V závislosti od tlaku vodíka v nádržiach je možné podľa Roy van Sona s kamiónom prejsť 400 až 800 km a doplnenie paliva netrvá viac ako natankovanie nafty. V prípade nádrží so skvapalneným vodíkom je teoretický dojazd nákladnej súpravy až 1.000 km. Hlavnou prekážkou v rozvoji vodíkových pohonov v nákladnej doprave je chýbajúca infraštruktúra plniacich staníc. Vysoké nároky na manipuláciu s vodíkom kladú nielen extrémne tlaky, pri ktorých je skladovaný, ale aj jeho chemická štruktúra. Zo všetkých látok má vodík najmenšiu hustotu a jeho molekuly sú tak malé, že prenikajú tesneniami vo vedeniach, ktoré sa inak používajú napríklad pre zemný plyn.
Najrozvinutejšou infraštruktúrou vodíkových plniacich staníc majú dnes krajiny juhovýchodnej Ázie, ale okolo dvoch stoviek ich nájdeme tiež v Európe – predovšetkým v Nemecku a vo Francúzsku. Stavba ďalších vodíkových čerpacích staníc sa plánuje po celej Európskej únii, v susednej Českej republike a už aj na Slovensku. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhlásila verejné obstarávanie na zabezpečenie vodíkových čerpacích staníc začiatkom júna 2021. Na Slovensku pôjde o prvé čerpacie stanice, na ktorých bude možné dopĺňať palivo do áut a autobusov na vodíkový pohon. Financované budú z európskych zdrojov. SIEA chce aj takto v súlade s národnou vodíkovou stratégiou prispieť k rozvoju vodíkovej mobility a tým aj ku klimatickej neutralite, ktorú chce Európska únia dosiahnuť do roku 2050. Palivom budúcnosti by tak mohol byť práve vodík.