Euro prešlo od prvých diskusií o hospodárskej a menovej únii koncom 60. rokov 20. storočia dlhú cestu. Konkrétne kroky smerom k vytvoreniu jednotnej meny boli prvýkrát podniknuté v roku 1988 v Delorsovom výbore. Maastrichtská zmluva bola v roku 1992 rozhodujúcim momentom v prechode na euro, keď politickí lídri podpísali kritériá, ktoré museli členské štáty splniť, aby prijali jednotnú menu. O dva roky neskôr začal Európsky menový inštitút (EMI) vo Frankfurte prípravné práce smerujúce k tomu, aby mohla Európska centrálna banka (ECB) prevziať zodpovednosť za menovú politiku v eurozóne. Následne 1. júna 1998 ECB začala fungovať.
V roku 1999 bolo euro zavedené v 11 členských štátoch ako účtovná mena na finančných trhoch a používalo sa na elektronické platby. Nakoniec Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko vymenili 1. januára 2002 svoje národné bankovky a mince za eurá. Slovinsko sa stalo členom eurozóny v roku 2007 a potom nasledoval Cyprus a Malta (2008), Slovensko (2009), Estónsko (2011), Lotyšsko (2014) a Litva (2015). Chorvátsko v súčasnosti podniká prípravné kroky na vstup do eurozóny, do ktorej plánuje vstúpiť 1. januára 2023 za predpokladu, že splní všetky konvergenčné kritériá. Veľká väčšina Európanov podporuje jednotnú menu. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra sa 78 % občanov v celej eurozóne domnieva, že euro je dobré pre EÚ.
Euro je druhou najdôležitejšou menou v medzinárodnom menovom systéme. Stalo sa medzinárodnou fakturačnou menou, prostriedkom uchovávania hodnoty a rezervnou menou, ktorá predstavuje približne 20 % devízových rezerv. Šesťdesiat ďalších krajín a území na celom svete, ktoré sú domovom približne 175 miliónov ľudí, sa rozhodlo používať euro ako svoju menu alebo naviazať svoju menu na euro. V súčasnosti sa euro používa pri takmer 40 % celosvetových cezhraničných platieb a na viac ako polovicu vývozu EÚ. Od celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 a následnej krízy štátneho dlhu EÚ pokračovala v posilňovaní a prehlbovaní hospodárskej a menovej únie. Vďaka plánu obnovy EÚ NextGenerationEU sa má zlepšiť hospodárska odolnosť eurozóny a posilniť hospodárska konvergencia. Emisia dlhopisov denominovaných v eurách v rámci nástroja NextGenerationEU má prispieť k značnému prehĺbeniu a zvýšeniu likvidity kapitálových trhov EÚ, pričom ich spolu s eurom zatraktívni pre investorov. Euro je teraz aj hlavnou menou pre zelené investície: polovica svetových zelených dlhopisov je denominovaná v eurách a toto číslo sa zvyšuje vďaka novým zeleným dlhopisom emitovaným na účel financovania nástroja NextGenerationEU.
