STK: Povinnosť pre bezpečnosť

Pandémia ochorenia COVID-19 negatívne ovplyvnila aj stanice technickej kontroly (STK) a s tým spojenú kontrolu technického stavu vozidiel, ktoré jazdia po slovenských cestách. V predcovidovom období bolo najviac technických kontrol vozidiel počas jari a jesene, v zime a lete bol dopyt podstate slabší. V súčasnej dobe sa však situácia riadi hlavne podľa lockdownov, v rámci ktorých chodí na kontroly na STK menej áut. Tie pritom majú z lockdownu výnimku.

Pre stanice technickej kontroly bol z hľadiska ich činnosti najhorším rok 2020. Počas roku 2021 sa však počty vykonaných kontrol opäť vrátili na predpandemickú úroveň a dokonca ju prekonali. V období prvých jedenástich mesiacov posledného predpandemického roku 2019 vykonali všetky STK na Slovensku spolu 1.384.019 kontrol, po nástupe pandémie v rovnakom období roku 2020 ich bolo len 1.352.840. V priebehu tohto roku stihli stanice technickej kontroly realizovať už 1.409.179 kontrol, teda najviac za posledné tri roky. Celkové bilancovanie však ešte môže narušiť predvianočný lockdown. Hoci služby technickej a emisnej kontroly vozidiel patria podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR medzi tie prevádzky, ktoré nie je počas posledného lockdownu zakázané vykonávať, výkonnosť siete všetkých STK v Slovenskej republike klesla. 

Kým v 47. týždni (22.11.-28.11.2021) bolo vykonaných 29.355 technických kontrol, v nasledujúcom 48. týždni (29.11.-05.12.2021) to bolo len 25.877, čo je približne o 12 % menej. O týždeň neskôr (06.12.- 12.12.2021) sme v rámci SR zaznamenali len mierny nárast počtu kontrol na 27.016, úroveň výkonnosti pred lockdownom sa teda zatiaľ dosiahnuť nepodarilo. „Z dlhoročnej praxe vieme, že štandardne bývalo najviac technických kontrol vozidiel na Slovensku vždy na jar a na jeseň. Počas zimného obdobia a taktiež v lete počas prázdnin, býval dopyt po TK veľmi slabý. Ale po tieto pandemické roky sa to riadi skôr podľa lockdownov, na jar a jeseň už nie je taký nárast, v lete zase nie je pokles“, približuje Marián Rybianský. Je samozrejmé, že počas lockdownu je nižšia mobilita a áut na cestách je menej ako v bežnej situácii, no motoristi by mali dbať na technických stav svojho vozidla za každých okolností. „V prvom rade treba myslieť na to, že dôsledne a včas vykonaná technická kontrola je základným predpokladom pre to, aby autá jazdiace na slovenských cestách boli bezpečné a taktiež zbytočne neškodili životnému prostrediu. Preto by motoristi mali na to myslieť a technickú kontrolu svojich vozidiel zbytočne neodkladať. Samozrejme, pri dodržiavaní protipandemických a hygienických opatrení, na ktoré sú STK pripravené“, dodáva Marián Rybianský.

Ransomvér: Príbeh roka

Ransomvér tento rok vyradil z prevádzky napríklad plynovody či služby verejného zdravotníctva. Útočníci zdokonalili svoj arzenál, zúžili počet útokov a zamerali sa na veľké organizácie. Okolo týchto útokov vznikol celý ekosystém na podporu ransomvérových gangov.

Za prvých 11 mesiacov roku 2021 percento IR požiadaviek spracovaných tímom GERT spoločnosti Kaspersky týkajúcich sa ransomvéru predstavovalo 46,7 % – čo je skok oproti 37,9 % za celý rok 2020 a 34 % za rok 2019. Najčastejšími cieľmi boli organizácie vo vládnom a priemyselnom sektore; dokopy útoky proti týmto dvom sektorom predstavovali takmer 50 % všetkých IR požiadaviek súvisiacich s ransomvérom v roku 2021. Medzi ďalšie obľúbené ciele patrili IT a finančné inštitúcie. Keďže ransomvéroví útočníci začali požadovať vyššie výkupné, pričom cielili na väčšie organizácie, čelili aj oveľa väčšiemu tlaku zo strany politikov a orgánov činných v trestnom konaní. Z toho dôvodu bolo pre útočníkov kritické zvýšenie účinnosti útokov. Odborníci spoločnosti Kaspersky zaznamenali v tejto súvislosti dva dôležité trendy, ktoré očakávajú v roku 2022. Ransomvérové skupiny budú pravdepodobne častejšie vytvárať linuxové zostavy ransomvéru, aby maximalizovali útočný rozptyl (čo bolo už možné vidieť v prípade skupín ako RansomExx a DarkSide). Okrem toho sa začnú viac zameriavať na „finančné vydieranie“ – kedy hrozia únikom informácií o spoločnostiach, ktoré sa práve nachádzajú v kritickej finančnej situácii (napríklad uskutočňujú fúzie alebo akvizície, plánujú vstup na burzu a pod.), aby podhodnotili ceny ich akcií. Keď sú spoločnosti v takomto zraniteľnom finančnom stave, je pravdepodobnejšie, že výkupné zaplatia.

„V roku 2020 sme začali hovoriť o takzvanom ransomvéri 2.0, no čoho sme boli svedkami v roku 2021 je nástup tejto novej éry ransomvéru v plnej sile. Ransomvéroví útočníci nielenže šifrujú údaje, ale kradnú ich z kritických cieľov či veľkých organizácií a vyhrážajú sa zverejnením informácií, ak obete nezaplatia. Ransomvér 2.0 ani v nadchádzajúcom roku nikam neodíde. Zároveň teraz, keď sa ransomvér dostal na titulky novín, orgány činné v trestnom konaní tvrdo pracujú na tom, aby škodlivé skupiny zlikvidovali – čo sa tento rok stalo v prípade skupín DarkSide a REvil. Životný cyklus týchto gangov sa skracuje, a to znamená, že v roku 2022 budú musieť zdokonaliť svoje taktiky, aby boli ziskové, najmä ak niektoré vlády ustanovia platenie výkupného za nelegálne – o čom sa už vedú diskusie“, komentuje Miroslav Kořen.

Rady na ochranu firmy pred ransomvérom:

Nevystavujte služby vzdialenej pracovnej plochy (RDP) verejným sieťam, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné, a vždy pre ne používajte silné heslá.

Čo najskôr inštalujte dostupné záplaty pre komerčné riešenia VPN, ktoré poskytujú vzdialený prístup zamestnancom a fungujú ako brány do vašej siete.

Vždy aktualizujte softvér na všetkých zariadeniach, ktoré používate, aby ste zabránili zneužitiu zraniteľností ransomvérom.

Zamerajte svoju obrannú stratégiu na odhaľovanie pohybu útočníkov v sieti ako aj odhaľovanie exfiltrácie údajov na internet. Venujte osobitnú pozornosť dátam odchádzajúcim zo siete, aby ste odhalili miesta pripojenia kyberzločincov. Pravidelne zálohujte dáta. Uistite sa, že k nim máte v prípade núdze rýchly prístup. Zabezpečte si prístup k najnovším informáciám o hrozbách ( Threat Intelligence ), aby ste mali prehľad o aktuálnych taktikách, technikách a postupoch využívaných útočníkmi.

Používajte riešenia, ktoré pomáhajú identifikovať a zastaviť útok v jeho počiatočnom štádiu, skôr ako útočníci dosiahnu svoje konečné ciele.

Na ochranu korporátneho prostredia vzdelávajte svojich zamestnancov. Pomôcť vám môžu špecializované školenia, bezplatná lekcia o tom, ako sa chrániť pred ransomvérovými útokmi, je k dispozícii na stránke ransomware.k-asap.com.

Používajte spoľahlivé riešenie zabezpečenia koncových bodov, napríklad vybavené prevenciou pred zneužitím exploitov, detekciou správania a mechanizmom nápravy, ktorý dokáže vrátiť škodlivé úkony späť a zabrániť jeho odstráneniu kyberzločincami.

EU: Akt o digitálnych trhoch

Európsky parlament schválil svoj postoj k regulácii veľkých on-line platforiem v Európskej únii. Rokovania poslancov s ministrami štátov EÚ o konečnom znení nových pravidiel sa tak môžu začať. Návrh aktu o digitálnych trhoch zakazuje niektoré praktiky veľkých platforiem, ktoré sú v pozícii akéhosi strážcu prístupu na trh (gatekeeper) a umožňuje Európskej komisii vykonávať prieskumy trhu a udeliť sankcie za konanie, ktoré je v rozpore s platnými pravidlami.

