Tri štvrtiny žien (77 % respondentiek v EÚ a 78 % na Slovensku) sa domnievajú, že pandémia COVID-19 viedla k nárastu telesného a psychického násilia voči ženám. Takmer vo všetkých krajinách (s výnimkou Fínska a Maďarska) zastávala tento názor viac než polovica opýtaných, pričom v Portugalsku to bolo 90 % a v Grécku až 93 % žien. Ženy jasne identifikovali viacero kľúčových opatrení, ktoré by sa mali prijať na riešenie problému násilia páchaného na ženách: uľahčenie nahlasovania prípadov násilia páchaného na ženách, a to aj na polícii (58 %), rozšírenie možností pre ženy vyhľadať pomoc, napríklad prostredníctvom telefonických liniek pomoci (40 %), zvýšenie informovanosti a skvalitnenie odbornej prípravy polície a súdnictva v tejto oblasti (40 %), ako aj zvýšenie finančnej nezávislosti žien (38%).
Podľa 38 % všetkých respondentiek v EÚ a 45 % na Slovensku mala pandémia negatívny dosah na výšku osobného príjmu žien. Najviac žien si to myslí v Grécku (60 %) a najmenej v Dánsku (19 %). Až 44 % opýtaných žien v EÚ a rovnaké percento respondentiek na Slovensku uviedlo, že pandémia COVID-19 narušila aj rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom. Myslí si to viac ako polovica žien na Cypre (68 %), v Grécku (59 %), na Malte (58 %), v Luxembursku (56 %), Taliansku (52 %), Portugalsku (52 %) a Maďarsku (51 %). Pokiaľ ide o trvalé zníženie množstva času tráveného platenou prácou, takýto krok zvažuje alebo sa preň rozhodlo 21 % žien v EÚ a 17% žien na Slovensku.
Od vypuknutia pandémie sa 44 % žien v EÚ a 45 % na Slovensku najviac obávalo neprítomnosti priateľov a rodiny, 37 % v EÚ a 26 % na Slovensku pociťovalo úzkosť a stres a 33 % žien v EÚ a 43 % na Slovensku si robilo obavy celkovo o svoju budúcnosť. Medzi ženami prevláda názor, že opatrenia prijaté na zastavenie šírenia pandémie mali výrazný vplyv na ich duševné zdravie. Tento vplyv vnímali niektoré kategórie spoločnosti intenzívnejšie ako iné, a to v závislosti od druhu opatrenia: približne polovica žien s deťmi do 15 rokov uviedla, že zatvorenie škôl a zariadení starostlivosti o deti malo závažný vplyv na ich duševné zdravie.
Ženy v EÚ sa domnievajú, že Európsky parlament by sa mal prioritne zamerať na tieto oblasti: obchodovanie so ženami a deťmi a ich sexuálne zneužívanie (47 % v EÚ, 49 % na Slovensku), psychické a fyzické násilie páchané na ženách (47 % v EÚ, 43 % na Slovensku), rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a vplyv týchto rozdielov na kariérny rast (41 % v EÚ, 50 % na Slovensku), zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien (31 % v EÚ, 27 % na Slovensku) a ochrana žien a dievčat zo zraniteľných skupín (30 % v EÚ, 32 % na Slovensku).
