Pri rýchlom životnom tempe je mimoriadne dôležité nachádzať spôsoby, ktoré pomáhajú vyrovnať sa so stresom. Všímavosť, resp. všímavý stav mysle (z angl. mindfulness), sa často využíva ako terapeutická technika. Ide o duševný stav, ktorý dosiahnete zameraním vedomia na prítomný okamih, pri ktorom si uvedomujete a prijímate svoje pocity, myšlienky a telesné vnemy. Ukázalo sa, že meditácia a joga podporujú všímavosť (mindfulness), ktorá má potenciál zlepšiť príznaky depresie, úzkosti a dokonca aj kognitívne schopnosti. Tzv. mindfulness cvičenia môžu pomôcť so sústredením, stresom a postojom, najmä ich kombináciou s pravidelným cvičením a správnou životosprávou.
„Niekedy po dlhom dni je mojou cestou k relaxu nenáročné joga cvičenie. Joga však môže byť aj skvelým spôsobom, ako deň začať – vďaka niekoľkým jednoduchým joga cvikom si viete vyčistiť myseľ a pozitívne sa naladiť na celý deň“, hovorí Samantha Clayton. Podľa organizácie John Hopkins Medicine prináša joga mnohé benefity: zlepšenie sily, rovnováhy a flexibility, úľavu od bolesti chrbta, zmiernenie príznakov artritídy, podporuje zdravie srdca, pomáha zlepšiť spánok, prináša pocit väčšej energie a lepšej nálady, pomáha zvládať stres a lepšie sa o seba starať. Vyhradiť si len desať minút denne na cvičenie jogy vám môže pomôcť vytvoriť si rituál na uvoľnenie mysle a tela, aby ste mohli čeliť vašim výzvam s väčším pokojom a ľahkosťou.
Praktické meditačné tipy podľa Samanthy Clayton:
1. Nemyslite si, že na meditáciu potrebujete úplne tiché a odľahlé miesto. V reálnom svete, a najmä doma s deťmi alebo v kancelárii, je nájdenie takéhoto miesta takmer nemožné.
2. Snažte sa odstrániť všetky kľúčové rušivé vplyvy, ako sú telefóny, displeje (monitorov alebo notebookov) či veľmi hlučné priestory. Jednoducho otočte kancelársku stoličku od monitora alebo ak ste doma, zatvorte sa napríklad v spálni či do inej miestnosti, kde môžete byť sami.
3. Nepresviedčajte sa, že potrebujete nejaké špeciálne vybavenie, ako je podložka na cvičenie, deka či iné pomôcky, pretože meditovať môžete kdekoľvek. Čím menej sa spoliehate na veci okolo seba, tým ľahšie si nájdete chvíľku na meditáciu, nech ste kdekoľvek.
4. Snažte sa sedieť alebo ležať na pohodlnom mieste, kde sa cítite príjemne. Vytvorte si prostredie pre meditáciu. Oči môžete mať otvorené aj zatvorené – dôležité je robiť to, čo vám vyhovuje.
5. Nenúťte sa do určitého štýlu dýchania (nosom, do brucha a pod.). Môže to mať spočiatku aj odpudivý účinok alebo dokonca vyvolať pocit ľahkej závrate. Na technike dýchania môžete začať pracovať, keď sa viac zžijete s meditáciou a budete sa pri nej cítiť pohodlne.
6. Sústreďte sa na svoj dych. Vnímajte, ako vzduch vchádza do vášho tela a ako z neho vychádza. Uvedomujte si svoj dych a to, ako ho cítite. Jednoducho vnímajte daný okamih.
7. Nenechajte mysľou prúdiť negatívne myšlienky, ani sa nezaťažujte tým, čo všetko ešte potrebujete vybaviť.
8. Presmerujte svoju pozornosť od denných vybavovačiek späť na svoj dych. Kedykoľvek sa vám tieto myšlienky začnú vkrádať do mysle, prijmite ich na vedomie a nechajte ich plynúť preč.
9. Nemajte dlhý zoznam afirmácií či cieľov, na ktoré myslíte alebo ktoré si hovoríte nahlas.
10. Majte jedno alebo dve kľúčové slová, ktoré vám pomáhajú uvoľniť sa alebo vás vedú k pozitívnemu
pocitu bytia.
„Usilujte sa praktizovať vedomú všímavosť (resp. mindfulness) a dýchanie počas celého dňa. Nezabúdajte, že meditácia sa považuje za formu cvičenia, rovnako ako joga. Na to, aby ste pocítili jej plné upokojujúce účinky, ju potrebujete konzistentne praktizovať. Avšak nebuďte na seba príliš prísni, ak vás raz za čas ovládne život“, dodáva Samantha Clayton.