Text schváleného nariadenia prináša veľkým on-line platformám nové priamo uplatniteľné povinnosti a zákazy s cieľom zaistiť na digitálnom trhu spravodlivú a otvorenú hospodársku súťaž. Navrhované nariadenie sa bude vzťahovať na popredných poskytovateľov takzvaných základných služieb platforiem, pri ktorých je riziko nekalých obchodných praktík najvyššie. Patria sem napríklad on-line sprostredkovateľské služby, sociálne siete, vyhľadávače, operačné systémy, on-line reklamné služby, služby cloud computingu a služby zdieľania videí, ktoré spĺňajú relevantné kritériá vzťahujúce sa na strážcov prístupu (gatekeepers). Poslanci do pôsobnosti nariadenia zaradili aj internetové prehliadače, virtuálnych asistentov a hybridné televízne služby (connected TV). Ďalšie poslancami presadzované zmeny sa týkajú kritérií, na základe ktorých sú zadefinovaní strážcovia prístupu, ako aj zoznamu povinností a obmedzení platforiem. Súčasťou návrhu sú aj nové ustanovenia o cielenej reklame, interoperabilite služieb, obmedzení akvizícií zameraných na likvidáciu konkurencie (tzv. vražedných akvizícií), vymáhaní pravidiel EÚ, úlohe vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a pokutách.

V schválenom texte nariadenia Európsky parlament:

· zvyšuje kvantitatívne prahové hodnoty, na základe ktorých sa na spoločnosť vzťahuje akt o digitálnych trhoch, na 8 miliárd eur ročného obratu v Európskom hospodárskom priestore (EHS) a na 80 miliárd eur trhovej kapitalizácie; stanovuje, že spoločnosti musia poskytovať základné platformové služby v aspoň troch členských krajinách EÚ a mať minimálne 45 miliónov koncových používateľov mesačne a viac než 10.000 komerčných používateľov, aby sa na nich vzťahovali nové pravidlá;

· uvádza dodatočné požiadavky týkajúce sa používania údajov na cielenú alebo mikrocielenú reklamu a interoperability služieb, ako sú interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania a služby sociálnych sietí;

· poskytuje koncovým užívateľom možnosť kedykoľvek si odinštalovať softvérové aplikácie predinštalované na základnej platformovej službe;

· stanovuje obmedzenia pre tzv. vražedné akvizície - v prípadoch systematického nedodržiavania povinností by Komisia mohla obmedziť strážcov prístupu v realizácii akvizícií v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje akt o digitálnych službách, s cieľom napraviť škody na vnútornom trhu, resp. zamedziť ďalším prípadným škodám. Títo strážcovia prístupu by boli takisto povinní informovať Európsku komisiu o každej plánovanej koncentrácii;

· objasňuje úlohu vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a zároveň ponecháva zodpovednosť za presadzovanie aktu o digitálnych trhoch na Európskej komisii;

· uvádza, že tento akt by mal umožňovať oznamovateľom upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo potenciálne porušenie tohto nariadenia a chrániť ich pred odvetnými opatreniami;

· stanovuje, že ak strážca prístupu porušuje pravidlá, Európska komisia mu môže uložiť pokutu vo výške „minimálne 4% a maximálne 20% jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.

e-Podpis: Rastúci záujem

Rok 2021 priniesol podľa spoločnosti Disig aj vďaka pretrvávajúcej pandémii väčšiu odvahu v zavádzaní riešení na elektronické podpisovanie. Týka sa to finančného sektora (banky a poisťovne), ale aj energetiky či stavebníctva. Celkovo tento počet vzrástol o stovky nových záujemcov oproti obdobiu pred pandémiou.

Firmy si uvedomujú, že manažované riadenie e-dokumentov môže byť riešením, s ktorým si ľahšie udržia kontakt so svojimi klientami aj obchodnými partnermi. Okrem toho dokážu znížiť svoje náklady na papier, tlač, poštu či kuriérov, ale najmä na spracovanie a digitalizáciu papierových dokumentov. Nezanedbateľné je aj zníženie počtu stratených papierových zmlúv. Narástol tiež záujem o nadstavbu nad tzv. klasickými „podpisovačmi“. V portálovom riešení pre elektronické podpisovanie dokumentov si dokážu riadia tok e-dokumentov a sledovať ich aktuálny stav. Medzi ďalšie často implementované riešenia patril aj archív na dlhodobú overiteľnosť elektronických podpisov a zachovanie integrity dokumentov.

Elektronické podpisovanie v mobilnej aplikácii sa na Slovensku zatiaľ len rozbieha. Do konca novembra 2021 bolo vydaných vyše 1.000 certifikátov na elektronický podpis do mobilných zariadení.

Trend: Digitalizácia dokumentov

Digitalizácia sa v súčasnosti považuje za najlepší prostriedok na optimalizáciu práce s dokumentmi. Faktúry, zmluvy alebo doklady o nákupe patria k najčastejšie spracovávaným dokumentom, ktorých spracovanie vyžaduje zamestnať desiatky až stovky ľudí. Nie sú to však samotné dokumenty, ktoré by zdržiavali a predražovali spracovanie akejkoľvek činnosti vo vnútri spoločnosti. Navyše, ich existencia  je daná zákonmi ako doklad o transakcii či potvrdenie vzniknutej dohody.

Manipulácia, obeh dokumentov, ich evidencia, pripomienky, schvaľovanie a nakoniec aj archivácia sú činnosti, ktoré vyžadujú spoluprácu niekoľkých osôb, často vzdialených od svojho tradičného miesta v kancelárii, pretože dnes je kanceláriou v podstate akékoľvek miesto na zemi s internetovým signálom. Ak teda chceme využiť digitalizáciu na zjednodušenie práce, musíme podľa RICOH Slovakia najskôr skrotiť procesy, ktoré sa za tou prácou skrývajú.

Na trhu sú už softvérové riešenia usmerňujúce tok dokumentov a automatickým triedením podľa ich obsahu. Napríklad faktúry sa automaticky zaevidujú, prípadne uložia a vyzvú príslušného schvaľovateľa na jeho vyjadrenie. Zautomatizovať je možné aj evidenciu rôznych účtovných dokladov ako platby za ubytovanie, parkovanie a iné, ktoré môže ktokoľvek zo spoločnosti jednoduchým vyfotografovaním cez mobilný telefón zaslať na vybratú emailovú adresu a viac sa už oň nestarať. Zaujímavá je aj práca so zmluvami, kde sa okrem klasickej evidencie stráži a upozorňuje na končiacu platnosť. Samozrejmosťou je história všetkých vyjadrení dotknutých strán, prepojenie so všetkými relevantnými prílohami, dodatkami a faktúrami. Príjemnou funkciou je inteligentné vyhľadávanie, ktoré vďaka jednoduchej klávesovej skratke vyhľadá akýkoľvek text označený napr. vo Worde, prehliadači alebo práve otvorenom PDF súbore.

EU: Hodnotenie zdravotníckych technológií

Nariadenie o hodnotení zdravotníckych technológií (HTA), ktoré je výsledkom farmaceutickej stratégie Európskej únie, má umožniť širšiu dostupnosť životne dôležitých a inovatívnych zdravotníckych technológií – akými sú inovatívne lieky, určité zdravotnícke pomôcky, lekárske vybavenie aj metódy prevencie a liečby. Má tiež zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov a posilniť kvalitu HTA v celej únii. 

Nariadenie nahrádza súčasný systém projektovej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií financovanej EÚ tým, že zavádza stály rámec pre spoločnú prácu, ktorý bude zahŕňať aj spoločné vedecké konzultácie, identifikáciu nových zdravotníckych technológií a dobrovoľnú spoluprácu. ako práca na spoločných klinických hodnoteniach. Pritom plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za riadenie ich zdravotných služieb vrátane tvorby cien a úhrad.

Účinnosť nadobudne nariadenie 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Stanovuje odložené uplatňovanie o tri roky, počas ktorých má Európska komisia:

• vytvoriť koordinačnú skupinu - komisia čoskoro vyzve členské štáty, aby nominovali svojich členov a prvé stretnutia koordinačnej skupiny sú predbežne naplánované na polovicu roku 2022;
• vytvoriť sieť zainteresovaných strán;
• prijať potrebné vykonávacie a delegované akty; 
• a uľahčiť rozvoj metodiky pre spoločnú prácu HTA koordinačnou skupinou, ako to vyžaduje nariadenie.

