidente, ku ktorému dôjde pri vianočnom nakupovaní, škoda v priemere za 775 libier. „V roku 2020 si podľa Eurostatu objednalo služby alebo tovar cez internet bezmála 70 % Slovákov, čo je takmer o desať percentuálnych bodov viac, ako v roku 2015. Veľké množstvo ľudí starších ako 16 rokov, hlavne v skupine seniorov, však stále nemá s eshopmi skúsenosti“, pripomína konzultant Roman Čupka.

Odporúča niekoľko jednoduchých zásad, užitočných pri internetovom nakupovaní. Prvou radou je využívať výlučne osvedčených obchodníkov. Ak ide o neznámu značku, je dobré si reputáciu obchodníka pred objednávkou preveriť a vyhľadať si hodnotenie od predošlých zákazníkov. Druhým dôležitým pravidlom je všímať si pred adresou internetového obchodu v prehliadači ikonu zámku, ktorá signalizuje, že prenos údajov je zašifrovaný. Ak ikona zámku chýba, je nebezpečné na takejto stránke zadávať údaje platobnej karty, heslá či iné osobné údaje. Obchodníci dnes zákazníkom umožňujú, aby si u nich uložili údaje o svojej platobnej karte pre budúce použitie. Pri opakovaných objednávkach vďaka tomu vedia nákup urýchliť, R. Čupka však tento krok neodporúča. Často sa stáva, že aj renomovaným firmám ako sú aerolinky uniknú údaje o zákazníkoch, a to vrátane čísiel platobných kariet. Ukladanie detailov kariet na weboch obchodníkov preto zbytočne zvyšuje riziká ich zneužitia. K všeobecne užitočným zásadám ochrany pred útokmi hekerov a kybernetickými podvodníkmi patrí používanie silných hesiel, aktualizácie operačného systému a používaného softvéru. Povinnou výbavou každého počítača by mal byť aktualizovaný antivírusový program, firewall a VPN klient na vytvorenie bezpečeného šifrovaného pripojenia. Jedným najdôležitejších krokov je tiež nastavenie vlastného hesla na domácom smerovači, odkiaľ sa používateľ pripája k internetu.

 

Trend: Znižovanie emisií

Odvetvie dopravy zahŕňajúce vnútroštátnu aj medzinárodnú prepravu tvorí v Európskej únii takmer 30 % ročných emisií uhlíka. Cieľom EÚ je cez legislatívu Fit for 55 tieto emisie postupne znižovať a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Analytici Euler Hermes a Allianz Research zisťovali, koľko nás bude cesta k budúcnosti s nulovými emisiami uhlíka stáť a čo pre to budeme musieť urobiť.

Klimatický balík EÚ Fit for 55 má zosúladiť súčasné právne predpisy s ambíciou dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, a ako čiastkový cieľ si EÚ stanovila znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Jedným z cieľov je preseknúť spojenie medzi sektorom dopravy a jeho závislosťou od fosílnych palív, a podporiť využívanie čistejších technológií bez emisií a alternatívnych palív. Aby sa to podarilo, súčasné úrovne emisií skleníkových plynov musia v nasledujúcich desaťročiach výrazne klesnúť. Podľa odborníkov Euler Hermes a Allianz Research to však EÚ s implementáciou balíka Fit for 55 nebude mať také jednoduché - mohla by čeliť implementačnej medzere, ktorá pretrvá až 14 rokov. Obmedzenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C, ktorý si EÚ stanovila ako cieľový limit, si podľa nich vyžiada každý rok až do roku 2030 investície vo výške približne 75 miliárd eur. Jednotlivé sektory dopravy majú pritom svoje špecifiká.

