Nadmerné znečistenie môže mať z hľadiska zdravia nepriaznivé akútne a chronické účinky najmä u citlivých populačných skupín (deti, seniori, ľudia chronicky chorí na respiračné a srdcovocievne ochorenia. Prejavuje sa dráždením očí, hrdla, dýchacích ciest, vyvolaním záchvatov u ľudí chorých na astmu, zvýšenou spotrebou liekov ale aj zvýšenou hospitalizovanosťou ľudí chorých na respiračné a srdcovocievne ochorenia. Dráždenie dýchacích ciest spôsobuje silnejšie prekrvenie slizníc horných dýchacích ciest a tým vytváranie priestoru na ich kolonizáciu baktériami a vírusmi, ich následné pomnožovanie a vznik infekčných ochorení dýchacích ciest, napr. chrípky. Z chronických účinkov pri dlhodobej (viacročnej až celoživotnej) expozícii sa môžu prejaviť srdcovo-cievne a chronické respiračné ochorenia a skrátenie strednej dĺžky života.
Príklady vplyvu dlhodobo a nadmerne znečisteného ovzdušia na zdravie podľa WHO
- Pľúca: potlačený normálny vývoj pľúc u detí, zrýchlený pokles funkcie pľúc u dospelých, vznik astmy, ochorenia pľúc vrátane rakoviny.
- Pankreas: súvisí s rozvojom cukrovky 2. typu u dospelých.
- Srdce: súvisí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, vrátane aterosklerózy, môže tiež zhoršiť už existujúce ochorenia.
- Mozog: u tehotných žien môže ovplyvňovať duševný či fyzický vývoj u detí a kogníciu u dospelých.
„Na Slovensku sa znečisťuje vzduch najmä prachovými časticami. Čím sú častice menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy”, uviedla docentka Kvetoslava Koppová. Rizikové sú zvýšené koncentrácie inhalovateľných prachových častíc, ktoré sa takto dostávajú až do dolných častí dýchacích ciest a sú nosičmi ďalších znečisťujúcich látok (oxidy dusíka, oxid siričitý, polycyklické aromatické uhľovodíky, ťažké kovy). Najvýznamnejším zdrojom emisií prachových častíc je vykurovanie domácností tuhým palivom, vysoké koncentrácie môžu byť namerané pri frekventovaných cestných úsekoch a parkoviskách, lokálne sa môže prejaviť vplyv veľkých priemyselných zdrojov. Aktuálny stav ovzdušia ako aj výsledky dlhodobých meraní znečistenia ovzdušia vykonáva SHMÚ. Index kvality ovzdušia podľa lokalít meracích staníc si môžete skontrolovať on-line na webovom sídle ústavu.
K ochrane vlastného zdravia pred vplyvom znečisťujúcich látok z ovzdušia môžeme prispieť aj vlastným správaním - viac využívať verejnú dopravu, chodiť pešo alebo na bicykli, vyhýbať sa používaniu osobných automobilov v čase dopravnej špičky, zdieľať používanie automobilov, nespaľovať odpad, dbať na palivo, ktorým kúrime (v prípade kúrenia palivovým drevom používať dobre vysušené drevo). Pre športové aktivity sa odporúča vyberať miesta s priaznivým rozptylom znečisťujúcich látok - ďalej od frekventovaných ciest, v dobre prevetrávaných lokalitách. Výber miesta pre šport je dôležitý, keďže pri intenzívnej telesnej aktivite sa výrazne zvyšuje a prehlbuje ventilácia a objem vdychovaného vzduchu, a tým aj príjem znečisťujúcich látok z ovzdušia. Pohybové aktivity ako behanie či bicyklovanie by sa teda nemali vykonávať pri rušných cestách, ale radšej v parkoch, lesoch či voľnej prírode. Počas tzv. smogových situácií je potrebné obmedziť aktivity, ktoré zvyšujú znečistenie ovzdušia: lepenie, brúsenie, natieranie, ako aj vetranie vnútorných priestorov, pohyb a fyzickú aktivitu vonku.
„Je tiež potrebné zdôrazniť význam kvality ovzdušia vo vnútri budov, pretože v tomto prostredí trávime až 80 % svojho času”, upozorňuje doktor Martin Kapasný. Podľa WHO je vo vyspelých krajinách z hľadiska škodlivín v ovzduší stále na poprednom mieste tabakový dym, či už z aktívneho fajčenie alebo pasívneho fajčenia. Kvalitu vnútorného ovzdušia budov ovplyvňuje tiež spaľovanie v rôznych krboch, spaľovanie plynu pri varení a podobne. Kvalitu ovzdušia vo vnútri budov možno zvyšovať dostatočným vetraním a zásadným obmedzením (ideálne úplným obmedzením) fajčenia.