Smartfóny: Ako nepreplatiť

Rovnako ako nové auto začne strácať hodnotu ihneď po odjazde z predajne, aj telefóny sa začnú znehodnocovať, akonáhle ich vyberiete z krabice – a niektoré oveľa rýchlejšie než iné. Ktoré značky smartfónov si udržiavajú svoju hodnotu najdlhšie? 

Dobrou správou pre iPhone fanúšikov je, že Apple si stále drží prvé miesto v udržiavaní si svojej hodnoty. V priemere telefóny iPhone stratia iba 41 % svojej hodnoty za 12 mesiacov a 60 % do konca štandardného 24-mesačného zmluvného obdobia. Samsung sa umiestnil na druhom mieste, pričom ich telefóny stratili v priemere 64 % svojej hodnoty za 12 mesiacov, čo je číslo, ktoré po 24 mesiacoch stúpne na 77 %. Telefóny OnePlus strácajú v priemere 78 % svojej hodnoty po 24 mesiacoch a telefóny Google strácajú v priemere 83 % za 24 mesiacov, čím prekonali Huawei s 87 % .

Ako najhorší telefón sa v správe musicMagpie za rok 2021 umiestnil Huawei Mate 30 Pre so stratou 87 % svojej hodnoty v prvom roku. Nasledujú modely Huawei P20 a OnePlus 8 so stratou 84 % a 83 % svojej hodnoty po 12 mesiacoch. Najhoršie fungujúcim modelom spoločnosti Apple bol iPhone X , ktorý 12 mesiacov po uvedení na trh stratil 51 % svojej hodnoty. Modely Samsung, ktoré sa najviac znehodnotili za prvých 12 mesiacov, boli Samsung Flip , ktorý stratil podstatných 83 % svojej hodnoty a Samsung Fold , ktorý stratil 75 %.

Zo všetkých 5G telefónov si iPhone 12 Pro, jeden z prvých modelov Apple s podporou 5G, dokázal udržať svoju hodnotu najlepšie, za šesť mesiacov klesol len o 32 % . Prvý telefón Samsung s podporou 5G, Samsung 10 5G , stratil za prvých šesť mesiacov 55 % svojej hodnoty. Modely Apple s podporou 5G v priemere strácajú len 38 % svojej hodnoty šesť mesiacov od uvedenia na trh v porovnaní s modelmi Samsung s podporou 5G, ktoré strácajú oveľa viac - 62 % .

Radíme: Nezabúdajte si robiť radosť

Keď ste šťastní, ste tiež empatickejší, kreatívnejší a celkovo sa cítite dobre psychicky aj fyzicky. A čo viac, vaša radosť prináša dominový efekt, ktorý vníma aj okolie. Robiť si radosť je skrátka dôležité. Ako ju ale dosiahnuť? Úplným základom je robiť veci, ktoré vám robia radosť, teda to, čo vás najviac baví a čo najčastejšie.

Žite v symbióze s prírodou

Ľahko sa to hovorí, ťažšie praktizuje. Naše domovy sú zahltené vecami, ktoré sme si zaobstarali, aby nám krátkodobo urobili radosť. Pokúste sa v rámci očisty prevzdušniť svoj domov, nielen šatník, ale napríklad aj kredenc od prebytočného riadu, špajzu od starého haraburdia... Tradičné čínske učenie Feng-šuej nachádza životnú harmóniu medzi človekom a prírodou prostredníctvom obydlia. Ak žijete v preplnenom priestore, ktorý blokuje prúdenie energie, ani vy sa necítite šťastne. „Jeden zo životných zákonov, ktorý keď si uvedomíte, tak vám môže veľmi pomôcť je, že život je neustála zmena – meníme sa my, ale aj všetko okolo nás. A my k tej zmene môžeme veľmi prispieť. Tým, že k sebe budete maximálne úprimní a uvedomíte si, čo vám v živote robí radosť a čo si doma držíte len z určitej nostalgie“, radí psychologička a koučka Kamila Velková. Preto, až sa nabudúce pustíte do triedenia vecí, položte si otázku, či vám tá či oná vec prináša radosť. Ak nie, viete, ako postupovať.

Venujte si chvíľku v prírode

Veľa štúdií potvrdzuje, že jedinci, ktorí si pravidelne doprajú voľno a oddych, sú tak v závere produktívnejší než tí, ktorí zaslúžený odpočinok neustále odkladajú. Rozvrhnite si pravidelné chvíle voľna a rozplánujte si, ako ich efektívne využijete. Vedeli ste, že už 30 minút týždenne strávených v prírode dokáže znížiť tlak a depresiu? Podľa výskumu Yoshifumiho Miyazakiho sú najviac ozdravné prechádzky v lese, ktoré zvyšujú hladinu tzv. anti-rakovinových proteínov. Naviac je dokázané, že sústredené nádychy a výdychy harmonizujú telo aj myseľ.

Pripomeňte si , za čo ste vďační

Stačí obyčajný kus papiera, na ktorý si napíšete každý deň jednu vec, za ktorú ste vďační. Skúste nepremýšľať nad budúcnosťou, ale nad tým, čo vás teší práve teraz. Veľakrát sú hýbateľmi radosti práve maličkosti, ako napr. partnerov úsmev, dobrá káva či niečo sladké pod zub. Do tejto aktivity môžete naviac zapojiť aj deti, ktoré svoju predstavu o šťastí prenesú na papier hravou formou. „Mnoho prieskumov dokazuje, že pocit vďačnosti je veľmi liečebným. Čím viac si vedome budete uvedomovať, za čo ste vďační, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ho budete pociťovať i „nevedome“. Maľovanie a písanie je skvelým nástrojom pomoci. Môžete ale zaradiť aj snenie – pred tým, než zaspíte si uvedomte, za čo všetko ste vďační“, potvrdzuje psychologička Velková.

Nájdite šťastie v pomoci ostatným

Nie nadarmo sa hovorí, že pomáhať k radosti ostatným prináša blažený pocit aj nám samotným. Byť pozorný a veľkorysý, vnímať potreby druhých a pomáhať im prináša radosť a uspokojenie, ktoré pretrvá aj dlhší čas. Môžu za to tzv. zrkadlové neuróny, ktoré napodobňujú to, čo vnímajú okolo. Tým, že pomôžete ostatným, urobíte šťastnými nielen ich, ale sami sa stanete šťastnými. Ak sa zameriate na druhých, pomôže vám to dokonca napr. pri strese v práci, zlých pocitoch či frustrácii.

Usmejte sa pre seba

Dokonca aj obyčajný úsmev je náložou pozitívnej energie, a to nielen pre ostatných, ale hlavne pre vás. Smejeme sa, pretože sme šťastní a vďaka úsmevu náš mozog produkuje dopamín, vďaka ktorému sme o to šťastnejší. Skúste sa pousmiať zakaždým, keď sa budete cítiť skleslo. Vo chvíli, keď to urobíte, sa podvedome pozitívne naladíte. Emócie sa síce rodia v mozgu, ale svaly v tvári dokážu pocity posilniť či dokonca aj transformovať. „James-Langeova teória emócií potvrdzuje, že plačeme, pretože sme smutní, ale zároveň sme smutní, pretože plačeme. Ak sa donútime vykúzliť úsmev na tvári, aj keď nám nie je práve do smiechu, nálada sa nám zlepší“, dodáva psychologička.

Aktuálne: Platby kartou vo vlaku

Od novembra 2021 sa vo vybraných vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) postupne zavádza možnosť bezhotovostnej platby platobnou kartou. Z celkového počtu 277 vlakvedúcich si už prebralo mobilné terminály mPOS vyše 80 %. Vlakvedúci boli vybraní tak, aby sa zabezpečila služba bezhotovostnej platby za cestovné doklady prednostne v diaľkovej doprave a pri sprevádzaní medzištátnych spojov. 

Konkrétne ide o vlaky kategórie IC na trase Košice – Bratislava, vlaky kategórie SC 24x Pendolino na trase Čadca – Košice, vlaky typu Ex 12x na trase Púchov – Horní Lideč, medzinárodné vlaky kategórie EC 2xx na trase Štúrovo – Břeclav a rýchliky R 6xx na trase Košice – Bratislava (okrem R 614/615). Najneskôr do konca 1. štvrťroka 2022 dostanú terminály mPOS aj zvyšní vlakvedúci. Cieľom ZSSK je, aby každý z cca 1.400 vlakvedúcich mal zverený mobilný terminál mPOS, obdobne ako je nastavené zverenie do osobného používania predajnej osobnej pokladnice nPOP, ktorú vlakvedúci využívajú už približne rok.