Pre cestnú dopravu by do roku 2030 boli potrebné dodatočné investície vo výške 4 miliárd eur ročne. Cestná doprava je sektorom, ktorý má vysoký potenciál na dekarbonizáciu v krátkodobom a strednodobom horizonte. V roku 2018 tvorila až 71 % celkových emisií z dopravy v EÚ. S ohľadom na ciele EÚ do roku 2030 legislatíva Fit for 55 navrhuje, aby sa priemerné emisie nových áut znížili o 55 % od roku 2030 a o 100 % od roku 2035. „Nízkoemisné technológie, akými sú hybridné automobily a technológie s nulovými emisiami - batériové elektrické vozidlá a vozidlá poháňané vodíkom, budú hrať v transformácii cestnej dopravy kľúčovú úlohu. Infraštruktúra elektrického nabíjania by sa ale mala štvornásobne zvýšiť, aby pokryla očakávané nárasty elektrických vozidiel”, poznamenal Peter Mucina. Aby infraštruktúra nebola prekážkou, musí sa začať veľká expanzia alternatívnych možností dopĺňania paliva naprieč všetkými krajinami Európskej únie. Legislatívny balík Fit for 55 navrhuje jasné ciele pre rozvoj infraštruktúry elektrických a vodíkových čerpacích staníc a ich štvornásobne zvýšenie do roku 2025, aby tak podporili očakávaný rast elektrickej flotily. Konečným cieľom EÚ je zabezpečiť približne 16 miliónov nabíjacích bodov do roku 2050.

Odvetvie lodnej dopravy by do roku 2030 potrebovalo 8,6 miliardy eur ročne. Námorná doprava, ktorá je dôležitou súčasťou zahraničného a vnútorného obchodu EÚ, ako aj osobná doprava, potrebujú výrazné zníženie emisií CO2 prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti a využívania čistejších energetických zdrojov. Vývoj vhodných alternatívnych palív pre lodnú dopravu je však náročný vzhľadom na hustotu energie, technologickú vyspelosť, ale aj komerčnú pripravenosť či horľavosť na palube a emisie metánu a oxidu dusného. Alternatívne palivá (syntetické a biopalivá) ešte nie sú komerčne dostupné a vyžadujú značné investície do výskumu a vývoja, aby boli pripravené na nasadenie do roku 2030. Peter Mucina ale doplnil, že konať je potrebné už teraz, pretože lode objednané a vyrobené v nasledujúcich piatich rokoch, ovplyvnia emisie sektora na ďalšie desaťročia.

Letecký priemysel by podľa odborníkov Euler Hermes a Allianz Research potreboval 4,5 miliardy eur ročne. V roku 2018 sa v rámci EÚ letecky prepravilo 1,2 miliardy cestujúcich, a letecká doprava vyprodukovala 3,6 % celkových emisií skleníkových plynov. Ak sa nezavedú potrebné opatrenia, rast emisií bude pravdepodobne pokračovať. „Aby EÚ splnila cieľ globálneho otepľovania maximálne o 1,5 ̊C, potrebuje nielen oveľa rýchlejšiu transformáciu na udržateľné letecké palivá, ale aj zvýšenie palivovej účinnosti leteckej flotily, čo ale bude mať za následok vyššie ceny leteniek“, uviedol Peter Mucina. Väčšina potrebných technológií si vyžaduje značné finančné investície do výskumu a na uvedenie na trh budú pripravené až okolo roku 2030. To znamená, že nebudú aktívne prispievať k znižovaniu emisií leteckého priemyslu potrebnému v nasledujúcich 10 rokoch. Preto sa musia súbežne využívať krátkodobé riešenia, ktoré už existujú a môžu pomôcť znížiť emisie v nasledujúcom desaťročí.

EU: Násilie na ženách

Väčšina krajín Európskej únie má zákony proti rodovo motivovanému násiliu alebo násiliu na základe sexuálnej orientácie. V EÚ však chýba spoločná definícia rodovo podmieneného násilia a spoločné pravidlá na riešenie tohto problému. Európsky parlament opakovane žiadal jednotnú a prísnejšiu legislatívu. Hlavnými obeťami sú ženy a dievčatá, no môžu byť nimi aj muži a osoby LGBTIQ+. Tento typ násilia má negatívne dôsledky nielen pre obete, ale aj pre ich rodiny, komunity a aj na ekonomickej úrovni.

