Európska komisia podniká právne kroky voči 15 členským štátom s cieľom zintenzívniť prevenciu a zlepšiť zvládanie inváznych nepôvodných druhov. Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko nestanovili, nevykonali a neoznámili komisii do júla 2019 svoje akčné plány podľa nariadenia č. 1143/2014 na riešenie problému najinvazívnejších druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie. Tieto druhy spôsobujú škody na zdraví a životnom prostredí, ktoré sú natoľko závažné, že odôvodňujú prijatie opatrení uplatniteľných v celej EÚ.
Invázne nepôvodné druhy sú jednou z piatich hlavných príčin straty biodiverzity v Európe a na celom svete. Ide o rastliny a zvieratá, ktoré sa v dôsledku ľudského zásahu náhodne alebo zámerne dostanú do prírodného prostredia, kde sa bežne nenachádzajú. Predstavujú veľkú hrozbu pre pôvodné rastliny a živočíchy v Európe a európskemu hospodárstvu spôsobujú škody v odhadovanej výške až 12 miliárd EUR ročne. V Európskej zelenej dohode i v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zdôrazňuje, aké je dôležité, aby EÚ nasmerovala prírodu na cestu oživenia do roku 2030 lepšou ochranou a obnovou zdravých ekosystémov. Komisia členským štátom poskytuje nepretržitú podporu, aby správne vykonávali platné právne predpisy. V júni 2021 zaslal formálnu výzvu 18 členským štátom a nakoľko odpovede boli v prípade 15 členských štátov neuspokojivé, rozhodla sa vydať odôvodnené stanoviská. Uvedené krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže komisia postúpiť veci Súdnemu dvoru.
V európskom životnom prostredí sa vyskytuje najmenej 12.000 nepôvodných druhov, z ktorých je 10 – 15 % inváznych. Invázne nepôvodné druhy môžu spôsobiť lokálne vyhynutie pôvodných druhov, napríklad konkurenčným bojom o obmedzené zdroje ako potraviny či biotopy, vzájomným krížením alebo šírením chorôb. Môžu zmeniť fungovanie celých ekosystémov a ohroziť ich schopnosť poskytovať cenné služby, ako je opeľovanie, regulácia vody či kontrola povodní. Napríklad ázijský sršeň, ktorý bol do Európy zavlečený náhodou v roku 2005, sa živí pôvodnými včelami medonosnými, znižuje lokálnu biodiverzitu pôvodného hmyzu a celkovo ovplyvňuje služby súvisiace s opeľovaním. Invázne nepôvodné druhy majú často významný hospodársky dosah, pretože znižujú výnosy z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybolovu. Napríklad americká medúza druhu Mnemiopsis leidyi, ktorá bola náhodne zavlečená do Čierneho mora, spôsobila v tejto oblasti prudký pokles najmenej 26 komerčných populácií rýb vrátane sardely európskej a makrely španielskej. Invázne druhy môžu poškodiť infraštruktúru, brániť doprave alebo znížiť dostupnosť vody, a to tým, že blokujú vodné cesty alebo upchávajú priemyselné vodné potrubia. Invázne nepôvodné druhy môžu byť významným problémom aj pre ľudské zdravie – môžu vyvolať závažné alergie a kožné problémy (napr. popáleniny spôsobené boľševníkom obrovským) alebo pôsobiť ako vektory nebezpečných patogénov a chorôb (napr. medvedíky čistotné prenášajúce choroby na zvieratá a ľudí).