Zariadenia osobnej pokladnice nPOP a prenosného mobilného terminálu mPOS sa vzájomne dopĺňajú, t.z. že terminál mPOS bezkontaktne načíta QR kód zo zariadenia nPOP. Vďaka tomu sa eliminujú omyly vlakvedúcich pri manuálnom zadávaní sumy do mPOS. Zároveň zavedením bezkontaktnej platby terminálov mPOS do prevádzky prispievajú železnice aj k ekológii, keďže tieto zariadenia netlačia papierové potvrdenky, ale sú zasielané na požiadanie iba elektronicky prostredníctvom SMS alebo emailu.

EU: Ochrana práv v digitálnom veku

Výročná správa o uplatňovaní Charty základných práv v EÚ nasleduje po minuloročnej stratégii na posilnenie uplatňovania Charty základných práv v EÚ , ktorá ohlásila výročné správy s tematickým zameraním. Správa z roku 2021 sa zameriava na výzvy pri ochrane základných práv v digitálnom veku. Európska komisia spustí aj kampaň na zvýšenie informovanosti o právach občanov podľa charty ako odpoveď na ich požiadavku lepšie poznať svoje práva a kam sa obrátiť v prípade ich porušenia.

Päť kľúčových oblastí

Riešenie výziev on-line moderovania: Šírenie nezákonného obsahu na internete je výzvou pre demokratický diskurz a pre množstvo základných práv. V decembri 2020 komisia navrhla regulačné opatrenia na riešenie nezákonného obsahu a zároveň ochranu základných práv prostredníctvom zákona o digitálnych službách. Okrem toho prostredníctvom kódexu podporuje dobrovoľné opatrenia na boj proti nezákonným nenávistným prejavom on-line. Komisia tiež 9. decembra navrhla iniciatívu na rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ o prejavy nenávisti a trestné činy z nenávisti.

Ochrana základných práv tam, kde sa používa umelá inteligencia: Rastúce využívanie systémov umelej inteligencie môže priniesť veľké výhody, ale niektoré aplikácie sú zložité a neprehľadné, čo môže predstavovať výzvu pre dodržiavanie alebo presadzovanie základných práv. Mnohé členské štáty vypracovali národné stratégie pre umelú inteligenciu s cieľom zabezpečiť transparentnosť, sledovateľnosť a spoľahlivosť a nájsť účinné spôsoby dodržiavania základných práv. V apríli 2021 komisia navrhla legislatívny akt s cieľom zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie, ktoré predstavujú vysoké riziko pre základné práva, boli náležite testované a zdokumentované.

Riešenie digitálnej priepasti: Pandémia COVID-19 sťažila prístup k verejným službám ponúkaným on-line tým, ktorí nemajú potrebné znalosti alebo vybavenie. Správa ukazuje, ako členské štáty a EÚ pracujú na rôznych prístupoch, aby sa zabezpečilo, že nikto nezostane pozadu. Solidarita zostáva kľúčovou zásadou pri riešení digitálnej priepasti.

Ochrana ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem: Práca na platforme vytvorila nové ekonomické príležitosti pre ľudí, podniky a spotrebiteľov. Spochybňuje však aj existujúce práva a povinnosti súvisiace s pracovným právom a sociálnou ochranou. Komisia prijala 8. decembra legislatívnu iniciatívu na zlepšenie pracovných podmienok ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem a zároveň podporuje udržateľný rast digitálnych pracovných platforiem v únii.

Dohľad nad digitálnym dohľadom: Sledovanie môže byť legitímne, napríklad na zaistenie bezpečnosti a boj proti zločinu, ale nie všetky postupy sú opodstatnené. V tejto súvislosti sú ochrana údajov a súkromie nielen kľúčovými základnými právami, ale aj „umožňujúcimi“ právami, ktoré zvyšujú ochranu iných základných práv, ktoré môžu byť sledovaním ovplyvnené.

Trend: Rast kyberútokov

Na základe najnovšieho vydania správy Acronis Cyber Readiness Report 2021 v tomto roku nebolo napadnutých iba 20 % opýtaných spoločností, pričom vlani to bolo 32 %. Správa zisťujúca pripravenosť organizácií v oblasti kybernetickej ochrany odhalila, že k najväčším rizikovým faktorom patrí podceňovanie najnovších hrozieb zo strany IT manažérov a nedostatočné preškolenie a zabezpečenie vzdialených pracovníkov.

Okrem faktu, že 80 % organizácií tohto roku zažilo kyberútok, 30 % čelí takémuto napadnutiu aspoň raz denne. Spoločnosti sa síce zlepšujú v ich detekcii, avšak veľké množstvo IT manažérov má tendenciu hrozby podceňovať. Napríklad polovica IT manažérov uvádza, že nepoužíva viacfaktorové overovanie, pretože v ňom nevidí žiadnu hodnotu, alebo ho považujú za príliš zložité. Viac ako polovica spoločností má tak falošný pocit bezpečia, ak ide o „supply chain“ útoky, pretože nerozumejú ich podstate a na ochranu používajú iba známe, tradičné softvéry.

Najzaujímavejšie zistenia: 

• 29 % oslovených organizácií bolo tohto roku cieľom útokov každý mesiac, 22 % každý týždeň, 20 % každý deň a 9 % dokonca každú hodinu - zvyšných 20 % útok tohto roku nezažilo.
• K najčastejším typom útokov patrí phishing (58 %), DDoS útoky (40 %), malvérové napadnutie (36,5 %) a útoky na videokonferencie (31,5 %).
• 57 % IT manažérov tohto roku vidí hlavné výzvy v preškoľovaní vzdialených pracovníkov, 50 % v ich zabezpečení a 44,5 % v zaistení dostupnosti firemných aplikácií a sietí.
• Iba 52 % IT manažérov používa viacfaktorové overovanie na väčšine svojich účtov, 38 % iba na niektorých a 10 % vôbec.
• Proti „supply chain“ útokom 53 % administrátorov nepoužíva špeciálnu ochranu, ale iba tradičné preverené nástroje, 24 % AV/EDR skenovanie a 18 % si ochranu outsourcuje.
• Pri výbere nástrojov IT manažéri uprednostňujú antimalvér/antivírus (73 %), integrované zálohovanie disaster recovery (48 %), patch managemnet (45 %) a RMM nástroje (36 %).

„Počet útokov v tomto roku narástol nielen kvantitatívne, ale aj vynaliezavosťou konkrétnych metód napadnutia, čo si vyžaduje zmenu prístupu a rozšírenie spôsobov ochrany. Predstava úspor za kybernetickú ochranu je lákavá iba dovtedy, než si uvedomíme, že škody spôsobené kybernetickými útočníkmi sú vždy rádovo vyššie než náklady na prevenciu. Podcenenie aktuálnych hrozieb a potrieb kybernetickej ochrany sa teda rozhodne nevypláca“, dodal Aleš Hok. 

Vianoce 2021: Plány na vianočné darčeky

Takmer tretina Slovákov vo veku 18 - 60 rokov (30 %) plánuje na nákup vianočných darčekov pre svojich blízkych minúť tento rok do 100 EUR a ďalších 28 % chce na tento účel vyčleniť od 101 do 200 EUR. Viac ako pätina opýtaných (22 %) plánuje za darčeky zaplatiť od 201 do 300 EUR. Utratiť viac ako 500 EUR zvažuje 6 % Slovákov, v roku 2020 to bolo 5 % a v roku 2019 len 3 %. 

Nakupovať vianočné darčeky plánuje podľa prieskumu 1 agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank, tento rok až 94 % Slovákov vo veku 18 - 60 rokov. Medziročne opäť pribudlo tých, ktorí do vianočných darčekov plánujú investovať viac - sumu nad 200 EUR plánuje tento rok minúť 37 % opýtaných (v roku 2020 to bolo 35 % a v roku 2019 iba 32 % opýtaných). Vianočné nákupy do 50 EUR plánuje 12 %, z toho 4 % sumu do 30 EUR a 8 % sumu od 31 do 50 EUR. Najpočetnejšia skupina opýtaných sa vo svojich finančných plánoch pohybuje v rozpätí od 51 do 100 EUR (18 %) a ostáva tak v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenená.