Osobitné pravidlá na trestanie rodovo motivovaného násilia

V septembri 2021 Parlament vyzval Komisiu, aby rodovo motivované násilie označila za trestný čin v zmysle práva EÚ, spoločne s terorizmom, obchodovaním s ľuďmi, počítačovou kriminalitou, sexuálnym vykorisťovaním a praním špinavých peňazí. Toto by umožnilo spoločné právne definície, normy a minimálne tresty v celej EÚ.

Iniciatíva nadväzuje na výzvu z februára, kedy Parlament požadoval smernicu EÚ o prevencii a boji proti všetkým formám rodovo podmieneného násilia. Pri tejto príležitosti poslanci zdôraznili potrebu „protokolu EÚ o rodovo podmienenom násilí v čase krízy“ na riešenie problémov a podporu obetí domáceho násilia. Podľa poslancov by mali byť linky dôvery, bezpečné ubytovanie a zdravotná starostlivosť o obete považované za „základné služby“ v každej krajine EÚ.

Partnerské násilie v súbojoch o opatrovníctvo

Násilie medzi partnermi, ktorého výskyt sa počas pandémie zvýšil, má vplyv na celú rodinu. V októbri 2021 Parlament vyzval na prijatie urgentných opatrení na ochranu obetí. V prípade súbojov o opatrovníctvo dieťaťa, kde existuje podozrenie, že dochádza k partnerskému násiliu, by vypočutia mali byť vedené vyškolenými profesionálmi, v prostredí vhodnom pre deti, myslia si poslanci. Vyzývajú tiež krajiny EÚ, aby pomohli obetiam dosiahnuť finančnú nezávislosť, ktorá by im umožnila odísť z násilných vzťahov.

Odhaduje sa, že 22% žien zažilo fyzické a / alebo sexuálne násilie so súčasným alebo bývalým partnerom a ďalších 43% zažilo psychické násilie. Väčšina z týchto prípadov nikdy nebola nahlásená.

Sexuálne obťažovanie na internete

V reakcii na zvýšené používanie sociálnych médií a nových technológií poslanci v súčasnosti pracujú na návrhoch na riešenie rodovo podmieneného kybernetického násilia, ktoré by mali byť predložené v novembri 2021, pričom vychádzajú zo správy z roku 2016 o obťažovaní on-line.

Ženy ako hlavné obete

Každá tretia žena zažila od veku 15 rokov fyzické alebo sexuálne násilie

Viac ako polovica žien zažila sexuálne obťažovanie

V takmer 20 percentách prípadov násilia na ženách je páchateľom ich partner

Istanbulský dohovor

Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zostáva politickou prioritou. Všetky krajiny EÚ ho už podpísali, no niektoré ho ešte stále neratifikovali. V januári 2021 Parlament uvítal zámer Komisie navrhnúť opatrenia na dosiahnutie cieľov Istanbulského dohovoru v roku 2021, ak niektoré členské štáty budú naďalej blokovať jeho ratifikáciu zo strany EÚ.

Ženská obriezka

Parlament prijal legislatívu a uznesenia proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov na celom svete. Tieto praktiky sú v EÚ nezákonné a niektoré členské štáty ich trestajú aj vtedy, ak sa vykonávajú mimo ich územia. Odhaduje sa však, že približne 600 000 žien v Európe bolo podrobených ženskej obriezke a 180 000 dievčat v 13 krajinách je vystavených jej riziku.

V roku 2019 sa skupina piatich študentov z Kene - Restorers, ktoré vyvinuli aplikáciu na pomoc dievčatám proti ženskej obriezke, dostala do užšieho výberu pre Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

V roku 2017 Parlament udelil Sacharovovu cenu konžskému gynekológovi Denisovi Mukwegemu za jeho pomoc pre tisíce obetí znásilnenia a brutálneho sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike.

