Kým v roku 2017 bolo k internetu pripojených 27 miliárd zariadení, do roku 2030 by to mohlo byť až 125 miliárd. Očakáva sa, že k internetu bude mať prístup už 90 % ľudí starších než 6 rokov. Keďže kyberpriestor je vo svojej podstate vzájomne prepojený a digitálny a fyzický svet sa stále viac prelínajú, vznikajú tiež nové nebezpečenstvá. Kybernetické útoky patria podľa Svetového ekonomického fóra medzi 10 najväčších globálnych rizík.
Kybernetické útoky patria medzi najrýchlejšie rastúce formy kriminality na celom svete. Ročné náklady kybernetickej kriminality sa v globálnej ekonomike v roku 2020 odhadli na 5,5 bilióna EUR, čo je podľa Európskej komisie dvojnásobok oproti roku 2015. Škody spôsobené kybernetickými útokmi ohrozujú nielen hospodárstvo a financie, ale tiež samotné demokratické základy EÚ a fungovanie spoločnosti. Podniky a organizácie v EÚ však vynakladajú na kybernetickú bezpečnosť o 41 % menej prostriedkov ako ich americkí kolegovia. Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) z roku 2019 pritom ukázal, že obavy o bezpečnosť obmedzujú alebo bránia 50 % používateľom internetu v EÚ vykonávať on-line aktivity. Podľa Indexu DESI z roku 2020 až 39 % občanov EÚ, ktorí používali internet, mali problémy s bezpečnosťou. Útočníci môžu použiť „phishing“ (čo je technika používaná na získavanie citlivých údajov) v rámci webovej stránky a emailov so škodlivými odkazmi a prílohami. Týmto spôsobom sa môžu pokúšať o krádež bankových údajov, alebo vydierať organizácie po zablokovaní ich IT systémov a dát.
Základné služby a kritické sektory (doprava, energetika, zdravotníctvo a financie) sú stále viac závislé na digitálnych technológiách. To spolu s nárastom zariadení pripojených k internetu vecí môže mať celú radu následkov vrátane toho, že sa kybernetická bezpečnosť stane otázkou života a smrti. Odhaduje sa, že počet zariadení, ktoré budú do roku 2024 využívané v rámci internetu vecí (sieť zariadení, ktoré sú vzájomne prepojené a môýu si vymieňať dáta) dosiahne 22,3 miliardy. A keďže autá, domy a zariadenia v domácnosti sú stále viac prepojené, môže to viesť k zvýšeniu ohrozenia alebo tomu, že budú využívané doteraz nepredvídateľnými spôsobmi. Od kybernetických útokov na nemocnice, v dôsledku ktorých sa odkladajú naliehavé lekárske zákroky, až po útoky na elektrické siete a zásobovanie vodou - útočníci ohrozujú dodávky základných služieb. S kybernetickými útokmi máme skúsenosť aj na Slovensku, napríklad v roku 2017 zaútočili hekeri na nemocnicu v Nitre, čo zapríčinilo, že niektoré operácie museli presunúť.