„Prieskum ukázal, že Slováci pristupujú k svojim financiám zodpovedne aj počas vianočných sviatkov. Až 93 % opýtaných uviedlo, že darčeky pre svojich najbližších zaplatia z vlastného vrecka. Oproti minulému roku tak mierne klesol počet tých, ktorí si chcú na darčeky požičať z 9 % v roku 2020 na aktuálnych 7 %“, hovorí Robert Chrištof. Na pôžičku Slováci najčastejšie využijú pomoc od člena rodiny, priateľa či známeho (3 %), niektorí si požičajú od finančnej inštitúcie (3 %). Peniaze na vianočné darčeky si sporí a priebežne počas celého roka odkladá len pätina (19 %) respondentov. O niečo viac je tých, ktorí si peniaze na tento účel odkladajú pár mesiacov pred Vianocami (23 %). Opačne sa však správa viac ako polovica Slovákov (58 %). Tí uviedli, že si na kúpu vianočných darčekov pre svojich blízkych počas roka nesporia. V porovnaní s výsledkami z minuloročného prieskumu ich počet dokonca mierne vzrástol. V roku 2020 takto odpovedalo 55 % Slovákov a v roku 2019 ich bolo rovnako 58 %. „Aj keď výsledky ukazujú, že Slováci sa kvôli vianočným darčekom nechcú zadlžovať, treba si všimnúť, že mierne vyššiu tendenciu k zadlžovaniu sa pri kúpe vianočných darčekov deklarujú opýtaní z domácností s nižšími mesačnými príjmami, čo môže potenciálne vyvolať ďalšie zadlžovanie týchto domácností“, konštatuje Martin Slosiarik.

Takmer polovica (48 %) opýtaných, ktorí plánujú potešiť svojich blízkych vianočnými darčekmi, ich plánuje kúpiť na webových stránkach predajcov, v tzv. e-shopoch. V tesnom závese nasledujú tí, ktorí nakúpia v kamenných predajniach (46 %). Len malé percento opýtaných na nákup využije mobilnú aplikáciu predajcu (4 %) alebo trhovisko, vianočné trhy či jarmoky (2 %). Slováci vo veku do 40 rokov preferujú pri nákupe vianočných darčekov internetové obchody (18-29 rokov 54 %, 30-39 rokov 55 %), zatiaľčo vo veku nad 40 rokov postupne narastá uprednostňovanie nákupu vianočných darčekov v kamenných obchodoch. Medzi Slovákmi vo veku nad 60 rokov 36 % preferuje internetové obchody a 56 % kamenné obchody.

SR: Inflácia už vyše 5 %

Medziročný rast cien v novembri 2021 na Slovensku dosiahol najvyššiu mesačnú hodnotu inflácie za sedemnásť rokov (od decembra 2004). Vzrástla na 5,6 % najmä vplyvom rastu cien potravín o 4,8 %, čo je najviac od mája 2020. Druhý najvýznamnejší vplyv na rast cien mali vyššie ceny palív o 31,2 %. Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 4 %, čo je tiež najvyššia hodnota tento rok.

Infláciu medziročne najvýraznejšie podporil rast cien potravín o 4,8 %, čo je najvyššia hodnota od mája 2020, najmä rastúce ceny chleba a obilnín, ďalej mlieka a syrov, obe zložky boli medziročne drahšie o 5 % a ich ceny sa dynamickejšie zvýšili aj medzimesačne. V novembri sa najmä pod vplyvom drahšieho masla zdynamizoval rast cien za oleje a tuky, medziročne sme zaplatili až o pätinu viac (v októbri to bolo len necelých 12 %). Naopak tlmiaci účinok malo medzimesačne zlacnenie mäsa, zeleniny a ovocia. Od začiatku roka v súhrne stúpli ceny potravín v medziročnom porovnaní o 1,5 %. Najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností – bývanie a energie, zvýšili rast cien na hodnotu 4 %, čo je najviac v tomto roku (minulý mesiac to bolo 3,5 %). Ide najmä o vplyv drahších stavebných materiálov, ktoré vstupujú do rôznych zložiek výdavkov patriacich do tohto odboru a dosahujú nadpriemerné medzimesačné rasty takmer nepretržite už od jari tohto roka. Medziročný rast naďalej ovplyvňoval aj rast cien palív či rastúce ceny nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby, ktoré dosiahli najvyššie hodnoty rastu v tomto roku (o 5,3 %) aj z dôvodu novembrového rastu cien prostriedkov na umývanie a pranie v domácnostiach.

Medzimesačne ceny vzrástli o 0,5 %, tempo rastu sa však druhý mesiac po sebe zmiernilo: v októbri bol medzimesačný rast 0,6 %, v septembri 0,8 %. Najvýznamnejšie k medzimesačnému rastu cien prispeli vyššie ceny za nealkoholické nápoje o 0,8 %, za kávu, čaj a kakao o 1 % aj za minerálne vody o 0,6 %. Spomedzi potravín rástli ceny chleba a obilnín o 1,5 %, mlieka, syrov a vajec o 1,4 %, a tiež olejov a tukov o 4,4 %. Naopak už druhý mesiac po sebe sme lacnejšie kupovali ovocie (v novembri o 3,8 %), mäso a zeleninu (zhodne o 0,3 %). Medzimesačný rast cien naďalej podporili rastúce ceny v odbore bývanie a energie, a to najmä v reakcii na drahšie stavebné materiály. Imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) oproti októbru zdraželo o 0,8 % a súčasne údržba a opravy obydlia o 1,2 %. Viac ako v októbri sme zaplatili aj za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 1,4 %, čo je najvyšší rast v tomto roku. Medzimesačný rast sa prejavil najmä pri tovaroch pre domácnosť na krátkodobú spotrebu (2,9 %), kde sa zvýšili ceny za prostriedky na pranie a umývanie. Medzimesačné zníženie sme zaznamenali v rámci odboru alkoholické nápoje a tabak (klesli najmä ceny piva o 0,6 % a vína o 0,3 %) a v odbore zdravotníctvo (pokles cien farmaceutických výrobkov o 0,5 %).

Index spotrebiteľských cien sa v novembri oproti októbru zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v domácnostiach dôchodcov, v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,5 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 5,7 %, za domácnosti dôchodcov, za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 5,4 %. V súhrne za jedenásť mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,9 %. Index spotrebiteľských cien sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2,8 %, za domácnosti dôchodcov o 2,7 %.

EU: Individuálne vzdelávanie a mikrocertifikáty

Do roku 2030 sa má každoročne zúčastňovať na odbornej príprave 60 % všetkých dospelých v Európanov. V snahe pomôcť členským štátom splniť tento cieľ predložila Európska komisia návrhy odporúčaní Rady o individuálnych vzdelávacích účtoch a mikrocertifikátoch. Úspech digitálnej aj zelenej transformácie závisí od pracovníkov so správnymi zručnosťami. Pandémia COVID-19 ešte viac urýchlila potrebu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily s cieľom prispôsobiť sa meniacemu sa trhu práce a uspokojiť dopyt v rôznych odvetviach.

Po počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave sa však len veľmi málo ľudí zúčastňuje na pravidelných vzdelávacích aktivitách, pretože im často chýbajú finančné zdroje alebo čas na zlepšenie a získanie nových zručností alebo o možnostiach vzdelávania a jeho prínosoch nevedia. Určitá úroveň digitálnych zručností sa napríklad vyžaduje u vyše 90 % súčasných pracovných miest a takmer vo všetkých odvetviach. Základné digitálne zručnosti však v roku 2019 malo len 56 % dospelých. Dva nové návrhy prijaté v súvislosti s individuálnymi vzdelávacími účtami a mikrocertifikátmi pomôžu riešiť tieto výzvy tak, že ľuďom poskytnú viac príležitostí nájsť ponuky v oblasti vzdelávania a pracovných príležitostí.

