ú až o štvrtinu menej než muži. Celkový priemerný plat žien 1.323 eur v hrubom nemôže konkurovať 1.751 eur u mužov (rozdiel 428 eur, teda takmer 25 percent). Ak priemerné celkové platy prepočítame v kalkulačke čistej mzdy pri predpoklade, že ľudia nemajú deti a uplatňujú si nezdaniteľnú časť, čistý zárobok žien je menej než tisíc eur. Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1.228 eur.
Ako sú na tom ostatné krajiny V4? Portál Platy.sk patrí pod medzinárodný web Paylab.com, analýza tak porovnáva aj rozdiely medzi zárobkami žien a mužov vo viacerých štátoch. Rozdiely sú vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú ale oveľa výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 percent. Spomedzi krajín V4 vidíme najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku, zhruba 22 percent. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami sú v balkánskych krajinách. Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce. Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel. predstavuje zhruba 16 percent. Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku tu vidíme výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 percent nižší plat ako ich mužskí kolegovia.
Za mzdovou nerovnomernosťou je veľa príčin, jednou z nich sú iné pracovné preferencie. Najmä pre krajiny Vyšehradskej skupiny je typické, že v odvetviach s prevahou ženského pohlavia vidíme nižšie platy, napríklad zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, administratíva či ekonomika, financie a účtovníctvo. Naopak, v odvetviach ako telekomunikácie, elektrotechnika, energetika a strojárstvo dominujú muži. Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvňujú platové rozdiely medzi ženami a mužmi je materská dovolenka. Kým ženy sú niekoľko rokov na materskej dovolenke, ich mužskí kolegovia naberajú v pracovnom živote skúsenosti, s čím často súvisí aj platový progres. V regiónoch sa stále môžeme stretávať aj s vplyvom rodových zvykov. Ženy ešte stále nie sú vychovávané a motivované pracovať na kariére. Stále preto pretrváva tradícia, kedy je za živiteľa rodiny považovaný otec, kým matka sa má starať o domácnosť a deti. Ďalším dôležitým dôvodom je tiež skutočnosť, že ženy si často už na pracovných pohovoroch pýtajú menej peňazí. Tento problém je častý na Slovensku, v Čechách, Maďarsku či Poľsku. Dôvodom môže byť jednak nižšia iniciatíva. Sú prípady, kedy ženy samé často za živiteľa rodiny považujú muža. Zároveň sa však stretávame s tým, že ženy majú často na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia a platové vyjednávanie im robí väčší problém. Dôležitým momentom je zároveň aj fakt, že v mnohých krajinách platí, že keď idú ženy do platového vyjednávania, musia vyjednávať s mužským manažérom.