Rast zamestnanosti zaznamenali najmä výrobné odvetvia, odvetvia služieb naopak, strácali pracovníkov. V priemysle počet pracujúcich medziročne stúpol o 1,1 % na 721 tis. pracujúcich. Bol to prvý kladný príspevok zaznamenaný v odvetví počas roka 2021. Pracujúci pribudli aj v stavebníctve, počet vzrástol o 2,7 % na 237 tis. osôb. V službách pracovalo na sklonku roka o 0,2 % ľudí medziročne menej (1 milión 588 tis. osôb). Celkovo v nich pracovalo viac než 60 % pracujúcich a napriek medziročnému úbytku sa situácia v porovnaní s predošlými štvrťrokmi zlepšila, absolútny počet pracujúcich v službách bol vyšší ako v lete či na jar roka 2021. Vo veľkoobchode a maloobchode (315 tis. pracujúcich) bol v poslednom štvrťroku zaznamenaný najvýraznejší medziročný úbytok približne 18 tis. pracujúcich (o 5,4 %). Pracujúcich strácali aj ďalšie odvetvia služieb, ako administratívne služby (o 15,9 %), doprava a skladovanie (o 3,1 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (o 2,5 %) či finančné a poisťovacie činnosti (o 7,3 %). Rast zaznamenalo vzdelávanie (o 8,5 %) aj informácie a komunikácia (o 8 %). V odvetví umenie, zábava a rekreácia zamestnanosť dosiahla prvýkrát rast o 4,7 %, ubytovacie a stravovacie služby sa síce do rastu nedostali, ale medziročný pokles bol veľmi mierny (o 1,8 %).
Úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcich štvrťrokoch, medzi mladými do 34 rokov. Počet pracujúcich do 25 rokov sa znížil o 4,6 % a u osôb vo veku od 25 do 34 rokov klesol o 4,8 %. Najvýraznejší relatívny prírastok zaznamenali pracujúci s najdlhšími pracovnými skúsenosťami vo veku nad 60 rokov o 9,8 %.
Počet pracujúcich medziročne vzrástol v piatich z ôsmich krajov SR, najvýznamnejšie v Prešovskom kraji o 4,3 %. Úbytok pracujúcich pretrvával v Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšiu mieru zamestnanosti pod 70 % mal Košický kraj (68,7 %), naopak v Bratislavskom kraji sa miera zamestnanosti už priblížila úrovni takmer 85 % (84,8 %). Najvýraznejšia zmena nastala v Žilinskom kraji, miera zamestnanosti sa zvýšila o 3,5 p. b. na hodnotu 78,9 %, významné zvýšenie zaznamenal aj Prešovský kraj o 3,2 p. b., pričom druhý štvrťrok po sebe prekročil počet pracujúcich hranicu 70 % obyvateľov kraja vo veku 20 – 64 rokov.
Za prácou do zahraničia) odchádzalo vo 4. štvrťroku minulého roka spolu 113,5 tis. osôb, ich počet medziročne opäť znížil o 1,2 %. Pracovali najmä v stavebníctve (34,8 tis. osôb), priemysle (26,3 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (14,5 tis. osôb). Napriek zvýšeniu počtu pracujúcich v priemysle, dominantnosť týchto troch odvetví počas roka klesala. Kým na začiatku roka v nich pracovali takmer tri štvrtiny, vo 4. štvrťroku sa znížil ich podiel na dve tretiny. V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (27,3 tis. osôb), Rakúsku (26,4 tis. osôb) a v Česku (22,1 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z Prešovského kraja (28,5 tis. osôb) a zo Žilinského kraja (23,1 tis. osôb). Najdynamickejší medziročný nárast počtu pracujúcich v zahraničí mal Bratislavský kraj (o 26 %), ktorý má však dlhodobo najnižší podiel na celkovom počte pracujúcich dochádzajúcich do zahraničia.