Cieľom návrhu Európskej komisie o individuálnych vzdelávacích účtoch je zabezpečiť, aby mal každý prístup k relevantným možnostiam odbornej prípravy prispôsobeným individuálnym potrebám, a to kedykoľvek v priebehu života a bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nie. V tejto súvislosti sa navrhované odporúčanie Rady zameriava na hlavné prekážky, ktoré v súčasnosti ľuďom bránia začať s odbornou prípravou a ktorými sú motivácia, čas a financovanie. Členské štáty nabáda, aby spolu so sociálnymi partnermi:

• zriadili individuálne vzdelávacie účty a zakotvili nárok na odbornú prípravu pre všetkých dospelých v produktívnom veku,
• zostavili zoznam odbornej prípravy, ktorá bude relevantná pre trh práce, bude mať požadovanú kvalitu a bude oprávnená na financovanie z individuálnych vzdelávacích účtov, a tento zoznam sprístupnili v rámci digitálneho registra dostupného napríklad z mobilného zariadenia,
• ponúkali príležitosti na profesijné poradenstvo a potvrdzovanie zručností získaných v minulosti, ako aj platené voľno na odbornú prípravu.

Inovatívny aspekt tohto návrhu spočíva v tom, že stavia jednotlivca priamo do centra rozvoja zručností. Obsahuje tiež výzvu, aby členské štáty upravili financovanie podľa potrieb jednotlivcov v oblasti odbornej prípravy.

Mikrocertifikátmi sa osvedčujú vzdelávacie výstupy v nadväznosti na malé vzdelávacie skúsenosti (napr. krátky kurz alebo odborná príprava). Ľuďom ponúkajú flexibilný a cielený spôsob, ako si rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné na osobný a profesijný rozvoj. Cieľom návrhu Európskej komisie je zabezpečiť, aby fungovali naprieč inštitúciami, podnikmi a sektormi, a to aj cezhranične. Na tento účel by členské štáty mali nájsť zhodu v týchto otázkach:

• spoločná definícia mikrocertifikátov,
• štandardné prvky ich opisu a
• kľúčové zásady ich vypracúvania a vydávania.

Zámerom je zabezpečiť vysokú kvalitu mikrocertifikátov a transparentnosť ich vydávania, aby sa vybudovala dôvera v osvedčované skutočnosti. Tým by sa malo podporiť využívanie mikrocertifikátov vzdelávajúcimi sa osobami, pracovníkmi a uchádzačmi o zamestnanie, ktorí z nich môžu mať prospech. V návrhu sa zavádzajú aj odporúčania týkajúce sa mikrocertifikátov v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj politík trhov práce. Ľudia by tak mali mať možnosť učiť sa nové alebo dodatočné zručnosti podľa individuálnych potrieb a so zameraním na inklúziu všetkých. Európsky prístup k mikrocertifikátom je kľúčovou hlavnou iniciatívou v súvislosti s vytvorením európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Môžu byť súčasťou ponuky vzdelávania v rámci individuálnych vzdelávacích účtov.

SR: Jedlo si vychutnávame najmä s rodinou

Hoci pri varení, stolovaní a nakupovaní potravín existujú medzi generáciami Slovákov rozdiely, väčšina si za jeden stôl sadá najmä s najbližšou rodinou. Bez ohľadu na vek je pre nás dôležitá kvalita potravín, a viac ako polovica mladých respondentov pri príprave jedál rada experimentuje. Pre takmer tri štvrtiny (71 %) opýtaných mladých ľudí je najdôležitejším faktorom pri nákupe potravín ich cena, 70 % starších respondentov si zas všíma aj čistotu v predajni.

Slováci si jedlo radi vychutnávajú v spoločnosti iných ľudí, a to nielen počas blížiacich sa Vianoc. Potvrdil to medzigeneračný prieskum o stolovaní a varení, ktorý realizovala agentúra 2muse pre spoločnosť BILLA (1.217 respondentov, z toho 311 respondentov vo veku 16-30 rokov a 270 nad 60 rokov, júl 2021). Mladí a rovnako aj starší opýtaní si k spoločnému stolu najčastejšie sadajú s najbližšou rodinou a príbuznými. Na rozdiel od tých skôr narodených si však mladšia generácia jedlo často vychutnáva aj v prítomnosti priateľov či kolegov v práci. Väčšina mladých respondentov (84 %) si tiež jedlo dokáže vychutnať osamote. Starší respondenti zas súhlasili s tým, že spoločné stolovanie je dôležité najmä pre deti (95%), upevňuje vzťahy v rodine (95 %) a prináša pocit spolupatričnosti (88 %). Obe generácie považujú spoločné stolovanie za zvyk a tradíciu či za príležitosť stretnúť sa s ľuďmi.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že väčšina opýtaných Slovákov varí každý deň alebo niekoľkokrát do týždňa, pričom staršia generácia o niečo častejšie ako mladšia. Obidve skupiny ľudí rady pripravujú už odskúšané jedlá a uprednostňujú varenie z kvalitných surovín. Zatiaľčo takmer polovica (46 %) starších respondentov však rada varí pre rodinu a príbuzných, rovnako sa vyjadrila iba tretina mladých (35 %). Rozdiely medzi generáciami sa prejavujú aj v používaní slovenských produktov domácej a regionálnej výroby – pri varení ich určite preferuje 41 % starších respondentov, ale len štvrtina (26 %) mladých. Pre staršiu generáciu sú pri príprave jedál určite dôležité zdravé potraviny (41 %), pričom rovnako sa vyjadrilo 31 % neskôr narodených respondentov. Odlišnosti medzi generáciami možno nájsť aj v čase strávenom v kuchyni. Kým každý tretí mladý respondent (32 %) uprednostňuje uvariť si rýchle jedlo, rovnako odpovedalo iba 17 % starších opýtaných zákazníkov. Takmer tretina (31 %) mladých respondentov deklaruje, že pri príprave jedál určite experimentuje, čo však neplatí o staršej generácii, z ktorej sa takto vyjadril iba každý piaty opýtaný (21 %). Mladí ľudia si tiež oveľa častejšie zvyknú prichystať jedlá, ktoré okúsili v zahraničí. V prieskume sa tiež zistilo, že generáciám sa pod pojmom skvelé jedlo v mysli vynoria aj konkrétne pokrmy. Mladšia generácia si skvelé jedlo spája napríklad s kuraťom so zemiakovou kašou, rezňom a šalátom, bryndzovými haluškami, ale aj pizzou, kebabom či čínskymi a ázijskými pokrmami. Starší opýtaní zákazníci si zas doprajú hovädzí guláš, vtáčie mlieko, kvalitné mäso, slovenskú bryndzu alebo steak.

Ľudia pri nákupe potravín dbajú najmä na kvalitné a čerstvé potraviny, a výrazne zaváži aj široký sortiment v predajni. Pre takmer všetkých opýtaných zákazníkov je dôležitá kvalita potravín v obchodoch, a rovnako aj možnosť výberu z veľkého sortimentu. Drvivá väčšina opýtaných (91 %) vo veku 60 a viac rokov uprednostňuje slovenské výrobky, pričom rovnako sa vyjadrilo aj 82 % mladých respondentov. O pôvod produktov sa zaujíma 89 % starších oslovených, a v mladšej vekovej kategórii dbajú na pôvod výrobkov necelé tri štvrtiny opýtaných (73 %). Kým obe generácie mladších a starších rovnako zisťujú informácie o výrobkoch, ktoré si vkladajú do košíka, rozdielne pristupujú k cene produktov. Cenu ako najdôležitejší faktor pri nákupe potravín deklarujú takmer tri štvrtiny mladých respondentov (71 %), no iba necelé dve tretiny starších oslovených zákazníkov (60 %). Pre viac ako polovicu mladých respondentov je pri nákupe dôležité, aby obchod často ponúkal zľavy a akcie, no u staršej generácie sa takto vyjadrilo iba 40 % opýtaných. Na druhej strane, pre 70 % opýtaných vo veku 60 a viac rokov je pri nákupe potravín dôležitá aj pekná, čistá predajňa vytvárajúca príjemné postredie, takúto preferenciu však majú aj necelé dve tretiny respondentov vo veku od 16 do 30 rokov (63 %).

Radíme: Kedy ísť prvýkrát k zubárovi?

Rodičia zavítajú do zubnej ambulancie s malými deťmi zvyčajne až vo chvíli, keď musia riešiť akútny problém. Zubár sa tak v bolestivých chvíľach stáva pre deti strašiakom s vŕtačkou a kliešťami. Názor, že starostlivosť o mliečne zúbky nie je potrebná, lebo veď časom aj tak vypadnú, je viac než mylný.

