Pandémia Covid-19 si vyžiadala rýchle zavedenie práce z domu vo väčšine európskych krajín. Počas roka 2020 množstvo hodín práce z domu drasticky narástlo. Najvyšší podiel ľudí pracujúcich z domu v EÚ-27 je vo Fínsku (25,1 %), Luxembursku (23,1 %) a Írsku (21,5 %), kde pracuje z domu viac ako pätina pracujúcich. Podľa dostupných dát sa Slovensko umiestnilo pod priemerom EÚ-27 (12 %) s 5,7 % zamestnancov pracujúcich z domu. Nárast nezaplatenej domácej práce spolu s prácou z domu naplno zasiahol rovnováhu medzi prácou a voľnom a aj duševné zdravie žien.
Vyššia flexibilita a autonómia spojená s prácou z domu často ústi do väčšej intenzity práce a dlhších pracovných hodín s negatívnym dopadom na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Počas pandémie predstavovala práca z domu pre zamestnancov veľa výziev spojených s rozvrhnutím času, rovnováhou medzi prácou a rodinou, duševnou rovnováhou a tiež s pracovným prostredím. Pandémia mala vplyv na každého, ale najnovšie dáta ukazujú, že ženy boli ovplyvnené viac. Podľa údajov z februára a marca 2021 malo 7,4 % oslovených žien a 5,7 % oslovených mužov ťažkosti s koncentráciou na prácu vzhľadom na ich rodinné povinnosti. Čísla sú ešte väčšie pre tých, ktorí pracovali z domu na plný úväzok, s malými deťmi doma (27 % žien, 19 % mužov). Neplatí len, že rodinné povinnosti mali vplyv na pracovný výkon, ale tiež naopak, 31 % žien a 22 % mužov pracujúcich z domu na plných úväzok s malými deťmi doma vyjadrilo, že tento druh práce im významne znemožnil tráviť čas s rodinou.
Nový prieskum Eurobarometer poukázal na výrazný vplyv pandémie Covid-19 na ženy. Štyria z desiatich respondentov (38 %) uvádzajú, že pandémia mala negatívny dopad na príjem žien, na ich rovnováhu medzi prácou a súkromím (44 %) a na množstvo času, ktoré mohli venovať platenej práci (21 %). Ženy stále vykonávajú väčšinu neviditeľnej, nedocenej a nezaplatenej opatrovateľskej a domácej práce, vrátane starostlivosti o deti a o starších členov rodiny. Počas týždňa ženy venujú v priemere viac hodín starostlivosti o deti alebo vnúčatá a ich vyučovaniu ako muži (ženy 11,1 hodín a muži 6,1 v období február až marec 2021). Dáta tiež poukazujú na rozdiel v starostlivosti o starších a zdravotne znevýhodnených príbuzných - 4,2 hodiny v prípade žien a 2,9 hodín v prípade mužov v období február až marec 2021.
Pandémia koronavírusu má tiež odlišný dopad na duševné zdravie mužov a iný na duševné zdravie žien. Podľa štúdie zadanej Výborom pre ženské práva a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu si tlak na rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom vyžiadal svoju daň na duševnej rovnováhe žien, s vyšším podielom žien ako mužov, ktorí trpia obavami spôsobenými pandémiou Covid-19. Rola žien ako tých, ktoré vykonávajú starostlivosť, mala tiež vplyv na ich duševné zdravie, ženy tiež poukazovali na zvýšené prežívanie obáv a strachu o svoju rodinu a jej blaho a tiež finančnú situáciu. Najmä ženy s malými deťmi boli výrazne ovplyvnené.