Až 91 % mladých vo veku 15 – 24-rokov verí, že boj proti klimatickým zmenám môže pomôcť zlepšiť ich zdravie a pohodu, s čím rovnako súhlasí 84 % ľudí vo veku 55 a viac rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) považuje zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ s drvivou podporou environmentálnych cieľov Európskej zelenej dohody: 88 % Európanov si myslí, že je dôležité zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v našom hospodárstve s vyššou energetickou účinnosťou, pričom 80 % súhlasí s tým, že je dôležité urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 a podporovať rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami. Medzi ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré upozornili respondenti, patrí zdravie (34 %), nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %). Porovnateľná životná úroveň (31 %) a spoločná zdravotná politika (22 %) sú dva najužitočnejšie aspekty pre budúcnosť Európy. Európania tiež uprednostňujú silnejšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).
Štyri najčastejšie problémy, ktorým čelí samotná EÚ, sú podľa respondetov: sociálne nerovnosti (36 %), nezamestnanosť (32 %), environmentálne problémy a zmena klímy (32 %) a otázky migrácie (31 %). Európania považujú za hlavné aktívum EÚ rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu (27 %), za ktorým nasleduje jej hospodárska, priemyselná a obchodná sila (25 %). Mier (49 %), sloboda názoru (47 %), sociálna rovnosť a solidarita (45 %) a tolerancia a otvorenosť voči iným (44 %) sú podľa EÚ v porovnaní s inými krajinami najlepšie stelesnené hodnoty respondentov. Veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že sú spokojní so životom v EÚ (81 %) a vo svojej krajine (89 %), ako aj so svojím rodinným životom (89 %).
Približne 43 % Európanov tvrdí, že hlavným prínosom zapojenia mladej generácie do Konferencie o budúcnosti Európy je zamerať sa na otázky, ktoré ich zaujímajú. Ďalšími výhodami je ich energia a motivácia na reformy a zmeny, ktoré prinášajú (35 %) a ich zameranie na to, aby sa budúcnosť Európy stala relevantnejšou pre výzvy dnešnej spoločnosti (33 %). Európski občania sa neustále zaujímajú o prispievanie a účasť na konferencii. Zatiaľčo účasť v prieskume je obľúbeným prostriedkom pre viac než polovicu Európanov (59 %), takmer každý druhý Európan (46 %) by si vedel predstaviť účasť na stretnutiach v ich oblasti. Účasť na on-line konzultáciách (40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národným politikom (39 %) a účasť na európskych kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 %) sú ďalšie najatraktívnejšie formy zapojenia občanov. Európania celkovo považujú zmenu klímy a životné prostredie (44 %), zdravie (40 %), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a zamestnanosť (40 %) za kľúčové otázky konferencie. Existuje jasné očakávanie, že konferencia by mala viesť k hmatateľným výsledkom. Respondenti by boli skutočne najviac povzbudzovaní k účasti na aktivitách konferencie, ak by boli presvedčení, že ich účasť bude mať skutočný vplyv (53 %).