MDDr. Veronika Hlaváčová odporúča prvú návštevu ambulancie už pri prvom prerezaní sa zúbkov a následne ju absolvovať dvakrát ročne: „Je ideálne, aby dieťa stihlo prvú preventívnu prehliadku do svojich 1. narodenín. Prvé preventívne prehliadky sú nesmierne dôležité a majú najmä informatívny a edukačný charakter pre rodiča. Zubný lekár vysvetlí ako čistiť zúbky a zodpovie na otázky, ktoré môžu zaujímať rodiča. Napríklad o slede prerezávania zúbkov, o vplyve cumlíka na zuby, ukáže správnu techniku čistenia zubov na modeli alebo aj v ústach dieťaťa, ak si dieťa so sebou prinesie svoju zubnú kefku.” Upozorňuje aj na pretrvávajúce situácie, keď dieťaťu spadne cumlík a vy ho v dobrej viere „umyjete” olízaním, alebo počas kŕmenia narýchlo vložíte do svojich úst detskú lyžičku, len aby jedlo nespadlo na zem... Pokiaľ má rodič v ústach neošetrené zubné kazy, tak môže dôjsť k preneseniu baktérii kazu do úst dieťaťa, napríklad spomínaným olizovaním lyžičky, cumlíka, alebo fľašky. Zubný kaz síce nie je dedičný, ale touto cestou môžeme preniesť baktérie kazu do úst dieťaťa. A existujú aj iné ochorenia ústnej dutiny, ktoré môže rodič takto preniesť. Ak má dieťa cumlík, tak ho radšej opláchnite a pravidelne dezinfikujte, na trhu už máme aj praktické nezávadné dezinfekčné roztoky, ktoré stačí len nastriekať na cumlík a ten môžeme dať priamo dieťatku do úst.

Nedostatočná ústna hygiena a zlé stravovacie návyky sú podľa stomatologičky najčastejšou príčinou vzniku zubných kazov na mliečnych zuboch: „Baktérie, ktoré sú v povlaku na zube, vedia spôsobiť zubný kaz. Časom sa zubný kaz šíri hlbšie do druhej vrstvy zuba, čiže zuboviny a neskôr až do zubnej drene, kde prebiehajú cievy a nervy”. Základom by preto mala byť dôkladná ústna hygiena pod dozorom rodičov, ale veľký faktor zohrávajú aj stravovacie návyky detí, najmä pokiaľ ide o častú konzumáciu sladkého. Pre detské zúbky sú najviac nebezpečné rôzne sladené nápoje, ak ich dieťa pije často, napríklad z flašky s cumlíkom. Z jedál ide napríklad o lízatká, cukríky alebo kyslé gumenné cukríky. Čím sú sladkosti lepivejšie, tým sú pre zuby nebezpečnejšie. Preto sa odporúča piť iba čistú vodu, prípadne nesladený čaj. Ak sú deti už staršie, tak raz za čas si samozrejme dajú sladké. Treba ich naučiť, aby za tým vypili aspoň pohár čistej vody a nezabudli si zuby čistiť dvakrát denne. Na druhej strane existujú aj potraviny, ktoré majú pozitívny vplyv na zuby, napríklad kvalitné tvrdé syry.

Pokazený zub v modernej stomatológii už neznamená automaticky použitie trhacích kliešťov. Stomatológovia ich v súčasnosti berú do rúk len vo výnimočných, už neriešiteľných prípadoch. Základným pilierom má byť prevencia, teda dôkladná ústna hygiena už aj u malých detí a následne ošetrovanie zubov. „U zubov, na ktorých sú zubné kazy a majú poslúžiť dieťaťu ešte dlhú dobu a nie sú tesne pred vypadnutím, samozrejme vykonávame ošetrenie. Zubné kazy, ktoré zasahujú do zuboviny, čiže do druhej vrstvy zuba, sa dajú ošetriť výplňovou terapiou a v prípade, že zubný kaz zasahuje príliš hlboko, ide až do zubnej drene a dieťa spolupracuje pri ošetrení, môžeme zhotoviť výplň koreňových kanálikov”, vysvetľuje stomatologička. Zároveň prízvukuje, že strach z bolesti sa dá v súčasnosti veľmi jednoducho riešiť, a to napríklad použitím znecitlivejúcich prostriedkov – gélov a následne injekcií, u nespolupracujúcich detí je možné aj použitie rajského plynu, sedatív alebo ošetriť dieťa v celkovej anestéze. Aby dieťa lepšie zvládlo ošetrenie a spolupracovalo, tak je veľmi dôležité nestrašiť dieťa pred ošetrením, nehovoriť svoje zlé skúsenosti z minulosti a nikdy neklamať, že sa nebude nič robiť, ak je už naplánovaná nejaká plombička a podobne. 

Vianoce 2021: Na darčeky si požičiava len minimum Slovákov

Slovenské domácnosti, ktoré potrebujú pôžičku na vianočné prípravy a darčeky, sú spravidla bez úspor a majú záväzky po splatnosti. Takmer 91 % slovenských domácností si totiž obstaráva vianočné darčeky zo svojich úspor a bežných príjmov. Pôžičku na Vianoce vo výške do 200 eur si niekedy vzalo len 5 domácnosti zo 100 (5 %) a rovnaký počet (5 %) Slovákov si niekedy na vianočné darčeky požičalo viac ako 200 eur. 

Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) oproti predchádzajúcemu roku vzrástol počet domácností, ktoré si vzali úver na Vianoce o 1 %. Najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia vo vekovej kategórii 45 až 54 rokov, kde ide o 14 % respondentov. Vo vlaňajšom prieskume to bolo necelých 10 % respondentov. Podobný prieskum v minulom roku zistil, že takmer vôbec si na Vianoce nepožičiavajú respondenti vo veku 18 – 24 rokov. Naopak podiel respondentov, ktorí si niekedy požičali na Vianoce, v najstaršej vekovej skupine 65 a viac rokov stúpol zo 4 % na necelých 8 %. „V minuloročnom prieskume sa ukázalo, že úvery na vianočné nákupy a darčeky si berú predovšetkým nezamestnaní (11 %), v tohoročnom prieskume sa podiel nezamestnaných v spojitostí s vianočnými pôžičkami znížil na 7 %. V porovnaní s vlaňajším prieskumom však vzrástol počet vianočných pôžičiek osôb na rodičovskej dovolenke zo 7 % na necelých 13 %. Naďalej platí, že najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia zamestnaní v priemysle a stavebníctve“, upresnila Jaroslava Palendalová.

Rovných 15 % osôb, ktoré si požičali peniaze na vianočné nákupy, má nejaké ďalšie úvery. Aj tento ukazovateľ sa medziročne zvýšil, keďže v minulom roku išlo len o necelých 11 % respondentov prieskumu. Zhoršila sa tiež schopnosť dlžníkov splácať svoje záväzky. V roku 2020 malo nejaké záväzky po splatnosti 18 % respondentov, ktorí potrebovali pôžičku na Vianoce, zatiaľ čo v tomto roku ich podiel dosiahol až 25 %. Stále platí, že najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia zamestnaní v sektoroch priemyslu a stavebníctva. Oproti predchádzajúcemu prieskumu si na vianočné nákupy požičiava výrazne viac domácností, ktorých príjem nestačí ani na najlacnejšie potraviny a oblečenie a ktoré nemajú žiadne úspory. Jaroslava Palendalová dodala, že môže ísť o dôsledok pandémie, ale pôžičky na pokrytie vianočných nákladov sú nerozumné za všetkých okolností.

EU: Bezpečné hračky

Podľa výročnej správy EU Safety Gate boli v roku 2020 hračky najnotifikovanejšou kategóriou výrobkov (27 % z celkového počtu oznámení). Z aktuálnych údajov z roku 2021 vyplýva, že v tomto roku sa zatiaľ väčšina upozornení týka motorových vozidiel alebo súvisiacich výrobkov (27 %) a tiež hračiek (19 %). Poslanci Európskeho parlamentu chcú posilniť súčasné pravidlá a dohľad nad trhom, aby sa zabezpečilo, že všetky hračky predávané na trhu EÚ vrátane hračiek z krajín mimo EÚ a on-line sú bezpečné.

