Európska komisia už v marci 2020 predstavila akčný plán pre obehové hospodárstvo. Vychádza u Európskej zelenej dohody, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť v EÚ do roku 2050 klimatickú neutralitu. Dokument sa sústreďuje na odpadové hospodárstvo a prevenciu odpadu a takisto na podporu rastu a konkurencieschopnosti. Akčným plánom sa zaoberal aj Európsky parlament. Poslanci žiadajú prísnejšie pravidlá ohľadne recyklácie a záväzné ciele do roku 2030 ohľadne spotreby a využívanie surovín. Komisia navrhuje rozšíriť smernicu o ekodizajne aj na výrobky, ktoré nie sú náročné na energiu. Týmto krokom chce prispieť k vytvoreniu európskeho trhu s udržateľnými a klimaticky neutrálnymi výrobkami, pri ktorých výrobe boli zdroje využité čo najefektívnejšie. Poslanci podporili iniciatívy proti plánovanému zastarávaniu, na predĺženie životnosti produktov a na uľahčenie ich opráv. Okrem toho žiadajú zaviesť pre spotrebiteľov nové „právo na opravu“. Zdôrazňujú, že spotrebitelia musia mať právo byť náležite informovaní o environmentálnych dopadoch výrobkov alebo služieb, ktoré kupujú. Komisiu vyzývajú, aby pripravila návrhy proti greenwashingu.
Batérie a elektrické vozidlá - poslanci Európskeho parlamentu sa zaoberajú návrhmi, ktoré vyžadujú, aby výroba a materiály všetkých batérií na trhu EÚ mali nízku uhlíkovú stopu a pri výrobe sa dodržiavali ľudské práva, sociálne a ekologické normy.
Zásady obehovosti v kľúčových sektoroch - ak chceme dosiahnuť plne obehové hospodárstvo, tak musíme princípy udržateľnosti a obehovosti rešpektovať pri každom kroku v hodnotovom reťazci - od dizajnu cez výrobu po spotrebiteľa. Akčný plán Európskej komisie obsahuje sedem kľúčových oblastí, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie obehového hospodárstva: plasty; textil; elektroodpad; potraviny, voda a živiny; obaly, batérie a autá, budovy a staviteľstvo.
Plasty - cieľom Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve je postupne vyradiť mikroplasty.
Textil - pri výrobe textilu sa používa veľmi veľa surovín a vody a len 1% z neho sa recykluje. Poslanci preto žiadajú konkrétne kroky proti úniku mikrovlákien (mikroplastov) a prísnejšie štandardy pre využívanie vody v textilnom priemysle.
Elektronika a počítače - elektroodpad je najrýchlejšie rastúcim typom odpadu v EÚ. Recykluje sa z neho len menej než 40 %. EÚ by mala podporovať životnosť elektronických zariadení, ich opätovné využívanie a opravy.
Jedlo a voda - odhaduje sa, že v EÚ sa stratí alebo vyhodí až 20 % všetkého vyrobeného jedla. Do roku 2030 je potrebné znížiť tento odpad na polovicu v rámci stratégie EÚ „z farmy na stôl“, ktorá sa bude komplexne zaoberať potravinovým reťazcom.
Obaly - odpad z obalov dosiahol v EÚ svoj rekord v roku 2017. Nové pravidlá by mali zaručiť, aby boli všetky obaly v EÚ do roku 2030 opätovne využiteľné alebo recyklovateľné.
Batérie a autá - výroba batérií a materiálov, ktoré obsahujú, musí obmedziť veľké množstvo emisií a rešpektovať pritom ľudské práva, sociálne a ekologické štandardy.
Stavebníctvo - viac ako 35% odpadu v EÚ sa produkuje v stavebníctve. Parlament tu žiada predĺžiť životnosť budov, zredukovať uhlíkovú stopu používaných materiálov a nastaviť minimálne štandardy pre energetickú účinnosť.
Nakladanie s odpadom - v EÚ sa každoročne vyprodukuje viac ako 2,5 miliardy ton odpadu. Poslanci preto žiadajú členské štáty, aby zintenzívnili vysoko kvalitnú recykláciu odpadu, vyhýbali sa skládkovaniu a minimalizovali jeho spaľovanie.