Konkurzy: Najpočetnejšou skupinou firmy bez zamestnancov

V novembri 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 32 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a bola povolená jedna reštrukturalizácia. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), naposledy bol takýto počet konkurzov vyhlásený pred takmer piatimi rokmi, v máji 2017.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov vzrástol o 68,42 percenta (z 19 na 32) a počet reštrukturalizácií klesol o 50 percent (z 2 na 1). V medziročnom porovnaní s novembrom 2020 sa počet konkurzov zvýšil až o 113,33 percenta (z 15 na 32) a počet reštrukturalizácií vzrástol z nuly na jednu. V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 11 konkurzných konaní (7 v novembri 2020) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 15 konkurzov (7 v novembri 2020). Zároveň sa začalo 22 nových konkurzných konaní (28 v novembri 2020). „Ani v novembri nebolo vydané žiadne rozhodnutie o povolení dočasnej ochrany pred veriteľmi, ale boli zverejnené dve rozhodnutia o ukončení dočasnej ochrany uplynutím lehoty. Nepredpokladáme, že sa tento nástroj štátnej pomoci bude v ďalších mesiacoch využívať viac, a to aj napriek pokračujúcej pandémii, opätovnému zavedeniu núdzového režimu a lockdownu. Dôvodom su náročné podmienky na jej schválenie, preto očakávame skôr nárast počtu bankrotov“, uviedla Ing. Jana Marková.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v novembri 2021 bolo 31 konkurzov (96,88 percenta) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov, pričom z nich 30 (96,77 percenta) boli spoločnosti s ručením obmedzeným a jedna (3,23 percenta) akciová spoločnosť. Zároveň bol vyhlásený konkurz na jednu fyzickú osobu podnikateľa (3,13 percenta). Z „eseročiek“ v konkurze až 56,25 percenta predstavujú spoločnosti bez zamestnancov. V novembri 2021 bola povolená reštrukturalizácia jednej spoločnosti s ručením obmedzeným bez zamestnancov. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol v novembri 2021 vyhlásený konkurz, bola spoločnosť ZLATNER, spol. s r.o. Zaoberala sa výstavbou obytných budov, zamestnávala 25 – 49 pracovníkov a sídli v Nitrianskom kraji.

Aj v novembri 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (7), nasledovanej sekciami priemyselná výroba (5), stavebníctvo (4) a administratívne a podporné služby (4). Spoločnosť s povolenou reštrukturalizáciou pôsobí v sekcii dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Najviac konkurzov súdy v novembri 2021 vyhlásili v Bratislavskom (8) a v Trenčianskom kraji (5); spoločnosť, ktorej bola povolená reštrukturalizácia, sídli v Trenčianskom kraji.

V priebehu posledných 12 mesiacov bolo vyhlásených 267 konkurzov, čo je o 57,06 percenta viac než v predchádzajúcom období (170 konkurzov). V období od decembra 2020 do novembra 2021 bolo povolených 23 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov, čo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (25 reštrukturalizácií) je o 8 percent menej. Od roku 2006 do konca novembra 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 4 537 konkurzov a bolo povolených 881 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

On-line: EU Most Wanted

Na internetovej webstránke eumostwanted.eu si môžete prezrieť fotografie hľadaných osôb na úteku a svojimi informáciami aj anonymne pomôcť polícii pri pátraní. Aktuálne je tu zverejnených 62 osôb hľadaných za závažnú trestnú činnosť ako vražda, obchodovanie s omamnými látkami či obchodovanie s ľuďmi. 

Kampaň EU Most Wanted spustila Európska sieť tímov aktívneho hľadania ľudí na úteku (ENFAST) s podporou Europolu. Od zverejnenia internetovej stránky v roku 2016 sú kampane EU Most Wanted čoraz úspešnejšie. V minulom roku bolo zatknutých 16 osôb na úteku, päť z nich vďaka kampani. Páchatelia sa v dôsledku zvýšenej informovanosti verejnosti prihlásia aj sami. Od roku 2016 bolo zatknutých 110 osôb na úteku, v 41 prípadoch pomohli informácie z kampane.

Členovia ENFAST sú špecializovaní na vyhľadávanie zločincov na úteku, ktorí sú podozriví, alebo boli odsúdení za závažnú trestnú činnosť a sú na nich vydané európske zatýkacie rozkazy. Spolupráca medzi členskými štátmi je kľúčová, keďže hľadané osoby na úteku často unikajú z krajiny do krajiny.