Spoločenské znepokojenie sa prejavilo aj v ďalších krajinách, kde prebiehal výskum Slovenského národného panelu (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko), ale vo všetkých nemal taký vplyv na pocit bezpečnosti obyvateľov. „Pri detailnejšom pohľade na pocit bezpečia v jednotlivých krajinách je vidieť určitý vplyv geografickej polohy, kedy sa napríklad Slovensko a Poľsko, ktoré aktuálne situácia zasahuje najviac, cítia menej bezpečne ako ostatné merané krajiny. Nižší pocit bezpečia je zreteľný s ohľadom na blížiacu sa polohu k Ukrajine a bojovej zóne“, komentuje výsledky Zdenko Ružbacký riaditeľ. Podľa respondentov zo Slovenska by štát mal predovšetkým zaistiť humanitárnu pomoc a poskytovať azyl utečencom z ohrozených oblastí Ukrajiny. Najmä mladí ľudia do 24 rokov však považujú za dôležitú aj finančnú pomoc od štátu pre Ukrajinu. Ako najviac užitočná podpora od občanov sa hodnotí tá materiálna, ďalej osobná pomoc jednotlivcom (napríklad možnosť poskytnúť ubytovanie pre utečencov) a finančná pomoc. Za bojkot produktov z Ruska či iný bojkot je len necelých 17 % respondentov zo Slovenska. Čím je občan Slovenska mladší, tým považuje za užitočnejšiu osobnú pomoc jednotlivcom z Ukrajiny. Čím má vyššie vzdelanie, tým viac oceňuje humanitárnu pomoc a azyl utečencom poskytnutý štátom, a je viac za ekonomické sankcie a diplomatický bojkot. Ekonomické sankcie podporujú najviac vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia veľkých miest.
Pri vysielaní vojakov na obranu Ukrajiny sú zdržanlivejší ľudia vo všetkých krajinách, kde prebiehal prieskum. Iba v Čechách a Poľsku sú tieto tendencie viac počuť, na Slovensku, v Maďarsku a Bulharsku je to len pod 6% respondentov. Väčšina Slovákov (vyše 80 %) si myslí, že by Slovensko malo prijímať v aktuálnom vojnovom konflikte utečencov z Ukrajiny. Ochota prijať utečencov do rodiny už nie je taká vysoká, určite by ich prijalo 16 % a skôr áno 19 %. V tomto nie sme v kontexte ostatných meraných krajín výnimkou, podobne je to aj u Čechov, Maďarov a Bulharov, ale premianti sú v tomto smere Poliaci – takmer každý druhý by prijal utečenca do rodiny. Zhruba polovica Slovákov sa obáva, že Rusko po Ukrajine napadne aj ďalšie štáty. Obava panuje u všetkých meraných krajín u viac ako polovice obyvateľstva (najviac v Poľsku, 70 %) Váhavý postoj prejavili Slováci v tom, či by mala byť Ukrajina prijatá do EU a NATO. Takmer tretina Slovákov si myslí, že Ukrajina by nemala byť členom ani EÚ, ani NATO – ide najčastejšie o mužov, občanov staršej generácie a respondentov z malých obcí Slovenska. Súhlas s členstvom v oboch inštitúciách prejavilo necelých 30 % opýtaných. Veľkú podporu nemá ani vstup Ukrajiny len do EU, nemyslí si to ani pätina Slovákov a už vôbec nie len do NATO, tam by bol za len každý dvadsiaty človek. V kontexte ostatných krajín je Slovensko k členstvu Ukrajiny v EU a NATO najviac skeptické, nasledované je Bulharskom a Maďarskom. Naopak, v Česku s členstvami v oboch inštitúciách súhlasí viac ako tretina obyvateľov ČR, v Poľsku dokonca tieto členstvá Ukrajiny odmieta len 5 % obyvateľstva.