Hoci smernica o bezpečnosti hračiek (TSD) poskytuje deťom vysokú úroveň bezpečnosti, niektorí výrobcovia z krajín mimo EÚ predávajú svoje výrobky na jednotnom trhu, najmä prostredníctvom on-line trhovísk, nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Mnohé hračky predávané v EÚ tak stále predstavujú významnú hrozbu. Poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby sprísnila pravidlá EÚ týkajúce sa výroby a predaja hračiek v EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetky hračky uvedené na trh EÚ boli v súlade so smernicou o bezpečnosti hračiek bez ohľadu na to, kde boli vyrobené. Hračky, ktoré sa uvádzajú na trh EÚ, musia byť v súlade so smernicou o bezpečnosti hračiek a so špecifickými zákonmi EÚ o chemikáliách. Komisia by mala zabezpečiť, aby boli endokrinné disruptory v hračkách zakázané hneď po ich identifikácii. Okrem toho musí rozhodnúť, či je potrebné zrušiť súčasné rozlišovanie medzi hračkami určenými pre deti do 36 mesiacov a hračkami určenými pre staršie deti. Vzhľadom na budúcu revíziu smernice o bezpečnosti hračiek by mala tiež vyhodnotiť, či by sa limitná hodnota pre chemikálie, akými sú nitrozamíny a nitrozovateľné látky, mala stanoviť ako najprísnejšia hodnota platná na vnútroštátnej úrovni, a zaviesť mechanizmus umožňujúci limitné hodnoty pre nebezpečné látky. Komisia by mala tiež posúdiť, či sa do budúcej revízie smernice o bezpečnosti hračiek majú zahrnúť ustanovenia o označovaní alergénnych vonných látok a nebezpečných chemikáliach, ako aj ustanovenia o trvanlivosti a opraviteľnosti hračiek.

Poslanci vyzývajú členské štáty EÚ, aby koordinovali svoje činnosti v oblasti dohľadu nad trhom s cieľom účinnejšie odhaľovať nebezpečné hračky a vybavili svoje príslušné orgány primeranými ľudskými, finančnými a technickými zdrojmi na zlepšenie kontrol. Komisia by na tento účel mala preskúmať aj využívanie nových technológií, akou je elektronické označovanie a umelá inteligencia. Prepojené hračky vytvárajú podľa nich nové zraniteľné miesta a predstavujú riziko pre bezpečnosť, súkromie a duševné zdravie detí. Vyzývajú výrobcov, aby do dizajnu svojich hračiek začlenili bezpečnostné a ochranné mechanizmy, napríklad proti kybernetickým hrozbám a žiadajú Európsku komisiu, aby sa nimi zaoberala. On-line trhoviská „by mali byť povinné prevziať väčšiu zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a súladu hračiek predávaných na ich platformách“, napr. odstránením nebezpečných hračiek a zabránením ich opätovnému objaveniu.

SR: Na čo míňame peniaze?

Výdavky je dôležité strážiť každý mesiac a obzvlášť kontrolovať v predvianočnom období, aby zostala finančná rezerva. Na čo vynakladajú slovenské domácnosti najväčšiu časť z rodinných rozpočtov analyzovala 365.banka. Hrubé peňažné výdavky priemernej domácnosti porovnala s domácnosťami dôchodcov, pričom podľa definície Štatistického úradu SR hrubé peňažné výdavky zahŕňajú všetky platby domácnosti a všetky prostriedky vynaložené na nákup tovarov a služieb.

Priemerná slovenská domácnosť vynaložila každý mesiac zhruba 17 % svojich celkových výdavkov na potraviny a nealko nápoje a ďalších 15 % smerovalo na bývanie a energie. Z toho samotné energie (elektrina, plyn, kúrenie, palivá) predstavujú približne 9 % z celkových výdavkov domácnosti. Najväčšou výdavkovou položkou sú ostatné hrubé výdavky, ktoré tvoria až 27 % z celkových výdavkov

domácnosti. Tie zahŕňajú dane z príjmov, z majetku, zdravotné a sociálne poistenie a taktiež aj splátky pôžičiek. Štvrtou najvýznamnejšou položkou našich výdavkov je doprava, ktorá odčerpáva viac než 9 % z našich celkových mesačných výdavkov. No a okolo 5 % z celkových výdavkov vynakladáme na rozličné tovary a služby, na rekreáciu a kultúru a taktiež na hotely a reštaurácie. A ak sa bližšie pozrieme aj na štruktúru potravinových výdavkov domácnosti zistíme, že najviac peňazí vynakladáme na mäso a mäsové výrobky, ďalej mliečne, syrové výrobky a vajcia a treťou najväčšou položkou sú chlieb, pečivo a obilniny. 

Štruktúra výdavkov domácnosti dôchodcov je do istej miery odlišná. Zatiaľčo pri priemernej domácnosti sú najväčšou položkou výdavky na dane, poistenie a splátky pôžičiek, tak v prípade dôchodcov predstavujú najväčšie výdavky potraviny a bývanie a energie. Až 27 % celkových výdavkov takejto domácnosti tvoria potraviny a nealko nápoje a ďalších 25 % predstavujú výdavky na bývanie a energie. Z toho samotné výdavky na elektrinu, plyn a palivá sa podieľajú až zhruba 17 % na celkových výdavkoch domácnosti dôchodcov. Výdavky na potraviny a na bývanie a energie majú teda v domácnostiach dôchodcov vyšší podiel na celkových výdavkoch. Je to dané tým, že príjem a teda aj celkové výdavky dôchodcov sú nižšie ako pri pracujúcich ľuďoch, takže väčšiu časť rozpočtu vynakladajú práve na základné životné potreby. Vyššie výdavky dôchodcov na potraviny sú ale napríklad dané aj tým, že sa menej často stravujú v reštauráciách. A vyššie výdavky na energie môžu byť zapríčinené aj tým, že dôchodcovia často bývajú v starších a teda aj energeticky náročnejších domoch. Môžeme teda povedať, že domácnosti dôchodcov sú zraniteľnejšie v prípade rastúcich cien potravín či zvyšovania regulovaných cien energií, keďže tieto položky odčerpávajú väčšiu časť ich rozpočtu. Ostatné hrubé výdavky, zahŕňajúce dane, poistenie a pôžičky, sú síce treťou najväčšou výdavkovou položkou, ale tvoria “len” 9 % z výdavkov domácnosti dôchodcov. Menej ako priemerná domácnosť vynakladajú dôchodcovia aj na dopravu (6,5 % z celkových výdavkov) alebo tiež na hotely a reštaurácie (3,4 % z výdavkov). Naopak, väčšiu časť z ich celkových výdavkov im odčerpávajú výdavky na zdravotnícke služby (až 5,3 % z výdavkov). 

Vyššia inflácia spôsobuje, že ceny tovarov a služieb rastú, a teda sa zvyšujú aj výdavky našich rodinných rozpočtov. V tomto roku priemerná slovenská domácnosť vynaložila zrejme viac peňazí na potraviny, keďže ich ceny hlavne od druhého polroka 2021 výrazne rastú. Okrem toho, pandémia, častá práca z domu a zatvorené reštaurácie viedli k tomu, že sme častejšie varili doma, a to zvýšilo aj našu spotrebu potravín. Na druhej strane pandémia znížila naše výdavky napr. na reštaurácie, kaviarne, hotely, zábavu, umenie, kultúru či rôzne služby, ktorých činnosť bola a je obmedzená. Pre budúci rok zase bude platiť, že porastú naše výdavky na energie kvôli zvýšeniu regulovaných cien elektriny a plynu. 

Upozorňujeme: Nebezpečný sprej, krém aj šampón

Na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré boli nahlásené do systému RAPEX (Rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) v Nemecku a vo Francúzsku, upozornil Úrad verejného zdravotníctva SR. Predávajú sa aj cez internet!

V pleťovom spreji Aqua Wasserspray značky dm Balea (typ výrobku/číslo výrobku: neuvedené, výrobná dávka: všetky šarže, čiarový kód: 75 ml: 4058172107658, 150 ml: 4058172107498) z Nemecka (https://www.dm.de) obsahuje pomnožené množstvo baktérii Burkholderia cenocepacia a Ralstonia pickettii. Výrobky môžu predstavovať riziko infekcie pre spotrebiteľov s oslabenou imunitou.

Anti-oxidačný krém Instantly Wrinkles Remover Antioxidante Skin Lifting Wrinkles Cream značky GORGIQUE (bez ďalších údajov) obsahuje látku – Diethylene glycol (DEG) 4,9 % (m/m), čo je v rozpore s európskou legislatívou o kozmetických výrobkoch. Výrobok sa predáva cez internet prostredníctvom stránky WISH.

Šampón na farbenie vlasov Color shampoo – keratin color hair – Black značky MOKERU (bez ďalších údajov) obsahuje látku anilín a látku m-aminophenol (3-aminophenol), v rozpore s európskou legislatívou o kozmetických výrobkoch. Výrobok sa predáva cez internet prostredníctvom stránky WISH.